Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-171-2022.pdf
PDF · 105.85 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/171/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu JaMiS Martin s.r.o., so sídlom Martin, Kollárova 4097/77, IČO: 47 492 635 právne zastúpeného advokátkou JUDr. Gabrielou Kľačanovou, so sídlom H., C. F. XX, proti žalovanému Poľnohospodárske družstvo „Cesta mieru" Necpaly - Žabokreky, so sídlom Necpaly 226, IČO: 00 196 771, právne zastúpenému advokátom JUDr. Ladislavom Mejstríkom, so sídlom H., E. B. Z. X, za účasti intervenienta na strane žalovaného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Pribinova 19, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 11.279,78 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 17C/34/2021-231 zo dňa 15. júna 2022 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovaný a intervenient na strane žalovaného m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Konštatoval, že žalobca nepreukázal, že v čase dopravnej nehody by bol vlastníkom motorového vozidla Toyota RAV4, EČ: MT-313-EB (ďalej len motorové vozidlo alebo vozidlo); naopak všetky predložené dôkazy nasvedčujú, že v danom čase (12.8.2019) bola vlastníkom poškodeného motorového vozidla spoločnosť Toyota Financiall Service Slovakia s.r.o. Predmetnú skutočnosť preukazuje aj osvedčenie o evidencii, kde ako vlastník vozidla je uvedený práve tento subjekt. Spoločnosť Toyota Financiall Service Slovakia s.r.o. mala na základe zmluvy o prevzatí dlhu uzatvorenú so žalobcom úverovú zmluvu. Súčasne sa dohodli na následnom uzavretí zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k vozidlu ku dňu nadobudnutia platnosti a účinnosti dotknutej zmluvy (1.3.2016 ). 2. Okresný súd uviedol, že vo vzťahu k dopravnej nehode bolo preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, ale motorové vozidlo totálne zničené škodovou udalosťou v rozhodnom čase nebolo vo vlastníctve žalobcu, preto mu nemohla vzniknúť (skutočná) škoda na veci. Žalobca si však uplatňuje iný druh škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s dopravnom nehodou. Nadväzne okresný súd vyslovil, že pri zrážke dopravných prostriedkov musí byť škoda v príčinnej súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku a táto prevádzka musí byť bezprostrednou príčinou vzniknutej ujmy. Zánik záväzkového právneho vzťahu, či už z leasingovej, úverovej, poistnej, či kúpnej zmluvy a z toho tvrdená majetková ujma žalobcu však boli bezprostredne vyvolané obsahom týchto samotných zmlúv a stret motorových vozidiel bol iba nepriamou príčinnou. 3. Okresný súd zdôraznil, že ak je viacero príčin, ktoré z časového hľadiska pôsobia následne (tzv. reťaz postupne nastupujúcich príčin a následkov), musí byť ich vzťah k vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny je možné dôvodne odvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Na druhej strane reťazec príčin nezakladá príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou vtedy, ak do deja vstupuje iná, na konaní škodcu nezávislá skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca. 4. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu okresný súd konštatoval, že pri dopravnej nehode bola žalovaným spôsobená škoda na zdraví a na vozidle, za ktorú žalovaný nepochybne zodpovedá. V danej spojitosti bolo subjektu, ktorý bol v čase dopravnej nehody vlastníkom vozidla (Toyota Financiall Service Slovakia s.r.o.), poisťovňou uhradené poistné plnenie, pretože v dôsledku škodovej udalosti došlo k zníženiu majetkového stavu (tohto) vlastníka vozidla. Na uvedenom nemôže nič zmeniť okolnosť, akým spôsobom následný vlastník (žalobca) s poškodenou vecou naložil a akým spôsobom boli vysporiadané jeho vzťahy s leasingovou spoločnosťou, s úverovým veriteľom, či s poisťovňou. 5. Okresný súd nespochybnil, že ku skončeniu právneho vzťahu medzi žalobcom a úverovým veriteľom a žalobcom a poisťovateľom by nedošlo, keby nedošlo k dopravnej nehode, ale konkrétne právne a „poťažmo aj majetkové“ dôsledky vyplývajúce pre žalobcu boli bezprostredne vyvolané tým, ako boli v predmetných zmluvách upravené podmienky ukončenia právneho vzťahu. Inými slovami, žalovaný, ktorý zodpovedá za škodu na vozidle, nenesie zodpovednosť za to, akým spôsobom mal žalobca dojednané zmluvné podmienky v jednotlivých zmluvných vzťahoch (rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 267/2005). 6. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalovanému (v odôvodnení nesprávne označenému ako žalobca; pozn. odvolacieho súdu) aj intervenientovi na jeho strane, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal voči žalobcovi (v odôvodnení nesprávne označenému ako žalovaný) právo na ich náhradu v rozsahu 100 %.
7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že intervenient na strane žalovaného nemá „skutočne a objektívne“ právny záujem na výsledku sporu. Intervenient tvrdil, že má so žalovaným uzatvorenú flotilovú poistnú zmluvu, ale predložil poistnú zmluvu z roku 2008 a bez zoznamu poistených vozidiel. Nepreukázal teda, že ku dňu 12.8.2019 zmluva trvala a ktoré vozidlá boli k danému momentu poistené. Odvolateľ tiež namietal, že poistnú zmluvu, ktorú údajne predložil intervenient, mu okresný súd počas celého konania nedoručil. Koncentráciu konania pritom uplatňoval okresný súd len voči žalobcovi, čím porušil rovnosť strán sporu i princíp kontradiktórnosti. 8. Žalobca poukazoval na to, že okresný súd vyslovil predbežný právny názor, podľa ktorého sú/boli jednotlivé čiastkové nároky na náhradu škody dôvodné. V konečnom dôsledku však žalobu v celom rozsahu zamietol, teda nerešpektoval princíp právnej istoty. Navyše okresný súd zamietnutie žaloby „oprel“ výlučne o rozsudok Najvyššieho súdu ČR, ktorý nie je - ako rozhodnutie súdu iného štátu - právne záväzné pre rozhodovanie všeobecných súdov Slovenskej republiky. V spojitosti s dopravnou nehodou dával odvolateľ do pozornosti, že policajné orgány zaistili vozidlo žalobcu, ktorý bol pri dopravnej nehode poškodený, naproti tomu vlečku žalovaného, ktorý dopravnú nehodu zavinil, „nechali bez povšimnutia“. Žalobca navrhoval pripojenie súvisiaceho trestného spisu, ktorý dôkaz okresný súd nevykonal bez toho, aby tento postup zdôvodnil v rozsudku. 9. Odvolateľ poukázal na to, že spoločnosť Toyota Financial Services Slovakia s.r.o. potvrdila, že si vo vzťahu k nej splnil všetky povinnosti a záväzky. To znamená, že si môže „bez akéhokoľvek obmedzenia“ uplatňovať nárok na náhradu škody proti žalovanému ako subjektu, ktorý dopravnú nehodu zavinil. Skutočnú škodu „právne nesprávne“ okresný súd obmedzil výlučne na škodu spôsobenú na veciach bez toho, aby prihliadol na škodu, ktorú žalobca utrpel na iných majetkových hodnotách. Žalobca mal za to, že vo všetkých čiastkových nárokoch sú splnené podmienky existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou. Za základnú podmienku príčinnej súvislosti považoval predvídateľnosť škody, pričom príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou; rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku. 10. Žalobca zopakoval, že bol poistníkom a platiteľom poistnej zmluvy havarijného poistenia, z ktorého sa plnilo v prospech spoločnosti Toyota Financial Services Slovakia s.r.o. O dojednanú spoluúčasť (sumu 982,82 eur) sa v dôsledku protiprávneho konania žalovaného znížil jeho majetok. Zároveň havarijný poisťovateľ vyrubil žalobcovi dlžné poistné za dobu do konca poistného obdobia z dôvodu totálneho zničenia vozidla. Nejedná sa pritom o individuálne zmluvné dojednanie, ako argumentuje okresný súd, ale o zákonný nárok priamo upravený v § 803 ods. 3 Obč. zák. Úhrada vo výške 9.491,34 eur taktiež predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil majetok žalobcu. Za predpokladu, že by bol zmluvný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou Toyota Financial Services Slovakia s.r.o. ukončený „bežným spôsobom“, v majetku žalobcu by sa nachádzalo motorové vozidlo. Následkom protiprávneho konania žalovaného žalobca nedisponuje ani motorovým vozidlom, ani finančnými prostriedkami, ktoré na jeho zabezpečenie vynaložil. „Preto je spravodlivé, aby vzniknutú škodu žalobcovi kompenzoval v celom rozsahu žalovaný, ktorý vznik dopravnej nehody svojím protiprávnym konaním výlučne a v celom rozsahu zavinil“. 11. Odvolateľ považoval napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a domnieval sa, že okresný súd svoje právne závery nezaložil na racionálnej argumentácii. Zdôrazňoval, že ak by k dopravnej nehode nebolo došlo, nevznikla by mu škoda v (celkovom) rozsahu 11.279,78 eur. Úverová a ani poistná zmluva nezanikli z vôle žalobcu, ale pre totálne zničenie motorového vozidla, ktoré výlučne zavinil žalovaný.
12. Žalovaný a intervenient na jeho strane v rámci samostatných vyjadrení k odvolaniu navrhovali potvrdenie napadnutého rozsudku. Trvali na tom, že intervenient má právny záujem na výsledku súdenej veci, keďže má so žalovaným uzatvorenú flotilovú zmluvu, ktorou bolo poistené motorové vozidlo traktor, na ktorý bola v čase dopravnej nehody pripojená vlečka bez EČV. Zároveň intervenient ako povinný zmluvný poisťovateľ zodpovednosti za škodu vyplatil poškodenému vodičovi vozidla Toyota náhradu škody na zdraví, preto námietka žalobcu o neexistencii právneho záujmu je „absolútne nedôvodná“. Navyše, o námietke prípustnosti vstupu intervenienta do konania rozhodol už okresný súd; ktorý aj na každom pojednávaní oboznamoval s obsahom súdneho spisu, preto žalobca bol s touto poistnou zmluvou bol oboznámený. 13. Obaja poukazovali na to, že predbežný právny názor súdu vyslovený v zmysle § 181 ods. 2 CSP je vyslovený pred začatím vykonávania dokazovania. Ak aj nastane odklon od tohto predbežného názoru, nejde o porušenie princípu právnej istoty. Žalovaný doplnil, že žalobca „nikdy sám nepriznal, že mu bolo zo strany intervenienta vyplatené poistné viac než 18.000 eur“. 14. Intervenient uviedol, že neobstojí ani námietka žalobcu o tom, že okresný súd oprel jeho argumentáciu len o rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR; rovnaké závery totiž vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutiach v priebehu sporu označovaných intervenientom. Zhodne s okresným súdom mal intervenient za to, že stret motorových vozidiel bol iba nepriamou príčinou, s ktorou nie je možné spojovať vzťah príčinnej súvislosti k ujme, ktorej náhrady sa žalobca dovoláva.
15. Na predmetné vyjadrenia k (jeho) odvolaniu už žalobca nereagoval.
16. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. Neobstojí odvolacia námietka žalobcu, ktorý predbežné právne posúdenie v zmysle § 181 ods. 2 veta druhá CSP dáva do bezprostrednej súvislosti s princípom právnej istoty. Už zo samotného legislatívneho pomenovania daného inštitútu je zrejmý „len“ predbežný charakter právneho posúdenia, ktorým konajúci súd nie je viazaný. V dôsledku neskoršieho priebehu konania, predovšetkým v závislosti od výsledkov dokazovania, ktorý proces nasleduje až po vyslovení predbežného právneho posúdenia, môže dôjsť (a neraz i dochádza) k prijatiu odlišného právneho záveru. Práve (aj) absencia atribútu viazanosti/záväznosti, ktorá je esenciálnou podstatou princípu právnej istoty, vylučuje vnímanie predbežného právneho posúdenia optikou tvrdenou odvolateľom.
18. Neprimeraným zjednodušením (nie je podstatné, či nevedomým alebo účelovým) rozhodujúcej právnej úvahy okresného súdu je vyjadrenie žalobcu o tom, že okresný súd „oprel“ zamietnutie žaloby len rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR. Je faktom, že okresný súd z ním označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR cituje, ale podstatou napadnutého rozhodnutia nie je „povinná viazanosť“ okresného súdu dotknutým rozhodnutím, ale stotožnenie sa s východiskami, úvahami a z nich rezultujúcimi závermi v ňom vyslovenými; pri súčasnom zohľadnení konkrétností súdenej veci. 19. Z daného titulu je nedôvodnou tiež súvisiaca odvolacia námietka zdôrazňujúca, že tuzemské súdy nie sú viazané rozhodnutiami vyšších súdnych autorít iných štátov. Nie je porušením žiadnej právnej normy (v širšom význame ani výkladových pravidiel), ak tuzemský súd použije identické argumenty, ako sú obsiahnuté v rozhodnutí súdu cudzieho štátu. Významným je iba to, či dotknuté argumenty rešpektujú individuálne skutkové okolnosti prejednávanej veci a zodpovedajú obsahu vnútroštátnej právnej normy. Pokiaľ odvolateľ v týchto súvislostiach akcentoval arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia a jeho „nezaloženie na racionálnej argumentácii“, ide v nemalej miere o opomenutie zvyšnej časti odôvodnenia rozsudku okresného súdu a v podstate „iba“ o vyjadrenie subjektívnej nespokojnosti s výsledkom sporu.
20. Žalobca je zároveň vo svojej odvolacej argumentácii značne nekonzistentný. Na jednej strane tvrdí, že okresný súd sa nesprávne obmedzil výlučne na škodu na veciach, na strane druhej (s odkazom na splnenie všetkých povinností a záväzkov voči leasingovej spoločnosti) uvádza, že na neho prešlo oprávnenie uplatňovať náhradu škody, ktorá však svojou povahou zodpovedá presne škode na veci.
21. O prípustnosti vstupu intervenienta na strane žalovaného (právoplatne) rozhodol v priebehu prvoinštančného konania okresný súd. Bez ohľadu na uvedené, ako i na skutočnosť, že na výsledok (najmä v štádiu po rozhodnutí o prípustnosti vstupu intervenienta) účasť intervenienta nemala takmer žiaden vplyv, je potrebné konštatovať, že jeho vstup bol priamym následkom postupu a argumentácie žalobcu. 22. Žalobca si jednak (mimo bezprostredný rámec súdeného sporu) priamo voči intervenientovi uplatnil nárok na náhradu škody odvodzovaný od nehody spôsobenej poistencom intervenienta a jednak skutkovo tvrdí, že ide o dôsledok objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Povinné zmluvné poistenie pokrýva práve tieto súvislosti, a teda je zrejmý záujem intervenienta na výsledku sporu. Navyše, intervenient je aj tým subjektom, ktorý je činný v rámci likvidácie škôd spôsobených vozidlami bez uzavretého povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Tieto okolnosti pritom opäť sám žalobca zdôrazňuje vo vzťahu k vlečke, do ktorej narazilo vozidlo, ktorého bol v danom čase držiteľom. 23. V rozoberaných súvislostiach nie sú potom osobitnejšie významné ani okolnosti týkajúce sa flotilovej poistnej zmluvy motorových vozidiel žalovaného. Nezodpovedá pritom priebehu pojednávania dňa 16.5.2022 tvrdenie odvolateľa o porušení koncentračnej zásady. Okresný súd dôkaz - listinu viažucu sa k flotilovej poistnej zmluve predloženú intervenientom počas záverečného vyjadrenia - nevykonal, o čom vyhlásil aj príslušné uznesenie týkajúce sa vedenia konania.
24. Naproti tomu, je možné vytknúť okresnému súdu procesnú nedôslednosť v spojitosti s výslovným nerozhodnutím o návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania pripojením vyšetrovacieho spisu týkajúceho sa dopravnej nehody, ktorá je faktickým základom súdeného sporu a tiež nevymedzenie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku ani dôvodov nevykonania dôkazu. Do určitej miery však k dotknutému stavu prispel i žalobca, ktorý (nielen) na pojednávaní dňa 15.6.2022 vykonanie predmetného dôkazu (už) nepožadoval a zhodne s protistranou i intervenientom uviedol, že návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania nemá/nie sú. 25. Krajský súd dodáva, že žalobca bližšie nevymedzil, aká konkrétna okolnosť má byť z obsahu trestného spisu zisťovaná a následne preukázaná. To isté platí aj pre výsluch svedkov E. R. a H. E., označených v úvodných štádiách konania, ktorí sa mali vyjadriť „k priebehu dopravnej nehody a rozsahu škody“. V prípade uplatňovania viacerých relatívne samostatných nárokov - ako v súdenej veci - sa predmetná nedostatočná konkrétnosť vo vzťahu k dôkazným návrhom stáva ešte vypuklejšou. 26. Ak za takejto situácie, keď dotknutá strana (žalobca) v ďalšom priebehu konania bližšie nešpecifikuje potrebu vykonania takto všeobecne navrhnutých dôkazov a v záverečnom štádiu procesu dokazovania výslovne uvedie, že nežiada vykonania ďalších (okrem v priebehu sporu už vykonaných) dôkazov, nemá formálne nezamietnutie vykonania navrhnutých dôkazov takú intenzitu, ktorá by znamenala porušenie procesných práv účastníka/strany zásadným spôsobom alebo ktorá by viedla k nesprávnemu vecnému rozhodnutiu. Pokiaľ ide o samotné zdôvodnenie nevykonania dotknutých dôkazov, toto bolo odstránené vyššie uvedenými konštatovaniami odvolacieho súdu.
27. Ak by vykonanie dôkazu pripojením trestného/vyšetrovacieho spisu malo viesť k preukázaniu žalobcom naznačovaného rozdielneho prístupu orgánov polície k účastníkom dopravnej nehody, uvedené nemá bezprostredný vplyv na prejednávanú vec. Pokiaľ žalobca poukazuje na (tvrdenú) skutočnosť bezdôvodného zadržiavania havarovaného vozidla zn. Toyota, z ktorého titulu nemohol využiť ponuku poisťovne na predaj jeho upotrebiteľných zvyškov prostredníctvom spoločnosti TotalCar, s.r.o., ani táto okolnosť so súdenou vecou priamo nesúvisí. V danom prípade by totiž žalobca vlastne tvrdil, že škoda spočívajúca v rozdiele medzi hodnotou použiteľných zvyškov vozidla a sumou, ktorú on (žalobca) získal ich predajom, bola v príčinnej súvislosti s konaním/postupom orgánov policajného zboru a teda vo vzťahu k žalobcovi by šlo o irelevantné skutkové okolnosti a tým aj dokazovanie.
28. Vzťah príčiny a následku, aby bol významný z hľadiska existencie podmienok zodpovednosti za škodu, musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Zodpovednosť (za škodu) nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach.
29. Uvedené v jednotlivostiach súdenej veci platí osobitne o štvrtom nároku (v žalobe vymedzenom ako Položka D). Povinnosť žalobcu zaplatiť sumu 9.491,34 eur leasingovej spoločnosti bola priamym dôsledkom zmluvných dojednaní v rámci ich právneho vzťahu. Skutočnosť, že viaceré dotknuté zmluvné dojednania vykazujú nemalú mieru nevýhodnosti pre žalobcu (poskytnutie celého poistného plnenia leasingovej spoločnosti, pričom platiteľom poistného bol žalobca; bez ohľadu na uvedené povinnosť doplatenia istiny z úverovej zmluvy, na základe ktorej už bola uhradená značná - niekoľkotisíceurová
- suma; povinnosť zaplatiť poplatok za predčasnú splatnosť, ktorá bola vyvolaná úkonom dodávateľa/ veriteľa...) je z pohľadu aktuálneho sporu medzi žalobcom a žalovaným bezpredmetná. Dotknutý (štvrtý) čiastkový nárok tak nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou spôsobenou zamestnancom žalovaného, preto žalovanému nevzniká povinnosť náhrady predmetnej majetkovej ujmy (zníženia rozsahu majetku) žalobcovi.
30. Druhý a tretí čiastkový nárok (podľa žaloby označené ako Položky B/ a C/) mali svoj základ v poistnej zmluve havarijného poistenia vozidla medzi žalobcom a poisťovateľom. Jej súčasťou bolo dojednanie (opäť v celkovom kontexte pre žalobcu pomerne nevýhodné), že prípadné poistné plnenie bude vyplatené leasingovej spoločnosti, resp. že žalobcovi môže byť vyplatené len s jej súhlasom. V tejto spojitosti je dôležité vecne správne zistenie okresného súdu, ktoré žalobca ani nespochybňuje, že v čase dopravnej nehody vlastníkom vozidla a teda subjektom, ktorému škoda vznikla, bola spoločnosť Toyota Financial Services Slovakia s.r.o. To znamená, že pokiaľ poisťovateľ znížil poistné plnenie (v posudzovanom zmysle rozsah náhrady škody) v prospech označenej spoločnosti o spoluúčasť 982,42 eur a o dlžné poistné 472,02 eur, bola táto subjektom legitimovaným na uplatňovanie práva na náhradu predmetného zníženia poistného voči žalovanému. 31. Žalobca tvrdil (aj to skôr iba nepriamo), že vstúpil, resp. prevzal tieto nároky od leasingovej spoločnosti vysporiadaním všetkých pohľadávok z úverovej zmluvy. Z dotknutej dohody zo dňa 13.9.2019 (č.l. 14) však takéto dojednanie nevyplýva. Súčasne neplatí, že na „nového“ vlastníka vozidla automaticky prechádzajú nároky na náhradu škody, ktoré sa odvíjajú od dopravnej nehody, ku ktorej došlo v čase, keď bola vlastníkom iná osoba (predchádzajúci vlastník).
32. Zároveň sám žalobca je pomerne nekonzistentný vo vymedzení predmetných čiastkových nárokov, keď popri odkaze na zníženie rozsahu poistného plnenia konkurujúco (až navzájom vylučujúco) uvádza, že ide o sumy, ktoré musel uhradiť zo svojho majetku. Na pojednávaní dňa 11.3.2022 žalujúca strana tvrdila, že sumy 982,42 eur a 472,02 eur boli žalobcom uhradené, doklady o čom dodatočne doložia. Ohľadne spoluúčasti žiaden doklad (ani len konkrétne skutkové tvrdenie) o úhrade v neskoršom štádiu konania predložený nebol. 33. Na pojednávaní dňa 5.5.2022 žalobca tvrdil, že predložil aj listinu preukazujúcu zaplatenie dlžného poistného. Okresný súd konštatoval, že takéto podanie sa v spise nenachádza a preverí jeho doloženie. Pokiaľ dotknutou listinou má byť sken písomnosti predstavujúcej súpis platieb poistného, tak ide o „doklad“, ktorý je súčasťou elektronického spisu a v tlačenej verzii súdneho spisu je len voľne založená jeho tlačená forma. 34. Z obsahu dotknutého skenu vyplýva, že dňa 17.9.2019 bola zaplatená suma 472,02 eur ako dlžné poistné. Hoci nie je zrejmé, kým a na základe akej poistnej zmluvy bola táto platba realizovaná, krajský súd konštatuje, že ide o duplicitnú (a pravdepodobne aj o neoprávnene vyžiadanú) platbu, keďže suma 472,02 eur bola poisťovňou „započítaná“ už pri likvidácií poistnej udalosti; tiež o ňu bolo znížené poistné plnenie. Ak teda žalobca odvodzuje tento svoj čiastočný nárok od danej platby, opätovne chýba medzi ňou (znížením majetku žalobcu v dôsledku jej zaplatenia) a dopravnou nehodou spôsobenou zamestnancom žalovaného príčinná súvislosť.
35. Napokon nedôvodným aj prvý čiastkový nárok (v žalobe označený ako Položka A/) na náhradu sumy predstavujúcej rozdiel medzi hodnotou použiteľných zvyškov motorového vozidla uvedenou v likvidácii poistnej udalosti a medzi sumou, za ktorú havarované vozidlo žalobca neskôr predal. Ako je uvedené vyššie, pokiaľ tento rozdiel mal byť podmienený nemožnosťou využitia odpredaja použiteľných zvyškov prostredníctvom spoločnosti Total Car s.r.o. pre zadržanie vozidla orgánmi polície, nejedná sa o (priamu) príčinnú súvislosť s dopravnou nehodou, za ktorú zodpovedá žalovaný. 36. Ak bol žalobca toho názoru, že hodnota použiteľných zvyškov je nižšia ako 2.000 eur, ktorú sumu stanovila poisťovňa, mal túto okolnosť namietať už v rámci likvidácie poistnej udalosti, v ktorom procese bol ako poistník bezprostredne činný. Zároveň žalobca bližšie skutkovo nevymedzil, že nebolo možné havarované vozidlo v dotknutom čase predať za sumu vyššiu ako 1.666 eur, resp. za sumu rovnajúcu sa hodnote stanovenou poisťovňou (2.000 eur).
37. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
38. Žalobca síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku o trovách prvoinštančného konania nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.
39. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto majú žalovaný a intervenient na jeho strane voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu
- 100%.
40. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.