Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14CoP-22-2023.pdf
PDF · 89.94 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/22/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci navrhovateľky
- oprávnenej z vyživovacej povinnosti: N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, E., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená splnomocneným zástupcom: V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, E., štátny občan Slovenskej republiky proti povinnému z vyživovacej povinnosti: F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, E., v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 17Pc/18/2022-55 zo dňa 30. mája 2023, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 17Pc/18/2022-55 zo dňa 30. mája 2023 v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol výrokom I., že návrh oprávnenej na zvýšenie výživného zamietol, výrokom II. návrh povinného na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol a výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odseku 1.napadnutého rozsudku poukázal okresný súd na dôvody podaného návrhu osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti a v odsekoch 2. a 3. napadnutého rozsudku na vyjadrenia povinného ako i navrhovateľky, ďalej na vyjadrenia povinného v písomnom podaní a v ods. 3. na vyjadrenie navrhovateľky na pojednávaní, v odseku 4. napadnutého rozsudku na vyjadrenie povinného na pojednávaní.
3. V súvislosti s rozhodovaním o návrhu navrhovateľky poukázal okresný súd na právnu úpravu v § 28 ods. 2 Zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 76 ods. 1 Zákona o rodine a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine ako i na závery z vykonaného dokazovania a návrh oprávnenej na zvýšenie výživného zamietol a návrh povinného na zrušenie vyživovacej povinnosti tiež zamietol. Poukázal na inštitút výživného, bližšie ho odôvodnil a zdôvodnil vodiacu zásadu na strane povinného rodiča v odseku 27. napadnutého rozsudku. Okresný súd konštatoval, že na strane plnoletého dieťaťa doposiaľ nebola zistená schopnosť samostatne sa živiť, pokračuje navrhovateľka v štúdiu na vysokej škole, preto návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti povinného k plnoletému dieťaťu nie je dôvodný. Od poslednej úpravy výživného, resp. od posledného návrhu otca na zníženie výživného došlo k zmene pomerov na strane otca, kedy sa mu znížila dávka v hmotnej núdzi na sumu 132,80 Eur zo sumy 180 Eur, zvýšila sa mu renta zo sumy 71 Eur na sumu 80,10 Eur a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Okresný súd ďalej konštatoval, že u oprávnenej nevedel zistiť skutočné výdavky, nakoľko napriek výzve súdu na predloženie dokladov o jej výdavkoch tak neučinila okrem zmluvy o ubytovaní,
ktorú predložila, ktorá však bola uzavretá len na dobu určitú do 31.01.2023, teda okresnému súdu nebol zrejmý v čase rozhodovania ani tento výdavok. Navrhovateľka uvádzala, že má výdavky vo výške 500 Eur spojené so štúdiom, ale žiaden doklad aspoň o čiastočných výdavkoch, súdu neposkytla, takže okresný súd nemal z čoho vychádzať pri posudzovaní jej skutočných výdavkov.
4. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd ďalej uviedol, že príjem povinného oproti poslednému obdobiu poklesol, zmenili sa však aj pomery u oprávnenej, a to u plnoletej dcéry, ktorá študuje mimo miesta svojho bydliska na vysokej škole. Výživné, ktoré má určené platiť povinný, nemôže pokryť všetky jej potreby, avšak so zníženou pracovnou schopnosťou o 45% má obmedzené schopnosti sa zamestnať, nie však až v takej miere, aby si nevedel vôbec nájsť prácu, napríklad na kratší pracovný čas, alebo ktorá by vyhovovala jeho zdravotnému stavu a tým si zabezpečiť príjem, z ktorého by mohol uhrádzať výživné, ktoré má určené súdom, uvedomujúc si aj tú skutočnosť, že má okrem plnoletej dcéry aj vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Zároveň okresný súd uviedol, že povinný už dlhšie žiada o zníženie výživného, čomu súdy nevyhoveli. Okresný súd v odseku 32. poukázal na to, že u navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov ( a to bez preukázania akýchkoľvek výdavkov), stala sa študentkou vysokej školy, pripravuje sa na budúce povolanie, aktuálne nie je v schopnostiach a možnostiach jej otca, aby platil zvýšené výživné. Z uvedených dôvodov rozhodol okresný súd tak, ako je uvedené vo výrokových častiach jeho rozhodnutia a podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka (oprávnená z vyživovacej povinnosti). Vyčítala okresnému súdu, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho, nedostatočne zisteného skutkového stavu, je predčasné, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, okresný súd rozhodol vo veci bez toho, aby bola reálne objektívne zistená finančná situácia odporcu. Okresný súd nevykonal žiadne dôkazy navrhované navrhovateľkou. Spoľahol sa len na tvrdenia odporcu, ktorý sa vyjadroval neurčito a celý čas zahmlieval svoju finančnú situáciu. Má za to, že je potrebné zabezpečiť správu z obecného úradu k osobe F. N., N. V. a jej príjem zo zamestnania, zabezpečiť správu z Daňového úradu v Lučenci ako bolo rozhodnuté vo veci podania oznámenia, či bol pristihnutý pracovať bez pracovnej zmluvy, keď v minulosti to tak bolo. Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že žije v rodinnom dome so svojimi deťmi v bytovej jednotke na poschodí, matka ich mal. detí žije spoločne s jeho matkou v bytovej jednotke na prízemí, je zamestnaná, pracuje od rána do večera a nevie sa o deti riadne starať. N. V. uviedla, že je zamestnaná a uplatňuje daňový bonus. Tieto okolnosti zvýraznila navrhovateľka už počas súdneho konania. Príjem N. V. vzhľadom na to, že si uplatnila daňový bonus je presahujúci 700 Eur, potom príjem v ich domácnosti presahuje sumu 1.000 Eur. Odporca sa dlhodobo vyhýba prispievať výživným navrhovateľke, obohacuje sa na jej úkor, bolo mu ponúknuté pracovné miesto predajcu aj pokladníka vo firme Super ZOO v X.. Žiadala zrušenie napadnutého rozhodnutia. K podanému odvolaniu pripojila i Trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu skrátenia dane a poistného. Povinným z vyživovacej povinnosti.
6. K doručenému odvolaniu sa vyjadril otec, ktorý mal za to, že súd preskúmal riadne a dostatočne danú situáciu. Poukázal na to, že od roku 2011 je po ťažkom pracovnom úraze, poberá dávky v hmotnej núdzi v sume 132,80 Eur a úrazovú rentu 80,10 Eur. Má dve vyživovacie povinnosti k neplnoletým deťom, pričom jeden syn navštevuje 7. ročník a druhý 1. ročník základnej školy. Čo sa týka matky jeho dvoch synov, už pred súdom vypovedal, že matka N. V. býva na prízemí rodinného domu, že nežijú v spoločnej domácnosti, je zamestnaná ako upratovačka. Deti žijú striedavo v spoločnej domácnosti so mnou aj s matkou N. V.. Poukázal tiež na to, že matka navrhovateľky má omnoho vyšší príjem ako on, je zamestnaná na trvalý pracovný pomer, je ešte spolumajiteľkou vo firme jej druha V. G., takže môže prispievať na jej výživu podstatne vyššou sumou ako on. Na súde vypovedal pravdu a má za to, že dcéra sa postavila proti nemu a nechá sa manipulovať V. G..
7. K doručenému vyjadreniu otca sa oprávnená z vyživovacej povinnosti už nevyjadrila.
8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“) v spojení s § 2 ods. 1 CMP po zistení, že odvolanie oprávnenej z vyživovacej povinnosti(navrhovateľky) proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) subjektom na to oprávneným (§ 359 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) osobou oprávnenou z vyživovacej povinnosti, v neprospech ktorej bolo napadnutým výrokom rozhodnuté, smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému sa možno brániť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1
a 2, § 357 písm. m) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 65 CMP a contrario v spojení s § 155 CMP s tým, že odvolacím dôvodmi nie je viazaný § 66 CMP a rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a § 2 ods. 1 CMP) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdil.
9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na ktorých založil napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o návrhu oprávnenej z vyživovacej povinnosti vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil napriek námietkam odvolateľky v súlade s § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň odkazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).
10. Súčasne odvolací súd preskúmal námietky oprávnenej z vyživovacej povinnosti uvedené v jej opravnom prostriedku. Po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že v súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia. Súd musí vždy zhodnotiť, jednak oprávnené výdavky dieťaťa a jednak zárobkové a majetkové schopnosti rodičov. Ďalej sa len poznamenáva, že vyživovacia povinnosť prináleží obom rodičom.
11. Pokiaľ oprávnená z vyživovacej povinnosti namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, tak odvolací súd mal za to, že závery okresného súdu sú dostatočne zrejmé a jasné, vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a dospel k vecne správnym záverom. Sama skutočnosť, že odvolateľka nesúhlasí so závermi okresného súdu, teda vzniesla polemiku voči dôvodom rozhodnutia, ešte nezakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
12. Odvolací sud považuje za podstatné na tomto mieste uviesť, že ak vyčítala navrhovateľka okresnému súdu, že nedostatočne vyhodnotil možnosti a potencionalitu príjmov odporcu (osoby povinnej z výživy) ako i skutočnosti ním tvrdené o jeho výdavkoch vo vzťahu k ďalším dvom maloletým deťom, ako i k tvrdeniu odporcu, že nežije v spoločnej domácnosti so N. V., tak poukazuje odvolací súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého z odseku 30. vyplýva, že okresný súd nevedel zistiť primárne skutočné výdavky oprávnenej z vyživovacej povinnosti, keďže táto si nesplnila svoju dôkaznú povinnosť a nepredložila doklady o svojich výdavkoch, a to ani na výzvu okresného súdu. Okresný súd zhodnotil zmluvu o ubytovaní, ktorú predložila, ktorá však bola uzatvorená len na dobu určitú do 31.01.2023, a teda ani tento výdavok k momentu rozhodovania súdu prvej inštancie nebol dostatočne objasnený a preukázaný. Pokiaľ navrhovateľka uvádzala, že má výdavky mesačne vo výške 500 Eur spojené so štúdiom, tak k tomuto svojmu tvrdeniu neposkytla žiadnu ďalšiu bližšiu argumentáciu ani žiadny doklad(vynímajúc doklad o ubytovaní, ktorý bol okresným súdom vecne sprane vyhodnotený), a to ani o čiastočných výdavkoch, takže okresný súd, nielen podľa svojich zistení, ale ani podľa zistení odvolacieho súdu, nemal z čoho vychádzať pri posudzovaní jej skutočných výdavkov. Ak neboli teda preukázané skutočné výdavky oprávnenej z vyživovacej povinnosti, tak absentoval základ pre ďalšie dokazovanie a posudzovanie výdavkov a schopností a možností povinného z vyživovacej povinnosti. Za tejto dôkaznej situácie potom boli správne závery okresného súdu, z ktorých pri rozhodovaní aj vychádzal a ani v povinnostiach odvolacieho súdu nebolo dôvodné dopĺňať dokazovanie odvolacím súdom s dôrazom, že ide o návrhové konanie, a súd je týmto návrhom viazaný. Ostatné námietky oprávnenej z vyživovacej povinnosti vznesené v odvolaní, ktoré boli spojené s námietkou k procesnému postupu okresného súdu, ktorý už bližšie potom nedokazoval a ani nevyhodnocoval príjem v domácnosti odporcu povinného z plnenia vyživovacej povinnosti, neboli pre rozhodnutie okresného súdu relevantné, ak zo strany oprávnenej z výživy neboli preukázané jej výdavky.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne správne cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.
14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle úpravy § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP tak, že v zmysle § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
15. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.