Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-3Er/293/2005

Uznesenie

Okresný súd v Kežmarku v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pob. Poprad, 1. mája 4053/24, Poprad, IČO: 30807484 proti povinnému: S. T., nar. XX.X.XXXX pre vymoženie sumy 714,43 eur s prísl. a trov exekúcie takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vedenú pod č. E. XXXX/XX súdnym exekútorom Mgr. Stanislav Polák, Exekútorský úrad so sídlom v Nitre, Nám. Piaristická č. 2 zastavuje.

II. Poverený súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie.

III. Žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania nemá právo na náhradu trov exekučného konania.

odôvodnenie:

Dňa 8.1.2010 doručil poverený súdny exekútor tunajšiemu súdu podanie zo dńa 18.12.2009, v ktorom exekučnému súdu oznámil, že jeho šetrením bola v spise zistená nemajetnosť povinného, resp. skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súčasne sa vyslovil, že týmto dáva súdu návrh (podnet) na zastavenie exekúcie. Exekútor vo svojom podaní výslovne vyhlásil, že si trovy exekučného konania neuplatňuje. Žiaden z účastníkov exekučného konania si neuplatnil právo na náhradu trov exekučného konania.

Podľa ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie má postavenie orgánu verejnej moci a tvorí súčasť súdnej moci ako „predĺžená ruka súdu.“ Poverený exekútor v tejto veci doručil tunajšiemu súdu vyššie uvedené oznámenie, že vykonaním šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným dôkazom pre exekučný súd o skutočnosti nemajetnosti povinného, pretože exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor má postavenie účastníka konania (v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) len v prípade, ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je

orgánom verejnej moci, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané listiny, či stanoviská, a prípadné alibistické snahy niektorých exekútorov (tunajšiemu súdu známe z jeho úradnej činnosti) o presúvanie zodpovednosti na exekučné súdy, ktoré o veci rozhodujú, preto v tomto prípade neobstoja. Prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie nie je potrebné zisťovať, pretože exekučný súd podľa ust. § 57 ods.1 písm. h/ EP v spojení s ust. § 58 ods. 1 EP zastaví exekúciu, teda je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a na to vzhľadom na znenie ust. § 57 ods. 1 písm. h) EP nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu. Súd mal teda v danom prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej moci za dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu a vyššie uvádzaných predpisov vo výroku I. tohto uznesenia rozhodol o zastavení exekúcie.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa (z.č. ) o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom na to, že poverený exekútor si trovy exekúcie výslovne neuplatnil a takisto ani ostatní účastníci konania si neuplatnili nárok na náhradu trov exekučného konania súd podľa ust. O.s.p resp. podľa ust. rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku II. a II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní

odo dňa jeho doručenia na tunajší súd ( .)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.