Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-3Er/290/2009

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému: S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Č. F., I. U. XXX/XX, pre vymoženie zostatku trov exekúcie, takto

rozhodol:

Súd exekúciu zastavuje

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom spísaným vo forme notárskej zápisnice dňa 18.07.2009 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 46,90 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 00067/09 zo dňa 11.05.2009.

Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému dňa 21.12.2009.

Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 9.12.2010 sp. zn. -15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Rovnaký názor zastávajú v exekučných veciach aj krajské súdy, podľa ktorých súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (R 58/1997).

Súd opätovne preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, Zmluvu o úvere č. 5980010 zo dňa 24.07.2008 uzavretú medzi oprávneným a povinným /ďalej len „zmluva o úvere“/ vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru /ďalej len „všeobecné podmienky“/, vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť nadriadených súdov v exekučných veciach, kde je povinným spotrebiteľ a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu.

Exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný na podklade zmluvy o úvere. Zmluvu o úvere uzatvoril oprávnený a povinný dňa 24.07.2008. Na základe tejto zmluvy poskytol oprávnený povinnému peňažné prostriedky vo výške 20 000,- Sk (663,87 €). Povinný sa zaviazal, že túto sumu zaplatí oprávnenému spolu s príslušným poplatkom vo výške 12 800,- Sk (424,88 €), čiže celkom sumu 1 088,76 € v 8 mesačných splátkach po 4 000,- Sk (132,78 €) počnúc dňom 15.08.2008.

Podľa , a v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“) je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ s dodávateľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy /ďalej len „“/ na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa a veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v rámci závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Z obchodného registra súd zistil, že oprávnený je podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Niet pochybností o tom, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Na druhej strane povinný je síce v zmluve o úvere označený identifikačným číslom podnikateľa /IČO- om/ a zároveň je v nej uvedené, že „dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania“, avšak súd po posúdení všetkých listinných dôkazov a na základe výpovede povinného dospel k záveru, že povinný mal v čase uzavretia zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa.

Súd v tejto súvislosti vypočul povinného, na aký účel boli peňažné prostriedky zo zmluvy o úvere určené a aj použité. Povinný sa na tunajší súd dostavil na základe predvolania dňa 04.10.2012 a uviedol, že v čase uzavretia zmluvy bol síce živnostníkom, ale zmluvu o úvere neuzatváral za podnikateľským účelom a peňažné prostriedky nepoužil na podnikanie. Uviedol, že peňažné prostriedky použil za účelom osobným, hrozilo mu deložovanie z bytu, nakoľko mal dlh na nájomnom a peňažné prostriedky použil na zaplatenie dlhu. Zamestnankyni oprávneného povedal, na čo poskytnuté peňažné prostriedky potrebuje a na čo ich chce použiť. Nerozumie tomu, prečo zamestnankyňa oprávneného v zmluve zakrížikovala, že si úver berie na podnikanie. Ďalej uviedol, že on si v tom čase zmluvu poriadne neprečítal, ani všeobecné podmienky, nevie, že v nich bola aj rozhodcovská doložka, pretože jeho bytový problém bol vážny, bolo potrebné ho riešiť a on bol rád, že mu niekto tie peniaze požičal. Nikto odo neho nežiadal, aby dokladoval skutočný účel poskytnutia peňažných prostriedkov. O pôžičke neúčtoval, nemá ju vedenú v účtovníctve.

Súd dospel na základe vyššie uvedeného k presvedčeniu, že povinný v čase uzavretia zmluvy mal postavenie spotrebiteľa, pretože zmluvu o úvere neuzatváral za účelom výkonu podnikania. Skutočnosť, že povinný v čase uzavretia zmluvy bol podnikateľom, ešte nemôže a nemohla u oprávneného zakladať presvedčenie, že povinný konal pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti a že chcel použiť poskytnuté peňažné prostriedky na účel podnikania. Oprávnený nijakým spôsobom nežiadal, aby mu povinný účel použitia peňažných prostriedok zdokladoval. Súd tiež poukazuje na fakt, že aj v tomto prípade ide o formulárovú zmluvu, vopred predtlačenú zmluvu, súčasťou ktorej sú všeobecné obchodné podmienky.

Z uvedeného teda vyplýva, že súd posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu /išlo aj o spotrebiteľský úver v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenie/ a vzťah založený touto zmluvou

ako vzťah spotrebiteľský. Na právny vzťah medzi účastníkmi je preto potrebné aplikovať okrem zmluvy o úvere vrátane jej všeobecných podmienok aj príslušné ustanovenia a nasl. , ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou záväzku bez ohľadu na dohodu strán. V zmysle zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona /t.j. / v neprospech spotrebiteľa.

Súd v tejto súvislosti ešte uvádza, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania ťaží veriteľa - oprávneného. Aj keby mal súd pochybnosti o účele poskytnutia peňažných prostriedkov musí mať na zreteli ustanovenie a v pochybnostiach o obsahu zmlúv zobrať do úvahy výklad pre spotrebiteľa priaznivejší /pozri napr. uznesenie Krajského súdu Trnava z 23. 2. 2010, sp. zn.

Zásadný význam pre systém ochrany spotrebiteľa v práve EU predstavuje smernica 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej len „smernica“). V zmysle článku 6 smernice úlohou členských štátov je, aby zabezpečili, že nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa. Podľa názoru Súdneho dvora oprávnenie súdu vysloviť z vlastného podnetu neprijateľnosť zmluvnej podmienky zakladá vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku zamýšľaného článkom 6 smernice (rozsudok z 27. júna 2000 v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA a Salvat Editores SA). Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok zo dňa 26. októbra 2006 vo veci C-168/05 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL). Súdny dvor judikoval (rozsudok zo dňa 4. júna 2009 vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi), že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné pre tento účel.

Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku a môže tak urobiť aj exekučný súd, ktorému to umožňuje ustanovenie o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) (uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.02.2011, sp. zn. ).

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo, c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Podľa , , , a spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli aj všeobecné podmienky, do ktorých bola včlenená aj rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Povinný ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do všeobecných podmienok. V prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať ako celok alebo ako celok odmietnuť. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je síce pravdou, že rozhodcovská doložka dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne. Skúmaniu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24.02.2011, sp. zn. ).

Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k názoru, že rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou úverovej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným, je neprijateľnou podmienkou ( ), preto je v súlade s absolútne neplatnou. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom.

Z uvedených dôvodov použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu v súlade s Exekučného poriadku s poukazom , zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

O trovách zastavenej exekúcie súd rozhodne po ich vyčíslení súdnym exekútorom v samostatnom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Všeobecnými náležitosťami podania podľa sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (2), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.