Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-171-2012.pdf
PDF · 105.36 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-1C/171/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnenkyňou: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: A. S., nar. XX.XX.XXXX, C. č. XXX, XXX XX C., štátny občan SR za účasti vedľajšieho účastníka v konaní na strane žalovaného: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpený splnomocnencom: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334 o zaplatenie sumy 382,12 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania a to splnomocnencovi vedľajšieho účastníka trovy právneho zastúpenia v sume 90,02 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 20.2.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 382,12 eur, úrok z omeškania v sume 16 eur a s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 219,53 eur od 23.6.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu dôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava a žalobcom nadobudol pohľadávku voči žalovanému. Dňa 24.3.1997 uzatvoril postupca so žalovaným zmluvu č. 37206360, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobu dôvodil ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalovaný neplnil splátky riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca od zmluvy odstúpil a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 442,12 eur, ktorá pozostávala z istiny 279,53 eur, riadneho úroku 42,69 eur, úroku z omeškania 119,90 eur. Žalovaný dňa 22.6.2010 uhradil sumu 60 eur. K podaniu žaloby dlžná suma predstavuje sumu 382,12 eur a pozostáva z istiny úveru v sume 219,53 eur, riadneho úroku v sume 42,69 eur, úroku z omeškania v sume 119,90 eur. Žalobu dôvodil ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Žalovaný uviedol, že má vedomosť o debetnom zostatku, ktorý chcel žalobcovi zaplatiť, ale nemal peňažné prostriedky na úhradu. Je v zlej situácii.
Podaním doručeným súdu dňa 24.4.2012 do konania vstúpil vedľajší účastník konania na strane žalovaného a súčasne vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči žalovanému.
Súd vec prejednal bez prítomnosti vedľajšieho účastníka, ktorý svoju neúčasť prostredníctvom splnomocnenca ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania. Súd prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s použitím ustanovenia § 101 O.s.p. s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o sporožírovom účte zo dňa 24.3.1997, osobitnými obchodnými podmienkami, platobnou históriou, zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávok, výzvou žalobcu, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 24.3.1997 bola medzi účastníkmi uzavretá Zmluva o sporožírovom účte, na základe ktorej bol žalovanému zriadený sporožírový účet formou bežného účtu určený na ukladanie peňažných prostriedkov a realizáciu bezhotovostného platobného styku s tým, že klient si bude ukladať finančné prostriedky na účet a výbery môže realizovať v hotovosti, bezhotovostne jednorazovým príkazom na úhradu. Podľa bodu 9. Zmluvy sporiteľňa nie je povinná realizovať príkaz, ktorý nie je krytý finančnými prostriedkami na účte. Ak sporiteľňa realizuje príkaz, ktorý nie je krytý dostatočným vkladom na účte, uhradí si svoju pohľadávku zo súm, ktoré na účet prídu bez ďalšieho príkazu klienta. Debetný zostatok na účte úrokuje sporiteľňa úrokovou sadzbou stanovenou vyhlásenými obchodnými podmienkami. Podľa bodu 15. Zmluvy obe zmluvné strany sú oprávnené zmluvu písomne vypovedať bez udania dôvodu. Sporiteľňa môže vypovedať zmluvu s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila klientovi. Žalobca nepredložil súdu všeobecné obchodné podmienky v súvislosti s uzavretou zmluvou o sporožírovom účte, ale len obchodné podmienky pre balík produktov a služieb pre fyzické osoby.
Žalobca poukázal na uzavretú zmluvu o sporožírovom účte a konkrétne na bod 9. Zmluvy s tým, že výška úrokovej sadzby je 8,95% ročne a výška úrokovej sadzby pre úrok z omeškania je 26,40% ročne. Úrok z omeškania bol vypočítaný zo sumy 279,53 eur pri úrokovej sadzbe 9% ročne od 5.11.2009 do 22.6.2010 a úrok v sume 42,69 eur bol vypočítaný v platobnej histórii. Úrok z omeškania je v platobnej histórii vyčíslený vždy za obdobie, kedy na účte zostal debetný zostatok.
Podľa platobnej histórie účtu bol účet založený dňa 24.3.1997 a boli na ňom realizované vklady a výbery, účtované rôzne poplatky v rôznych sumách. Dňa 4.11.2008 bol účet zrušený.
Podľa dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.4.2010, z ktorej je zrejmé, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili predmetnú dohodu, pričom táto obsahovala aj uznanie záväzku, formu splatenia záväzku, rozhodcovskú doložku a záverečné ustanovenia. Podľa bodu 2.1 dohody žalovaný uznal záväzok na základe zmluvy s veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. vo výške 279,53 eur čo do právneho dôvodu a výšky voči žalobcovi a nákladov na inkasné konanie v sume 66,32 eur. Z dohody podľa bodu 3.1 vyplýva, že žalovaný sa zaviazal splatiť svoj záväzok v mesačných splátkach po 20 eur, splatnej 25.deň v mesiaci s prvou splátkou dňa 25.5.2010.
Žalobca uviedol, že žalovaný sám uviedol, že vedel o uznaní a jeho následkoch.
Podľa predloženej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.4.2010 bola táto uzavretá medzi účastníkmi označenými v bode 1. dohody, v bode 2. dohody osoby uvedené v bode 1.2. a 1.3. /dlžník a osoba pristupujúca k záväzku/ uznávajú čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. vo výške 279,53 eur a nákladov na inkasné konanie vo výške 66,32 eur, v bode 3. dohody sa osoby uvedené v dohode zaväzujú splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach 20 eur s dátumom splátky deň v mesiaci 25, dátum prvej splátky 25.5.2010 s poslednou vetou odseku tohto bodu, že osoby vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, v bode 4. dohody je obsiahnutá rozhodcovská doložka.
Výsluchom žalovaného mal súd preukázané, že uzavrel predmetnú zmluvu a má vedomosť o debetnom zostatku, ktorý nezaplatil. Bolo mu oznámené zrušenie sporožírového účtu asi pred štyrmi rokmi. Podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu. V tom čase nepoznal inštitút premlčania, niečo také počul, ale nevedel, že sa to môže vzťahovať na jeho vec. Nevie, čo je inštitút uznania záväzku a s ním spojené následky. Pri podpisovaní dohody sa o týchto inštitútoch nebavili. Tieto nevedel vysvetliť s tým, že sa niekoho na to spýta. V čase uznania záväzku tento chcel zaplatiť, ale nemal peňažné prostriedky. Vedľajší účastník podaním doručeným súdu dňa 17.8.2012 poukázal na to, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľský vzťah, pričom zmluva, od ktorej odvodzuje žalobca svoje nároky obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať ex offo. Poukázal na ustanovenia §§ 52, 53, 54 OZ a špeciálnu úpravu Zák. č. 258/2001 Z.z. Vzniesol opätovne námietku premlčania s tým, že žaloba bola podaná 6.8.2011 a nedá sa určiť kedy nastala pôvodná splatnosť pohľadávky, ani kedy postupca odstúpil od zmluvy, ale v obdobných prípadoch žalobca uvádza len deň postúpenia pohľadávky od postupcu, kedy si určuje nový deň splatnosti pohľadávky, ktorý však nemá právny význam. Spotrebiteľské vzťahy sú vždy vzťahmi občianskoprávnymi bez ohľadu na to, podľa ustanovenia ktorého zákona bola zmluva uzavretá. Je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej lehoty. Ide o znevýhodnenie spotrebiteľa výlučne v prospech dodávateľa. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je kombináciou jednostranných a dvojstranných právnych úkonov upravujúcich právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Je to formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Vzhľadom k predformulovanému obsahu dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. Nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľná a určitá, pretože inštitút uznania záväzku, premlčania, prípadne rozhodcovskej doložky, ich právny význam a dôsledku sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Jedná sa o nekalú obchodnú praktiku, ktorej nemožno poskytnúť ochranu. Dohoda, ako právny úkon je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanovenia spotrebiteľského práva neplatná.
Podľa § 23a Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 879f ods. 3, 4 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanovenia § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanovenia § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 1 ods. 1, 2, ObZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 ods. 6 ObZ, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 262 ods. 1, 2 ObZ, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
Podľa § 715 ods. 1, 2 ObZ, zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.
Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania neexistoval. Nemôže sa však brániť námietkou premlčania.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že medzi postupcom a žalovaným bola dňa 24.3.1997 uzavretá zmluva o sporožírovom účte, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy a ktorej súčasťou sú obchodné podmienky. Postupca v právnom vzťahu nepochybne vystupoval ako dodávateľ služby a žalovaný ako spotrebiteľ. Predmetom konania je zaplatenie debetného zostatku s úrokmi a úrokmi z omeškania. Žalobca predložil súdu zmluvu o sporožírovom účte, z ktorej nevyplývajú konkrétne práva a povinnosti v súvislosti s ustanovením bodu 9. Zmluvu v prípade, že sporiteľňa realizuje príkaz, ktorý nie je krytý finančnými prostriedkami na účte žalovaného, čím vznikne debetný zostatok na účte, za akých podmienok je povinný tento zostatok žalovaný zaplatiť. Nepochybne bolo na vôli dodávateľa, či tento debetný zostatok bude na účte vytvorený. Podmienky splácania debetného zostatku nie sú upravené ani v žalobcom predložených obchodných podmienkach pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby. Ani z predloženej platobnej histórie uvedené skutočnosti nevyplývajú. Obsahuje len množstvo operácií na účte, bez preukázania v akej výške bol úročený debetný zostatok úrokom, úrokom z omeškania. Žalovaná suma predstavuje sumu 382,12 eur, z toho istinu 219,53 eur, úrok z omeškania 16 eur a 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 219,50 eur od 23.6.2010 do zaplatenia a žalobca nepreukázal, čo predstavuje rozdiel medzi sumou 382,12 eur a sumou 219,53 eur so sumou 16 eur. Vzťah medzi účastníkmi vznikol pred vstupom Slovenska do Európskej únie (1.5.2004). Práve v súvislosti s už skôr uzavretými zmluvami zákonodarca umožnil dodávateľom dať zmluvy do súladu s požiadavkami a cieľmi EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. To platí aj čo do povinnosti odstrániť zo spotrebiteľských zmlúv neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia nevýhodnejšie oproti
ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Za týmto účelom stanovil zákonodarca trojmesačnú lehotu na nápravu v zmysle hore uvedeného ustanovenia § 879f ods. 3, 4 prvá veta OZ a jej márne uplynutie spojil s následkom neplatnosti problémového ustanovenia. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi aj pred 15.1.2009 spadali pod ochranu § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník.
V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka /§ 708-715 ObZ/, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ustanovení § 261 ods. 3 písm. d) ObZ. Zároveň ide o však o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že predmetná zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka a jedná sa o absolútny obchod, vzhľadom na charakter postavenia účastníkov zmluvy dodávateľa a spotrebiteľa, ktorý nemohol ovplyvniť obsah tzv. formulárového typu zmluvy, súd tento právny vzťah posúdil s aplikovaním ustanovení § 52 a nasl. OZ, Zák. č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinných v čase uzavretia zmluvy. Žalobca /resp. jeho právnych predchodca/ ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, pretože sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade sa potom vzťahujú na právny vzťah a subsidiárne ustanovenia Občianskeho zákonníka ako základnom predpise občianskeho práva, v ktorom účinnosťou Zák.č.150/2004 Z.z. od 1.4.2004 implementoval európske pravidlá na ochranu spotrebiteľa do vnútroštátneho právneho poriadku SR. Súčasťou tejto úpravy je pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho logicky potom vyplýva, že použitie iných noriem než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti, prospešnosti toho - ktorého dojednania pre spotrebiteľa. Normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľným len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v OZ /por. Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31.augusta 2010 č.k. 10CoE/85/2010-44/. Súd preto podľa obsahu posúdil vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka, ktorý poukazoval na uplynulú dobu a oprávnenie domáhať sa zaplatenia žalovanej sumy žalobcom s použitím úpravy o premlčacích dobách v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Použitie úpravy o premlčacích dobách z Obchodného zákonníka na ochranu spotrebiteľa neprichádza do úvahy, pretože je v ňom zakotvená dlhšia /štvorročná/ premlčacia doba, ktorá zvyšuje ochranu veriteľa a naopak predlžuje stav neistoty spotrebiteľa, že by veriteľ od neho mohol niečo úspešne žalovať. V danom prípade platí trojročná premlčacia doba, pretože pri uvedenej zmluve nie je stanovené inak. Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka, ktorú posúdil v zmysle hore uvedených ustanovení. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa vážne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania zabraňuje takto dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. V danom konaní začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie svojho práva na zaplatenie dňom 5.11.2008, nasledujúcim po dátume zrušenia účtu a uplynula dňa 5.11.2011. Žalobca podal žalobu na súd dňa 20.2.2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Premlčané právo nemožno priznať, pretože sa žalovaný prostredníctvom vedľajšieho účastníka premlčania dovolal a preto súd žalobu žalobcu zamietol.
Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného, ktorý jednoznačne nemal vedomosť o inštitúte premlčania, následkoch uznania dlhu, súd poukazuje na to, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský a žalovaný je priemerným spotrebiteľom, ktorý nevedel posúdiť následky týchto inštitútov. Vyplýva to z jeho vyjadrení, keď tvrdil, že vie o premlčaní, čo znamená uznanie, ale toto nevedel vysvetliť s tým, že sa poradí so
svojim priateľom právnikom. Pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo zo strany žalobcu k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie sa priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe, ktorému je adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. V čase uzavretia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nebola pohľadávka žalobcu premlčaná. Súd posúdil platnosť tohto právneho úkonu v súvislosti s posúdením nekalej obchodnej praktiky a tým rozporu s dobrými mravmi. Dohoda je v podstate dodatkom k predformulovanej predtým uzavretej zmluve o sporožírovom účte z roku 1997, teda zmluve spotrebiteľskej od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok a spadá pod režim definovaný v čl. 3 os. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný pri podpise predmetnej dohody nemal vedomosť o žiadnom inštitúte premlčania alebo následkoch uznania dlhu. V tomto prípade v čase uznania dlhu nebol tento premlčaný, ale žalovaný tento uznal čo do dôvodu a výšky bez vedomia následkov tohto uznania. Pri podpisovaní dohody žalovanému nikto nevysvetlil, čo jej podpísanie znamená, aké má následky. V uvedenom vzťahu sa jedná o vzťah nevyvážený, v ktorom je postavenie žalovaného postavením slabšieho účastníka vzťahu. Súd má za to, že správanie sa žalobcu v súvislosti s uzatvorením predmetnej dohody je správaním sa v rozpore s dobrými mravmi, keď žalovanému nevysvetlil právne následky ním podpisovanej dohody. Uzavretím dohody jednoznačne žalobca sledoval predĺženie premlčacej doby s možnosťou uplatnenia svojho nároku podaním žaloby na súde včas. Súd má preto za to, že predložená dohoda o uzavretí splátkové kalendára a uznaní záväzku je neplatná s použitím ustanovenia § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. l O.s.p. a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože ich priznanie nenavrhol a z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú. Súd priznal náhradu trov konania uplatnenú vedľajším účastníkom v konaní na strane žalovaného. Súd má za to, že vynaložené trovy vedľajšieho účastníka sú účelne vynaloženým nákladom na právne zastúpenie, pretože v dôsledku vznesenej námietky premlčania túto súd preskúmal a žalobu zamietol. Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za právne služby splnomocnenca vedľajšieho účastníka vychádzajúc z hodnoty 418,44 eur /382,12 + 36,32 eur ako 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 219,53 eur od 23.6.2010 do 24.4.2012 dňu začatia poskytovania právnej služby/ a to za 2 úkony /prevzatie a príprava/ 2 x 29,88 eur, 2 x paušálna náhrada po 7,63 eur, 20% DPH v sume 15 eur, spolu v sume 90,02 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.) Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).