Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Co-371-2011.pdf
PDF · 84.81 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/371/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XXX-XX, G. J., zastúpenej I.. S. T., S. v G. J., P. XXX/X, proti odporcovi W.. E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX-XX, G. J., zastúpenému I.. O. V., S. v G. J., Q. XX/XX, v konaní o určenie, že právo na bytovú náhradu nezaniklo, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17. októbra 2011, č.k. 8C/70/2011 - 55, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia, že jej právo na bytovú náhradu nezaniklo. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom zisteného skutkového stavu, z ktorého vyplynulo, že rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 5C/688/94-17 zo dňa 03.10.1994 bolo privolené k výpovedi nájmu z bytu navrhovateľke a jej manželovi. Zároveň im bola uložená povinnosť predmetný byt vypratať po uplynutí
3-mesačnej výpovede a to do 15 dní po zaistení náhradného bytu. Bola vedená aj exekúcia pod sp.zn. E 530/97, v ktorom konaní však došlo ku zastaveniu exekúcie z dôvodu, že exekučný titul nebol právoplatný, keďže nebol doručený manželovi navrhovateľky, ktorý medzičasom zomrel. Predmetný byt bol odpredaný správcom konkurznej podstaty pôvodného vlastníka a bol podaný aj návrh na vykonanie exekúcie vyprataním bytu. Ďalší majitelia bytu a to G. a C. Y. vo veci 10C/128/07 Okresného súdu Považská Bystrica podali návrh o vypratanie bytu, pričom v priebehu konania byt previedli na odporcu. Uznesením č.k. 10C/128/2007-92 zo dňa 18.10.2010 bolo konanie zastavené pre prekážku veci rozsúdenej s tým, že existuje už právoplatné a vykonateľné rozhodnutie č.k. 5C/688/94-17 zo dňa 03.10.1994, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.10.2010, na základe ktorého je možné požiadať o výkon rozhodnutia. Odporca je vlastníkom predmetného bytu na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 02.07.2008 a podľa listu vlastníctva je výlučným vlastníkom predmetného bytu. Poukázal na ust. § 185 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade, ak vykonateľné rozhodnutie, ktoré je podkladom na exekúciu, ukladá, aby povinný vypratal byt, za ktorý treba zabezpečiť či už náhradný byt alebo náhradné ubytovanie, exekútor vykoná exekúciu až vtedy, keď oprávnený preukáže, že pre povinného je zabezpečená taká bytová náhrada, aká je určená v rozhodnutí, ktoré je podkladom na exekúciu. Oprávnený a povinný môžu vzniesť u exekútora námietku proti bytovej náhrade do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Citoval aj ust. § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého na určovacej žalobe musí mať navrhovateľka naliehavý právny záujem, ktorý je daný vtedy, ak by bez určenia toho, čoho sa domáha, sa stalo jej postavenie neistým. V danom prípade však súd dospel k záveru, že u navrhovateľky absentuje naliehavý právny záujem tak na určení, že jej právo na bytovú náhradu nezaniklo a stále trvá, ako aj na alternatívnom určení, že odporca je stále povinný zabezpečiť navrhovateľke náhradný byt, pretože ani určením požadovaných správ a povinností sa právne postavenie navrhovateľky nezmení. Považoval za nesporné, že právo navrhovateľky na poskytnutie bytovej náhrady bolo jej priznané rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 5C/688/1994-17 zo dňa 03.10.1974, v ktorom je jednoznačne konštatované, že navrhovateľka, ako aj jej vtedajší manžel majú povinnosť predmetný byt vypratať až po uplynutí 3-mesačnej výpovede, a to do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Neakceptoval obranu odporcu o tom, že v danom prípade z rozsudku je zrejmé, kedy plynie výpovedná lehota, teda, že táto začala plynúť prvým dňom v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku a nájom odporcov sa skončí v posledný deň tejto 3-mesačnej výpovede s tým, že povinnosť navrhovateľky vypratať predmetný byt nastane až po uplynutí 3-mesačnej výpovede a to do 15 dní po zaistení náhradného bytu. Považoval za nesporné, že právo na pridelenie náhradného bytu je garantované samotným zákonom (§ 712 ods. 3 O.s.p.) a zaniklo by jedine v prípade, ak by adekvátnu bytovú náhradu navrhovateľka bezdôvodne odmietla. Pokiaľ jej je ponúkaná bytová náhrada, ktorú ona považuje za neadekvátnu, má právo v rámci prípadného exekučného konania domáhať sa prostredníctvom námietok proti bytovej náhrade, aby o adekvátnosti či neadekvátnosti tejto bytovej náhrady rozhodol súd. Znamená to teda, že pokiaľ odporca bude chcieť zabezpečiť jej vypratanie z bytu, podmienkou je, že jej musí byť zabezpečená primeraná bytová náhrada, bez ktorej nemôže dôjsť k jej vyprataniu. Primeranosť, či neprimeranosť sa vždy rieši v rámci exekučného konania, čo znamená, že ak po zabezpečení náhradného bytu sa navrhovateľka odmietne vypratať, môže odporca požiadať o jej vypratanie exekútora a v rámci tohto exekučného konania súd bude posudzovať adekvátnosť zabezpečenej bytovej náhrady, pokiaľ jej neadekvátnosť navrhovateľka, ako povinná bude namietať, čo znamená, že nemôže byť vyprataná, ak súd dospeje k záveru, že ponúkaná bytová náhrada nie je dostatočná.
Proti rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie, prípadne zmenu a vyhovenie návrhu na začatie konania. Poukazovala na to, že vykonávané rozhodnutie dosiaľ nie je právoplatné. Aj pre prípad ustálenia, že rozsudok je právoplatný, bolo v zmysle neho uložené odporcom byt vypratať po uplynutí 3-mesačnej výpovednej lehoty a to do 15 dní po zaistení náhradného bytu, ktorý však dosiaľ navrhovateľke nebol ponúknutý. Navrhovateľke bolo ponúknuté štúdio, teda obytná bunka na samom vrchu budovy č. XXX/XX v G. J. (K.. E.). Dokonca išlo o nájom, ktorý bol len na dobu určitú od 01.04.2011 do doby odpredaja, o čom svedčí zmluva o užívaní obytnej bunky, ktorú súdu predložila. Nebola tam preto splnená povinnosť v zmysle rozsudku, ktorým bolo privolené k výpovedi z nájmu a uložená povinnosť byt vypratať, že sa jedná o adekvátny náhradný byt. Súdu prvého stupňa vyčítala jeho záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Navrhovateľka v záujme istoty, ktorú jedine touto určovacou žalobou je oprávnená dosiahnuť, žiadala určenie súdnym rozhodnutím, že jej právo na adekvátnu bytovú náhradu nezaniklo, stále trvá, teda že odporca je stále povinný zabezpečiť navrhovateľke náhradný byt. Exekučné konanie, v rámci ktorého súd tvrdil, že je možné domôcť sa toho, o čo vlastne navrhovateľke v tomto konaní ide, bolo nakoniec zastavené a ak by navrhovateľka takúto žalobu nepodala, stalo by sa jej postavenie neistým práve z toho dôvodu, že vykonateľnosť vydaných rozhodnutí by zanikla (§ 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Odporca vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhol odvolanie navrhovateľky odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. d/, nakoľko z odvolania nevyplýva či a akých konkrétnych pochybení podľa § 205 ods. 2 O.s.p. sa dopustil prvostupňový súd. Zároveň sa stotožnil s právnou argumentáciou súdu prvého stupňa, v zmysle ktorej návrh zamietol s poukazom na ust. § 80 písm. c/ O.s.p., nakoľko navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem na svojej určovacej žalobe. Navrhovateľkine námietky ohľadne udalostí, ktoré datuje do rokov 2005, 2007 a 2009 sú v rámci prebiehajúceho konania irelevantné a majú skôr charakter odôvodnenia mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý mala navrhovateľka podať voči skôr vydaným a právoplatným rozhodnutiam. Pokiaľ navrhovateľka namieta neposkytnutie adekvátnej bytovej náhrady, túto skutočnosť má možnosť uplatniť v rámci podania námietok proti bytovej náhrade u exekútora.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., podľa ktorého odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého môže krajský súd o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/ citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľka síce v odvolaní, ktoré podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, výslovne neuvádza ani jeden z tam označených dôvodov, avšak z jej obsahu je zrejmé, že okrem iného vyčíta súdu aj nesprávne právne posúdenie veci, čo je dôvodom na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
Za nesprávne právne posúdenie veci sa pritom podľa súčasnej súdnej praxe považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.
V prejednávanej veci návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala určenia, že jej právo na bytovú náhradu nezaniklo a stále trvá, alternatívne, že odporca je stále povinný zabezpečiť jej náhradný byt. V návrhu na začatie konania poukazovala jednak na tú skutočnosť, že odporca má povinnosť jej zabezpečiť náhradný byt, predtým, než sa pristúpi k vyprataniu bytu, ktorý dosiaľ navrhovateľka užíva a ktorý už vlastnícky patrí odporcovi. Túto skutočnosť odporca v konaní ani žiadnym spôsobom nespochybnil.
Navrhovateľka ďalej v návrhu uviedla, že dňa 31.03.2011 obdržala od právneho zástupcu odporcu list, v ktorom ju vyzýva na prijatie zabezpečenej bytovej náhrady, vrátane návrhu na uzavretie zmluvy, ktorá tvorí prílohu tohto listu. Prílohou bol návrh zmluvy o užívanie obytnej bunky s prenajímateľom, resp. ubytovateľom T., X. so sídlom C. XXX, G. J., zastúpené B., D. G. J. na dobu určitú od 01.04.2011 do doby odpredaja nehnuteľnosti. Zároveň bola navrhovateľka vyzvaná, aby uvedenú zmluvu v lehote 30 dní podpísala s odvolaním sa na § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že zmluvu nepodpísala a vyslovila názor, že takáto bytová náhrada je pre ňu neprijateľná, lebo jej má byť zabezpečený náhradný byt a nie obytná bunka ako jej bola ponúknutá a zároveň vyjadrila aj výhradu k tomu, že sa jedná o nájomnú zmluvu na dobu určitú, t.j. od 01.04.2011 do doby odpredaja, v dôsledku čoho sa navrhovateľka dostáva do neistej situácie, lebo nie je špecifikované, komu bude odpredaná uvedená obytná bunka. Zároveň uviedla, že vzhľadom na túto skutočnosť sa dostáva do neistého postavenia a má preto naliehavý právny záujem na určení, že právo na bytovú náhradu nezaniklo a stále trvá, s poukazom na ust. § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie § 712c Občianskeho zákonníka upravuje podmienky realizácie vypratania bytu. Podľa neho vypratanie bytu sa podmieňuje zásadne (ak Občiansky zákonník neustanovuje inak) zabezpečením zodpovedajúcej bytovej náhrady. Splnením odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia bola doplnená právna úprava o možnosť straty nároku na bytovú náhradu. Podľa citovaného zákonného ustanovenia totiž nájomca stráca nárok na bytovú náhradu, ak bezdôvodne neuzavrie nájomnú zmluvu o bytovej náhrade. Ak je bytová náhrada zabezpečená, nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný zo zákona uzavrieť nájomnú zmluvu o bytovej náhrade v zákonnej 30-dňovej lehote, počítanej od doručenia písomného vyhlásenia o tom, že bytová náhrada je zabezpečená. Zmluva o bytovej náhrade pritom nie je zmluvou, na základe ktorej vzniká nájom náhradného bytu, ale ide o zmluvu, v ktorej osoba, ktorá má bytovú náhradu zabezpečiť, vyhlasuje, akým spôsobom je bytová náhrada zabezpečená (aký druh bytovej náhrady), presne opísaný objekt, ktorý môže nájomca užívať, či ide o nájom alebo podnájom, či ide o bytovú náhradu na určitý čas alebo neurčitý čas, aké sú podmienky nájmu a ako je zabezpečená realizácia práva nájomcu na bytovú náhradu, t.j. kedy a kde môže zmluvu o nájme, resp. o podnájme podpísať. Právo na uzavretie zmluvy o zabezpečení bytovej náhrady zaniká v zmysle ust. § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka po uplynutí 30-dňovej prekluzívnej lehoty, ktorá začína plynúť nasledujúcim dňom od prevzatia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady. Nie je vylúčené, že toto písomné vyhlásenie môže mať aj formu návrhu zmluvy o poskytnutí bytovej náhrady. Nájomca môže mať rôzne výhrady voči bytovej náhrade, ako aj voči spôsobu jej zabezpečenia. Aby mu právo na bytovú náhradu nezaniklo, musí svoje právo ochrániť žalobou na súde. Prostriedkom súdnej ochrany je žaloba o určenie, že jeho nárok na bytovú náhradu nezanikol (Občiansky zákonník - Komentár Edition vydaný v edícii súbor platných predpisov - prvý zväzok). Z uvedeného je tak potrebné uzavrieť, že v prípade, pokiaľ je podaná žaloba s odkazom na ust. § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka, je zároveň daný naliehavý právny záujem na takomto určení v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. Zároveň je potrebné poznamenať, že podľa súdnej praxe nie je vylúčené, že žalobu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia so žiadosťou o určenie, že nárok na bytovú náhradu zanikol, môže podať aj ten, kto je povinný bytovú náhradu zabezpečiť. V prejednávanej veci tak je aj z návrhu na začatie konania zrejmé, že odporca zaslal navrhovateľke návrh na uzavretie zmluvy o bytovej náhrade, pričom navrhovateľka s jej obsahom nesúhlasí a túto nehodlá uzavrieť z dôvodov, na ktoré poukázala už v návrhu na začatie konania. Z obavy, aby nenastali účinky predpokladané v ust. § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.j. aby jej nárok na bytovú náhradu nezanikol v prípade, ak v lehote 30 dní od návrhu zmluvy túto zmluvu neuzavrie, podala žalobu na súd. Má preto naliehavý právny záujem na požadovanom určení tak, ako je predpokladané v ust. § 80 písm. c/ O.s.p., pretože jej postavenie by sa stalo neistým, vzhľadom na obavu, že práve v rámci exekúcie vyprataním bytu by mohol odporca namietať, že jej právo na bytovú náhradu zaniklo.
Tvrdenie oprávneného v exekučnom konaní o tom, že v minulosti bola pre oprávneného zabezpečená bytová náhrada a jej nevyužité právo na bytovú náhradu zaniklo, je z hľadiska posudzovania bytovej náhrady pri exekúcii vyprataním bytu, za ktorý je potrebné zabezpečiť bytovú náhradu, právne bezvýznamné, pretože vzhľadom na záväznosť exekučného titulu otázku zániku práva na bytovú náhradu súd nemôže v exekučnom konaní riešiť ako otázku predbežnú (R 65/2002, 4 M Cdo 9/2009).
V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie na posúdenie zákonných kritérií bytovej náhrady, ktorú ponúkol odporca navrhovateľke listom zo dňa 30.03.2011 a o návrhu na začatie konania opätovne rozhodnúť.
V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) a rozhodne nanovo aj o všetkých trovách účastníkov konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .