Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/173/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v spore žalobcu: Lidl Slovenská republika, v.o.s., so sídlom Ružinovská 1E, 821 02 Bratislava, IČO: 35 793 783, právne zastúpeného: Advokátka kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625, proti žalovanému: BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464, o zdržanie sa nekalosúťažného konania a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. – 169 zo dňa 27.09.2021, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. – 169 zo dňa 27.09.2021 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým výrokom I. zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu a výrokom II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ustanovenia , , , a (ďalej len „“) a a a (ďalej len „“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 10.09.2019 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaslať žalobcovi ospravedlnenie za svoje protizákonné konanie v rámci svojej reklamnej kampane „Kým Lidl bilancuje, my sa sústredíme na kvalitu aj našich najlacnejších výrobkov.“, ktoré spočíva v neoprávnenom používaní zobrazení podobných alebo zameniteľných s ochrannými známkami, ktorých licencovaným používateľom je spoločnosť Lidl Slovenská republika, v.o.s.“, uložil žalovanému povinnosť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zverejniť na webovej stránke žalovaného https:// www.billa.sk/ na dobu jedného mesiaca ospravedlnenie so znením: „Spoločnosť BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037 sa ospravedlňuje Lidl Slovenská republika, v.o.s., so sídlom Ružinovská 1/E, 821 02 Bratislava, IČO: 35 793 783, za svoje protizákonné konanie v rámci svojej reklamnej kampane „Kým Lidl bilancuje, my sa sústredíme na kvalitu aj našich najlacnejších výrobkov.“ spočívajúce v neoprávnenom používaní zobrazení podobných alebo zameniteľných s ochrannými známkami, ktorých licencovaným používateľom je spoločnosť Lidl Slovenská republika, v.o.s., a to v červenej farbe a v rovnakej veľkosti písma, akou je väčšina textových polí na danej stránke; ospravedlnenie musí byť umiestnené bezprostredne pod lištu obsahujúcu menu webovej stránky, ďalej

aby uložil povinnosť žalovanému zdržať sa používania slova „Lidl“ vo všetkých jeho tvaroch v jeho reklamách v kontexte, z ktorého je zrejmá spojitosť so žalobcom, ako aj akéhokoľvek iného používania slovotvorného základu tvoriaceho obchodné meno žalobcu v reklamách žalovaného v kontexte, z ktorého je zrejmá spojitosť so žalobcom, s výnimkou používania obchodného mena žalobcu v tvare zapísanom v obchodnom registri, a to aj do budúcnosti a napokon uložil povinnosť žalovanému zdržať sa bez súhlasu žalobcu používania akýchkoľvek grafických alebo kombinovaných zobrazení podobných alebo zameniteľných s ochrannou známkou, ktorej majiteľom alebo oprávneným užívateľom je spoločnosť Lidl Slovenská republika, v.o.s., vo všetkých tvaroch v reklamách žalovaného, a to aj do budúcnosti. Žalobca si tiež uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v rámci svojej reklamnej kampane, konkrétne akciového letáku s platnosťou od 02.05.2019 do 14.05.2019, neoprávnene využíval grafické vyobrazenie slovného prvku „Kým Lidl bilancuje“, ako i grafické zobrazenie podobné, prípadne zameniteľné s ochrannými známkami žalobcu. Reklamná kampaň bola zverejňovaná aj prostredníctvom internetovej stránky žalovaného. Podľa žalobcu týmto konaním boli porušené ustanovenia nekalosúťažného konania, ako aj práva majiteľa a oprávnenej osoby využívať ochrannú známku Európskej únie. Poukázal tiež na to, že majiteľom ochranných známok, a to konkrétne obrazovej ochrannej známky Európskej únie č. 006861025, obrazovej ochrannej známky Európskej únie č. 006857544, obrazovej ochrannej známky Európskej únie č. 006460588, obrazovej ochrannej známky Európskej únie č. 013192752, obrazovej ochrannej známky Európskej únie č. 001779784 je spoločnosť Lidl Stiftung & Co. KG, so sídlom: Stiftsbergstrasse 1, 74172 Neckarsulm, Spolková republika Nemecko. Licenčnou zmluvou zo dňa 29.02.2016 uzatvorenou medzi spoločnosťou Lidl Stiftung, ako majiteľom ochranných známok a žalobcom, ako držiteľom licencie, udelila spoločnosť Lidl Stiftung žalobcovi nevýlučnú licenciu k všetkým ochranným známkam, ktorých je spoločnosť Lidl Stiftung majiteľom a ktoré obsahujú slovný prvok „Lidl“ a ktoré majú platnosť na území Slovenskej republiky, a to pre všetky triedy tovarov a služieb, pre ktoré sú ochranné známky spĺňajúce uvedené podmienky, zapísané. Predmetná licencia sa vzťahuje aj na ochranné známky. Konanie žalovaného tak porušuje zákon o reklame, pretože tento zakazuje zasahovať do práv iných osôb bez ich súhlasu, čo konanie žalovaného napĺňa, tým že neoprávnene využíva zobrazenia podobné a zameniteľné s ochrannou známkou žalobcu v rámci svojej reklamnej kampane. Konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi, keďže v rámci reklamnej kampane využíva zobrazenia, ktoré sú spôsobilé vyvolať zámenu s ochrannými známkami žalobcu a zároveň sú tým aj spôsobilé privodiť žalobcovi, ako aj spotrebiteľom, ktorí sa dostanú do omylu, ujmu. Žalovaný sa z uvedeného dôvodu svojim konaním dopúšťa nekalosúťažného konania vo forme klamlivej reklamy, vyvolávania nebezpečenstva zámeny a zľahčovania. Žalovaný v rámci svojich reklamných letákov neoprávnene, bez súhlasu žalobcu, používa označenia a zobrazenia podobné, resp. zameniteľné s ochrannými známkami žalobcu (grafické zobrazenie ochrannej známky ako aj grafické vyobrazenie slovného prvku „Lidl“ v „Kým Lidl bilancuje, my sa sústredíme na kvalitu aj našich najlacnejších výrobkov.“), čím sa dopúšťa zásahu do práv žalobcu, a zároveň tým spôsobuje nebezpečenstvo uvedenia do omylu spotrebiteľov, a to tak, že v tomto prípade môže táto reklamná kampaň vyvolať u tretích subjektov dojem, že ide o reklamu vytvorenú žalobcom. Reklamná kampaň žalovaného môže vyvolať u tretích subjektov nebezpečenstvo zámeny so žalobcom. Slovná formulácia reklamnej kampane žalovaného „Kým Lidl bilancuje, my sa sústredíme na kvalitu aj našich najlacnejších výrobkov.“, spĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty zľahčovania v zmysle tým spôsobom, že uvádza tretie subjekty do omylu, že sa žalobca nesústredí na kvalitu svojich najlacnejších výrobkov. Takéto konanie žalovaného je možné považovať podľa žalobcu aj za konanie smerujúce k zosmiešneniu obchodného mena a obchodnej činnosti žalobcu. Žalobca k podanej žalobe priložil leták žalovaného, výzvu žalobcu adresovanú žalovanému z 10.05.2019 na bezodkladné upustenie od neoprávneného používania ochranných známok, odpoveď žalovaného z 27.05.2019 na túto výzvu a licenčnú zmluvu.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že žalovaný sa v konaní bránil tým, že v rámci kampane akciových letákov s platnosťou od 02.05.2019 do 14.05.2019 a od 09.05.2019 do 14.05.2019, uverejnených aj na internetovej stránke A., použil časť obchodného mena žalobcu v rámci formulácie „Kým Lidl bilancuje“ a grafický motív modrého štvorca s žltým kruhom uprostred, v ktorom bola modrým písmom uvedená vyššie špecifikovaná formulácia obsahujúca aj časť obchodného mena žalobcu. Podľa žalovaného je kampaň v súlade s príslušnou právnou úpravou a do práv žalobcu relevantným spôsobom nezasahuje. Použitie formulácie „Kým Lidl bilancuje“ a grafického motívu nie je nijako na ujmu práv žalobcu a ani v rozpore so zákazmi vyplývajúcimi z príslušnej právnej úpravy. Žalovaný len prezentuje ponuku výrobkov svojej privátnej značky Clever, ktorých ceny korektným spôsobom uvádza. Dôvodom zmienky časti obchodného mena žalobcu v rámci

formulácie „Kým Lidl bilancuje“, je odkaz na predchádzajúce marketingové aktivity žalobcu v rámci jeho kampane „BILANCOVANIE“, v ktorej žalobca porovnával jeho ceny s cenami žalovaného. Žalovaný v kampani komunikoval posolstvo, že základom jeho obchodnej stratégie je koncentrácia na kvalitu a cenu vlastnej ponuky, nie nekorektný boj s konkurenciou. Použitie časti obchodného mena bolo teda vecné a odkazovalo na bezprostredne predchádzajúce konanie žalobcu. Podľa žalovaného nedošlo k porušeniu práv vyplývajúcich z ochranných známok, pretože letáková kampaň len komunikuje aktuálnu ponuku výrobkov privátnej značky žalovaného spotrebiteľom. Z vizuálu letáku ako celku nevzniká ani najmenšia pochybnosť o tom, že ide o kampaň žalovaného, v ktorej tento pod vlastnou značkou prezentuje vlastné tovary. Predmetný grafický motív a ani časť obchodného mena žalobcu nie sú v kampani použité v akejkoľvek (vecnej) súvislosti s tovarmi žalovaného. Každý spotrebiteľ na základe kampane nepochybne chápe, že ide o kampaň žalovaného a tovary žalovaného predávané pod privátnou značkou žalovaného. Narážka na žalobcu v kampani nemá žiadnu spôsobilosť zvýšiť atraktivitu tovarov žalovaného pre spotrebiteľov. Použitý grafický motív nie je zhodný a ani v kvalifikovanej miere podobný s ochrannými známkami žalobcu. Grafický motív s ochrannou známkou zdieľa len prvky, ktoré sú relatívne generické a ktoré nemajú rozhodujúci vplyv na jej rozlišovaciu spôsobilosť. Ďalej žalovaný argumentoval tým, že predmetnou kampaňou nedochádza ani len k naplneniu znakov generálnej klauzuly nekalej súťaže podľa . Žalovaný predmetnou kampaňou odmietol selektívne a nekorektné porovnávanie cien výrobkov, ktoré do súťažného boja vniesol žalobca, hoci na efektívnu komunikáciu tohto legitímneho prístupu bolo nevyhnutné použitie narážky na žalobcu. Na tej však samo osobe nie je nič protizákonné, ani nemravné. V konkurenčnom boji je celkom obvyklé, že sa jednotliví súťažitelia voči sebe vymedzujú a takéto vymedzenie nie je v praktickej rovine možné bez určitej formy označenia iných súťažiteľov. Žalovaný v kampani neuvádza žiadne nepravdivé informácie, svojho konkurenta nijako nezľahčuje ani nezosmiešňuje, len vecne pomenúva svoje smerovanie v rámci vlastnej prezentácie v nadväznosti na predchádzajúcu kampaň žalobcu. Kampaň tak nenaplňuje znaky konania v rozpore s dobrými mravmi súťaže. V rámci kampane žalovaný komunikuje o žalobcovi len (pravdivú) informáciu, že v rámci vlastnej marketingovej komunikácie uskutočnil kampaň „BILANCOVANIE“. Cieľom kampane a ani jej následkom nie je odradiť potenciálnych zákazníkov žalobcu. Žalovaný sa nijako, a už vonkoncom nie negatívne, nevyjadruje o cenách alebo sortimente žalobcu. Podstatou kampane je komunikovanie spotrebiteľom, že predmetom (ďalšieho) záujmu a marketingových aktivít žalovaného je jeho vlastná ponuka. Keďže neboli naplnené znaky generálnej klauzuly nekalosúťažného konania, konanie žalovaného, ktoré je predmetom tohto sporu, nemôže byť kvalifikované ako žiadna zo skutkových podstát nekalosúťažného konania, vrátane tých, na ktoré poukazuje žalobca (klamlivá reklama, vyvolanie nebezpečenstva zámeny, zľahčovanie). Predmetná kampaň nemôže (nie je spôsobilá) uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane, pretože je bez akejkoľvek pochybnosti priemernému spotrebiteľovi z nej zrejmé, a ostatne aj akémukoľvek inému adresátovi, že jej predmetom sú výrobky predávané žalovaným pod jeho značkou a za ceny jasne komunikované v kampani. Nie je odôvodnené predpokladať, že vôbec existuje osoba, ktorá by na základe tejto kampane mohla odôvodnene nadobudnúť dojem, že ide o reklamu žalobcu, alebo na výrobky predávané žalobcom, alebo výrobky jeho privátnej značky. Konanie žalovaného spočívajúce v použití narážky na obchodné meno žalobcu a grafického motívu žalobcu nemalo žiadnu spôsobilosť vyvolať zámenu s podnikom, výrobkami alebo osobitnými označeniami žalobcu. Nie sú teda naplnené ani znaky skutkovej podstaty vyvolania nebezpečenstva zámeny. Napokon nejde ani o zľahčovanie, pretože kampaň o žalobcovi uvádza práve a len toľko, že „bilancuje“ (viď „Kým Lidl bilancuje“), čo je narážka na predchádzajúcu agresívnu porovnávaciu reklamnú kampaň žalobcu. Predmetná kampaň, ani príslušná formulácia, kvalitu ani ceny sortimentu žalobcu nijako nehodnotí. Navyše ide o prípad oprávnenej obrany podľa , ktoré nie je zľahčovaním, ani inou formou nekalej súťaže. Žalovaný totiž príslušnú informáciu zahrnul do predmetnej kampane práve a len ako z marketingového hľadiska legitímnu a nevyhnutnú reakciu na predchádzajúcu agresívnu porovnávaciu reklamnú kampaň žalobcu. V nadväznosti na uvedené žiadal žalobu žalobcu zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že sa zaoberal v prvom rade jednotlivými skutkovými podstatami nekalej súťaže, ktoré podľa žalobcu žalovaný svojím konaním naplnil. Žalobca vyvodzoval zľahčovanie z formulácie použitej žalovaným v kampani „Kým Lidl bilancuje, my sa sústredíme na kvalitu aj našich najlacnejších výrobkov“, pretože podľa žalobcu to znamená, že žalobca sa na kvalitu najlacnejších výrobkov nesústredí a navyše táto formulácia zosmiešňuje obchodné meno žalobcu a jej obchodnú činnosť. Podľa súdu prvej inštancie žiadne z tvrdení žalobcu túto skutkovú podstatu nekalej súťaže nenaplňuje. Vetu „Kým Lidl bilancuje, my sa sústredíme na kvalitu aj našich najlacnejších výrobkov“, nemožno chápať tak, že sa žalobca na kvalitu výrobkov nesústredí.

Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný touto vetou reagoval na predchádzajúcu kampaň žalobcu „Bilancovanie“, a teda „Kým Lidl bilancuje“ len pravdivo pomenúva predchádzajúcu kampaň žalobcu a „my sa sústredíme na kvalitu aj našich najlacnejších výrobkov“, označuje ďalšie smerovanie žalovaného. Žalovaný tak pravdivo opísal predchádzajúcu kampaň žalobcu a svoje smerovanie, čím žiadny nepravdivý údaj nezverejnil. Použitá veta tak nemôže bežného spotrebiteľa uviesť do omylu, že žalobcovi na kvalite výrobkov nezáleží. Je len pochopiteľné, že strany sporu sú voči sebe navzájom veľmi citlivé na každú narážku na toho druhého v reklamných kampaniach, čo ale neznamená, že každé použité slovo sa má vykladať do extrémov a hľadať v ňom podprahový útok na druhú stranu. Žalobca navyše súdu prvej inštancie bližšie nekonkretizoval ako veta „Kým Lidl bilancuje, my sa sústredíme na kvalitu aj našich najlacnejších výrobkov“, zosmiešňuje jeho obchodné meno a obchodnú činnosť. Ak by aj už opakovaná veta v kampani bola vykladaná (čo podľa názoru súdu prvej inštancie možné nie je) podľa žalobcu, nešlo by o zľahčovanie, ale o oprávnenú obranu žalovaného voči kampani žalobcu „Bilancovanie“. Skutková podstata zľahčovanie tak podľa súdu prvej inštancie nebola naplnená.

5. V prípade posudzovania skutkovej podstaty klamlivej reklamy súd prvej inštancie uviedol, že v rámci letákovej kampane žalovaného je sporné vyhlásenie s použitím modrého štvorca a žltého kruhu na 11. strane letáku. Prvá strana letáku je označená veľkým nápisom „BILLA“ a teda každému komu sa dostane leták do ruky, musí byť ihneď jasné, že ide o kampaň žalovaného. Na 11. strane letáku je označenie „clever“, čo je privátna značka žalovaného a inzerovaných je 5 produktov tejto značky. Nemožno preto pripustiť tvrdenie žalobcu, že ide o klamlivú reklamu, ktorá môže vyvolať rozpor so skutočnosťou. Ide o kampaň žalovaného, výrobky žalovaného, privátnu značku žalovaného a nemožno z toho vyvodiť, že by v rámci takto postavenej kampane dochádzalo ku klamlivej reklame. Nie je zrejmé ani aká možná ujma z tejto kampane môže vzniknúť žalobcovi, pretože žalobca žiadny z výrobkov uvedených na strane 11 letákovej kampane nepredáva. Ak by aj teoreticky došlo k zmäteniu tretích osôb, tieto by navštívili predajne žalobcu, čo by bolo z hľadiska celej kampane žalovaného kontraproduktívne a žalobcovi by to zvýšilo návštevnosť predajní, hoci by tam zákazníci „clever“ výrobky nenašli. Nemožno ale ako hroziacu ujmu hodnotiť „presmerovanie“ zákazníkov do predajne konkurencie. Nie je zrejmé ani ako by tieto tretie osoby zmenili ekonomické správanie v rámci tejto kampane, keď sú inzerované výlučne privátne produkty žalobcu (správne malo byť žalovaného – pozn. odvolacieho súdu). To isté platí aj pre internetovú kampaň žalovaného, pretože táto je realizovaná na webových stránkach žalovaného a osoba, ktorá takúto stránku navštívi, vie na akej stránke sa nachádza a koho kampaň sleduje, pretože sama do vyhľadávacieho poľa zadala príslušnú adresu. Nebola tak naplnená ani skutková podstata klamlivej reklamy. Uvedené závery podľa súdu prvej inštancie plne platia aj pre skutkovú podstatu vyvolania nebezpečenstva zámeny. Žalovaný inzeruje vo svojom letáku na strane 11 výlučne svoju privátnu značku, ktorú žalobca nepredáva. Z tejto kampane nemožno dedukovať, že tieto výrobky vyrába žalobca, pretože odkaz na žalobcu je len reakciou na jeho kampaň a nie na jeho tovary a výkony v rámci hospodárskej súťaže. Súd prvej inštancie nespochybnil použitie obchodného mena žalobcu, teda mena ktoré používa už právom iný súťažiteľ, ale toto konanie nie je v celom kontexte spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom, osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi žalobcu.

6. Keďže nebola naplnená žiadna zo žalobcom tvrdených skutkových podstát nekalej súťaže, zaoberal sa súd prvej inštancie tým, či konanie žalovaného mohlo naplniť generálnu klauzulu. Súd prvej inštancie však nevidel ani naplnenie generálnej klauzuly v zmysle , pretože síce ide o konanie v hospodárskej súťaži, ale toto konanie nie je spôsobilé privodiť žalobcovi alebo spotrebiteľom žiadnu ujmu. Žalovaný v rámci kampane propaguje len svoje výrobky privátnej značky, kampaň je súčasťou letáku a nachádza sa na jeho 11. strane, teda osoba, ktorá v letáku (prípadne na internete) listuje, vie o koho produkty ide. V rámci kampane žalovaný len pomenúva predchádzajúcu akciu žalobcu a uvádza, že sa sústredí na kvalitu svojich výrobkov, a teda je zrejmé, že výrobky „clever“ prezentované v letáku na strane 11 sú výrobkami žalovaného. Takto formulovaná kampaň nezosmiešňuje žalobcu a ani nezasahuje do jeho povesti. Len samo použitie slova „Lidl“ a modrého štvorca so žltým kruhom nenaplňuje znaky nekalej súťaže, pretože v kontexte celej kampane nespôsobuje žalobcovi, prípadne tretím osobám, žiadnu ujmu. Súd prvej inštancie tak nezistil naplnenie žiadnej zo skutkových podstát nekalej súťaže namietaných žalobcom a ani naplnenie generálnej klauzuly nekalej súťaže. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal ochrany pred nekalosúťažným konaním, pričom v rámci argumentácie túto zamiešal aj s ochranou svojej ochrannej známky, čo je od nekalosúťažného konania konanie odlišné. Súd prvej inštancie sa zaoberal výlučne ochranou pred nekalou súťažou,

pretože argumentácia o ochranných známkach podľa jeho názoru mala len podporiť tvrdenia o nekalej súťaži, ktoré jediné je predmetom tohto sporu.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v celom rozsahu prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote elektronicky s autorizáciou, a to z dôvodu podľa . Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého na základe vykonaného dokazovania nedošlo nielen k naplneniu znakov žiadnej zo skutkových podstát nekalej súťaže, ale ani k naplneniu znakov generálnej klauzuly nekalej súťaže, tento záver žalobca v celom rozsahu namieta. Vo vzťahu ku skutkovej podstate zľahčovania podľa súd prvej inštancie uviedol, že vetu „Kým Lidl bilancuje, my sa sústredíme na kvalitu aj najlacnejších výrobkov“ nemožno chápať tak, že sa žalobca na kvalitu výrobkov nesústredí. Súd v tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný touto vetou reagoval na predchádzajúcu kampaň žalobcu „Bilancovanie“, a teda podľa názoru súdu žalovaný tak iba pravdivo opísal predchádzajúcu kampaň žalobcu a svoje smerovanie, čím žiadny nepravdivý údaj nezverejnil. Žalobca s tým nesúhlasí, keď podľa žalobcu svojím kontextom a obsahom ide o podprahovú reklamu, ktorá uvádza bežného spotrebiteľa nepriamo do omylu, že žalobca sa nesústredí na kvalitu svojich najlacnejších výrobkov. Podprahové vnímanie je vnem, ktorý je podaný pod úrovňou limitu bežného vnemu, pričom takýto vnem teda človek zaregistruje, no neprejde procesom uvedomenia, a prechádza rovno do podvedomia. Myseľ teda, vzhľadom na fakt, že daná informácia sa nachádza v podvedomí, automaticky predpokladá (i keď často nesprávne), že je pravdivá. V súvislosti s uvedeným má žalobca za to, že pri vzhliadnutí reklamy žalovaného, v rámci ktorej je porovnávacím spôsobom označovaný priamo žalobca s tým, že je to práve žalovaný, ktorý sa sústreďuje na kvalitu najlacnejších výrobkov. Bežný spotrebiteľ podprahovým spôsobom môže túto informáciu uložiť do podvedomia tak, že žalobca sa na kvalitu svojich najlacnejších výrokov nesústredí, pričom na kvalitu výrobkov sa sústreďuje len žalovaný. Aj forma nepriameho vplyvu podprahovej reklamy, v rámci ktorej sa súťažiteľ snaží navodiť dojem, že v porovnaní s iným súťažiteľom sa práve on sústredí na kvalitu výrobkov, napĺňa znaky skutkovej podstaty zľahčovania, nakoľko je tým bežnému spotrebiteľovi „podsúvaný“ nepravdivý údaj o nekvalite, resp. nižšej kvalite výrobkov druhého súťažiteľa - v tomto prípade žalobcu. Nemôže obstáť ani názor súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého ak by aj daná veta v reklamnej kampani bola vykladaná podľa žalobcu, nešlo by o zľahčovanie, ale o oprávnenú obranu žalovaného voči kampani žalobcu „Bilancovanie“, keďže reklamná kampaň „Bilancovanie“ realizovaná žalobcom bola reklamou realizovanou nie za účelom porovnania kvality výrobkov, ale za účelom objektívneho porovnania cien výrobkov vlastných značiek súťažiteľov v rámci riadnej porovnávacej reklamy, kde žalobca neoznačil priamo žalovaného použitím jeho obchodného mena, označenia zameniteľného s ochrannou známkou tak, ako postupoval v žalovaný v rámci reklamnej kampane tvoriacej predmet tohto sporu. V súvislosti s klamlivou reklamou sa žalobca nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, nakoľko reklamná kampaň bola realizovaná aj inými reklamnými médiami, ako prostredníctvom letákovej kampane, a to predovšetkým prostredníctvom internetu ako bolo preukázané aj predloženými dôkazmi. Táto reklama žiadnym relevantným spôsobom nekomunikuje, že ide o reklamu žalovaného, ale práve naopak, vzhľadom na využité zobrazenia, farby a označenie „Lidl“, je takáto reklamná kampaň spôsobilá uviesť bežného spotrebiteľa do omylu a ovplyvniť tak ekonomické správanie týchto osôb v tom zmysle, že žalobca sa podieľa na produkcii prezentovaných výrobkov u žalovaného. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalovaný použil v rámci spornej reklamnej kampane nielen chránené prvky grafického zobrazenia ochrannej známky, ktoré sú ľahko zameniteľné s ochrannými známkami žalobcu a grafické zobrazenie slovného prvku, ktoré je v zásade totožné s označením žalobcu využívaným v rámci trhu, ale aj farby, ktoré žalobca využíva v rámci svojej obchodnej činnosti a s tým súvisiacou reklamnou praxou (dominantné farby - žltú a modrú, pričom je dodržaný spôsob zafarbenia – podklad v tvare štvorca je modrý a kruh žltý). Podľa žalobcu ta súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, že v danom prípade nebola naplnená skutková podstata klamlivej reklamy, ktorej znaky podľa názoru žalobcu v predmetnej reklamnej kampani naplnené boli. V súvislosti s vyvolaním nebezpečenstva zámeny sa súd prvej inštancie pri zdôvodnení obmedzil výlučne len na tvrdenie, že žalovaný inzeruje danú reklamnú vo svojom letáku na strane 11, kde propaguje výlučne svoju privátnu značku, ktorú žalobca nepredáva. V prípade skutkovej podstaty vyvolania nebezpečenstva zámeny však platí, že skutkovú podstatu vyvolania nebezpečenstva zámeny napĺňa už samotné použitie obchodného mena žalobcu, ako aj použitie osobitných označení podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik, k čomu v prípade reklamnej kampane žalovaného nesporne došlo, pričom pre naplnenie znakov skutkovej podstaty postačí len spôsobilosť vyvolať nebezpečenstvo. V prípade ak žalovaný použil v reklamnej kampani prvky zameniteľné s ochrannou známkou žalobcu, a to nielen v rámci letákovej

kampane ale aj prostredníctvom internetu, nemožno s určitosťou vylúčiť spôsobilosť tohto konania vyvolať nebezpečenstvo zámeny tak, ako v rámci odôvodnenia ustálil súd prvej inštancie. Takýto záver nie je podložený žiadnymi dôkazmi a žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by spôsobilosť tejto reklamnej kampane vyvolať nebezpečenstvo zámeny bola absolútne vylúčená. Žalobca je preto toho právneho názoru, že súd prvej inštancie aj v tomto prípade vec nesprávne právne posúdil a znaky skutkovej podstaty vyvolania nebezpečenstva zámeny boli naplnené. Žalobca principiálne v plnom rozsahu namieta záver súdu prvej inštancie, že vo vzťahu k reklamnej kampani žalovaného nedošlo ani k naplneniu znakov generálnej klauzuly. Na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie, ktorý v rámci odôvodnenia vyslovil názor, že argumentácia o zásahu do práv k ochrannej známke žalobcu je pre posudzovanie nekalosúťažného konania de facto irelevantná, je nutné podotknúť, že ochrana nekalej súťaže a právo duševného vlastníctva sú naopak veľmi úzko prepojené a priamo spolu súvisia. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že konanie žalovaného nie je spôsobilé privodiť žalobcovi žiadnu ujmu, s uvedeným záverom sa nemožno stotožniť, a to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že ujma môže byť hmotná aj nehmotná, pričom postačí, keď ujma potencionálne hrozí, nemusí nastať. Konanie žalovaného v rámci realizácie predmetnej reklamnej kampane je spôsobilé privodiť ujmu na strane žalobcu, keďže v rámci reklamnej kampane využíva zobrazenia, ktoré sú spôsobilé vyvolať zámenu s ochrannými známkami žalobkyne. Už použitie označenia totožného alebo zameniteľného s ochrannou známkou je konaním v rozpore s dobrými mravmi súťaže realizované k ujme súťažiteľa, a teda spôsobilosť privodiť ujmu čo i len v nehmotnej forme žalobcovi je s v súvislosti s realizovanou reklamnou kampaňou objektívne daná. Konanie žalovaného tak podľa žalobcu napĺňa znaky generálnej klauzuly nekalej súťaže a súd prvej inštancie tak dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel v celom rozsahu žalobe a žalobcovi priznal tiež náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril. Podľa žalovaného predmetná kampaň v žiadnom ohľade prvky údajnej „podprahovej“ reklamy, teda reklamy pôsobiacej pod limitom (prahom) vnímania adresátov, nemá. Predmetná kampaň svoje posolstvo komunikuje úplne jasne a priamočiaro, prostredníctvom štandardnej letákovej formy a sloganov. Predmetná kampaň adresátom komunikuje práve a len to, čo títo svojim zmyslom (zrakom) vnímajú a štandardným kognitívnym procesom spracujú, neobsahuje však žiadny obsah, ktorého spracovanie by si adresát nemal uvedomiť (rozhodne teda nie taký, ktorý by si mal adresát dôvod neuvedomiť viac, ako obsah akéhokoľvek iného písaného textu a vizuálu letáku). Predmetná formulácia o žalobcovi uvádza práve a len toľko, že „bilancuje“ („Kým Lidl bilancuje“), čo je narážka na predchádzajúcu agresívnu porovnávaciu reklamnú kampaň žalobcu. Skutočnosť, že predmetná formulácia je narážkou na predchádzajúcu agresívnu porovnávaciu reklamnú kampaň žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie ani nebola sporná, takže sa v súlade s procesnými pravidlami považuje za preukázanú. Ak by teda aj bola spôsobilá žalobcovi privodiť ujmu (akože nie je), pôjde o oprávnenú obranu podľa . Na uvedenom nič nemení ani námietka žalobcu, že dotknutá porovnávacia reklamná kampaň žalobcu porovnávala ceny, nie kvalitu výrobkov. Žalovaný je ako súťažiteľ pochopiteľne oprávnený reagovať na reklamné kampane konkurencie, ktoré sú voči nemu namierené, a tým viac, ak nimi konkurencia porušuje zákon, bez ohľadu na to, či formálnym predmetom kampane je cena, kvalita alebo akýkoľvek iný atribút. Zároveň nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalobca vo svojej predchádzajúcej agresívnej porovnávacej reklamnej kampani neoznačil žalovaného použitím jeho obchodného mena alebo označenia zameniteľného s ochrannou známkou. Žalobca vo svojej predchádzajúcej agresívnej porovnávacej reklamnej kampani obchodné meno žalovaného celkom jasne uvádza (viď napr. „s výrobkami spoločnosti BILLA s.r.o.“ na prvej strane, či v informácii o metodike kampane na každej strane), a používa aj jeho chránené označenia, keď znázorňuje výrobky jeho privátnej značky „Clever“ vrátane príslušnej ochrannej známky, ako aj výrobky predávané pod značkou „BILLA“, vrátane príslušnej ochrannej známky. Kampaň žalovaného kvalitu ani ceny sortimentu žalobcu nijako nehodnotí. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za vnímanie priorít žalobcu zo strany bežného spotrebiteľa (či už je nimi kvalita potravín, alebo čokoľvek iné), keďže sa k ním, nad rámec komentovania jeho bezprostredne predchádzajúcich reklamných aktivít, nijako nevyjadruje. Vyvodzovanie zodpovednosti za údajné implikácie formulácií použitých v reklamnom texte, ktoré však zo štandardného použitia sémantiky, syntaxe a výrokovej logiky nijako nevyplývajú, by bolo precedensom, ktorý by v praktickej rovine limitoval možnosť reklamnej komunikácie nad mieru, ktorá je primeraná účelu príslušnej právnej úpravy. Reklama by totiž bola len veľmi ťažko použiteľná, keby bol súťažiteľ zodpovedný, okrem toho čo o inom súťažiteľovi povedal, aj za to, čo o ňom nepovedal. Žalovaný ďalej za nedôvodnú označil námietku žalobcu, že záver súdu prvej inštancie o tom, že kampaň je nespôsobilá uviesť adresátov do omylu (o tom, o koho reklamnú kampaň ide) je nesprávny, keďže

súd prvej inštancie opomenul zohľadniť skutočnosť, že kampaň „bola realizovaná aj inými reklamnými médiami, ako prostredníctvom letákovej kampane, a to predovšetkým prostredníctvom internetu...“. Súd prvej inštancie sa v odôvodení rozsudku (ods. 15) jasne a zrozumiteľne argumentačne vysporiadava s tým, prečo kampaň nebola v súvislosti používaním grafického motívu spôsobilá spôsobiť žalobcovi ujmu, a to tak vo vzťahu k jej letákovej forme, ako aj vo vzťahu k forme „elektronického“ letáku, prezentovanej na internetovej stránke žalovaného. V inej forme kampaň realizovaná nebola, hoci to žalobca bez uvedenia bližších informácií naznačuje. To, že kampaň bola realizovaná práve a len prostredníctvom papierového letáku a jeho „elektronickej“ podoby na internetovej stránke žalovaného ostatne bolo ustálené na základe tvrdení samotného žalobcu v žalobe a nebolo medzi stranami sporu sporné. Pokiaľ ide fyzickú letákovú podobu kampane, táto pozostáva z 16 strán, z ktorých 15 má rovnakú štandardizovanú úpravu, ako všetky reklamné letáky žalovaného a je v jeho korporátnych farbách. Obchodné meno žalovaného sa nachádza veľkým písmom na titulnej strane a rovnako na ďalších miestach v letáku. Žalobcom poukazovaná strana (strana 11 letáku) sa od ostatných grafickou úpravou odlišuje. Aj z tej je však bez pochybností jasné, že ide o kampaň žalovaného. Propagované výrobky sú nepochybne označené jeho privátnou značkou „Clever“, veľký nápis „Clever“ je aj pri slogane „Príďte nakúpiť lacno overenú kvalitu. Teraz viac ako 250 výrobkov Clever“. Zároveň, samozrejme, každý spotrebiteľ, ktorý sa k tejto strane letáku dostane, predtým nevyhnutne prelistoval predchádzajúcich 10 strán predmetného letáku, ktorých úprava a obsah nenechávajú najmenšiu pochybnosť o tom, o čiu reklamnú kampaň ide. Pokiaľ ide o „elektronickú“ podobu, príslušná letáková ponuka bola zverejnená na webstránke žalovaného. Spotrebiteľ, alebo iný adresát, sa k nej teda dostane nevyhnutne len po tom, čo navštívi webovú stránku žalovaného. Akéhokoľvek úvahy o tom, že spotrebiteľ, alebo iný adresát môže byť akýmkoľvek spôsobom uvedený do omylu o tom, čiu reklamnú ponuku si prezerá, teda nie sú ani len teoreticky, namieste. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného dôkladne venoval tomu, prečo napriek použitiu grafického motívu (ktoré predstavuje okolnosť podľa ) kampaň nie je spôsobilá adresátov do omylu uviesť. Ďalej žalovaný uviedol, že samotné použitie obchodného mena, resp. použitie osobitných označení podniku podľa celkom jednoznačne naplnenie príslušnej skutkovej podstaty nepredstavuje. Uvedené ustanovenie jednoznačne vymedzuje aj ďalšiu podmienku, ktorá musí byť naplnená, aby konanie predstavovalo vyvolanie nebezpečenstva zámeny. Touto podmienkou je spôsobilosť príslušného konania (t.j. použitia obchodného mena alebo iného osobitného označenia) vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom, osobitným označením, alebo výrobkami iného súťažiteľa. Ako však aj súd prvej inštancie v rozsudku (ods. 15, 16 a súvisiace) presvedčivo analyzuje, kampaň vzhľadom na jej formu a ďalšie faktické okolnosti spôsobilosť vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom, osobitným označením, alebo výrobkami žalobcu nemala. Žalobca vo svojej odvolacej argumentácii, rovnako ako vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach v konaní, ani len neuvádza, aká ujma mú vlastne mohla vzniknúť – namiesto toho len všeobecne odkazuje na spôsobilosť vyvolať zámenu s označeniami žalobcu. Spôsobilosť vyvolať zámenu s označeniami žalobcu pritom nie je, a už vonkoncom nie sama o sebe, ujmou. Ujmou je nepriaznivý právny následok, zmena na úkor osoby, teda najmä úbytok na právach, majetku, či iné zhoršenie postavenia osoby. Žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a dokonca neuniesol ani len bremeno tvrdenia. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 15.11.2021 a uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení, že samotná konštrukcia sloganu reklamnej kampane má povahu podprahovej reklamnej kampane a snaží sa navodiť dojem, že v porovnaní s iným súťažiteľom sa práve žalovaný sústredí na kvalitu výrobkov, čím je spotrebiteľovi podsúvaný nepravdivý údaj o nekvalite výrobkov druhého súťažiteľa. Podľa žalobcu nebol žalovaný objektívne donútený k oprávnenosti takejto reklamy. Žalovaný poukazuje na to, že ide o reakciu na údajne agresívnu reklamu žalobcu, pričom ale bagatelizuje, že v tom prípade sa jednalo o štandardnú porovnávaciu reklamu. Nie je ani zrejmé, v čom mala spočívať údajná agresivita. Žalovaný tiež podľa žalobcu nepravdivo uvádza, že v inej ako letákovej forme reklamná kampaň realizovaná nebola, keď bola realizovaná aj prostredníctvom internetového reklamného banneru. Reklama žalovaného bola spôsobilá uviesť bežného spotrebiteľa do omylu, že žalobca sa podieľa na produkcii prezentovaných výrobkov u žalovaného. Žalobca tak zotrval na svojich vyjadreniach a záveroch uvádzaných aj v podanom odvolaní, keď mal za to, že konaní žalovaného došlo k naplneniu znakov klamlivej reklamy, vyvolania nebezpečenstva zámeny, ako aj k zľahčovania. Napokon už samotné porušenie práv žalobcu ako vlastníka ochrannej známky, je daná potencionálne hrozba ujmy, použitie ochrannej známky je konaním v rozpore s dobrými mravmi a tým sú naplnené znaky generálnej klauzuly nekalej súťaže.

10. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu písomne vyjadril v podaní zo dňa 02.12.2021 a uviedol, že opätovne poukazuje na to, že reklamná kampaň nebola podprahová, ale priamo komunikovala ten to, čo bolo možné vnímať zrakom, pričom nekomunikuje nič o kvalite, či nekvalite výrobkov žalobcu. Žalovaný opätovne poukázal na to, že šlo o reakciu na kampaň žalobcu o bilancovaní. To, že táto kampaň bola agresívna, je podľa žalobcu zrejmé aj z rozhodnutia o neodkladnom opatrení (konanie sp. zn. ). Kampaň žalovaného však nebola spôsobilá žalobcovi privodiť ujmu, v dôsledku čoho nebola naplnená ani len generálna klauzula nekalej súťaže a ani jednotlivé skutkové podstaty tvrdené žalobcom. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, ktorý poukazuje na reklamný internetový banner, žalovaný k tomuto tvrdeniu uviedol, že kampaň žalovaného bola realizovaná len prostredníctvom papierového letáku a jeho elektronickej podoby na internetovej stránke žalovaného. Žalobca sa napriek tomu snaží vytvoriť dojem existencie ďalších foriem kampane, ktoré však neboli realizované. „Reklamný internetový banner“ je práve elektronickou podobou letáku a bol zverejnený práve a len na internetovej stránke žalovaného, čo žalobca doposiaľ v konaní nespochybňoval. Snímku obrazovky s bannerom (screen-shot) samotný žalobca označil za „zobrazenie internetovej stránke žalovaného k 10.05.2019“. Aj z predmetnej snímky obrazovky je zrejmé, že ide len o jednu z viacerých strán letáku. K takejto forme kampane sa spotrebiteľ alebo iný adresát dostal nevyhnutne len po tom, čo navštívil webovú stránku žalovaného. Žalovaný vo svojom vyjadrení zrekapituloval tiež predchádzajúce tvrdenia ohľadne neexistencie nebezpečenstva zámeny a neunesenie dôkazného bremena žalobcom ohľadne znaku skutkovej podstaty nekalej súťaže spočívajúcom v spôsobilosti privodiť žalobcovi ujmu.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.

12. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku ako aj s obsahom odvolania žalobcu a následných vyjadrení strán sporu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ako aj jeho prijatým záverom. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné. Súd prvej inštancie správne posudzoval jednotlivé skutkové podstaty nekalej súťaže (zľahčovanie, klamlivú reklamu a vyvolanie nebezpečenstva zámeny) a následne samostatne tiež generálnu klauzulu nekalej súťaže a podrobne sa vysporiadal s posúdením konania žalovaného, ktoré spočívalo v reklamnej kampani v týždni od 02.05.20019 do 07.05.2019, v ktorej žalovaný uviedol text: „Kým Lidl bilancuje, my sa sústredíme na kvalitu aj našich najlacnejších výrobkov“. Rovnako správne súd prvej inštancie posudzoval použitie kampane nielen v letáku žalovaného v jeho písomnej forme, ale aj v letáku v elektronickej podobe nachádzajúcom sa na webovej stránke žalovaného. Súd prvej inštancie sa jasne a zrozumiteľne vysporiadal s jednotlivými skutkovými podstatami nekalej súťaže a správne konštatoval, že ani v jednom prípade konanie žalovaného nie je spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu. Odvolací súd ďalej uvádza, že kampaň žalovaného nie je podprahová ako tvrdí žalobca, keďže priamo v kampani sa uvádza, že „Lidl“ bilancuje, pričom takéto spojenie nepoukazuje na žiadne výrobky, či služby žalobcu, ale úplne jasne a výstižne poukazuje na sústredenie sa žalovaného na jeho výrobky, čo je zrejmé nielen z priameho použitia spojenia „našich najlacnejších výrobkov“, ale je absolútne zrejmá aj z toho, že predmetná kampaň uvádza

obrazom aj slovom výlučne výrobky značky Clever, t.j. privátnej značky žalovaného. Kampaň žalovaného žiadnym spôsobom nepodsúva myšlienku horšej kvality výrobkov žalobcu, ale iba pravdivo pomenúva činnosť, ktorú robil žalobca (bilancoval), keď z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalobca skutočne takúto činnosť vykonával, a to v rámci jeho reklamnej kampane, kde porovnával ceny výrobkov žalobcu a žalovaného. Preto nie je možné prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že kampaň žalovaného je podprahová a ani podľa odvolacieho súdu nie je takáto kampaň spôsobilá ovplyvniť adresáta spôsobom poškodzujúcim žalobcu. Ako aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 15 rozsudku) správne uviedol, ak by aj vplyvom kampane teoreticky došlo k presmerovaniu zákazníkov do predajne žalobcu, hoci by tam výrobky značky Clever nenašli, zvýšilo by to návštevnosť predajní žalobcu, čo nemožno hodnotiť ako ujmu žalobcu. Je potrebné tiež uviesť, že leták žalobcu obsahoval v dostatočnej miere označenie žalovaného nielen na prvej strane, ale aj na ďalších stranách predchádzajúcich spornej kampani, pričom sporná kampaň sa nachádzala až na jeho jedenástej strane. Takto realizovaná kampaň nebola spôsobilá vyvolať ani len pochybnosti o tom, koho leták to je, teda že sa jedná o leták žalovaného. Pokiaľ ide o jeho elektronickú verziu, táto bola zverejnená na webovej stránke žalovaného, čo neumožňuje zámenu s webovou stránkou žalobcu. Využitie vlastnej webovej stránky na reklamnú kampaň zároveň nie je možné vnímať ako hrozbu zmeny ekonomického správania sa adresáta (čitateľa kampane) a jeho presmerovanie k inému predajcovi. Napokon je potrebné uviesť tiež, že sporná kampaň žalovaného sa nachádzala až na jedenástej strane letáku, pričom nielen z prvej strany letáku, ale aj z jeho následných desiatich strán, ktoré predchádzajú spornej kampani, je opakovane z jednotlivých strán zrejmé, že sa jednoznačne jedná o leták žalovaného, a to napríklad poukazom na jednotlivé filiálky/predajne Billa, tiež používaním slovných spojení „Iba v Bille kúpite....“, „Nové v Bille“, „Produkt nie je pripravovaný v Bille“, „Billa easy“, „Iba pre držiteľov karty Billa Bonus“, či priamo z názvov jednotlivých výrobkov (Billa šunka, Billa easy bageta, Billa cookies, Billa piškóty, Billa sirup) a samozrejme aj zo samotného vizuálu týchto „Billa“ výrobkov, keďže obal každého z „Billa“ výrobkov je jednoducho odlíšiteľný od iných výrobkov tým, že obal je prevažne žltej farby a s výrazným červeným nápisom Billa (čl. 154-161 spisu). Listovaním letáku žalovaného nemohlo dôjsť k pochybnostiam o tom, že sa jedná o leták žalovaného. Odvolací súd sa ďalej stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že v prípade skutkovej podstaty zľahčovania, sa jedná o oprávnenú obranu žalovaného voči kampani žalobcu „Bilancovanie“, ktorá predchádzala kampani žalovaného a v rámci ktorej žalobca porovnal ceny ním vybratých svojich výrobkov s cenami ním vybratých výrobkov žalovaného. Žalobca síce v podanom odvolaní uvádza, že tak urobil za účelom objektívneho porovnania cien výrobkov vlastných značiek súťažiteľov v rámci riadnej porovnávacej reklamy a že neoznačil priamo žalovaného použitím jeho obchodného mena, uvedené tvrdenie žalobcu však nie je pravdivé, keďže priamo z textu žalobcovej kampane (čl. 201-202 spisu) je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že sa v nej nachádza text „porovnali sme bežné predajné ceny našich výrobkov s výrobkami spoločnosti BILLA, s.r.o., aby ....“, čiže žalobca priamo použil obchodné meno žalovaného vo svojej kampani a odvolací súd navyše dodáva, že je potrebné sa na reklamnú kampaň žalobcu pozrieť aj z vizuálnej stránky, keďže na modrom podklade je opakovane súčasťou textu aj slovo „BILANCOVANIE“, pričom prvé štyri písmená „BILA“ sú žltou farbou na rozdiel od zvyšných písmen tohto slova. Je preto potrebné prisvedčiť tvrdeniam žalovaného, že reagoval na predchádzajúcu kampaň žalobcu, ktorá jednoznačne smerovala voči spoločnosti žalovaného. Spôsob, aký žalovaný zvolil, súd prvej inštancie vyhodnotil ako oprávnenú obranu a odvolací súd sa s takýmto záverom plne stotožnil. Napokon odvolací súd uvádza, že kampaňou žalovaného nedošlo k naplneniu nekalej súťaže ani použitím grafického zobrazenia (žltý kruh v modrom štvorci) a v ňom uvedeného textu „Kým Lidl bilancuje“, pretože žalovaný sa nijako netajil informáciou o tom, kto bilancuje, táto informácia bola aj vzhľadom na predchádzajúcu kampaň žalobcu pravdivá a bolo v úmysle žalovaného jednoznačne uviesť, že je to Lidl, kto bilancuje. Grafické zobrazenie, ktoré sa čiastočne podobá na ochrannú známky žalobcu, však podľa odvolacieho súdu nesmerovalo k poškodeniu ochrannej známky, ale k vyjadreniu toho, kto bilancuje a teda nielen textom, ale aj vizuálne jednoznačne označiť spoločnosť žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je tak zrejmé, že konaním žalovaného v rámci reklamnej kampane, nedošlo k naplneniu znakov jednotlivých skutkových podstát nekalej súťaže (zľahčovanie, klamlivú reklamu a vyvolanie nebezpečenstva zámeny), ani generálnej klauzuly nekalej súťaže, pričom z pohľadu zľahčovania sa jednalo o primeranú a oprávnenú obranu žalovaného voči predchádzajúcej kampani žalobcu. Žiadna z odvolacích námietok žalobcu nebola dôvodná a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,

odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle , ako vo výroku vecne správny potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s , tak že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

18. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).