Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-96-2009.pdf
PDF · 142.73 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/96/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľov 1. Ing. V. F., H., 2. W.. W. F., oboch bývajúcich v Bratislave, I. XX, proti odporcom 1. F. K., 2. R.. W. K., oboch bývajúcich v Bratislave, K. X, 3. B.. W. M., bývajúcemu v B. - W., H. XX, 4. W.. M. M., bývajúcej v Bratislave, E.Á. XX, 5. R.. W. M., bývajúcemu v Bratislave, T. XX, odporcovia v 4. a 5. rade zastúpení Advokátskou kanceláriou DVORSKÁ & MREKAJOVÁ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Panenská 33, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade v celom rozsahu z a m i e t a.
Odporcom v 1., 2. a 3. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporkyni v 4. rade a odporcovi v 5. rade trovy konania vo výške 500,72 Eur titulom trov právneho zastúpenia, k rukám právnej zástupkyne odporcov v 4. a 5. rade, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa návrhom podaným na tunajší súd domáhali voči odporcom v 1. až 5. rade vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania a do výlučného vlastníctva navrhovateľov prikáže nehnuteľnosť - pozemok parcela č. 3021/1 a dom súp. č. 1590, Novosvetská 12, stojaci na danom pozemku a do výlučného vlastníctva odporcov v 1. až 5. rade prikáže nehnuteľnosť - pozemok parcela č. 3021/2 a dom súp. č. 1585, Novomestská 10, stojaci na uvedenom pozemku. Navrhovatelia zároveň žiadali, aby sa "vysporiadanie dvoch pivničných boxov, umiestnených v pivnici pod budovou navrhovateľa na Novosvetskej 12, ktoré užívajú odporcovia v 3., 4. a 5. rade uskutočnilo ich odpredajom navrhovateľom za cenu, ktorú určí znalec alebo za cenu účastníkmi dohodnutú." Dôvodili, že spolu s odporcami sú spoluvlastníkmi "dvojdomu" na Novosvetskej č. 10, súp. č. 1585,
- 2 -
nachádzajúceho sa na parcele č. 3021/2, kat. územie Bratislava - Staré mesto, zapísaného na LV č. 7558 a 2900 a na Novosvetskej č. 12, súp. č. 1590, nachádzajúceho sa na parcele č. 3021/1, kat. územie Bratislava - Staré mesto, zapísaného na LV č. 2900 a 7558 (ďalej len "nehnuteľnosť"), o veľkosti spoluvlastníckeho podielu navrhovateľov 3129/10000, odporcov v 1. a 2. rade 904/10000, odporcu v 3. rade 2938/10000 a odporcov 4. a 5. rade každý á ? z podielu 3029/10000, pričom všetci spoluvlastníci spoločne užívajú "časť dvojdomu" na Novosvetskej č. 10, súp. č. 1585, nachádzajúceho sa na parcele č. 3021/2. Spoluvlastnícky vzťah medzi účastníkmi konania vznikol postupným odkupovaním nehnuteľnosti od štátu, ktorá nehnuteľnosť pozostáva z dvoch traktov, a to trojetážny trakt na Novosvetskej č. 10 s troma bytmi v užívaní odporcov spolu s pozemkom, parcela č. 3021/9 a prízemný trakt na Novosvetskej č. 12 s jedným bytom, ktorý užívajú navrhovatelia spolu s pozemkom parcela č. 3021/8. Každý trakt má samostatný vchod, samostatné prípojky na inžinierske siete a je evidovaný pod dvomi súpisnými číslami ako Novosvetská č. 10 a Novosvetská č. 12, pričom trakty spája iba spoločný štítový múr. Medzi spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vznikajú nezhody týkajúce sa hospodárenia so spoločnou nehnuteľnosťou, preto navrhovatelia odporcom navrhli zrušenie spoluvlastníckeho vzťahu dohodou, a to výmenou spoluvlastníckeho podielu na dome na Novosvetskej č. 10 za spoluvlastnícky podiel na dome na Novosvetskej č. 12. Keďže k uzavretiu dohody s odporcami nedošlo, domáhali sa navrhovatelia zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom.
Odporcovia v 1. a 2. rade s návrhom navrhovateľov nesúhlasili považujúc ho za prakticky nerealizovateľný. Nehnuteľnosť na Novosvetskej č. 10 a 12 v Bratislave je národnou kultúrnou pamiatkou, ktorej vzhľad navrhovatelia narušili výstavbou múru, čím umelo celý objekt rozdelili a poškodili.
Odporcovia v 4. a 5. rade prejavili rovnako nesúhlas s návrhom navrhovateľov a tento žiadali v celom rozsahu zamietnuť. Podľa výpisu z listu vlastníctva vzťahujúceho sa k nehnuteľnosti je totiž zrejmé, že nehnuteľnosť je bytovým domom so štyrmi bytmi a spoločnými časťami a zariadeniami zdieľajúcimi režim spoluvlastníctva podľa zákona č. 189/1993 Z.z. (správne má byť zákon č. 182/1993 Z.z. - pozn. súdu) o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré spoluvlastníctvo sa upína na vlastnícke právo k bytu a nemôže prejsť, ani byť prevedené na osobu odlišnú od vlastníka bytu, z dôvodu ktorého nemôže byť ani zrušené.
Odporca v 3. rade sa k návrhu navrhovateľov písomne nevyjadril.
V priebehu konania navrhovatelia na výzvu súdu formou uznesenia zo dňa 28.6.2012, č.k. 26C (25C) 96/2009-91, písomne upravili a špecifikovali žalobný petit návrhu, keď žiadali, aby súd 1/ zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam- spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu, súpisné číslo 1590, na parcele č. 3021/1, druh stavby - bytový dom a domu súpisné číslo 1585, na parcele č. 3021/2, druh stavby - bytový dom, obe v k.ú. Staré Mesto, obec Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zapísané na liste vlastníctva číslo 2900, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra Bratislava, 2/ zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam - parcele č. 3021/1, o výmere 198 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcele č. 3021/2, o výmere 216 m2, zastavané plochy a nádvoria, obe v katastrálnom území Staré Mesto, obec Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zapísané na liste vlastníctva č. 7558, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra Bratislava, 3/
- 3 -
nehnuteľnosti - spoločné časti a spoločné zariadenia, vrátane celých pivničných priestorov, domu súpisné číslo 1590, na parcele č. 3021/1, v k.ú. Staré Mesto, obec Bratislava - mestská časť Staré Mesto, prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov v 1. a 2. rade, 4/ nehnuteľnosť - parcela č. 3021/1, o výmere 198 m2, zastavané plochy a nádvoria, v k.ú. Staré Mesto, obec Bratislava
- mestská časť Staré Mesto prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov v 1. a 2. rade, 5/ nehnuteľnosti - spoločné časti a spoločné zariadenia, vrátane celých pivničných priestorov, domu súpisné číslo 1585 na parcele č. 3021/2, v k.ú. Staré Mesto, obec Bratislava - mestská časť Staré Mesto prikázal do podielového spoluvlastníctva odporcov v 1. až 5. rade a 6/ nehnuteľnosť - parcela č. 3021/2, o výmere 216 m2, zastavané plochy a nádvoria, v k.ú. Staré Mesto, obec Bratislava - mestská časť Staré Mesto prikázal do podielového spoluvlastníctva odporcov v 1. až 5. rade. Súd pripustil žalobný petit v znení požadovanom navrhovateľmi uznesením zo dňa 13.8.2012, č.k. 26C (25C) 96/2009-99.
Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom po vykonaní dokazovania dňa 3.10.2012 v prítomnosti účastníkov konania vyhlásil rozsudok vo veci samej.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi právnej zástupkyne odporcov v 4. a 5. rade, s listinnými dokladmi založenými do súdneho spisu, s obsahom spisového materiálu Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, ako aj s ďalším obsahom spisu.
Súd podľa § 120 ods. 4 O.s.p. poučil účastníkov konania o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním potom súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi konania vykoná, a preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ). Skutkový stav je nasledovný:
Podľa výpisu z listu vlastníctva č. 7558, pre k.ú. Staré mesto, obec Bratislava - mestská časť Staré mesto, okres Bratislava I, spoluvlastníkmi nehnuteľností - parcela č. 3021/1, o výmere 198 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcela č. 3021/2, o výmere 216 m2, zastavané plochy a nádvoria, sú navrhovatelia v 1. a 2. rade, veľkosť spoluvlastníckeho podielu predstavuje 3129/10000, odporcovia v 1. a 2. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 904/10000, odporca v 3. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2938/10000 a odporcovia v 4. a 5. rade, keď veľkosť ich spoluvlastníckeho podielu u každého predstavuje 3029/20000. Právny vzťah k stavbám na pozemku parcela č. 3021/1 a parcela č. 3021/2 je evidovaný na liste vlastníctva č. 2900, k.ú. Staré mesto, obec Bratislava - mestská časť Staré mesto, okres Bratislava I. Z neho vyplýva, že na parcele č. 3021/2 a parcele č. 3021/1 sa nachádza dom - druh stavby bytový dom, súpisné č. 1585 a súpisné č. 1590, v ktorom sú evidované jednotlivé byty, a to byt č. 1 a k nemu prináležiaci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti
- 4 -
904/10000, v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov v 1. a 2. rade, byt č. 2 a k nemu prináležiaci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 3029/10000 v spoluvlastníctve odporcov v 4. a 5. rade, každý v ?, byt č. 3 a k nemu prináležiaci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 2938/10000 vo vlastníctve odporcu v 3. rade a napokon byt č. 4 a k nemu patriaci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 3129/10000 patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov v 1. a 2. rade.
Z obsahu spisového materiálu Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu súd zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 7.10.1983 previedol bývalý Bytový podnik Bratislava I vlastnícke právo Československého štátu k bytu na prízemí domu na Novosvetskej č. 10 v Bratislave, pozostávajúceho z kuchyne a štyroch izieb s príslušenstvom a spoluvlastníckemu podielu na špecifikovaných spoločných častiach domu, o veľkosti podielu 321/1000 na JUDr. Štefana Friedla a jeho manželku Martu Friedlovú ako dovtedajších užívateľov, ktorí nadobudli byt s príslušným spoluvlastníckym podielom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Kúpnou zmluvou im súčasne prenechal na dočasné spoločné užívanie pozemky parcela č. 3021/1 a č. 3021/2, k.ú. Staré mesto, v rozsahu zodpovedajúcemu ich spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach domu. Kúpna zmluva bola registrovaná bývalým Štátnym notárstvom Bratislava I pod č. 3495 dňa 27.1.1984. V dôsledku úmrtia Marty Friedlovej a uzavretia dedičskej dohody, ktorá bola schválená uznesením Obvodného súdu Bratislava I zo dňa 31.3.1995, sp. zn. D 1246/93 Dnot 248/93, prevzali odporkyňa v 4. rade a Ivan Friedl dedičstvo po nebohej, a to podiel o veľkosti ? každý vo vzťahu k ? vici bytu. Darovacou zmluvou zo dňa 27.9.2004 prenechal darca Ivan Friedl odporcovi v 5. rade ako obdarovanému spoluvlastnícky podiel o veľkosti ? k štvorizbovému bytu s príslušenstvom na prízemí domu na Novosvetskej č. 10 v Bratislave, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 3029/10000, zapísaného na liste vlastníctva č. 2900, k.ú. Bratislava- Staré mesto. Predmetom daru bol i spoluvlastnícky podiel o veľkosti podielu 3029/20000 na pozemkoch parcela č. 3021/1, o výmere 198 m2 a parcela č. 3021/2, o výmere 216 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. 7558 ako zastavané plochy a nádvoria a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2137/10000 na pozemku parcela č. 3021/9, o výmere 656 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. 7559 ako zastavané plochy a nádvoria. Obdarovaný pri podpise darovacej zmluvy prehlásil, že pristupuje k zmluve o výkone správy domu.
Kúpnou zmluvou zo dňa 7.10.1993, ktorej vklad do evidencie nehnuteľností bol uskutočnený dňa 18.1.1984 pod č. 3574, došlo k prevodu vlastníckeho práva Československého štátu, správa Bytového podniku Bratislava I, a to k trojizbovému bytu na Novosvetskej č. 12 v Bratislave a spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach domu o veľkosti podielu 276/1000 na navrhovateľov v 1. a 2. rade ako dovtedajších užívateľov. Zmluvou sa súčasne kupujúcim navrhovateľom zriadilo právo dočasného spoločného užívania pozemku parcela č. 3021/1 a parcela č. 3021/2, kat. ú. Staré mesto, v rozsahu zodpovedajúcemu ich spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach domu.
Kúpnou zmluvou zo dňa 3.11.1983 Československý štát prostredníctvom správcu -Bytový podnik Bratislava I uskutočnil prevod vlastníckeho práva k bytu na I. podzemnom podlaží domu Novosvetská 10 v Bratislave, pozostávajúceho z kuchyne a dvoch izieb, a spoluvlastníckemu
- 5 -
podielu na spoločných častiach domu o veľkosti podielu 97/1000 na Rozáliu Hanzelovú. Spoluvlastníkmi spoločných častí domu v deň uzavretia zmluvy boli Československý štát, JUDr. Štefan Friedl s manželkou a navrhovatelia v 1. a 2. rade. Kupujúcej Rozálii Hanzelovej sa súčasne prenechali bez úhrady na spoločné dočasné užívanie pozemky parcela č. 3021/1 a č. 3021/2, kat. ú. Staré mesto v rozsahu zodpovedajúcemu jej spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach domu. Po úmrtí Rozálie Hanzelovej sa podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 29.7.2003, sp. zn. 1D 693/2002 Dnot 9/03, stal vlastníkom bytu a k bytu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu syn poručiteľky Milan Hanzel, ktorý kúpnou zmluvou zo dňa 20.4.2007 previedol vlastnícke právo na odporcov v 1. a 2. rade ako kupujúcich. Predmetom prevodu podľa označenej kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.2007 bol byt č. 1, na Novosvetskej 10 v Bratislave, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 904/10000, spoluvlastnícky podiel na zastavaných pozemkoch parcela č. 3021/1, o výmere 198 m2 a parcela č. 3021/2, o výmere 216 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. 7558, o veľkosti podielu 904/10000 a spoluvlastnícky podiel na priľahlom pozemku parcela č. 3021/9, o výmere 656 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. 7559, o veľkosti podielu 1582/10000. Keďže vlastníci bytov v dome nemali zriadené ku dňu uzavretia zmluvy spoločenstvo vlastníkov a nepoverili správou domu žiadneho správcu, predávajúci vyhlásil, že nemá nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Vklad vlastníckeho práva bol v katastri nehnuteľností povolený dňa 27.4.2007 pod č. V 11632/07.
Zo spisového materiálu Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislava ďalej vyplýva, že Hlavné mesto SR Bratislava ako predávajúci previedol zmluvou č. 0100156/02/33 o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.7.2002 uzavretou podľa zákona č 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len "zákon č. 182/1993 Z.z.) vlastnícke právo k bytu č. 3, na 1. poschodí bytového domu v Bratislave, na ulici Novosvetská 10, k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a príslušenstve a na pozemku parcela č. 3021/1, o výmere 198 m2 a parcela č. 3021/2, o výmere 216 m2, o veľkosti podielu 2938/10000 a priľahlom pozemku parcela č. 3021/9, o výmere 656 m2, s veľkosťou podielu 4144/10000, všetko k.ú. Staré mesto, na Mgr. Júliu Linzbothovú a Martina Litschauera ako kupujúcich. Vklad vlastníckeho práva bol povolený v katastri nehnuteľností dňa 19.11.2002 pod č. V 1512/2002. Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 2.12.2002 previedli následne Mgr. Júlia Linzbothová a Martin Litschauer ako predávajúci vlastnícke právo k vyššie označenému bytu a spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, pozemku parcela č. 3021/1, o výmere 198 m2 a parcela č. 3021/2, o výmere 216m2, ako aj k priľahlému pozemku parcela č. 3021/9, o výmere 656 m2, k.ú. Staré mesto, na odporcu v 3. rade ako kupujúceho. Zmluva bola uzavretá v súlade s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z., pričom kupujúci vyhlásil, že po nadobudnutí vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam pristúpi k zmluve o výkone správy so správcom podľa § 8 zákona č. 182/1993 Z.z.
Z dôvodu zmeny veľkosti spoluvlastníckeho podielu a zosúladenia faktického a právneho stavu, požiadalo Hlavné mesto SR Bratislava listom adresovaným Katastrálnemu úradu v Bratislave, Správe katastra pre Hlavné mesto Bratislava o vykonanie záznamu zmeny veľkosti spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, v prípade bytov č. 1,2 a 4 na Novosvetskej 10 a 12 v Bratislave, tak, že k bytu č. 1 prináleží spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1121/10000, k bytu č. 2 spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3029/10000 a k bytu
- 6 -
č. 4 spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2912/10000. O úpravu veľkosti spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu požiadali Správu katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu i navrhovatelia v 1. a 2. rade, a to listom zo dňa 8.8.2006, keď v prípade zápisu na liste vlastníctva č. 2900 vo vzťahu k bytu č. 1 išlo o zmenu veľkosti spoluvlastníckeho podielu na 904/10000, k bytu č. 4 na 3129/10000 a v prípade zápisu na liste vlastníctva č. 7558 vo vzťahu k podielu na pozemku parcela č. 3021/1 a parcela č. 3021/2 patriacemu navrhovateľom v 1. a 2. rade na 3129/10000 a podielu patriacemu pôvodne JUDr. Hanzelovi, v súčasnosti odporcom v 1. a 2. rade na 904/10000.
Zmluvou o prevode spoluvlastníckych podielov na pozemku patriacemu k bytu č. 0100176/01/33 zo dňa 30.12.2003 uzavretou v zmysle § 18a ods. 2 a § 15 zákona č. 182/1993 Z.z., previedlo Hlavné mesto SR Bratislava ako predávajúci spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela č. 3021/1, o výmere 198 m2, parcela č. 3021/2, o výmere 216 m2, o veľkosti podielu 1121/10000 a na priľahlom pozemku parcela č. 3021/9, o výmere 656 m2 a veľkosti podielu 1582/1000, k.ú. Staré mesto na Milana Hanzela ako kupujúceho, v tom čase vlastníka bytu č. 1, nachádzajúceho sa v suteréne bytového domu na Novosvetskej č. 10, 12 v Bratislave. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti bol povolený dňa 26.4.2006, pod V 42/04. Obdobnou Zmluvou o prevode spoluvlastníckych podielov č. 0100179/01/33 zo dňa 29.7.2002 previedlo Hlavné mesto SR Bratislava ako predávajúci spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela č. 3021/1, o výmere 198 m2, parcela č. 3021/2, o výmere 216 m2 o veľkosti podielu 2912/10000 a k priľahlému pozemku parcela č. 3021/8, o výmere 414 m2 na navrhovateľov v 1. a 2. rade, keď vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu povolený dňa 25.11.2002 pod V 1685/02 a Zmluvou č. 0100177/01/33 zo dňa 17.12.2003 spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela č. 3021/1, o výmere 198 m2, parcela č. 3021/2, o výmere 216 m2, o veľkosti podielu 3029/10000 a k priľahlému pozemku parcela č. 3021/9, o výmere 656 m2, o veľkosti podielu 4274/10000 na odporkyňu v 4. rade (v ?) a Ivana Friedla (v ?). Vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností povolený dňa 25.6.2004 pod V 2872/2003.
Navrhovateľ v 1. rade v písomných vyjadreniach i výpovedi, s ktorou sa plne stotožnila i navrhovateľka v 2. rade uviedol, že do nehnuteľnosti na Novosvetskej ulici v Bratislave sa nasťahovali spolu s navrhovateľkou v 2. rade v roku 1970, v čase, keď už vchod z Timravinej ulice bol zrušený, pričom vchody z Novosvetskej ulice sa používali ako vedľajšie vchody. Po zrekonštruovaní domu na vlastné náklady zriadili samostatnú plynovú prípojku, keďže pôvodnú plynovú prípojku prechádzajúcu spoločnými pivničnými priestormi a stropom do bytu odporkyne v 4. rade, dali zablokovať z dôvodu zápachu plynu. Rovnako zriadili na vlastné náklady aj vodovodnú prípojku a prípojku na elektriku. Navrhovateľ v 1. rade potvrdil, že časť nehnuteľnosti, t.j. trakt, ktorý s navrhovateľkou v 2. rade obývajú, je umiestnený na spoločnom pozemku účastníkov konania a je obkolesený pozemkom v ich osobnom vlastníctve. Pokiaľ išlo o spoločné priestory domu nachádzajúce sa priamo pod bytom navrhovateľov, odporcovia ich môžu využívať, majú do nich voľný prístup, avšak taký prístup nemajú navrhovatelia do priestorov v časti domu obývanej odporcami. S odporcami sa nevedia dohodnúť o otázkach týkajúcich sa spoluvlastníctva nehnuteľnosti, ani na oprave a údržbe nehnuteľnosti. Spoluvlastnícky vzťah založený kúpou bytov do osobného vlastníctva od štátu považoval navrhovateľ za umelo vytvorený, spôsobujúci množstvo problémov v súžití spoluvlastníkov, v
- 7 -
bezpečnosti domu, pri jeho prevádzke, oprave a údržbe. Spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nimi navrhovaný si nevyžiada žiadne stavebné úpravy, pôjde len o administratívne rozhodnutie vychádzajúce z princípu status quo platného od prvého dňa nasťahovania sa do bytového domu, pričom pre odporcov bude znamenať výhodnú výmenu spoluvlastníckych podielov.
Odporca v 1. rade vo svojej výpovedi zotrval na nedôvodnosti návrhu navrhovateľov na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keďže nehnuteľnosť na Novosvetskej ulici v Bratislave má charakter kompaktnej vily, má svoju historickú hodnotu, a preto by nebolo vhodné ju rozdeľovať. Jednotlivé byty, ktoré sa v nehnuteľnosti nachádzajú, nadobúdali účastníci konania do osobného vlastníctva, pričom do dnešného dňa nezaložili spoločenstvo vlastníkov bytov, ani správcovskú spoločnosť. V priestoroch obývaných navrhovateľmi sa nachádzajú len spoločné priestory.
Odporkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi rovnako nesúhlasila s návrhom navrhovateľov, keďže mala za to, že spoločné priestory si nemôže nik prisvojiť len z dôvodu, že ich chce, príp. potrebuje a domnieva sa, že mu patria.
Odporca v 3. rade sa vo svojej výpovedi plne stotožnil s výpoveďou odporcu v 1. a odporkyne v 2. rade, pričom zároveň poukázal na to, že v časti nehnuteľnosti na Novosvetskej ulici v Bratislave obývanej navrhovateľmi v 1. a 2. rade sa nachádza pivnica v jeho vlastníctve, ako aj spoločné priestory.
Odporkyňa v 4. rade považovala návrh navrhovateľov za nedôvodný, keď vo svojej výpovedi uviedla, že pivničný priestor, ktorý má vo vlastníctve spolu s odporcom v 5. rade sa nachádza na spoločnom pozemku. Navrhovatelia pritom užívajú pivničnú plochu o výmere 40 m2, hoci im patriaca plocha predstavuje len 15 m2. V priebehu spoluvlastníckeho vzťahu sa účastníci snažili založiť spoločenstvo vlastníkov bytov, ale pre nesúhlas navrhovateľov v 1. a 2. rade k tomu nedošlo, preto si správu domu zabezpečujú samy.
Odporca v 5. rade poukazujúc na výpisy z listu vlastníctva založené do súdneho spisu považoval návrh navrhovateľov za nezmyselný, keďže pozemky, na ktorých sa nachádza nehnuteľnosť sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov, pričom každému vlastníkovi prislúcha určitý podiel v závislosti od veľkosti bytu. Spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva navrhovaný navrhovateľmi nepovažoval za zákonný, nakoľko v takom prípade by sa 1/3 jeho špajze nachádzala na pozemku, ktorý by patril navrhovateľom.
Právna zástupkyňa odporcov v 4. a 5. rade vo svojich písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch považovala žalobu navrhovateľov za nedôvodnú, nakoľko navrhovaný spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je rozporný s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z. Navrhovatelia sa ako spoluvlastníci spoločných častí, spoločných zariadení domu, jeho príslušenstva a pozemku, na ktorom dom stojí, nemôžu domáhať zrušenia existujúceho spoluvlastníckeho vzťahu, keďže spoluvlastníctvo sa upína ako akcesorické právo na vlastníctvo bytu a nebytového priestoru a je s ním nerozlučne späté.
- 8 -
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bytovým domom (ďalej len "dom") sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.
Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoluvlastníci spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku sa nemôžu dožadovať zrušenia spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa nedohodnú vlastníci inak. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov práva a povinnosti pôvodného vlastníka domu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré sa týkajú spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva, pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku, najmä vecné bremeno prechádzajú na nových vlastníkov bytov a nebytových priestorov nadobudnutím vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru.
Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastnícka súd.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť.
V predmetnej veci žiadali navrhovatelia v 1. a 2. rade zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k 1/ spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu súp. číslo 1585 a č. 1590, nachádzajúceho sa na pozemkoch parcela č. 3021/1 a parcela č.
- 9 -
3021/2, k.ú. Staré mesto, zapísaného na liste vlastníctva č. 2900, 2/ pozemkom parcela č. 3021/1 a parcela č. 3021/2, na ktorých sa bytový dom nachádza, k.ú. Staré mesto, zapísaných na liste vlastníctva č. 7558, s tým, že spoločné časti a spoločné zariadenia bytového domu súp. č. 1590, vrátane pivničných priestorov, ako aj pozemok parcela č. 3021/1, o výmere 198 m2 sa prikážu do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov a spoločné časti a spoločné zariadenia bytového domu súp. č. 1585, vrátane pivničných priestorov, a pozemok parcela č. 3021/2, o výmere 216 m2 sa prikážu do podielového spoluvlastníctva odporcov v 1. až 5. rade.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú individuálnymi vlastníkmi jednotlivých bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome na Novosvetskej č. 10 a 12 v Bratislave, ale aj spoluvlastníkmi spoločných častí a spoločných zariadení tohto domu a pozemkov, na ktorých bytový dom stojí, s príslušnou veľkosťou spoluvlastníckeho podielu. Táto skutočnosť je zrejmá nielen z obsahu jednotlivých kúpnych zmlúv, na základe ktorých účastníci konania a ich predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k bytom a pozemkom, na ktorých bytový dom stojí, a nadobudli i príslušný spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ale aj z výpisu z listov vlastníctva č. 2900 a č. 7558, vedených Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, pre kat. územie Staré mesto, na ktorých je naviac dom, v ktorom sa jednotlivé súčasti nachádzajú označený ako bytový dom. Je teda zrejmé, že na účastníkov konania sa vzťahuje režim právnej úpravy zákona č. 182/1993 Z.z. Na túto skutočnosť nemá vplyv ani tvrdenie navrhovateľa v 1. rade, ktorý na pojednávaní súdu dňa 3.10.2012 uviedol, že požiadal Správu katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu listom zo dňa 12.8.2012 o vykonanie zmeny údajov katastra nehnuteľností, konkrétne zápisu o kóde, pod ktorým je dom súpisné č. 1585 a č. 1590, zapísaný na liste vlastníctva č. 2900, k.ú. Staré mesto evidovaný zo súčasného kódu 9 - bytový dom, na kód 10- rodinný dom, nakoľko v čase rozhodnom pre rozhodnutie súdu (§ 154 ods. 1 O.s.p.) neboli nijako a ničím vyvrátené údaje zapísané v katastri nehnuteľností, ktorých hodnovernosť sa v zmysle § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam prezumuje pokiaľ sa nepreukáže opak; opak, t.j. nesprávnosť údajov katastra nehnuteľností pritom navrhovateľ v 1. rade nepreukázal.
Z ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. vyplýva jeden zo základných právnych princípov, ktoré sú spojené s existenciou vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorým je tzv. akcesorita spoluvlastníctva spoločných častí a spoločných zariadení domu, ktorá je nevyhnutná na riadny výkon vlastníckych práv k bytom a nebytovým priestorom. Akcesorita znamená, že spoluvlastnícky podiel vždy sleduje právny osud bytu alebo nebytového priestoru a priamo zo zákona potom prechádza na jeho nového nadobúdateľa. Táto akcesorickosť spoluvlastníckych práv je nezrušiteľná za trvania vlastníctva k bytom a nebytovým priestorom, a preto spoločné časti a spoločné zariadenia domu nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo spoluvlastníctva iného subjektu než vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, a teda nemôžu byť osobitne prevedené na osobu odlišnú od vlastníka na základe akejkoľvek právnej skutočnosti. Vlastník bytu v dome nemôže samostatne disponovať bytom alebo nebytovým priestorom tak, aby došlo k prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru a ich pôvodný vlastník zostal podielovým spoluvlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení, ako aj príslušenstva domu. Toto nútené podielové spoluvlastníctvo zaniká bezvýhradne len so zánikom bytu alebo nebytového priestoru a nie je možné ani sa ho platne vzdať.
- 10 -
Vzhľadom na špecifický charakter bytu a nebytového priestoru ako osobitného predmetu občianskoprávnych vzťahov sa teda každý vlastník v dome spadajúcom pod režim zákona č. 182/1993 Z.z. súčasne s nadobudnutím vlastníctva k bytu alebo nebytovému priestoru stáva ex lege aj spoluvlastníkom spoločných častí, spoločných zariadení domu a jeho príslušenstva, pričom výška spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstve dome a eventuálne aj na zastavanom a priľahlom pozemku je determinovaná a závislá od pomeru podlahovej plochy konkrétneho bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome (§ 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 182/1993 Z.z.).
Ako bolo vyššie uvedené, s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v bytovom dome v právnom režime zákona č. 182/1993 Z.z. je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu, ale aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku bytového domu, keď v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. charakter práv k pozemku je závislý od skutočnosti, či vlastník bytu je aj vlastníkom pozemku alebo má právo užívania pozemku, ktoré zodpovedá vecnému bremenu. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome stal súčasne aj (spolu)vlastníkom pozemku, na ktorom tento stojí, prevodom bytu alebo nebytového priestoru prechádza na nadobúdateľa aj zodpovedajúci a k danej jednotke prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na pozemku.
Jednou z osobitostí tzv. núteného spoluvlastníctva podľa § 13 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. je skutočnosť, že spoluvlastníci sa nemôžu dožadovať zrušenia spoluvlastníctva podľa všeobecných ustanovení upravujúcich podielové spoluvlastníctvo (§ 141 a nasl Občianskeho zákonníka), ktorá zásada je kogentná. Je tomu tak z dôvodu, že žiadne rozhodnutie súdu v tejto veci alebo dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva by nemohla byť správna a spravodlivá. Ide teda o prelomenie jednej zo základných zásad platiacich v občianskom práve, podľa ktorej nik nemôže byť nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. V dôsledku toho nie je ani možné, a ani prípustné domáhať sa toho, aby jeden zo spoluvlastníkov previedol svoj spoluvlastnícky podiel určený podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 182/1993 Z.z. na druhého spoluvlastníka, resp. aby spoluvlastníci odkúpili podiel jedného zo spoluvlastníkov bez toho, aby sa predmetom prevodu stal súčasne aj byt alebo nebytový priestor. Spoluvlastnícky podiel je totiž možné prevádzať len v prípade súčasného prevodu bytu alebo nebytového priestoru na inú osobu.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného navrhovatelia v 1. a 2. rade sa nemohli v konaní domáhať zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu na Novosvetskej č. 10 a č. 12 v Bratislave a ich následného prikázania do vlastníctva navrhovateľom v 1. a 2. rade (vo vzťahu k časti domu súp. č. 1590) a odporcom v 1. až 5. rade (vo vzťahu k časti domu súp. č. 1585), nakoľko tento spoluvlastnícky vzťah je priamo závislý a viazaný k jednotlivým bytom účastníkov konania, sleduje ich právny režim a jeho zrušenie je zákonom výslovne vylúčené. Rovnako sa navrhovatelia nemohli domáhať ani zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom parcela č. 3021/1 a parcela č. 3021/2, na ktorých je bytový dom postavený (k tomu i rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co 245/2008), keďže v priebehu existencie bytov došlo k spojeniu vlastníctva bytu toho ktorého účastníka konania so zodpovedajúcim
- 11 -
spoluvlastníckym podielom na označených pozemkoch (viď Zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov na pozemku patriacemu k bytu) a od tohto okamihu už nie je možné tieto spoluvlastnícke podiely od bytov oddeľovať. Táto skutočnosť je napokon zrejmá i z výpisu listov vlastníctva č. 2900 a č. 7558, k.ú. Staré mesto, keď veľkosť spoluvlastníckeho podielu účastníkov konania k pozemkom parcela č. 3021/1 a parcela č. 3021/2, je totožná s veľkosťou ich spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a je odvodená od pomeru podlahovej plochy konkrétneho bytu k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov v dome (§ 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 182/1993 Z.z.).
Vzhľadom na tieto skutočnosti a ich sumarizáciou dospel súd k záveru, že návrhu navrhovateľov na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov konania v znení podľa žalobného petitu nie je možné vyhovieť, preto ich návrh v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľov v 1. a 2. rade, ktorí nemali vo veci úspech zaviazal spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania vzniknutých len odporcom v 4. a 5. rade, keďže odporcovia v 1., 2. a 3. rade si náhradu trov konania neuplatnili a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by im nejaké trovy v konaní vznikli.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania odporcom v 4. a 5. rade táto spočíva v náhrade trov právneho zastúpenia odporcov v celkovej výške 500,72 Eur za nasledovné úkony právnej služby:
1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 17.6.2009 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška") á 53,49 Eur bez DPH,
2. konanie pred súdom dňa 26.10.2010, ktoré bolo odročené bez prejednania veci (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky) , t.j. 13,87 Eur + 20% DPH vo výške 2,77 Eur, celkom 16,64 Eur,
3. písomné podanie na súd dňa 26.11.2010 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) , t.j. 55,49 Eur + 20% DPH vo výške 11,10 Eur, celkom 66,59 Eur,
4. konanie pred súdom v dňoch 20.1.2011 a 14.6.2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) á 57 Eur, t.j. celkom 114 Eur + 20% DPH vo výške 22,80 Eur, celkom 136,80 Eur,
5. konanie pred súdom dňa 5.4.2011 odročené bez prejednania veci (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky) , t.j. 14,25 Eur + 20% DPH vo výške 2,85 Eur, celkom 17,10 Eur,
6. písomné podanie na súd dňa 6.9.2012 a konanie pred súdom dňa 3.10.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) a c) vyhlášky) á 58,69 Eur, t.j. celkom 117,38 Eur + 20% DPH vo výške 23,48 Eur, celkom 140,86 Eur,
7. 8 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - 1 x 6,95 Eur (rok 2009), bez priznania DPH, 2x á 7,21 Eur (rok 2010), 3 x á 7,41 Eur (rok 2011) a 2 x á 7,63 Eur (rok 2012), t.j. celkom 58,86 Eur + 20% DPH vo výške 10,38 Eur, celkom 69,24 Eur.
Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia odporcov v 4. a 5. rade súd vychádzal z ich písomného vyčíslenia právnou zástupkyňou odporcov, ktorá vyúčtovala trovy právneho zastúpenia odporcov spolu na sumu 583,44 Eur. Súd pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny
- 12 -
za jeden úkon právnej služby vychádzal z hodnoty jedného úkonu právnej služby určeného podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, tak ako žiadala právna zástupkyňa odporcov (hoci v uvedenej veci ide o prípad podľa § 10 ods. 5 vyhlášky - pozn. súdu), pričom zohľadnil, že v danom prípade išlo o zastupovanie dvoch odporcov, v ktorom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky). Súd nepriznal režijné paušály účtované ku každému úkonu právnej služby za každého z odporcov, nakoľko režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky patrí za jednotlivé úkony právnej služby bez ohľadu na to, koľko klientov advokát zastupuje, keďže pri zastupovaní viacerých osôb v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky ide o spoločné úkony, a preto náhrada režijného paušálu sa nenásobí počtom klientov, ani neznižuje o 50 % (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.8.2010, sp. zn. 5Sžo 205/2010). Súd rovnako nepriznal DPH k úkonu právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 17.6.2009, nakoľko podľa predloženého osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, sa právna zástupkyňa odporcov stala platiteľom DPH počnúc od 5.12.2009.
Právna zástupkyňa odporcov v 4. a 5. rade požiadala o úhradu trov právneho zastúpenia na účet vedený v Tatra banke, a.s., č. ú. 262 922 4246/1100.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Bratislave, 3. októbra 2012 Mgr. Patricia Skotnická
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: