Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-172-2012.pdf
PDF · 81.34 KB
No categories available
12P/172/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Romanom Tichým vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
Q. H., V.. X.X.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov, matky: R. Q., V.. XX.X.XXXX, P. T. Y. XXX a otca: R. H., V.. XX.X.XXXX, P. P.B. XX, maloleté dieťa bytom ako otec v konaní o návrhu otca o určenie výživného takto
rozhodol:
Matka je povinná prispievať na výživu maloletej Q.V. H., V.. X.X.XXXX výživné vo výške 70,- Eur mesačne, počnúc dňom 14.10.2011 splatných vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 14.10.2011 do 30.9.2012 v celkovej výške 805,- Eur, súd matke povoľuje splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Tým sa mení rozsudok Okresného súdu v Martine sp.zn. 8C/91/2011 zo dňa 27.9.2011 v časti o výživnom na maloletú Kristínu.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.06.2012 sa otec domáhal určenia výživného na maloletú dcéru, nakoľko pri rozhodovaní v konaní o určení otcovstva, kedy bol uznaný za otca, dcéra mu bola zverená do výchovy a opatery, výživné matke nebolo určené.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom otca, matky a kolíznej opatrovníčky, oboznámením sa s pripojenými listinami, s pripojeným spisom ohľadne určenia otcovstva sp.zn. 8C/91/2011 zo dňa 27.9.2011, vyjadrením otca a po takto vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový a právny stav:
Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá sa narodila matke za slobodna. Rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 8C/91/2011 dňa 27.9.2011 bolo určené, že navrhovateľ je otcom maloletého dieťaťa. Zároveň zrušil ústavnú starostlivosť, ktorá bola nariadená rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 12P/102/2011 zo dňa 16.8.2011 a dieťa zveril do starostlivosti otca. Súd vyslovil dohľad nad maloletou. Výživné matke neurčil z toho dôvodu, že matka vyslovila osvojiteľnosť voči maloletej pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine.
Otec na pojednávaní uviedol, že býva s rodičmi. Spolu platia 400,- Eur úver, mesačne pravidelne platia elektrinu 50,- Eur, 70,- Eur platia polročne vodu. Úver si brali na prestavbu domu vo výške 900 000,- Sk v roku 2008, keď prišla matka dieťaťa k nim bývať. Doba splatnosti sa predĺžila, nemajú z čoho platiť, predĺžilo sa to na 20 rokov. Je živnostník. V súčasnej dobe je na rodičovskej dovolenke, od 14.10.2011 poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 Eur, rodinné prídavky. Momentálne nevykonáva činnosť, chodieva občas na robotu, keď sa dá, robí cez kamaráta. Dieťa je u neho od 14.10.2011. Matka má ich spoločného syna v opatere, dcéru chcela dať na adopciu, tak sa rozhodol, že si dcéru zoberie k sebe. On syna nevidel už 1,5 roka, tento je u matky. Mali súd, dohodli sa ústne, že si syna zoberie v piatok na víkend, ale to padlo. Bolo mu určené výživné 50,- Eur. Neplatí, má dlh na výživnom 700,- Eur. On si je schopný si privyrobiť aj 300,- Eur, ale to všetko dáva na dcéru, otec je nezamestnaný, nedá sa všetko platiť. On padol na "držku", bol samostatne hospodáriaci roľník, musel predať 3 kone, čo chodil kvôli malej po súdoch, dostal sa do mínusu, predal aj traktor, nemá nič. Náklady na dcéru ho vyjdú v nákupe plienok 50,- Eur, hygienické vreckovky a iné veci majú aj od známych, čo im pomohli. Dieťa je zdravé, okrem bežných výdavkov iné zvýšené výdavky s dcérou nemá.
Matka na pojednávaní uviedla, že býva s priateľom a so synom Michalom v 1-izbovom byte, ktorý majú v podnájme, kde sa platí 280,- Eur mesačne. Priateľ pracuje, zarobí cca 1 000,- Eur mesačne. Ona je od dnes nezamestnaná, zatiaľ doklad o tomto nemá. Pracovala vo firme TURPEK, s.r.o., kde zarobila 450,- Eur mesačne. Pracovala tam ako expedientka. Predtým nikde nepracovala, bola na materskej dovolenke so synom. Od doby, čo bolo dieťa zverené otcovi, neplatila na dcéru, pretože on neplatí na syna a má dlh 700,- Eur. Predložila trestný rozkaz sp.zn. 13T/151/2012 zo dňa 7.9.2012, ktorým bol otec odsúdený na podmienečný trest vo výmere 3 mesiacov, so skúšobnou dobou 1 rok za neplatenie výživného od 1.7.2011, tento ešte nie je právoplatný. Náhradné výživné nepoberá. Čo sa týka platenia výživného na dcéru, platiť nemieni, pretože dala privolenie k adopcii, dcéry sa zriekla.
Kolízny opatrovník k veci uviedol, že v konaní, kde sa konalo o určení otcovstva, boli zo strany súdu poučení v tom zmysle, že výživné sa matke nebude určovať z toho dôvodu, že sa matka zriekla dieťaťa a dala súhlas k adopcii. V prípade, že právny vzťah matky a maloletej, je vzťah medzi rodičom a maloletou, žiadajú o určenie výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Po vyhodnotení skutkových okolností, súd dospel k záveru, že návrh otca na určenie výživného je plne dôvodný, keďže rodičia maloletej dcéry nežijú v spoločnej domácnosti. Matka voči určeniu výživného mala výhrady, čo argumentovala tým, že dala privolenie k adopcii, dcéry sa zriekla a jednak aj z toho dôvodu, že otec neplatí na syna a podala na neho trestné oznámenie. V zmysle zákona o rodine má byť životná úroveň dieťaťa rovnaká. Súd je tiež povinný prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť rodiča o dieťa. Táto osobná starostlivosť je postavená na roveň finančným plneniam, pretože otec maloletého dieťaťa nezabezpečuje len nákup stravy a ošatenia, ale zabezpečuje aj všetky ostatné jeho potreby a to bývanie, stravovanie, hygienu, zabezpečenie lekárskej starostlivosti a pod. Matka sa s maloletou dcérou nestretáva, výživné neplatí.
Súd stanovil výživné počnúc dňom 14.10.2011 vo výške po 70,- Eur mesačne majúc za to (ako vyplynulo z dokazovania), že už v tomto období pomery na strane maloletého dieťaťa ako aj matky odôvodňovali výšku výživného stanoveného súdom a stanovené výživné je primerané k možnostiam a schopnostiam matky a potrebám dieťaťa. Počiatok platenia výživného stanovil súd podľa návrhu otca, s prihliadnutím k dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktoré otec odôvodnil tak, že na pojednávaní, kde sa rozhodovalo o určení otcovstva bol poučený v tom zmysle, že matke nie je možné určiť výživné, keďže dala súhlas k adopcii dieťaťa. Uvedenú skutočnosť súd uznal za dôvod hodný osobitného zreteľa, t.j. že nie z vlastného zavinenia nebola určená výška vyživovacej povinnosti voči matke. Uvedené potvrdila aj kolízna opatrovníčka. Súd vychádzal pri rozhodovaní z tej skutočnosti, že matkin príjem predstavoval výšku cca 450,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o argumenty matky, ktoré sa týkajú tej skutočnosti, že jej výživné nebolo určené z toho dôvodu, že podala prehlásenie, že sa dieťaťa zrieka a súhlasí s osvojením, tu dáva súd do pozornosti matke, že pokiaľ je v rodnom liste uvedená ako rodič dieťaťa, má zároveň vyživovaciu povinnosť k tomuto dieťaťu. Samotné privolenie k osvojeniu má právny význam vo vzťahu k vyživovacej povinnosti matky k dieťaťu iba vtedy, keby v konaní o osvojení došlo k vydaniu právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorým by bolo dieťa osvojené.
Pri takto určenom výživnom matke vznikol nedoplatok od 14.10.2011 do 30.9.2012 v celkovej výške 805,- Eur, ktoré súd matke povolil splácať v splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Nedoplatok na výživnom bol určený ako násobok počtu mesiacov a stanoveného výživné, čo za 11 mesiacov a 15 dní činí 805,- Eur.
Výrok o trovách konania má svoje opodstatnenie v ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Vzhľadom k tomu, že daný typ konania je takýmto konaním, ktoré môže byť zahájené i bez návrhu a súd pri úvahe o rozhodnutí o trovách tohto konania nezistil ani žiadne zvláštne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhradu trov konania niektorému z účastníkov, konštatuje sa v záverečnom výroku tohto rozhodnutia, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods.1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 OSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).