Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-56-2012.pdf
PDF · 89.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-9P/56/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. cesta XXX/XX, XXX XX V. a K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. N. 2, XXX XX V., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom Mestom Ružomberok v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd mení výrok rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 9C/2/2008-41 zo dňa 19.11.2008 v časti o určení výživného na maloletého M. G., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec maloletého je povinný prispievať na výživu maloletého M. G. výživným vo výške 62,50 eur mesačne, a to vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého počnúc od 29.05.2012 do budúcna.
Zameškané výživné za obdobie od 29.05.2012 do vyhlásenia rozsudku na maloletého M. G. vo výške 149,39 eur je otec maloletého povinný zaplatiť k rukám matky maloletého v pravidelných mesačných splátkach po 10,-eur splatných spolu s bežným výživným, a to pod stratou výhody splátok pre prípad riadneho a včasného nezaplatenia, čo aj len jednej splátky.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.05.2012 sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu ich maloletého dieťaťa zvýšené výživné vo výške 150,-eur mesačne počnúc od podania návrhu vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Na odôvodnenie návrhu poukázala na to, že s otcom dieťaťa sú rozvedení manželia, pričom naposledy bolo výživné upravené rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 9C/2/2008 zo dňa 23.12.2008 na sumu 1.000,-Sk (33,19 eur). Od tejto doby sa pomery na strane dieťaťa i matky zmenili. Syn je vekovo starší, má zdravotné problémy s dýchaním a anémiou, kvôli čomu je matka na predĺženej materskej dovolenke. Výdavky na lieky sú okolo 90,-eur mesačne. Matka uzatvorila druhé manželstvo s rakúskym štátnym občanom, pričom s manželom deti nemajú, striedavo bývajú v Rakúsku a na Slovensku. V súčasnosti býva matka s dieťaťom v spoločnej domácnosti u jej rodičov v 3-izbovom byte. Na spoločnú domácnosť matka prispieva sumou 100,-eur, stravu kupujú spoločne. Matka uviedla, že jej príjmom je len rodičovský príspevok a rodinné prídavky, pričom z tohto príjmu nedokáže zabezpečiť zvýšené výdavky na syna. Je aj povinnosťou otca podieľať sa na výdavkoch spojených s výchovou a výživou dieťaťa. Otec má ešte dve vyživovacie
povinnosti k dcére H. G. (XX rokov) a K. (X rokov). Napriek tomu sa matka domnieva, že je v možnostiach otca platiť vyššie výživné.
Otec sa k návrhu písomne nevyjadril. Vzhľadom na to, že sa súdu šetrením nepodarilo zistiť, kde má v súčasnosti pobyt otec maloletého, súd mu na ochranu práv a záujmov v tomto konaní uznesením č.k. 9P/56/2012-39 zo dňa 14.09.2012 ustanovil opatrovníka, a to Mesto Ružomberok.
Matka maloletého na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, pričom na doplnenie uviedla, že v súčasnosti je síce vydatá, avšak s manželom je v rozvodovom konaní. Ona býva s jej priateľom V. V. v rodinnom dome, ktorý on spláca. Výdavky na bývanie, stravu a motorové vozidlo, ktoré vlastní jej priateľ, dosahujú výšku cca. 2.500,-eur mesačne. Matkin priateľ je zamestnaný, jeho čistý príjem je cca. 4.000,- až 4.500,-eur mesačne, pričom matka mu neprispieva na bývanie, ani na stravu žiadnou sumou, on uhrádza všetky výdavky jej i maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o zmenu na strane maloletého, on je v súčasnosti vekovo starší, čím aj vzrástli výdavky na neho. Taktiež má zdravotné problémy, konkrétne má pľúcne ochorenie, pričom je mu potrebné kupovať lieky, na ktoré ona vynakladá sumu cca. 90,- eur mesačne; táto suma v sebe zahŕňa aj výdavky na výživové doplnky a vitamíny, ktoré matka kupuje maloletému na odporúčanie obvodnej lekárky v súvislosti s tým, že maloletý má oslabenú imunitu. Okrem týchto výdavkov a bežných výdavkov spojených s ošatením, obutím a stravou už iné osobitné výdavky na maloletého nie sú. Pokiaľ ona uviedla, že otec by mal pracovať v Anglicku, toto jej oznámil sám otec maloletého asi pred dvoma rokmi, avšak odvtedy priame informácie o tom, či on je v Anglicku zamestnaný, alebo nie, matka nemá.
Kolízny opatrovník maloletého uviedol, že podmienky na zvýšenie výživného sú v tomto prípade dané, avšak nie až v takom rozsahu, ako to navrhuje matka maloletého. Poukázal na to, že otec maloletého má okrem vyživovacej povinnosti k maloletému M. ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Zároveň poukázal na to, že otec maloletého nie je osobou nachádzajúcou sa v hmotnej núdzi, z čoho sa dá vyvodiť, že v súčasnosti dosahuje určitý príjem, ktorý je určite vyšší ako dávka v hmotnej núdzi, v opačnom prípade by asi požiadal o priznanie dávky v hmotnej núdzi, ktorá v súčasnosti má výšku 62,50 eur. Na základe uvedeného navrhol aby súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletého aspoň na sumu, ktorú dosahuje dávka v hmotnej núdzi.
Opatrovník otca navrhol, aby súd rozhodol o návrhu matky maloletého na zvýšenie výživného na základe výsledkov vykonaného dokazovania s tým, že sa priklonil k návrhu kolízneho opatrovníka, aby výživné bolo zvýšené na sumu 62,50 eur.
Súd sa v rámci vykonaného dokazovania okrem výsluchu účastníkov konania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, ako aj pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 9C/2/2008 a 2P/37/2011, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
Rozsudkom č.k. 9C/2/2008-41 zo dňa 23.12.2008 (právoplatným dňom 27.05.2011) súd manželstvo rodičov dieťaťa rozviedol, maloletého M. zveril do starostlivosti matky, upravil styk otca s maloletým v neobmedzenom rozsahu a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 1.000,- Sk mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Otec maloletého sa v čase rozhodnutia súdu nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, s výškou výživného súhlasil.
Rozsudkom č.k. 2P/37/2011-37 zo dňa 11.01.2012 súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej H. G., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne počnúc od 01.07.2011 vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám starého otca maloletej.
Matka maloletého je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 194,70 eur mesačne a prídavku na dieťa vo výške 22,54 eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť ako k maloletému nemá. Matka býva striedavo na Slovensku spolu s rodičmi, ktorým prispieva na bývanie a stravu sumou 100,-eur mesačne, a v Rakúsku s priateľom, ktorý uhrádza všetky výdavky na ňu i dieťa. S maloletým sú okrem bežných výdavkov so stravou a ošatením spojené výdavky na lieky v sume okolo 90,-eur mesačne.
Podľa § 78 ods.1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Zmenu pomerov pritom možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov (t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas).
V predmetnej veci súd konštatuje, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom v decembri 2008 je dieťa vekovo staršie a náklady na jeho potreby sa zvýšili, a to aj v súvislosti s jeho zhoršeným zdravotným stavom. Matka dieťaťa je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, iný príjem v súčasnosti nemá. Matka žije striedavo na Slovensku spolu s rodičmi, ktorým prispieva na bývanie a stravu sumou 100,-eur mesačne, a v Rakúsku s priateľom, ktorý uhrádza všetky výdavky na ňu i dieťa. Otec dieťaťa sa v dobe predchádzajúceho rozhodnutia súdu nachádzal vo výkone trestu; v súčasnosti sa podľa posledných známych informácií zdržiava v zahraničí, poberateľom dávok v hmotnej núdzi nie je. Otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k mal. H. G. a k mal. K. G..
Vyživovacia povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov, avšak pri určovaní výšky výživného sa vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že aj vzhľadom na dobu, kedy naposledy došlo k určovaniu výšky výživného odôvodnené potreby na strane dieťaťa vyžadujú zvýšenie výživného a na druhej strane nebolo preukázané, že by schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane povinného rodiča boli prekážkou zvýšenia výživného na sumu 62,50 eur. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k pozitívnej zmene pomerov na strane otca v tom zmysle, že bol prepustený z výkonu trestu a jeho zárobkové možnosti prestali byť objektívne limitované. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že otec nie je osobou nachádzajúcou sa v hmotnej núdzi a doposiaľ stanovené výživné uhrádza matke pravidelne. Keby bol otec bez príjmu, resp. by bol jeho príjem veľmi nízky, zrejme by si požiadal o priznanie dávky v hmotnej núdzi, čo však v prejednávanej veci preukázané nebolo. Vzhľadom na to, že sa otec už dlhšiu dobu nachádza v zahraničí, možno potom dôvodne predpokladať, že tam dosahuje príjem, z ktorého je schopný prispievať na výživu dieťaťa zvýšeným výživným vo výške stanovenej vo výroku tohto rozsudku a takéto zvýšenie nebude mať výrazný negatívny dopad na jeho životnú úroveň. Počiatok platenia zvýšeného výživného súd určil odo dňa podania návrhu a vo zvyšnej časti, v ktorej sa matka domáhala zvýšenia výživného na sumu 150,-eur, návrh zamietol.
Otcovi dieťaťa vzniklo zameškané výživné za obdobie od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku vo výške 149,39 eur (vychádzajúc z rozdielu sumy 62,50 eur a sumy 33,19 eur, ktorú otec platil doposiaľ, tvorí zameškané výživné pomerná časť za mesiac máj - 2,84 eur + za mesiace jún až október - 146,55 eur), ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky v pravidelných splátkach po 10,-
eur mesačne splatných spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok pre prípad riadneho a včasného nezaplatenia čo aj len jednej splátky. Súd v tejto súvislosti pri určení výšky zameškaného výživného aplikujúc ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine poukazuje na to, že otec dieťaťa je ku dňu vyhlásenia rozsudku v omeškaní s platením výživného už aj za mesiac október, nakoľko výživné je splatné vždy na mesiac dopredu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods.1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).