Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2S-18-2011.pdf
PDF · 126.6 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/18/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobkyne T. K., nar. XX. F. XXXX, trvale bytom I. M. XX, XXX XX X., zastúpenej T. K. na základe splnomocnenia zo dňa 04. októbra 2012, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 04. mája 2011 číslo : 31038-2/2011- BA na základe žaloby takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 04. mája 2011 č. 31038-2/2011-BA, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad zo dňa 23. februára 2011 číslo: 3817-2/2011-PP podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
Z a v ä z u j e žalovanú nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 44,72 Eur, ktoré je povinná žalovaná zaplatiť žalobkyni do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 04. mája 2011 č. 31038-2/2011-BA, vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie a priznania trov konania.
Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že poukázala na výrok prvostupňového rozhodnutia, na dôvody odvolania, ako aj na rozhodnutie žalovanej. S rozhodnutím žalovanej sa žalobkyňa nestotožnila z dôvodov, že od nástupu do ČSA mala zo zamestnávateľom uzatvorenú iba jednu pracovnú zmluvu platnú až do ukončenia pracovného pomeru, t.j. od 01. marca 1976 do 31. októbra 2010. Ako vyplýva z formulára E 301/CZ zo dňa 03. januára 2011, zamestnávateľ hradil žalobkyni od 01. marca 1976 do 31. októbra 2010 poistenie v nezamestnanosti v G. republike, čo bolo potvrdené aj G. správou sociálneho zabezpečenia listom zo dňa 08. decembra 2005. V tejto súvislosti poukázala na to, že z potvrdenia o príslušnosti k právnym predpisom z formulára E 101/CZ z 08. decembra 2005 a 25. júla 2008 podlieha žalobkyňa naďalej právnym predpisom G. republike. Potom čo dlhé roky pracovala v X., v roku 1990 bola vyslaná zamestnávateľom na dlhodobú služobnú cestu do B., neskôr do F. a napokon do I.. Na základe týchto okolností žalobkyňa žila vždy v dobrej viere a tak jej to zaručil aj jej zamestnávateľ, že sa vráti na pôvodné miesto do X.. Žalobkyňa si cez z návštevy počas dovoleniek, víkendov a štátnych sviatkov udržiavala pravidelne kontakt s rodinnou, teda s manželom, deťmi, sestrami, mamou a inými príbuznými i kamarátmi na území Slovenskej republiky. Časté návštevy boli umožnené najmä tým, že mohla od zamestnávateľa čerpať neobmedzený počet nadlimitných leteniek na cestu z miesta vyslania do miesta bydliska, teda do X..
Ďalej argumentovala tým, že okrem rodinného bytu sa starala a zveľaďovala aj rekreačnú chatu v Q. E. a starší rodinný dom v mestskej časti X. - Q. vo vlastníctve jej detí. Napriek tomu, že sa zdržiavala v zahraničí, platila v X. rôzne komunálne poplatky a taktiež mala osobný automobil značky BMV so štátnou poznávacou značkou PP - 637 BD k dispozícii v X., kde pravidelne platila povinné zmluvné poistenie a každoročne podávala daňové priznanie. Podotkla, že v roku 2003 bývali v zahraničí so žalobkyňou v spoločnej domácnosti aj jej dospelé deti T. a K., ktorí po maturite na Gymnáziu začali študovať právo na Univerzite Ľudovíta Maximiliána v F.. Avšak aj keď deti ostali bývať v F., manžel býval v X.. Takto tomu bolo až do 25. septembra 2010, kedy bola žalobkyňa bez predchádzajúceho upozornenia odvolaná z jej funkcie v I., čo jasne dokazuje, že nemala žiadnu istotu čo sa týka pracovného miesta a bytu. Medzi zamestnávateľom a žalobkyňou bola dňa 25. septembra 2010 uzavretá aj dohoda o rozviazaní pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti pracovníka a čas do ukončenia pracovného pomeru 31. októbra 2010 strávila žalobkyňa v I. z dôvodu odovzdania funkcie.
Podľa žalobkyne nárok na dávku v nezamestnanosti si uplatnila podľa § 104 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v spojení s čl. 61 a 65 ods. 2 a 5 Základného nariadenia a na rozdiel od stanoviska uvedeného v rozhodnutí Sociálnej poisťovne je toho názoru, že jej bydlisko sa stále nachádza v X., na území Slovenskej republiky a podľa nej spĺňa všetky predpoklady ustanovené v čl. 65 ods. 2 veta jedna a ods. 5 písm. a) Základného nariadenia, ako aj v zmysle čl. 61 Základného nariadenia a na základe toho si uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 citovaného zákona, pretože po zohľadnení dôb poistenia v inom členskom štáte Európskej únie z posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti viac ako 2 roky.
Zároveň žalobkyňa citovala ustanovenie § 104 ods. 1, ods. 7 Zákona o sociálnom poistení, ako aj čl. 61 ods. 1,2, čl. 65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia a zároveň poukázala na obsah čl. 11 ods. 3 Základného nariadenia, čl. 12 až 16 Základného nariadenia. S poukazom na uvedené články pri výklade pojmu bydliska slúži aj v čl. 11 Nariadenia európskeho parlamentu a rady ES č. 987/2009 ( vykonávacieho zariadenia ) v nadväznosti na čl. 89 Základného nariadenia, podľa ktorého sa bydlisko určuje podľa centra záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií príslušnými skutočnosťami. S poukazom na Judikatúru Európskeho súdneho dvora v danom prípade podľa žalobkyne platí z vyššie popísaných skutočností, že pred odchodom na zahraničné zastúpenia žila s rodinnou a pracovala v mieste jej rodiska v X., pričom si zachovala na základe pravidelných návštev v X. rodinné a sociálne väzby a mala v úmysle, ako to z uvedených skutočností vyplýva po návrate z miesta vyslania žiť a pracovať výlučne v X.. Taktiež podľa žalobkyne bolo potrebné zohľadniť aj ďalšie skutočnosti, a to spravovanie nehnuteľností, úhrady za poistné, motorové vozidlo, ako aj dane, komunálne poplatky, či pravidelné podávanie daňového priznania v Slovenskej republike.
Po zohľadnení všetkých týchto okolností, z ktorých vyplýva, že hoci dĺžka vyslania do zahraničia sa javila pomerne dlhá, tak je táto skutočnosť vyvážená tým, že žalobkyňa podľa pracovných podmienok a charakteru musela kedykoľvek počítať s okamžitým návratom, nebola integrovaná do zahraničného pracovného trhu, bytová situácia v služobnom byte bola nestabilná, a naopak zachovala si pevné väzby na území Slovenskej republiky a mala evidentný úmysel vrátiť sa do X., pričom tieto okolnosti jasne nasvedčujú tomu, že si zachovala svoje bydlisko v X.. Popis jednotlivých skutočností a z toho vyplývajúci celkový záver podľa žalobkyne zodpovedá aj zmyslu Základného nariadenia, podľa ktorého by sa nezamestnanému mali dávky v nezamestnanosti zabezpečiť v tom štáte, kde sú jeho šance na znovu zaradenie sa do pracovného života najlepšie. Ako to zo všetkých skutočností vyplýva, tieto šance pre žalobkyňu sú najpriaznivejšie v X..
Dôvodila zároveň aj tým, že splnila všetky predpoklady sčítania dôb poistného podľa čl. 61 ods. 1 a 2 a čl. 65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia a splnila aj podmienku potrebnej doby poistenia v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade bola žalobkyňa dňom 01. novembra 2010 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie o zamestnanie, t.j. v období od 01. novembra 2007 do 31. októbra 2010 preukázala žalobkyňa formulárom E 101 dobu poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie, čiže 1. 096 dní. SA poukazom na tieto skutočnosti zároveň citovala ustanovenie § 105 ods. 1, § 108 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a argumentovala tým, že je vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 6. 474,39 Eur, pričom poukázala na celkový prepočet nárokovej doby.
Žalobkyňa je toho názoru, že z vyššie uvedených dôvodov podľa nej má nárok na podporu v nezamestnanosti a preto žiada rozhodnutie žalovanej v celom rozsahu zrušiť.
Na pojednávaní pred krajským súdom žalobkyňu zastupoval jej manžel, T. K., ktorý v podstate na pojednávaní pred súdom zopakoval obsah žaloby a navrhol, aby súd predmetné napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 04. mája 2011 č. 31038-2/2011-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a priznal trovy konania, ktoré pozostávajú z cestovného pre žalobkyňu a jej zástupcu z X. do X. a späť, pričom predložil písomné vyúčtovanie jednej cesty 10,68 Eur na jednu osobu.
K žalobe sa písomným podaním zo dňa 18. októbra 2011 vyjadrila žalovaná, ktorá poukázala na dôvody prvostupňového rozhodnutia, ako aj rozhodnutia žalovanej a navrhla žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť.
Z administratívneho spisu predloženého žalovanou, mal súd preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad ako prvostupňový správny orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 178 ods. 1 písm. a) piateho bodu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti dňa 23. februára 2011 pod číslo : 3817-2/2011-PP rozhodla podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa čl. 61 Nariadenia ( ES ) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia tak, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
Výrok rozhodnutia odôvodnil prvostupňový správny orgán tým, že citoval ustanovenie § 104 ods. 1, ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj čl. 61 ods. 1, 2, čl. 65 ods. 5 písm. a) Nariadenia ( ES ) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 ( Základného nariadenia ). Argumentoval ďalej tým, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade bola žalobkyňa dňom 01. novembra 2010 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a predložením tohto rozhodnutia si uplatnila dňa 17. januára 2011 nárok na dávku v nezamestnanosti. Podkladom na vydanie rozhodnutia boli údaje v informačnom systéme sociálnej poisťovne, údaje z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad potrebné na posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti a potvrdenie kompetentnej inštitúcie príslušného štátu G. republika.
Prvostupňový správny orgán ďalej dôvodil tým, že v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. v období od 01. novembra 2007 do 31. októbra 2010 žalobkyňa na území iného členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho hospodárskeho priestoru preukázala dobu poistenia v nezamestnanosti od 01. novembra 2007 do 31. októbra 2010, t.j. 1 096 dní. Zdôraznil, že z údajov uvedených v dotazníku na účely preukázanie bydliska na území SR počas posledného zamestnania/samostatnej zárobkovej činnosti v inom členskom štáte EU, ktorý predložila žalobkyňa pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti je zrejmé, že v období výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie, resp. EHP mala stabilné zamestnanie. Ďalšie skutočnosti osvedčené v predmetnom dotazníku sa nejavia ako významné na posúdenie zachovania väzieb na území Slovenskej republiky počas posledného zamestnania žalobkyne v inom členskom štáte EU. Na základe uvedeného je možné za centrum záujmov žalobkyne považovať miesto výkonu zárobkovej činnosti.
Na základe skutočností preukázaných v rámci konania o nároku na dávku v nezamestnanosti nie je možné považovať väzby žalobkyne na území SR za zachované počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie, resp. EHP. Vzhľadom na to, že bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti žalobkyňa neukončila dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte EÚ, resp. EHP nebolo jej bydlisko na území Slovenskej republiky, čl. 65 ods. 2 a 5 Základného nariadenia sa na žalobkyňu nevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb v zmysel čl. 61 Základného nariadenia. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad žalobkyni z dôvodu nezachovania centra záujmu na území SR počas výkonu zamestnania v inom členskom štáte z predmetného formulára E 301 nezohľadnila žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti na účely nároku na dávku v nezamestnanosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol prvostupňový správny orgán tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O odvolaní žalobkyne, ktoré obsahovalo totožné dôvody ako sú uvádzané v žalobe rozhodla žalovaná ako odvolací správny orgán podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení dňa 04. mája 2011 pod č. 31038-2/2011-BA tak, že zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad zo dňa 23. februára 2011 pod č. : 3817-2/2011-PP.
Výrok rozhodnutia odôvodnila žalovaná tým, že poukázala na prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, na podstatu odvolania žalobkyne. Citovala ustanovenie § 104 ods. 1, ods. 7 Zákona o sociálnom poistení, čl. 61 ods. 1, 2, čl. 65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia, pričom zdôraznila obsah čl. 1 písm. j) Základného nariadenia, podľa ktorého „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. Citovala ustanovenie čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia a dôvodila ďalej tým, že rozhodnutím ÚPSVaR v Poprade z 03. januára 2011 bola žalobkyňa zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie si uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti a dňa 17. januára 2011. Žalovaná tak isto ako prvostupňový správny orgán poukázala na to, že v období posledných troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 01. novembra 2007 do 31. októbra 2010 žalobkyňa nepreukázala dostatočnú dobu poistenia nezamestnanosti na účely nároku na dávku v nezamestnanosti, s poukazom na ustanovenie § 104 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, pričom dôvodila tým, že žalobkyňa pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti uviedla, že v posudzovanom období troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie pracovala na území iného členského štátu Európskej únie - G. republiky s tým, že bola vysielaná na územie Z.. Z formulára E 301 vydaného 03. januára 2011 potvrdeného príslušnou G. inštitúciou vyplýva, že žalobkyňa bola poistená v nezamestnanosti na území G. republiky v období od 01. marca 1976 do 31. októbra 2010. Žalovaná poukázala na obsah čl. 61 ods. 2 Základného nariadenia, ako aj na obsah čl. 65 ods. 5 písm. a) a čl. 1 písm. j) Základného nariadenia a čl. 11 Vykonávacieho nariadenia.
Podľa žalovanej, žalobkyňa bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle Slovenskej legislatívy, pričom z uvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na území G. do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 Základného nariadenia len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území SR počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie.
Ďalej uviedla, že v prvostupňovom konaní pobočka Poprad posúdila zachovanie väzieb na území Slovenskej republiky na základe celkového hodnotenia všetkých dostupných informácií. Žalobkyňa podľa žalovanej od roku 1976 do roku 2010 bola vysielaná na územie Z. a prítomnosť manžela a detí so žalobkyňou v zahraničí je z pohľadu určenia centra záujmov významnejšia, ako ostatné skutočnosti preukázané v konaní ( vlastníctvo nehnuteľností a s tým spojené poplatky, rodičia, návštevy Slovenskej republiky, trvalý pobyt ). So zreteľom na všetky dostupné informácie nie je možné považovať bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnania v členskom štáte EÚ za zachované na území SR. Vzhľadom na uvedené, ako i na skutočnosť, že žalobkyňa nebola bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nie je možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území G. republiky zohľadniť na účely vzniku nároku na dávky v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 Základného nariadenia.
Na základe takto zisteného skutkového stavu dospela Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a žalobkyni nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti v zmysle platného právneho stavu, preto bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Predmetom preskúmania je právoplatné rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý rozhodol o tom, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. nepochybne vyplýva, že v správnom súdnictve sa súd riadi dispozičnou zásadou, a teda zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu skúma iba z hľadiska namietaných zákonnosti uvedených v žalobe.
Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Šiesta hlava zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení upravuje podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti.
Podľa § 104 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinného do 31. októbra 2010, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia ( ES ) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia z 29. apríla 2004, ( ďalej len „základné nariadenie“ ), príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.
Podľa čl. 61 ods. 2 Základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.
Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.
Podľa čl. 1 písm. j) Základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.
V zmysle čl. 4 Základného nariadenia, pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, poberajú tie isté dávky a majú tie isté povinnosti podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu ako štátni príslušníci daného členského štátu.
V zmysle čl. 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonania Nariadenia ES č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia vykonávacieho nariadenia, určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:
a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;
b) situáciu dotknutej osoby vrátane:
i)povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;
ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb;
iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;
iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov;
v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;
vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.
Ako vyplýva z vykonaného dokazovania prvostupňovým správnym orgánov a z dôvodov rozhodnutia žalovanej primárnou otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnej veci vyriešiť je otázka „bydliska“ žalobkyne, pretože vyriešenie tejto otázky bolo podstatné pre ďalšiu aplikáciu čl. 65 základného nariadenia.
Podľa názoru súdu vyriešeniu tejto otázky sa správne orgány dôsledne nevenovali. Žalovaná ako odvolací orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatovala len stroho skutočnosti, že žalobkyňa mala počas výkonu zárobkovej činnosti na území G. republiky a Z. síce trvalý pobyt na Slovensku, avšak so zreteľom na všetky dostupné informácie, ktoré mali správne orgány z Dotazníka pre účely preukázania „bydliska“ .... ,ako aj Formulára E 301podľa správnych orgánov zachované na území Slovenskej republiky tieto väzby u žalobkyne neboli. Pojem bydlisko je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde býva, pracujem trávi čas v mimopracovnom čase. Dôležitá na posúdenie bydliska podľa žalovanej nie sú skutočnosti, na ktoré poukazuje žalobkyňa v odvolaní, ale to, že nie je možné považovať bydlisko za zachované na území SR. S poukazom na to, že žalobkyňa nebola bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nebolo možné podľa žalovanej zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia ani doby poistenia v nezamestnanosti získané na území G. republiky. Tieto závery žalovanej však nie sú v súlade s čl. 61 ods. 1 a 2, ako aj čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, na ktorých obsah vyššie súd poukázal a ktoré citovala žalovaná v napadnutom rozhodnutí.
Za tohto stavu vo veci súd musel konštatovať, že v predmetnej veci nebol dostatočne zistený skutkový stav veci a rozhodnutia správnych orgánov nemožno pre nedostatok dôvodov považovať za presvedčivé a preskúmateľné.
V predmetnej veci podľa názoru súdu nie je sporná otázka členského štátu, ktorý má o nároku rozhodovať, ale sporná je otázka „bydliska“ a s tým súvisiacich väzieb žalobkyne na území Slovenskej republiky počas výkonu jej zárobkovej činnosti na území G. republiky.
Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
Podľa § 195 ods. 2 citovaného zákona, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
Podľa § 209 ods. 1 citovaného zákona, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 209 ods. 2 citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
Podľa § 209 ods. 4 citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
Na základe uvedených skutočností, ktoré vyplývajú zo zisteného skutkového stavu mal súd za to, že žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán dostatočne nezistili skutkový stav veci, pretože v predmetnom konaní okrem „Dotazníka a Formulára E 301“ nevykonali žiadne dôkazy, ktorými by bolo preukázané, že väzby u žalobkyne na území Slovenskej republiky neboli zachované. Sama žalobkyňa v odvolaní uvádzala, že sa starala o svoju matku, svokru, pričom manžel býval na trvalom bydlisku v X., zároveň sa starala o nehnuteľnosť, ako aj o rekreačnú chatu, ako aj o dom, ktorý patril v tom čase jej deťom. Poukázala tiež na to, že väzby na rodinu, konkrétne na matku, svokru, ako aj na deti a manžela ostali na území Slovenskej republiky, dochádzala na územie Slovenskej republiky často na základe mimoriadnych leteniek, ktoré jej boli poskytované samotným zamestnávateľom. Pracovný život síce žila v G. republike, ako aj na území Z. a nakoniec na území V., avšak svoj osobný rodinný život s vytváraním materiálnych podmienok bol vždy zachovaný na území Slovenskej republiky, v ktorej je stále štátnym občanom s trvalým bydliskom v X.. Podľa názoru súdu obsah „Dotazníka“ nespĺňa náležitosti pre dostatočne zistený skutkový stav veci, pretože išlo iba o základné informácie zo strany žalobkyne, ktoré nepostačovali na dôkladné posúdenie opodstatnenosti nároku na dávku v nezamestnanosti.
Podľa názoru súdu žalovaná ako odvolací orgán sa s týmito námietkami žalobkyne uvádzanými v odvolaní, ako aj v samotnom dotazníku žiadnym spôsobom nevyporiadala a s poukazom na ustanovenie § 195 v spojení s ustanovení § 209 ods. 1,2 a 4 Zákona o sociálnom poistení sa dostatočne nevyporiadala ani so zisteným skutkovým stavom a so zabezpečením dôkazov potrebných na to, aby mohla v predmetnom konaní správne a zákonne rozhodnúť.
V tejto súvislosti súd poukázal na to, že v súlade s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nedostatočne odôvodnené rozhodnutie žalovanej porušuje ústavné právo žalobcu na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania, dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutia, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutia ako spravodlivé. Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa piatej časti O.s.p. nie je ako už súd vyššie uviedol pokračovaním administratívneho konania, a preto ani v predmetnom konaní nebolo úlohou súdu doplňovať vecnú, či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovanej, ktorá mala byť uvedená v odôvodnení samotného rozhodnutia.
Ako už súd citoval vyššie a tieto skutočnosti vyplývajú z ustanovenia § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení je nevyhnutné, aby rozhodnutie bolo presvedčivo a individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na odôvodnenie a nie na obsah administratívneho spisu, ktorý je v tomto prípade iba podkladom rozhodnutia.
V tejto súvislosti krajský súd dospel k záveru, že odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sú nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav veci, ako aj pre nedostatok dôvodov. Stručný odkaz na obsah citovaných ustanovení zákona, bez uvedenia konkrétnych skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie vo veci samej tak žalovanou, ako aj predtým prvostupňovým správnym orgánom nepostačuje nato, aby mohol súd vysloviť, že vydané rozhodnutie je správne a zákonné, pričom z rozhodnutí správnych orgánov, konkrétne z rozhodnutia žalovanej nevyplýva to, akými úvahami bola žalovaná ako odvolací orgán vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, pričom obsah odôvodnenia nezodpovedá náležitostiam s poukazom na vyššie citované ustanovenia Zákona o sociálnom poistení.
V tejto súvislosti súd zdôraznil, že v konaniach o nárokoch fyzických osôb je potrebné zohľadňovať individuálnosti každej jednej konkrétnej veci a nie je možné nároky posudzovať paušálne.
Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s vydaným prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a pre nedostatok dôvodov.
V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej postupovať tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci hlavne s dôrazom na posúdenie bydliska žalobkyne a to podľa podmienok pre posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle základného a vykonávacieho nariadenia Európskej únie. Po doplnení dokazovania bude povinnosťou žalovanej vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite, presvedčivo a v súlade so zákonnými ustanoveniami, na ktoré súd poukázal vyššie, odôvodniť tak, aby rozhodnutie poskytovalo skutkovú a právnu oporu jeho výroku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni, ktorá mala v tomto konaní úspech trovy konania pozostávajúce z cestovného X. - X. a späť a to pre žalobkyňu, ako aj jej manžela, ktorý ju v tomto konaní na základe plnomocenstva zastupoval a to vo výške 42,72 Eur + 2 Eur za potvrdenku o výške cestovného, v celkovej výške 44,72 Eur, ktoré je povinná žalovaná zaplatiť na adresu žalobkyne do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. ( Jedna cesta X. - X. 10,68 Eur ).
Krajský súd rozhodol vo veci jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.