Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/119/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne: S. E., L. XXX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66 proti žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra SR, Bratislava, Pribinova 2, v konaní o zaplatenie 750,70 Eur s prísl., takto

rozhodol:

súd žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 335,71 Eur a tieto uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet vedený v Š. S. Č...Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX, N. XXXXX.

odôvodnenie:

Žalobkyňa dňa 14.11.2011 doručila návrh, ktorým sa domáhala náhrady škody 750,70 Eur s prísl. na tom skutkovom základe, že uznesením povereného príslušníka PZ OOPZ Kapušany pri Prešove v konaní Č.:X.-XXX/KA-S.-XXXX T. XX.X.XXXX bolo voči nej vznesené obvinenie pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa , pričom uznesením Okresnej prokuratúry v Prešove sp. zn. z 18.8.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7.9.2010 bolo trestné stíhanie postúpené na prejednanie v priestupkovom konaní. V trestnom konaní ju obhajoval advokát a trovy obhajoby predstavujú 750,70 Eur. Listom z 9.5.2010 žiadala žalovaného v rámci predbežného prerokovania nároku o náhradu škody 750,70 Eur za obhajobu jej trestnej veci a o náhradu odmeny v súvislosti s uplatnením náhrady škody v rámci predbežného prerokovania nároku vo výške 141,26 Eur. Žalovaný jej návrh odmietol listom zo 4.11.2011, čo považuje za skončenie prerokovania jej nároku a od 5.11.2011 je žalovaný v omeškaní.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť, keď poukazoval na ust. a 6 ods. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a oznámenie niektorých zákonov, z ktorých vyplýva, že v prípade zodpovednosti orgánu verejnej moci za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, musí ísť o právoplatné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda a bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Poverený príslušník OO PZ Kapušany pri Prešove v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a zabezpečených podkladov. Samotné uznesenie o vznesení obvinenia nie je konečným rozhodnutím o vine obvineného a preto nie jej možné kvalifikovať predmetné uznesenie o vznesení obvinenia ako nezákonne rozhodnutie a taktiež nie je možné postup vyšetrovateľa označiť za nesprávny úradný postup, ktorý bol plne vykonávaný v súlade s platnými právnymi predpismi. Navrhovateľka za neoprávnený zásah považuje už samotné trestné stíhanie v súvislosti so skutočnosťou, že skutok bol prekvalifikovaný ako priestupok. Takýto záver ale nie je možné prijať, lebo v zmysle právneho názoru vyjadreného nálezom Ústavného súdu ČR sp. zn.

IV. OS 428/05 trestné stíhanie nepochybne je zásahom obmedzujúcim súhrn osobnostných práv, ale také obmedzenie je legitímne vzhľadom na verejný záujem na ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti. V prípade, že nedôjde k excesu, bez ohľadu na výsledok trestného konania, zásahy súvisiace s trestným konaním vykonané v súlade so zákonom, nie je možné považovať za neoprávnené. V danom prípade príslušník OO PZ Kapušany pri Prešove postupoval v trestnom konaní v medziach , nie sú preto splnené základné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného rozhodnutia.

Na ústne pojednávanie konané 3.10.2012 sa žalobkyňa ani jej právny zástupca neustanovili, ospravedlnili svoju neúčasť a súhlasili, aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti. Preto súd postupoval podľa a konal v neprítomnosti žalobkyne i jej právneho zástupcu.

Žalovaný na ústnom pojednávaní vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie z dôvodu, že dozor nad postupom vyšetrovacieho orgánu vykonáva prokurátor a ten nezrušil uznesenie vyšetrovacieho orgánu. Pokiaľ ide o škodu, predpokladom pre priznanie škody podľa § 25 ods. je preukázanie príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a údajným nezákonným rozhodnutím. Pokiaľ ide o samotnú výšku škody, žalobkyňa vyčíslila ako škodu trovy právneho zastúpenia, ktoré uhradila svojmu právnemu zástupcovi vyčíslené v zmysle vyhl. č. 655, chýba tu však doklad o úhrade týchto trov, nebol predložený účtovný denník zástupcu žalobkyne, či došlo k zaúčtovaniu týchto položiek, či jej právny zástupca je platcom DPH, držiteľom motorového vozidla. Žalovaný predovšetkým poukazoval na to, že rozhodnutie vyšetrovateľa nebolo zrušené, ani zmenené, žalobkyňa nepodala opravný prostriedok, z toho dôvodu podľa § 6 ods. nepreukázala o jedná o prípad hodný osobitného zreteľa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, vyšetrovacím spisom Č.: X. XXX/KA-S.-XXXX X. S. E. pri Prešove, uznesením o začatí trestného stíhania žalobkyne vydaného OO PZ Kapušany pri Prešove 13.4.2010, uznesením Okresnej prokuratúry Prešov z 18.8.2010, návrhom na predbežné prerokovanie nároku, ktorý doručovala žalobkyňa žalovanému s dátumom 9.5.2011, odpoveďou žalovaného k žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody z 8.11.2011 a ďalšími listinami a zistil tento skutkový stav:

Uznesením vyšetrovateľa v konaní Č.: X. XXX/KA-S.-XXXX T. XX.X.XXXX bolo vznesené trestné stíhanie žalobkyne E. S., obvinenej za prečin poškodzovania cudzej veci podľa . Voči tomuto uzneseniu obvinená sťažnosť nepodala. Uznesením okresnej prokurátorky v Prešove z 18.8.2010 bolo rozhodnuté, že trestná vec proti obvinenej E. S. sa postupuje Obvodnému úradu v Prešove, odboru všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov, pretože nejde o trestný čin, ale skutok, ktorý mohol tento orgán prejednať ako priestupok. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7.9.2010. Žalobkyňa listom z 9.5.2011 doručila návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalovanému MV SR, v súvislosti s týmto uznesením obvinenej a uplatnila si ako škodu náklady za právne zastúpenie vo výške 750,70 Eur v zmysle zákona 514/2003 ako aj náklady s uplatnením tejto škody, za právne zastúpenie vo výške 141,26 Eur.

Žalovaný listom zo 4.11.2011 zaslal žalobkyni odpoveď, v ktorej jej oznámil, že jej žiadosti nevyhovuje, poverený príslušník OO PZ Kapušany pri Prešove v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a zabezpečených podkladov a samotné uznesenie o vznesení obvinenia nie je konečným rozhodnutím o vine obvineného, preto nie je možné kvalifikovať predmetné uznesenie o vznesení obvinenia ako nezákonne rozhodnutie a taktiež nie je možné postup vyšetrovateľa označiť za nesprávny úradný postup, lebo bol vykonávaný v súlade s platnými právnymi predpismi. Zo strany vyšetrovateľa nedošlo k vydania nezákonného rozhodnutia, ani k nesprávnemu úradnému postupu. V danom prípade nie sú splnené základné predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu.

Podľa , zákona , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa a zákona , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná podľa písm. b) Ministerstvo vnútra SR ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, podľa písm. e) Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ods. 2, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1, 2 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 18 ods. 1, 2 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o

treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

Podľa ods. 3, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa , zákona Opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť. Sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie policajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania. Uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.

V prejednávanej veci voči žalobkyni uznesením OO PZ Kapušany pri Prešove z 13.4.2010 začalo trestné stíhanie pretože bola obvinená za prečin poškodzovania cudzej veci podľa a uznesením okresnej prokurátorky v Prešove z 18.8.2010 podľa , trestná vec proti obvinenej E. S.Ž. bola postúpená Obvodnému úradu v Prešove, odboru všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov, pretože nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol tento orgán prejednať ako priestupok.

Súd má za to, že je daná pasívna legitimácia žalovaného podľa zákona , lebo žalobkyňa napadá nesprávny postup resp. nesprávne rozhodnutie vyšetrovateľa v štádiu prípravného konania.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je daná v prípade, ak poškodený využil všetky riadne opravné prostriedky na dosiahnutie nápravy. Poverený príslušník OO PZ Kapušany pri Prešove vydal meritórne uznesenie v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré bolo v tom čase odôvodnené a zákonné. Ďalším dokazovaním nebolo preukázané úmyselné zavinenie a preto vec bola doriešená ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa zákona . Samotné uznesenie o vznesení obvinenia nie je konečným rozhodnutím o vine obvineného a preto ho nemožno kvalifikovať ako nezákonné rozhodnutie a taktiež nie je možné postup vyšetrovateľa označiť za nesprávny úradný postup, keď bol vykonávaný v súlade s platnými predpismi. Žalobkyňa za neoprávnený zásah považuje samotné trestné stíhanie v tom spojení, že skutok za ktorý začalo voči nej trestné stíhanie bol prekvalifikovaný na priestupok. Trestné stíhanie je legitímnym postupom vzhľadom na verejný záujem na ochrane spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti a v prípade, že nedôjde k excesu (vybočeniu z medzí zákona) bez ohľadu na výsledok trestného konania, zásahy súvisiace s trestným konaním vykonané v súlade so zákonom nie je možné považovať za neoprávnené (nález Ústavného súdu sp. zn. ).

Príslušník OO PZ Kapušany pri Prešove postupoval v medziach , preto v danom prípade nie sú naplnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to, existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu v zmysle a Konaním neboli preukázané predpoklady pre založenie zodpovednosti za škodu, ktorými sú nezákonné rozhodnutia alebo nesprávny úradný postup škoda a príčinná súvislosť. Preukázanie týchto predpokladov je na strane žalobkyne. Žalobkyňa vo svojom návrhu nešpecifikovala z ktorého druhu zodpovednosti za škodu si uplatňuje náhradu, t.j. pre nezákonne rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup a takisto nepreukázala príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím. Z vyššie uvedených dôvodov, súd žalobu zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa Žalobkyňa v konaní nebola úspešná, preto jej súd nepriznal náhradu trov konania. Túto náhradu súd priznal žalovanému ako procesne úspešnému

účastníkovi a priznal žalovanému v rámci náhrady trov konania 335,71 Eur, ktoré predstavujú náklady za pohonné hmoty na trase Bratislava Prešov a späť 870 km, cena PHM 1,599 Eur/l, spotreba vozidla 12,4 l/100 km, náklady PHM 870 km x (12,4/100) x 1,599 Eur = 172,50 Eur, náhrada za použitie osobného motorového vozidla 870 km x 0,183 = 159,21 Eur, náhrada stravného 4 Eurá, spolu 335,71 Eur. Tieto trovy konania uhradí žalobkyňa na účet žalobcu vedený v Štátnej pokladnici, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.