Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/37/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a. s. so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO 35 697 270 proti odporcovi O. M., bytom H., C. 23XX/XX o zaplatenie 630,52 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh s a z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa pôvodne podaným návrhom domáha od odporcu zaplatenia čiastky 116,64 € s príslušenstvom titulom neuhradených telekomunikačných služieb a zmluvnej pokuty vo výške 663,88 € s príslušenstvom.

Odporca v priebehu konania učinil úhrady, a to dňa 16.11.2011 vo výške 30,-€, z ktorého dôvodu bolo konanie na základe čiastočného späťvzatia navrhovateľa v tejto časti uznesením tunajšieho súdu zo dňa 10.01.2012, č.k. -30 zastavené. Následne odporca učinil ešte ďalšie úhrady, a to dňa 15.12.2011 vo výške 30,-€, dňa 17.01.2012 vo výške 30,-€, dňa 16.02.2012 vo výške 30,-€ a dňa 24.05.2012 vo výške 30,-€. Na základe opätovného čiastočného späťvzatia zo strany navrhovateľa bolo konanie aj v tejto časti zastavené, a to uznesením tunajšieho súdu zo dňa 22.06.2012, č.k. -42.

Predmetom konania tak zostala čiastka 630,52 € s príslušenstvom. Súd je jednoznačne toho právneho názoru, že uvedená čiastka predstavuje už len zmluvnú pokutu, nie teda dlh za neuhradené telekomunikačné služby. Uvedený záver je odôvodnený tým názorom, že pokiaľ odporca vykonal úhrady na svoj dlh, bol navrhovateľ povinný tieto úhrady započítať tak, ako to určil odporca, a ak odporca vykonal úhradu bez bližšieho určenia, potom na dlh najskôr splatný, a to na istinu. Takýto princíp totiž platí pre občianskoprávne vzťahy, a to o to viac, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský vzťah. Pohľadávka navrhovateľa titulom zmluvnej

pokuty je splatná najneskôr, preto platby odporcu nemohli byť započítané na ňu. Navyše i zo samotného vyjadrenia odporcu obsiahnutého v odpore je zrejmé, že odporca nemal v úmysle uhradiť zmluvnú pokutu, keď výslovne uviedol, že odmieta navrhovateľovi zaplatiť zmluvnú pokutu a úrok z omeškania.

Navrhovateľ ani odporca, hoci riadne predvolaní sa na termín pojednávania neustanovili, svoju neúčasť neospravedlnili, o odročenie pojednávania nepožiadali. Preto súd za použitia ust. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o pripojení zo dňa 25.03.2009 vyplýva, že navrhovateľ ako poskytovateľ telekomunikačných služieb uzatvoril s odporcom ako účastníkom zmluvu o pripojení, ktorej predmetom bolo pripojenie Odbernej jednotky k optickej sieti spoločnosti navrhovateľa. V bode 2.5 dodatku k zmluve o pripojení sa odporca zaviazal uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 663,88 € pre prípad, že odporca poruší niektorú z povinností uvedenej v dodatku.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, predmetom tohto konania je už len nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Právne súd vec posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a žalobný návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty musel súd zamietnuť z dôvodu, že uvedené dojednanie je neplatné pre jeho neprijateľnosť.

Súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a ani jej dojednania, ale treba dbať aj na skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch. Navrhovateľ ponúka odporcovi svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť navrhovateľ od spotrebiteľov v paušálnej výške bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie pôjde a hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvné pokuty neobchádza ani aspekt neurčitosti (... ak poruší niektorú z povinností...)

Slovné spojenie uvádzané v dodatkoch k zmluvám o pripojení, teda pod citovaným bodom 2.5 "ak účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku", signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, sú neakceptovateľné a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Navrhovateľ uplatňuje od odporcu sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti a vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní navrhovateľ rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade, keď sa dostane do omeškania spotrebiteľ na začiatku existencie zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých navrhovateľ dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách poškodzujú spotrebiteľa. Neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo konci doby viazanosti.

Súd poznamenáva, že v záujme naplnenia jedného zo základných práv v Európskej únii "politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (čl. 98 Charty základných ľudských práv Európskej únie), je treba využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala prepotrebná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Problémová zmluvná pokuta podľa názoru súdu nielenže spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na trhu. Navrhovateľ ako osoba podnikajúca na trhu elektronických komunikácií má totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorý im svoje služby poskytuje, a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Ak takýmto spôsobom nepostupuje, spreneverí sa princíp dôvery, resp. princíp právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu tak, ako bol definovaný Ústavným súdom ČR v Náleze zo dňa 15.06.209 sp. zn. a takémuto konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chráni a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd nemohol inak, ako zmluvnú pokutu, ktorú si strany dojednali považovať za neprijateľné dojednanie a teda neplatné. Preto, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal priznania zmluvnej pokuty, musel byť jeho žalobný návrh zamietnutý.

Odporca bol v omeškaní s platením úhrady za telekomunikačné služby úhrnom vo výške pôvodnej istiny 116,64 € od 08.10.2010. Tento svoj dlh však v celosti zaplatil najneskôr ku dňu 16.02.2012. Ako totiž vyplýva z obsahu spisu, odporca vykonal úhrady vo výške 30,-€ v dňoch 16.11.2011, 15.12.2011, 17.01.2012, 16.02.2012 a taktiež i 24.05.2012. Úhrnom tak uhradil čiastku 150,-€. Po započítaní na dlh vo výške 116,64 € tak zostáva ešte čiastka 33,36 € k dobru odporcu. Nakoľko 9 % - ný úrok z omeškania z čiastky 116,64 € od 08.10.2010 až do 16.02.2012 (deň, kedy odporca uhradil istinu) nepresahuje sumu 33,36 €, odporca už navrhovateľovi nie je dlžný nič ani na úroku z omeškania. Aj v tejto časti je tak žalobný návrh nedôvodný.

Z popísaných dôvodov súd rozhodol ako je uvedené vo výroku.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že neúspešný navrhovateľ je povinný uhradiť úspešnému odporcovi náhradu trov konania. Odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal, i keď bol v konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.