Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/76/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huzsára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : W. Y., nar. X. X. XXXX, bytom A. XXXX/XXC, G. J., zastúpený : JUDr. Marcel Habrman, advokát, Tajovského 12, Nové Zámky, proti žalovanému : Snowparadise, a.s., Panónska 42, Bratislava, IČO : 36 760 048, zastúpený : Mgr. Peter Troščák, advokát, Hlavná 50, Prešov, o zaplatenie 6.078 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26. 1. 2022 č.k. - 180, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 1.823,40 € s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.823,40 € od 9. 12. 2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 6.078 € spolu s príslušenstvom 5% ročným úrokom z omeškania zo žalovanej istiny od 6.9.2019 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, titulom náhrady škody spôsobenej na zdraví žalobcu zranením na bobovej dráhe SNOW PARADISE Oščadnica, ktorej prevádzkovateľom je žalovaný. Žalobca svoj nárok skutkovo odôvodnil tým, že dňa 27.10.2018 počas jazdy na bobovej dráhe z tejto vyletel, pričom si narazil ľavý bok a utrpel trieštivú zlomeninu acetabula s centrálnym vytknutím stehnovej kosti, trieštivú zlomeninu bedrovej kosti, jednostrannú zlomeninu lonovej kosti, poškodenie mäkkých tkanív pri zatvorenej zlomenine a otvorenú tržnú ranu na ľavom stehne v rozsahu 12 cm, úraz si vyžiadal operačný zákrok, dlhodobú hospitalizáciu od 27.10.2018 do 15.11.2018, rehabilitáciu, následky úrazu stále pretrvávajú. Lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovaným dňa 27.5.2019 M.. M. B., O.. bolo v zmysle o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovené hodnotenie bolestného v celkovom počte bodov 300. V zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za rok 2019 a je výška jedného bodu určená na sumu 20,26 €. Nárok žalobcu na náhradu škody na zdraví tak predstavuje sumu 6.078 €. Žalovaný ako prevádzkovateľ bobovej dráhy zodpovedá žalobcovi v zmysle Obč. zák. za škodu na jeho zdraví spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Žalobca listom zo dňa 4.9.2019 oznámil žalovanému výšku škody a vyzval ho na jej náhradu, žalovaný na výzvu nereagoval.

2/ Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca absolvoval dňa 27. 10. 2018 spolu s kolegyňou jazdu na bobovej dráhe v Oščadnici, ktorú prevádzkuje žalovaný. Počas jazdy žalobca

z dráhy vyletel, následkom čoho utrpel zlomeninu panvovej kosti, vyše mesiaca bol v nemocnici, podstúpil operačný zákrok. Domáha sa náhrady škody voči žalovanému v zmysle posudku, v ktorom bolo obodované jeho zranenie. Prevádzka dráhy nebola v poriadku, bolo upršané počasie, myslí si, že ho vôbec nemal personál na bobovú dráhu púšťať. Deň predtým mali firemnú akciu, nasledujúci deň si chcela kolegyňa vyskúšať bobovú dráhu, išiel s ňou, jazdu na tejto dráhe roky predtým absolvoval. Išlo o dvojmiestny vozík, kolegyňa sedela vpredu, on vzadu, z vozíka vyletel len on, kolegyni sa nič nestalo, prišla s vozíkom dolu. Obaja mali zapnuté pásy, sám sa počas jazdy pásu nedotýkal, mal ho stále zapnutý, mal počas jazdy nejaký zbytkový alkohol. Mali firemnú akciu, kde sa dosť popíjalo, aj tvrdý alkohol, čo bolo deň pred jazdou, ráno si dali nejaké pivo a okolo obeda išli na bobovú dráhu. V žalobe nesprávne uviedol kto obsluhoval vozík riadenie bolo v jeho rukách, kolegyňa nevedela vozík ovládať. Advokát žalobcu doplnil vyjadrenie žalobcu tak, že v rámci dráhy sa žalobcovi vyšmykla noha von, asi kvôli tomu, že bol mokrý vozík, noha sa mu zachytila o šľapák na dráhe a sila ho vymrštila z vozíka aj cez pásy. Malo byť lepšie zabezpečené upevnenie nôh, aby sa nemohli dostať z vozíka von alebo šľapáky mali byť umiestnené vyššie, aby sa noha nemohla o nich zachytiť. A v prvom rade nemali byť žalobca s kolegyňou pustení na dráhu, keď pršalo a podmienky neboli také, aby jazda bola bezpečná.

3/ Advokát žalovaného trval na tom, že bobová dráha je certifikovaná a jej prevádzka zodpovedá technickým normám. Poukázal na skutočnosť, že žalobca v žalobe aj vyjadreniach odmietal požitie alkoholu, neskôr pripustil zbytkový alkohol. Bobová dráha je na vlastné riziko, je na nej zákaz vstupu pod vplyvom alkoholu, je prikázané umiestnenie osôb a samotné riadenie vozíka. Žalobca najskôr tvrdil, že vozík brzdila kolegyňa sediaca vpredu, na pojednávaní túto informáciu opravil. Pokiaľ by mali byť pravdivé tvrdenia žalobcu, museli by nohy z vozíka vyletieť aj kolegyni, umiestnenie nôh oboch sediacich je rovnaké, neexistuje, aby jeden vyletel z vozíka a druhý nie, pokiaľ by niektorý nevykonal činnosť v rozpore s pravidlami. Poukázal na prevádzkový poriadok žalovaného, ktorý je pred jazdou všetkým vysvetlený a podľa ktorého je zákaz požitia alkoholu. Žalobca porušil prevádzkový poriadok, zamestnanci bobovej dráhy nevedia rozpoznať požitie alkoholu, pokiaľ sa niekto netacká, každý má inú mierku, koľko alkoholu znesie. Žalobca klame a zavádza, došlo k ľudskej tragédii, ale za škodovú udalosť si zodpovedá žalobca sám, lebo porušil právne predpisy a prevádzkový poriadok bobovej dráhy.

4/ V odôvodnení uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Nové Zámky zo dňa 30.7.2020, ČVS:ORP-418/2-VYS-NZ-2020 BM sa konštatuje, že v prípravnom konaní bol vypočutý W. Y., ktorý uviedol, že 27.10.2018 bol na bobovej dráhe, dátum si pamätá ako dátum úrazu z lekárskych správ. Mali s kolegami školenie deň pred úrazom, na druhý deň mali voľno, rozhodli sa, že pôjdu na boby. Sedel v dvojmiestnych boboch s kolegyňou G. C., ktorá sedela vpredu, on sedel vzadu, ovládal boby, čo znamenalo, že v prípade potreby mal dobrzďovať. V ten deň bolo sychravé počasie s dažďom, ale dráhu mali spustenú. Pred jazdou vypil jedno veľké pivo, nevedel akého stupňa a jeden pol deci bošáckej slivovice. Nevedel posúdiť, či bolo na ňom vidieť, či bol pod vplyvom alkoholu, on sa necítil byť opitý. Jemu bolo jasné, že nemal na dráhu ísť pod vplyvom alkoholu, ale cítil sa úplne v poriadku a žiadny negatívny vplyv alkoholu nepociťoval. Podľa neho sa ho nikto zo zamestnancov nepýtal, či pred jazdou pili alebo nie. Potom ako ho obsluha pripútala, tak sa vozík spustil a pri konci celej bobovej dráhy, kde bolo zopár zákrut, mu podľa neho odstredivou silou vyletela ľavá noha z bobov a táto sa nevrátila naspäť, spadla a dráhu vedľa vozíka, kde boli prevádzkové dosky, kde sa mu musela pri rýchlosti 30-40 km/hod. noha zachytiť, vykrútiť a vyhodiť ho von z bobov. On bol pripútaný, pripútala ich obsluha, nesústredil sa na to. W. Y. uviedol, že si nevie predstaviť ako mohol z bobov vyletieť, ale určite si bezpečnostný pás neodopol sám. V podstate si nepamätá nič z tohto úrazu, aj to, že mu vyletela noha, sú len jeho domnienky, lebo ináč sa to nemohlo stať, všetko sa udialo za pár sekúnd, keď sa prebral, kolegyňa schádzala dole po dráhe, zakričal jej, nech volá pomoc. Potom k nemu prišli zamestnanci bobovej dráhy, preložili ho do vozíka a potom začal mať obrovské bolesti a viac si nepamätá. On v žiadnom prípade nepovedal, aby nevolali políciu, v danej chvíli ho to vôbec nenapadlo, mal rozštiepenú panvu a dosť problémov sám so sebou.

5/ Svedkyňa G. C., kolegyňa a kamarátka žalobcu, vypovedala, že sa so žalobcom rozhodli, že pôjdu na bobovú dráhu. V ten deň pršalo, mala to byť posledná jazda kvôli počasiu. Vyviezli sa lanovkou, žalobca zakúpi lístky na viacej jázd, predpokladal, že jej to bude páčiť. Keď nasadli do bobov, prevádzkar ich zapol, počula zvuk pásov ako zapadli. Sedela vpredu, žalobca vzadu a ovládal boby, ona sa len držala. Nohy mal žalobca popri nej, lebo je vysoký, celý čas pribrzďoval. Potom išli úsekom, kde ich nadhodilo, cítili ako sa im pár centimetrov nadvihla zadná časť tela. Vtedy započula čudný zvuk, na tom úseku sú také jemné latky ako schodíky. Žalobcovi vypadla noha z bočnice bobov, počula ako sviští vzduchom

a videla, ako mu letia nohy, jednou ju aj kopol, ju pás udržal, nevypadla, snažila sa obzrieť, žalobcu za sebou nevidela, nahmatala brzdy a pokračovala v jazde. Po pár metroch videla, že žalobca leží, nevie, či to bolo na koľajniciach alebo v sieťke. Pracovníci ich upozorňovali, aby za žiadnych okolností z bobov nevystupovali, preto došla do cieľa, kde ju čakal pán s vysielačkou, vedel, že niekto vyletel z bobov. Poprosila o telefón a zavolala kolegom, čo sa stalo. Pomoc naložila žalobcu do bobov, prišiel do cieľa, kde ho zamestnanci vyložili a zdravotník prezrel. Žalobca stál na jednej nohe, mal veľké bolesti, nikto nevedel, nakoľko bol jeho zdravotný stav vážny. Zavolali im terénne auto, ktorým išli dolu, žalobca ležal na zadnom sedadle, stonal, krvácal zo stehna. Dole ich čakali kolegovia, žalobca ležal v aute, snažili sa mu poskytnúť prvú pomoc, potom prišla RZP a zobrala ho do nemocnice. Pred jazdou pil žalobca pivo kým čakali na lanovku, každý si niečo dal, nevie, či žalobca pil aj tvrdý alkohol. Na otázku advokáta žalobcu, či ich zamestnanec upozornil na nebezpečenstvo kvôli počasiu svedkyňa uviedla, že keď ich prevádzkar zapínal, rozprávala sa s ním o obmedzeniach rýchlosti, bála sa, aby nešli rýchlo, povedal, že to má obmedzenia rýchlosti a viac ako 50 km/hod. nemôžu ísť, ale že sa dosť šmýka, aby pribrzďovali, lebo je dlhšia brzdná dráha. Na otázku akú ranu mal žalobca uviedla, že išlo o veľkú tržnú otvorenú ranu na stehne. Keď žalobcu odviezla sanitka, zavolali ich do budovy, prišiel nejaký pán, asi riaditeľ. Chceli fotku dráhy, lebo sa špekulovalo, či mal žalobca pás. Na počítači našli fotku, ktorú im ukázali, boli so žalobcom zachytení ako sa usmievajú, ona žalobcu prekrývala, nebolo vidieť, či žalobca mal zapnutý pás, ju s pásom vidieť bolo. Rozprávala sa s riaditeľom, povedal, že to nie je prvý prípad zranenia, ale je prvý, čo vyletel z bobov. Na otázku advokáta žalovaného, či v čase keď došla dolu pozrela na druhý bezpečnostný pás uviedla, že ju to nenapadlo, nepamätá si ani či sa sama odopla, keď jej pomáhali vystúpiť z bobov.

6/ Svedok K.. O. K., bývalý kolega žalobcu, vypovedal, že celá firma chceli ísť na bobovú dráhu, ale sa zdržali, išiel len žalobca s kolegyňou, ostatní čakali dolu pod lanovkou. Asi po hodine im telefonovala rozrušená kolegyňa, povedala, že ten blázon vypadol z dráhy. Prvotná informácia bola, že žalobca má vyvrtnutý členok, bagatelizovali jeho zranenie aj keď volali sanitku, napriek tomu, že žalobca krvácal a strácal vedomie, možno tri hodiny bol bez ošetrenia, až potom ho odviezla sanitka. Následne riaditeľ strediska s nimi išiel pozrieť bobovú dráhu, ukazoval im, že boby neboli poškodené, našli sa stopy, kde žalobcovi vyletela noha z bobov, mali možnosť pozrieš sa priamo na dráhu. Polícia volaná nebola. V mieste úrazu išlo o dlhý zjazd dolu, ktorý má asi tri skoky a potom prudkú zákrutu doprava, sám tam bol niekoľkokrát so svojou maloletou dcérou, vie, že tam treba pribrzdiť. Kolegovi vyletela noha z bobov, sú tam drevené schodíky, o ktoré da mu noha zavadila, zaprela sa a vystrelilo ho z bobov. Na schodíkoch videli poškodenie, bola tam svetlá ryha ako sa žalobcovi kĺzala noha a na konci ho zastavila doska. Na otázku advokáta žalobcu týkajúcu sa zranenia žalobcu svedok uviedol, že žalobca mal ranu na obočí, natrhnuté ucho, poranenú ruku a veľký krvavý fľak na nohaviciach, nevedeli, že má zranenú aj panvu, nohu mu zdravotníci zafixovali a odviezli žalobcu do nemocnice. V ten deň bolo zamračené a jemne mrholilo. Po skončení obhliadky miesta úrazu ich riaditeľ zobral do svojej kancelárie, urobil im kávu a telefonoval do nemocnice známemu traumatológovi, od ktorého sa dozvedeli, že kolega má zlomenú panvu a stehennú kosť. Preberali, čo sa udialo, riaditeľ bol maximálna súčinný, išlo o férové jednanie. Pýtali sa na kamerové záznamy, bolo im povedané, že tieto nemajú, akurát v prvej časti je kamera, ktorá urobí fotku. Žalobca sa vybral na jazdu poobede, asi okolo tretej, vyzeral ako bežne, nebol pod vplyvom alkoholu. Možno dve hodiny predtým si žalobca dal pivo, ale tesne pred jazdou nie, 15 minút trvala lanovka, 15 minút autom k lanovke, nemá vedomosť, či hore je nejaký bufet.

7/ Svedok M. Š., vedúci prevádzky Snowparadise, uviedol, že bol privolaný zamestnancami majúcimi službu v ten deň na bobovej dráhe, kolegovia žalobcu sa chceli rozprávať s niekým kompetentným, chceli nejaký zápis. Čakali pri lanovke, keď k nim prišiel, povedali, že chlap v zákrute vyletel z vozňa a bol odvezený do nemocnice, chceli vedieť prečo vyletel. Povedal im, že nie je možné, aby vyletel bez vlastného pričinenia. Potom išli všetci na miesto nehody, aj slečna, ktorá bola so žalobcom v boboch, našli miesto, kde žalobca sedel alebo ležal, našli kus vyrazeného dreva, kolega mu uviedol, že keď žalobcu našli, fajčil. Potom išli do jeho kancelárie, pýtal sa kolegov žalobcu, či treba volať políciu, mal taký úmysel, kolegovia žalobcu hovorili, že to bola asi jeho chyba, že vypadol, že tam bol asi alkohol, aby políciu nevolal. Všetci si dali pohárik a rozišli sa. Chce uviesť, že za 16 rokov prevádzky sa stali dva prípady, že by niekto vyletel z bobov, okrem žalobcu išlo o jedného pána, ktorý sa odopol zámerne, mal narazené rebrá, ale nič vážne sa mu nestalo, tiež s ním išla v boboch aj žena. Boby obsahujú pás, mriežku na nohu a zábranu na nohu, sú dostatočne zabezpečené, ak budú bezpečnosť dodržiavať tí, čo jazdia. Osobne si myslí, že došlo k debate a žalobca sa nevenoval jazde, má dlhé nohy, pri odstredivej sile mu mohla noha z bobov vyletieť, rýchlosť môže dosiahnuť asi 40 km/hod., čo je maximum, keď sa

človek nevenuje jazde, môže sa stať hocičo. Vozík bol po nehode pristavený, mriežka bola na svojom mieste, kolega žalobcu skúšal pás, trhal ním, pás sa normálne stiahol, všetko bolo v poriadku, vozík nebol poškodený a používa sa doteraz. Pokiaľ ide o dráhu, každé ráno sadnú chlapi do bobov a prejdú celú trať, niekedy to urobia aj v priebehu dňa, napr, keď fúka vietor alebo je po búrke. Kontrolujú celú trať, v ten deň nebola na trati žiadna prekážka, dráha bola prevádzkyschopná, celý deň sa jazdilo. Na otázku advokáta žalobcu, aby popísal technický parameter zábrany na nohy, svedok uviedol, že od miesta, kde sa opiera noha od päty hore s ochrannou mriežkou je to určite 20 cm. Nohu do boku vybrať z bobov nejde, môže sa to stať len tak, že niekto 20 cm zdvihne nohu a preklopí ju cez mriežku. V čase jazdy je päta opretá o doraz, o ktorý sa jazdec opiera chodidlom. Odstredivá sila nerieši nohy, iba vrch tela od pása nahor, človek sa nakláňa. Každý jazdec je zamestnancom pred jazdou upozorňovaný na jazdenie, brzdenie, na to, že musí mať zapnutý pás, ktorý aj zamestnanci kontrolujú, bez toho ho nepošlú dolu. Keď niekto javí známky opitosti, zamestnanci sú povinní vylúčiť ho z prevádzky. Prevádzka dráhy je možná počas dažďa, keď prší, nikto nepríde na bobovú dráhu, keď mrholí, je možné ho pustiť, keď bude jazdec dodržiavať predpisy, nič sa nemôže stať ani počas dažďa. Dážď nemá vplyv na mechaniku vozíkov, kolesá idú max. do rýchlosti 40 km/hod., brzdy sú z oboch strán, ku šmyku nedôjde. Vplyv na bezpečnosť jazdy nemajú ani mokré stupáky, opretie je skoro do „L“, aj keby bolo mokré, sú tam vrúbky, vždy môže noha vyletieť len hore, nikdy nie do boku. Pokiaľ sa jazdec správa tak ako má, nič sa nemôže stať. Sám pracuje na prevádzke 35 rokov, dráha má asi 16 rokov, od začiatku mala stupáky, menili ich pred tromi rokmi, kedy sa robila generálka. Osoba vysoká ako žalobca 180 cm pokiaľ sedí, nič sa nestane, ale všetko je možné, nohou je možné dočiahnuť na stupáky. Keď sa sedí vo vozíku, pri odstredivej sile sa telo nakloní a keď niekto zdvihne nohu, ide mimo z vozíka a môže dopadnúť na pracovnú plošinu. Ak je bezpečnostný pás po celý čas jazdy zapnutý, nie je možné vyletieť z bobov.

8/ Z výpovede svedka L. C., zamestnanca žalovaného, bolo zistené, že obsluhuje bobovú dráhu, predmetný prípad si pamätá. Pracuje na bobovej dráhe šesť rokov na mieste, kde klienti nasadajú do bobov, za celý čas sa nič také nestalo, z počutia vie, že nejaký pán mal úraz predtým. V predmetný deň pri nasadaní bol kolega, má vedomosť, že na vozíku boli dvaja, žalobca a jeho kolegyňa, asi ona povedala, že sa niečo stalo, svedok zobral vozík a išiel žalobcovi na pomoc. Žalobcu našiel sedieť, keď sa ho spýtal, čo sa stalo, nevedel, sťažoval sa na bolesť v nohe. Svedok telefonicky zavolal druhý vozík a žalobcu dopravili hore, naložili do auta a potom ho prebrala záchranka. Boby poškodené neboli, ani pás, nevie vysvetliť, prečo sa žalobca zranil, kým človek sedí a je zapnutý, nemá sa čo stať. Technický stav bobovej dráhy bol v ten deň v poriadku, aj samotný vozík, počasie bolo dobré, nepršalo, jazdilo sa. Každý deň pred tým, ako spustia dráhu, jeden zo zamestnancov prejde celú trať, dráhu spustia, až keď je okruh v poriadku. Sám sa spustil na dráhe veľakrát, nič sa mu nestalo, keď je človek pripútaný, noha nemôže vyskočiť. Na otázku advokáta žalovaného, či komunikoval s inými osobami po tom, čo zobrala žalobcu záchranka, svedok uviedol, že p. Š. chcel volať políciu, kolegovia žalobcu to nechceli, nechceli žalobcovi urobiť problémy v práci. Pán Š. s kolegami žalobcu a so svedkom išli po dráhe, celé to prešli. Kolegovia žalobcu uznali, že dráha funguje, boby sú bezpečné, keď sú nohy tam, kde majú byť a keď je pás zapnutý, nemôže sa nič stať. Po úraze nebola krv ani v boboch ani na páse. V kancelárii riaditeľa hovorili o tom, ako sa to mohlo stať, kolegovia žalobcu svedkovi poďakovali, že ho zachránil a potom sa rozišli, komunikácia trvala viac ako hodinu.

9/ Svedok M. Q., zamestnanec žalovaného, vypovedal, že prípad si pamätá, išlo o prvý úraz, ktorý sa stal počas doby jeho pracovného pomeru, čo je päť rokov, pracuje ako obsluha na bobovej dráhe. Klienti sa sami pripútavajú, on pás skontroluje, v danom prípade sa ho pýtali, kto ovláda boby, kde kto sedí. Povedal žalobcovi a jeho kolegyni ako sa brzdí, ako majú vystúpiť a prísť hore. Každé ráno pri nástupe do smeny kontrolujú, či je dráha v poriadku, vždy jeden ide na obhliadku, inak by dráhu nespustili. Keď žalobca s kolegyňou odchádzali, boli pripútaní, čo sa stalo na dráhe nevie. Nechápe ako sa mohol stať žalobcovi úraz, žalobca sa musel sám odopnúť, inak by nemal šancu vyletieť. Alkohol zo žalobcu necítil, ak by na ňom videl výrazné známky alkoholu, na dráhu by žalobcu nepustili. V predmetný deň nepršalo, v poriadku bol vozík aj pás, žiadna krv tam nebola. Osobne skúšal po úraze pás vo vozíku, a to pred kolegami žalobcu, ktorí chceli vozík vidieť. Keď pás zapol, tento nepustil, aj keď pásom mykol, musela by sa stlačiť poistka, aby sa pás odopol. Na otázku advokáta žalobcu, či v prípade, keď sedí vo vozíku a dá nohu nabok, je schopný dočiahnuť na stupáky vedľa dráhy, odpovedal svedok kladne. Ak je jazdec dobre zohnutý, nemôže sa mu vyšmyknúť počas nerovnosti na dráhe noha hore. Žalobca bol dosť veľký, musel byť dobre zapretý, jemu sa to nemohlo stať, relatívne by sa to mohlo stať niekomu s nižším , ale to sa ešte nestalo. V prípade ak by bol vozík mokrý, by sa to mohlo stať ale vozík v predmetný deň mokrý nebol.

10/ Podľa konziliárnej správy internej príjmovej ambulancie Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca zo dňa 27.10.2018 mal žalobca pri prijatí prítomný alkohol (uvedené ako alkohol+).

11/ Podľa informácie o počasí Slovenského hydrometeorologického ústavu dňa 27.10.2018 po prednej strane tlakovej níže nad západným Stredomorím na naše územie prúdil od juhozápadu teplý a vlhký vzduch. V lokalite Oščadnica, Veľká Rača v čase od 10:00 hod. do 15:00 hod. bolo spočiatku oblačno, postupne takmer zamračené počasie s pribúdajúcou nízkou oblačnosťou. Zrážková činnosť vo forme slabého dažďa v intervaloch bola zaznamenaná približne od 13:45 hod. LSEČ, s úhrnom 0,5 až 1,0 mm atmosférických zrážok. Zrážková činnosť pokračovala aj po 15:00 hod. až do rána dňa 28.10.2018, na najbližšej zrážkomernej stanici Oščadnica denný úhrn atmosférických zrážok dosiahol 10 mm. 12/ Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil na základe ust. § 415, § 420a ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 441 Obč. zák. a v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazoval na to, že všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody v zmysle ust. § 415 Obč. zák. je možné charakterizovať ako subjektívnu zodpovednosť s predpokladaným zavinením škody, to znamená, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škodu spôsobil žalovaný (škodca), existencia škody a jej výška zaťažuje žalobcu. O všeobecnú zodpovednosť pôjde vtedy, ak sú kumulatívne naplnené predpoklady nároku na náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu a príčinná súvislosť medzi škodou a konaním škodcu. Ustanovenie § 420a upravuje škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, pri ktorej sa nevyžaduje protiprávne konanie, avšak vyžaduje príčinnú súvislosť medzi okolnosťami tvoriacimi skutkovú podstatu zodpovednosti, majúcimi za následok škodu. Pre vznik objektívnej zodpovednosti v zmysle uvedeného stačí kumulatívne naplnenie predpokladov, a to vznik škody, skutočnosť, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou a príčinná súvislosť medzi škodou a prevádzkovou činnosťou. Zákon v §420a ods. 1 označuje osobu prichádzajúcu do úvahy ako subjekt zodpovedný za vznik škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou, zákon robí zodpovedným každého, kto spôsobil škodu za uvádzaných okolností, nie je rozhodujúce, či škodu spôsobila fyzická alebo právnická osoba a ani to, že prevádzkovú činnosť realizovala prípadne osoba bez oprávnenia, významné je iba naplnenie zákonom ustanovených predpokladov, nie je rozhodujúce ani to či ku škode došlo zavinením. Popri existencii samotnej škody sa však vyžaduje existencia príčinnej súvislosti medzi prevádzkovou činnosťou a škodou. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať príčinnú súvislosť zaťažuje poškodeného, ktorý pri uplatňovaní svojho nároku nemusí dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná povahou prevádzkovej činnosti.

13/ O vzťah príčinnej súvislosti, ktorý je jednou z podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenú inej osobe prevádzkovou činnosťou sa jedná, ak vznikla škoda následkom prevádzkovej činnosti, teda ak je táto činnosť, prípadne jej vplyv na okolie, a vznik škody vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a teda ak je doložené, že nebyť nej, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nie je daná, príčinou škody totiž môže byť len tá okolnosť, bez ktorej existencie by škodný následok nevznikol. Pre priznanie náhrady škody sa vyžaduje naplnenie predpokladu v podobe priamej príčinnej súvislosti, čo konštatuje v rozsudku sp. zn. zo dňa 30.10.2007 Najvyšší súd Slovenskej republiky: „Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) prechádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.“ V danom konaní mal súd preukázané a medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobcovi vznikla škoda na zdraví v súvislosti s jeho jazdou na bobovej dráhe prevádzkovanej žalovaným, avšak dôkazné bremeno preukázať príčinnú súvislosť medzi škodou vzniknutou žalobcovi a prevádzkovou činnosťou zariadenia žalovaného, žalobca neuniesol. Žalovaný dôkazmi procesnej obrany jednoznačne presvedčil súd o tom, že po technickej stránke bobová dráha z hľadiska svojej prevádzky spĺňala všetky podmienky bezpečného užívania pre klientov, pri dodržaní požadovaných pravidiel z ich strany. Na prevádzkovom zariadení žalovaného podľa záverov súdu neboli zistené žiadne vady, ktoré by mali mať vplyv na bezpečnosť jazdy a mohli by spôsobiť úraz žalobcovi tak, ako jeho vznik skutkovo popisuje. Bobová dráha je riadne certifikovaná a v zmysle správy o periodickej prehliadke a odbornej skúške vypracovanej dňa 24.5.2019, strojné zariadenie lanového vleku na dopravu vozíkov je spôsobilé ďalšej bezpečnej prevádzky, teda správa konštatuje vo svojom závere, že trať je spôsobilá na prevádzku, neboli zistené žiadne nedostatky. Žalovaný dodržal všetky potrebné a vyžadované podmienky na to, aby klienti používajúci bobovú dráhu, boli dostatočne informovaní pred jazdou, ako sa majú počas jazdy správať, svedeckými výpoveďami zamestnancov žalovaného mal súd preukázané, že každý

deň pred spustením bobovej dráhy pre klientov, zamestnanci prešli celú dráhu a v prípade zistenia nejakých problémov, by k spusteniu dráhy nedošlo, vrátane nepriaznivého počasia. Okrem informovania prostredníctvom zamestnancov mali klienti možnosť oboznámiť sa s bezpečnostnými pravidlami jazdy formou písomného poučenia vystaveného v mieste začatia jazdy. Zo strany žalovaného súd nezistil žiadnu existujúcu okolnosť, ktorá by mohla spôsobiť škodný následok v prípade žalobcu, spôsobený prevádzkou bobovej dráhy. Tvrdenia žalobcu spočívajúce v tom, že žalovaný mal lepšie zabezpečiť, aby nohy nemohli vyletieť z vozíka a dopadnúť na servisný pás, súd neprijal, z fotografických dôkazov procesnej obrany a výpovede riaditeľa jednoznačne vyplýva, že bobový vozík je zabezpečený tak, aby nohy nemohli pri jazde vyletieť, od miesta kde sa noha opiera od päty hore s ochrannou mriežkou je dostačujúca vzdialenosť 20 cm, nohu do boku nie je možné vybrať, môže sa tak stať len preklopením nohy cez mriežku, čo musí urobiť sám jazdec počas jazdy, a to v prípade, keď sa jazde dostatočným spôsobom nevenuje. Bezpečnosť samotnej prevádzky bobovej dráhy potvrdzuje aj skutočnosť, že počas celej doby prevádzky (16 rokov) sa stali len dva prípady, kedy jazdec vyletel počas jazdy z bobového vozíka, okrem žalobcu to bol jeden prípad z minulosti, kedy si preukázateľne jazdec odopol bezpečnostný pás. Súd rovnako neprijal ani argumentáciu žalujúcej procesnej strany, že v daný deň bolo daždivé počasie, bobová dráha nebola z uvedeného dôvodu prevádzkyschopná a obsluhujúci personál nemal na dráhu vpustiť klientov. Uvedené tvrdenie nemal súd preukázané, v správe SHMÚ týkajúcej sa počasia v predmetný deň, sa uvádza, že bolo takmer zamračené počasie a v poobedňajších hodinách bola zrážková činnosť vo forme slabého dažďa. Podľa vyjadrenia riaditeľa prevádzky a v zmysle prevádzkových pravidiel, je možné pustiť klientov na dráhu počas dažďa, keď jazdec dodržiava predpisy, riziko nehrozí, dážď nemá vplyv na bezpečnosť jazdy. Zo strany žalovaného nedošlo ku žiadnej skutočnosti majúcej povahu v prevádzke bobovej dráhy, ktorá by mohla mať vplyv na bezpečnosť jazdy žalobcu a ktorá by bola spôsobilá zapríčiniť jeho zranenie, v danom prípade jednoznačne absentuje príčinná súvislosť medzi škodou vzniknutou na zdraví žalobcu a prevádzkovou činnosťou bobovej dráhy, zákonného predpokladu na vznik objektívnej zodpovednosti žalovaného, ktorý dostatočne zabezpečil po technickej stránke prevádzku bobovej dráhy.

14/ Na vznik zranenia žalobcu podľa záverov súdu malo rozhodujúci vplyv vlastné konanie žalobcu ako poškodeného, ktorý si svojím správaním zranenie privodil, čím zbavil žalovaného zodpovednosti za vzniknutú škodu na svojom zdraví. Z lekárskej správy, výpovede samotného žalovaného pred orgánom činným v trestnom konaní aj do zápisnice súdu vyplýva, že deň pred osudnou jazdou žalobca požíval na firemnej akcii spolu so svojimi kolegami alkohol a na druhý deň mohol mať v tele zbytkový alkohol, žalobca tiež priznal požitie alkoholu pred samotnou jazdou, a to veľkého piva a tiež pohárik alkoholu tvrdého. Skutočnosť, že navonok žalobca nejavil známky opitosti, neznamená, že sa požitie alkoholu neprejavilo na jeho schopnostiach riadenia bobového vozíka počas jazdy, alkohol vo všeobecnosti otupuje zmysly človeka, spôsobuje uvoľnenie a ovplyvňuje ostražitosť v tom zmysle, že človek určité momenty nesprávne vyhodnocuje a nevníma dostatočne prípadné nebezpečenstvo. Požitie alkoholu malo vplyv na spôsob jazdy žalobcu, ktorý nevenoval jazde požadovanú pozornosť a s najväčšou pravdepodobnosťou si počas jazdy odopol bezpečnostný pás, čím došlo k jeho vyleteniu z bobového vozíka a následnému zraneniu. Súd v súlade s argumentáciou procesnej obrany dospel k záveru, že z technického hľadiska nie je možné, aby osoba vo vozíku z neho vyletela počas jazdy pri zapnutom bezpečnostnom páse tak, aby pás zostal neporušený a rovnako nie je možné, aby osoba vzrastu žalobcu, ktorý meria 180 cm, sa z vozíka pri zapnutom páse vysunula tak, že by skončila mimo bobový vozík. Na základe uvedeného následky za vzniknuté zranenie žalobcu nemožno pripísať objektívnej zodpovednosti žalovaného ako prevádzkovateľa bobovej dráhy, ale samotnému žalobcovi, ktorý svojím konaním nedodržal bezpečnostné pravidlá požadované pri jazde na bobovej dráhe, s ktorými bol oboznámený, porušil bezpečnostné pokyny stanovené na bezpečnosť jazdca, teda zranenie na zdraví si spôsobil žalobca vlastnou nezodpovednosťou, zranenie nevzniklo prevádzkovou činnosťou bobovej dráhy žalovaného.

15/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16/ Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil žalobca tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav vecí, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 17/ Žalobca poukazoval na to, že z výpovedí svedkov, ktorých navrhol samotný žalovaný, vyplývalo, že prevádzka bobovej dráhy minimálne za daždivého počasia bezpečná nie je. Svedok G. C. vo svojej výpovedi uviedla, že to mala byť v ten de) (deň nehody) posledná jazda kvôli počasiu, pretože pršalo. Nedáva preto logiku, ak by bola prevádzka bobovej dráhy bezpečná aj počas dažďa, aby prevádzkári bobovú dráhu pre dážď uzatvárali. Podľa prevádzkára, ktorý obsluhoval svedkyňu G. C., sa dosť šmýkalo (výpoveď p. C. zo dňa 27. 9. 2021). Každý svedok navrhnutý žalovaným potvrdil, že keď je noha vysunutá z bobov, vie dosiahnuť na stupáky, ktoré sú vedľa dráhy, čo je samo osebe dosť nebezpečné, nakoľko odtiaľ trčia veľké hrdzavé klince. Na to, aby noha jazdca vyletela z vozíka, nie je potrebné, aby jazdec vo vozíku vedome nadvihoval nohy, pretože jazdou po nerovnostiach dráhy môže nohu nadvihnúť bez vôle jazdca silnejšie poskočenie vozíka. A to najmä za daždivého počasia, keď je vozík mokrý a plocha pre našliapnutie chodidla vo vozíku je šmykľavá. Výpoveď svedkyne Nikolety Kováčovej preukázala, že ich so žalobcom nadhadzovalo a že ich v jednom momente nadhodilo tak, že sa im nadvihla celá zadná časť tela. S tým súhlasí aj výpoveď žalobcu, podľa ktorého mu vyletela noha z vozíka po nadskočení na nerovnosti dráhy. Preto žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o bezpečnosti prevádzky bobovej dráhy. Za hypotetické označil závery súdu o tom, že alkohol mal vplyv na spôsob jazdy žalobcu a že si s najväčšou pravdepodobnosťou žalobca odopol počas jazdy bezpečnostný pás. V spise neexistuje o tom žiadny dôkaz a ide len o dohady. Vplyv žalobcom skonzumovaného alkoholu na spôsob jeho jazdy nijako nepreukazuje žalovaným predložený dokument „Aktuálne štatistiky“. Žalobca mohol mať podľa žalovaného v krvi hypoteticky O,5 - 0,7 promile alkoholu. S takýmto tvrdením žalobca zásadne nesúhlasí, avšak aj keby napriek tomu takýto výsledok pripustil, jedná sa o taký obsah alkoholu v krvi, ktorý je vo väčšine krajín Európskej únie počas vedenia motorového vozidla tolerovaný a určite nepredstavuje zásadné nebezpečenstvo. Na to, aké má alkohol účinky u konkrétnej osoby, akým spôsobom ovplyvňuje jeho centrálnu nervovú sústavu, vplýva mnoho faktorov, a to predovšetkým druh skonzumovaného alkoholu, či konzument pred alebo počas konzumácie niečo jedol, vek konzumenta, jeho hmotnosť, rýchlosť jeho metabolizmu, užívanie niektorých liekov, a preto nemohol súd bez odborných znalostí sám posúdiť, či skonzumované množstvo alkoholu žalobcom malo vplyv a ak áno, aký na spôsob jeho jazdy. Výsluchy svedkov potvrdili, že žalobca nejavil známky požitia alkoholu, v opačnom prípade by prevádzkari boli povinní osoby pod vplyvom alkoholu na dráhu nevpustiť. 18/ Žalobca v odvolaní ďalej poukazoval na to, že zo správy SHMÚ je zrejmé, že v ten deň pršalo. V čase jazdy žalobcu (o 16.30 hod.) na bobovej dráhe mohol byť úhrn zrážok cca v rozsahu 3 mm. Súd prvej inštancie sa vzhľadom na rozporné výpovede nedostatočne vysporiadal s otázkou, či bobová dráha bola v čase zrážkovej činnosti skutočne bezpečná. 19/ V prípade bezpečnostného pásu, žalobca a svedkyňa G. C. jednoznačne tvrdili, že pás mal žalobca zapnutý, tak žalovaný a niektorí svedkovia vypovedali, že žalobca pás zapnutý nemal, resp. že si ho musel odopnúť, inak by z vozíka nevyletel. Žalobca na odstránenie uvedenej otázky navrhol vykonanie znaleckého dokazovania na skutočnosť, či je možné, aby sa vypol pri náraze nohy do bočných zvodidiel a aby znalec mohol posúdiť pevnosť pásu a či pás mohol udržať žalobcu, ak by došlo k mechanizmu nárazu tak, ako vyplýva z dokazovania. Súd prvej inštancie dokazovanie znalcom nepripustil a v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, prečo tento zásadný dôkaz nevykonal. Naopak, súd sám konštatoval, že z technického hľadiska nie je možné, aby osoba vyletela z vozíka počas jazdy pri zapnutom bezpečnostnom páse, tak, aby zostal neporušený a že rovnako nie je možné, aby osoba vzrastu žalobcu, ktorý meria 180 cm, sa z vozíka pri zapnutom páse vysunula tak, aby skončila mimo vozíka. V tejto súvislosti žalobca zopakoval, že mal na ľavom stehne sečnú/tržnú ranu, ktorá mohla byť spôsobená práve tým, ako žalobca vyletel z vozíka pri zapnutom bezpečnostnom páse; pritom na takéto zranenie neexistuje žiadne logické vysvetlenie. Aj žalovaná strana navrhla v konaní znalecké dokazovanie na rekonštrukciu a analýzu nehodového deja a tiež na posúdenie opitosti žalobcu, pričom žiadny z týchto dôkazov nebol vykonaný a ich nevykonanie súd žiadnym spôsobom neodôvodnil. 20/ Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď svoje rozhodnutie založil na závere, že výlučne žalobca nesie zodpovednosť za vzniknutú škodu, že objektívna zodpovednosť na strane žalovaného neexistuje; nevzal do úvahy, že prevádzka bobovej dráhy nie je bezpečná, že žalovaný povolil žalobcovi vstup na dráhu napriek nepriaznivým poveternostným podmienkam a šmýkalo sa. 21/ Naostatok žalobca súdu prvej inštancie vytýkal, že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čím žalobcovi znemožnil , aby uskutočňoval jemu pariace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu. Prvoinštančný súd odoprel žalobcovi právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí nezaujal jasné resp. žiadne stanovisko k návrhu na vykonanie dôkazu, predneseným žalovaným na pojednávaní dňa 6. 12. 2021. Žalobca navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. 22/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý sa s rozsudkom súdu stotožnil, považuje ho za presvedčivý a navrhol ho potvrdiť. Žalobca už v samotnej žalobe vôbec neopísal skutkový dej, čo svedčí o tom, že si úraz privodil sám, že bol pod vplyvom alkoholu, odopol si bezpečnostný pás na vozíku a takto vyletel z vozíka, prípadne vystrčil nohu z vozíka a došlo ku kontaktu s dráhou, čím žalobca porušil viaceré bezpečnostné pravidlá. Žalobca aj so spolujazdkyňou boli pred jazdou obaja pripútaní bezpečnostnými pásmi, čo odkontrolovala aj obsluha pred spustením jazdy. Bezpečnostné pásy sú certifikované, zároveň samonavíjacie a identické s bezpečnostnými pásmi, používanými v motorových vozidlách, rovnako tak funguje aj ich zapísanie a odopínanie. Certifikovaná je aj bobová dráha, pričom každoročne sa robia jej revízne kontroly, o čom žalovaný doložil revíznu správu zo dňa 24. 5. 2019, ako aj certifikáty. Po oznámení personálu kolegyňou, že došlo k nehode sa obsluha presunula k zranenému, službukonajúci operátor L. Č. privolal záchrannú službu, ktorej odovzdali zraneného. Udalosť bola oznámená M. Š. (riaditeľovi prevádzky), ktorý sa dostavil k bobovej dráhe a šiel na miesto úrazu a skontroloval ho. Pri bobovej dráhe sa nachádzalo viacero osôb, zhruba 5 mužov a 2 ženy, ktoré uviedli, že sú kolegovia zraneného, majú firemnú akciu a prosili M. Š., aby o udalosti nerobil žiadny záznam a neprivolal políciu (čo chcel p. Š. urobiť), pretože ich zranený kolega je pod vplyvom alkoholu a mohol by mať veľký problém, pravdepodobne až výpoveď z práce. Následne p. M. Š. vykonal za účasti spomenutých osôb obhliadku bobovej dráhy a skontroloval vozík, ktorý použil zranený, pričom bolo zistené, že bezpečnostný pás nebol nijako poškodený, bol plne funkčný a preto sa nemohol samovoľne a bez pričinenia človeka odopnúť. Na mieste úrazu bola viditeľne odtrhnutá protišmyková doska. K jej odtrhnutiu mohlo dôjsť len tak, že jazdec v rozpore s prevádzkovým poriadkom a pravidlami vystrčil nohu alebo nohy mimo vozíka. Je tak nepochybné, že žalobca vedome nerešpektoval povinnosti plynúce mu z prevádzkového poriadku (pravidlá správania sa na bobovej dráhe), keď bol počas jazdy na vozíku pod vplyvom alkoholu, odopol si bezpečnostný pás na vozíku a takto vyletel z vozíka, prípadne vystrčil nohu či nohy z vozíka a došlo ku kontaktu s dráhou a vyleteniu, následkom čoho si spôsobil viaceré zranenia; t.j. žalobca ignoroval prevenčnú povinnosť v zmysle Obč. zák. chápe nesplnenie prevenčnej povinnosti uvedenej v Obč. zák. ako protiprávny úkon, ktorý v prípade naplnenia predpokladov uvedených v Obč. zák. môže založiť všeobecnú zodpovednosť za škodu. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nesprávne uplatňuje svoj nárok na základe ust. Obč. zák., pretože neexistuje žiadna udalosť vyvolaná prevádzkovou činnosťou a rovnako nepreukázal ani (priamu) príčinnú súvislosť medzi udalosťou vyvolanou prevádzkovou činnosťou a vznikom škody (ktorej výška nie je riadne vyčíslená), čo sú základné predpoklady pre priznanie náhrady škody, ako ju vymedzil žalobca. 23/ Pokiaľ bol žalobca ako jazdec pri vykonávaní jazdy na vozíku (na bobovej dráhe) - čo je samo osebe nebezpečným (rizikovým) športom - pod vplyvom alkoholu, odopol si bezpečnostný pás na vozíku a následne z vozíka vyletel, prípadne vystrčil nohu či nohy z vozíka a došlo ku kontaktu s dráhou a v dôsledku toho vyletel z vozíka, resp. z bobovej dráhy, je nepochybné, že priamou príčinou vzniku škody je nevhodné, nezodpovedné a zakázané (v rozpore s bezpečnostnými a inými pravidlami) konanie žalobcu. Z uvedeného tiež plynie, že bobová dráha a vozík, resp. jazda na vozíku by pri dodržaní bezpečnostných a iných pravidiel nemala žiadne priame pôsobenie na vznik škody, čím absentuje priama príčinná súvislosť ako hlavný predpoklad na náhradu škody. Ak by žalobca svojím nezodpovedným konaním neporušil bezpečnostné a iné povinnosti (určené najmä na jeho ochranu), tak by nevyletel z vozíka či bobovej dráhy a nespôsobil by si zranenia. Navyše by v takom prípade boli dané podmienky pre nepriznanie náhrady škody s prihliadnutím na zavinenie žalobcu podľa Obč. zák. resp. ust. Obč. zák.; pričom ust. Obč. zák. o zavinení poškodeného možno aplikovať aj vo vzťahu k ust. Obč. zák. o splnení prevenčnej povinnosti poškodeným. 24/ Žalovaný zdôraznil, že dňa 27. 10. 2018 nedošlo k žiadnemu technickému či inému problému na bobovej dráhe (či vozíkoch), žiadna osoba s výnimkou kolegyne žalobcu ) nehlásila obsluhe akýkoľvek problém, z čoho je zrejmé, že neexistuje žiadna udalosť vyvolaná prevádzkovou činnosťou (bobovej dráhy). Pri jej činnosti zabezpečovanej zo strany žalovaného nedošlo k zlyhaniu vo vzťahu k jej riadnej údržbe a bezpečnostným pravidlám (kontrola bezpečnostných pásov, ich funkčnosti a pod.). Žalobca si vo svojom vyjadrení protirečí, pretože napr. na jednom mieste odmieta tvrdenie žalovaného o tom, že

žalobca bol pod vplyvom alkoholu (str. 3) a na inom mieste (str. 4) kladie otázku, akú súvislosť by mohol mať alkohol s úrazom žalobcu, alebo akým spôsobom by mohol ovplyvniť obsluhu vozíka, keď vozík obsluhovala a brzdila kolegyňa žalobcu sediaca vpredu, čím pripúšťa požitie alkoholu, ale vylučuje, že by on ovládal vozík. Žalovaný dodal, že obsluha bobovej dráhy nebadala na žalobcovi známky požitia alkoholu, nemala tak dôvod ho na bobovú dráhu nepustiť, pričom obsluha zároveň nemá právo dať záujemcovi o jazdu „fúkať“, resp. vykonať dychovú skúšku. 25/ Žalovaný vo vyjadrení tiež poukazoval na to, že vozík na bobovej dráhe sa z technického hľadiska nemôže „nadhodiť“, nakoľko je vsunutý medzi koľaje. Nie je pravdou, že poveternostné podmienky v deň jazdy žalobcu neboli priaznivé a že sa obsluha chystala zatvoriť bobovú dráhu kvôli dažďu. Žalovaný rovnako odmietol tvrdenie žalobcu o tom, že údajne p. M. Š. odmietol privolať policajtov; žalobcovi resp. jeho kolegom nič nebránilo v tom, aby privolali políciu, ak to údajne odmietol urobiť M. Š.. Žalovaný navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 26/ Na vyjadrenie žalovaného podal žalobca odvolaciu repliku (č.l. 213, 214 spisu), v ktorej zotrval na svojej argumentácii, ktorú prezentoval v konaní už predtým. 27/ Obdobne žalovaný v odvolacej duplike (č.l. 221, 222 spisu) zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a argumentácii. 28/ Ďalšie podania vo veci strany sporu neučinili. 29/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je sčasti dôvodné. 30/Podľa Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. 31/ Podľa Obč. zák., škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená : a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti. 32/ Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu predovšetkým správne danú vec po právnej stránke subsumoval pod ust. Obč. zák. a neposudzoval ju podľa Obč. zák., ako namietal žalovaný. Žalovaný je obchodná spoločnosť, pôsobiaca v (aj) rámci prevádzkovania športových aktivít, v danom prípade bobovej dráhy v lokalite Oščadnica. 33/ Prevádzkovú činnosť na účely ust. Obč. zák. možno vymedziť ako organizovanú cieľavedomú činnosť, bez ohľadu na to, o akú činnosť ide ( Obč. zák.). Zodpovedným subjektom je spravidla podnikateľ (fyzická alebo právnická osoba), ktorý prevádzkovú činnosť vykonáva vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť ( Obch. zák.). Predpokladom zodpovednosti podľa Obč. zák. nie je protiprávny úkon, ale určitá škodová udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody a ktorá bola vyvolaná prevádzkovou činnosťou, ide teda o zodpovednosť budovanú na objektívnom princípe. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou predpokladá existenciu podmienok : a) existencia udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťou, b) spôsobenie škody, c) príčinná súvislosť medzi a) a b). Predpokladom zodpovednosti podľa Obč. zák. tak nie je zavinenie osoby zodpovednej za škodu, pretože ide o objektívnu zodpovednosť; poškodený pri uplatňovaní svojho nároku nemusí dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzkovej činnosti. 34/ Pod prevádzkovou činnosťou sa rozumie sústavne vykonávaná činnosť, ktorá je organizovaná právnickou alebo fyzickou osobou (podnikateľom) v určitej prevádzke, ktorá - aj keby nebola vymedzená v predmete jej činnosti - je súčasťou jej prevádzky a faktickej činnosti. Spravidla tak ide o činnosť, ktorá predstavuje predmet činnosti právnickej alebo fyzickej osoby a je tiež krytá podnikateľským oprávnením tejto osoby. S ohľadom na zvýšenú ochranu záujmov poškodených osôb pred hroziacimi rizikami pojem „prevádzková činnosť“ treba vykladať širšie, v tom zmysle, že ide o každú fakticky a sústavne vykonávanú činnosť spojenú s prevádzkou právnickej alebo fyzickej osoby, a to bez ohľadu na to, či ide o činnosť povolenú alebo nepovolenú. Pod právny režim ust. Obč. zák. nemožno podradiť prípady, keď zodpovedný subjekt za škodu zodpovedá podľa iných zákonných ustanovení (napr. v režime všeobecnej zodpovednosti podľa Obč. zák.). Ďalej pod ust. Obč. zák. nemožno subsumovať ani prevádzky, pri ktorých je zodpovednosť za škodu upravená osobitne (napr. prevádzka dopravných prostriedkov podľa ust. a nasl. Obč. zák.). Zákon vychádza zo zásady, že ten, kto má z prevádzkovej činnosti prospech, musí znášať sprísnené podmienky zodpovednosti

za takúto prevádzku. Ustanovenie § 420a Obč. zák. nevyžaduje na strane vykonávateľa prevádzkovej činnosti protiprávny úkon ani zavinenie. 35/ Ustanovenie § 427 Obč. zák. upravuje zodpovednosť za škodu, ktorá sa týka fyzických a právnických osôb, ktoré vykonávajú dopravu (tzv. dopravcovia), pričom rovnakú zodpovednosť ako dopravca má v zmysle § 427 ods. 2 Obč. zák. aj iný prevádzateľ, ktorý prevádzkuje niektoré z týchto dopravných prostriedkov : motorové vozidlá (cestné motorové vozidlá, vozidlá vlakovej dráhy, tiež pohyblivé pracovné stroje), ďalej aj motorové plavidlá a motorové aj nemotorové lietadlá. Podľa súdnej praxe sa ust. § 427 Obč. zák. vzťahuje aj na škody spôsobené prevádzkou : pohyblivých schodov (eskalátory), výťahov, ktoré slúžia na prepravu osôb alebo nákladu, lyžiarskych vlekov alebo lanoviek, tiež ultraľahkých lietadiel. V prípade žalovaného sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s predmetom činnosti žalovaného, ktorú podradil pod ust. § 420a Obč. zák., keď zohľadnil, že žalovaný prevádzkou bobovej dráhy nevykonáva dopravu osôb ani nákladu, a teda nespadá podľa § 427 Obč. zák. 36/ V súdenej právnej veci už bolo uvedené, že žalovaný je o.i. prevádzkovateľom bobovej dráhy, slúžiacej na výkon voľnočasovej športovej aktivity, a to jazdou na vozíkoch, ktoré sa pohybujú po koľajach. Výkon takejto aktivity je spojený s určitým zvýšeným rizikom vzniku poranenia či úrazu, keďže vozíky sa po dráhe pohybujú určitou rýchlosťou (cca 30 - 40 km/hod.), bez ohľadu na to, že žalovaný udržiava dráhu aj vozíky v bezporuchovom a funkčnom stave. Zodpovednosť za škodu je tu založená práve na nebezpečenstve, ktoré vyplýva z takejto prevádzky, bez toho, aby zodpovednosť za škodu bola podmieňovaná ešte tým, že zo strany prevádzkovateľa bola porušená nejaká právna povinnosť. Napokon aj prevádzkový poriadok upozorňuje návštevníkov a záujemcov o absolvovanie jazdy na bobovej dráhe na zvýšenú možnosť vzniku úrazu pri nerešpektovaní pokynov pre bezpečnú jazdu. Vzhľadom na zvýšené riziko spojené s prevádzkou takéhoto športového zariadenia žalovaný zodpovedá za prípadný vznik škody, spôsobenej jeho prevádzkou, bez ohľadu na to, že on sám žiadnu svoju povinnosť, týkajúcu sa prevádzky bobovej dráhy, neporušil. V posudzovanom prípade došlo k nehode zákazníka (žalobcu) počas prevádzky bobovej dráhy, v rámci jeho jazdy, keď žalobca počas jazdy vo vozíku z neho vyletel. Keďže daná zodpovednosť je budovaná na objektívnom princípe, t.j. bez ohľadu na zavinenie žalovaného, žalovaný zodpovedá za škodu, ktorú žalobca počas jazdy utrpel. 37/ Podľa § 420a ods. 3 Obč. zák., zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak sa preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. 38/ Podľa § 441 Obč. zák., ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

39/ Zodpovednosti podľa § 420a ods. 1, ods. 2 Obč. zák. sa prevádzateľ môže zbaviť z dôvodov uvedených v ust. § 420a ods. 3 Obč. zák. Zákon pozná iba dva liberačné dôvody : a) škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nesúvisela s prevádzkovou činnosťou (tzv. vis major - udalosť, ktorej nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzateľa objektívne vyžadovať - napr. povodeň., zemetrasenie, víchrica a pod.); alebo že b) škodu si spôsobil sám poškodený (§ 441 Obč. zák.). 40/ Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z právneho záveru, že v danom prípade došlo k úplnej liberalizácii žalovaného zo zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420a Obč. zák., keď bol názoru, že za vznik škody zodpovedá žalobca, t.j. poškodený, výlučne sám. S týmto právnym názorom sa odvolací súd v plnom rozsahu nestotožnil, keď podľa odvolacieho súdu došlo k liberalizácii žalovaného zo zodpovednosti len sčasti. Skutočnosť, že sám žalovaný sa v súvislosti s výkonom prevádzkovej činnosti ničoho protiprávneho nedopustil, ho nezbavovala automaticky akejkoľvek zodpovednosti za vznik prípadnej škody, keďže zodpovednosť žalovaného v danom prípade je objektívnej povahy. 41/ Záver o výlučnej zodpovednosti žalobcu za utrpenú škodu na zdraví založil súd prvej inštancie jednak na skutočnosti, že žalobca pred jazdou na bobovej dráhe požil alkohol a ďalej na tom, že si žalobca počas jazdy s najväčšou pravdepodobnosťou odopol bezpečnostný pás, čím došlo k jeho vyleteniu z vozíka a následnému zraneniu. Kým okolnosť požitia alkoholu žalobcom pred jazdou na bobovej dráhe vykonané dokazovanie bezpečne preukázalo, tak záver súdu o tom, že si žalobca počas jazdy sám odopol bezpečnostný pás, nemá vo vykonanom dokazovaní žiadnu oporu. Keďže žiadna zo strán sporu, ani žalobca ale ani žalovaný, k nehode na bobovej dráhe neprivolali políciu, nedošlo k prešetreniu okolností, za ktorých k nehode došlo, ani neboli zadokumentované prípadné stopy, ktoré by mohli objasniť priebeh nehodového deja. Nesporné je, že žalobca pred samotnou jazdou požil alkohol, keď podľa vlastného vyjadrenia vypil jedno veľké pivo a pol deci tvrdého alkoholu. Pokiaľ ide o informáciu o požití alkoholu nebol žalobca vo svojich vyjadreniach konzistentný, pretože v žalobe samotnej (dňa

31. 10. 2019) sa o požití alkoholu nijako nezmieňoval, to, že alkohol požil, však preukazuje záznam v lekárskej správe o prijatí žalobcu do Kysuckej nemocnice s poliklinikou dňa 27. 10. 2018 (správa obsahuje poznámku : alkohol +), pripojenú k žalobe (č.l. 5 spisu). Žalobca neskôr vo svojej výpovedi pred súdom pripustil, že mal nejaký zbytkový alkohol z predošlého večera, tvrdil, že ráno si dal pivo a na obed išli na dráhu. V uznesení OR PZ, odbor kriminálnej polície Nové Zámky zo dňa 30. 7. 2020, ČVS : ORP-418/2-VYS-NZ-2020 BM, sa uvádza, že v rámci prípravného konania bol vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že pred jazdou vypil jedno veľké pivo a pol deci bošáckej slivovice. Necítil sa byť opitý, ale bolo mu jasné, že nemal ísť na dráhu pod vplyvom alkoholu. 42/ Z vyjadrení žalobcu, či už písomných alebo ústnych, zadokumentovaných v spise, je zjavné, že žalobca okolnosť, že pred jazdou požil alkohol, a jeho prípadný vplyv na vlastné konanie, do značnej miery bagatelizoval. Hoci nie je známa presná výška hladiny alkoholu v krvi žalobcu v čase jeho jazdy (udalosť nebola šetrená políciou), súd prvej inštancie správne fakt, že žalobca pred jazdou pil, vyhodnotil ako skutočnosť, ktorou sa žalobca ako poškodený spolupodieľal na vzniku škody. Hoci vedel, že alkohol požil, a tiež si bol vedomý, že by pod vplyvom alkoholu nemal ísť na dráhu, vedome sa rozhodol, že jazdu absolvuje. Alkohol spôsobuje, že akákoľvek jazda - včítane vozíku na bobovej dráhe - sa stáva z hľadiska možných následkov na majetok, zdravie, či život, nebezpečnou prevádzkou. Bezpečná jazda hoci aj na bobovej dráhe si vyžaduje koncentráciu, pozornosť, aby bol jazdec schopný správnej a rýchlej reakcie na dianie na dráhe. Je notoricky známym faktom, že požitie alkoholu znižuje motorické, rozpoznávacie, vôľové schopnosti osoby, ktorá požila alkohol, ako aj jej možnosti správne vyhodnotiť a včas reagovať na okolité dianie. Častým sprievodným javom v konaní osoby, ktorá požila alkohol, je práve subjektívny sebavedomý ale klamlivý pocit, že jeho schopnosť reagovať na okolie nijako znížená nie je. Odvolací súd považuje za nesporné, že žalobca v dôsledku požitia alkoholu pred jazdou mal znížené reakčné schopnosti, čo je o to významnejšie, že to bol práve žalobca, kto na vozíku v pozícii vzadu sediacej osoby tento vozík ovládal (mal ho dobrzďovať), a teda bezpečná jazda spočívala práve na jeho reakciách. 43/ Avšak ďalší názor súdu prvej inštancie, že si žalobca (pod vplyvom požitého alkoholu) počas jazdy s najväčšou pravdepodobnosťou odopol bezpečnostný pás, následkom čoho vyletel z vozíka a zranil sa, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V konaní neboli produkované žiadne také dôkazy, ktoré by umožňovali vyvodiť záver, že si žalobca odopol bezpečnostný pás sám; napokon aj súd prvej inštancie tento záver formuloval nie ako preukázanú skutočnosť, ale len ako možnú pravdepodobnosť. Bez spoľahlivého zistenia, podopretého dôkazom, že si žalobca sám odopol bezpečnostný pás, však súd prvej inštancie nemohol vychádzať z takéhoto faktu ako preukázaného keď posudzoval mieru zodpovednosti žalobcu a žalovaného za vzniknutú škodu. Nesporné je, že žalobca bol na začiatku jazdy vo vozíku pripútaný bezpečnostným pásom - vyplýva to ako z výpovedí samotného žalobcu, tak aj jeho spolujazdkyne (svedkyne G. C.), ako aj obslužného personálu na bobovej dráhe. Ako došlo k odopnutiu bezpečnostného pásu sa v konaní nepodarilo spoľahlivo zistiť, a preto nebolo možné pri posudzovaní miery spoluzavinenia žalobcu ako poškodeného pričítať na jeho vrub záver o tom, že si bezpečnostný pás odopol žalobca sám. 44/ Pokiaľ ide o poveternostné podmienky v deň, kedy došlo k úrazu žalobcu na bobovej dráhe, výpovede žalobcu a žalovaného sa nezhodovali, keď žalobca tvrdil, že bolo daždivo a dráha bola šmykľavá, zatiaľ čo žalovaný tvrdil, že nepršalo, resp., že dážď samotný bezpečnej prevádzke dráhy nevadí. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo správy SHMÚ, podľa ktorej v daný deň v lokalite Oščadnica, Veľká Rača v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. bolo spočiatku oblačno, postupne takmer zamračené počasie s pribúdajúcou oblačnosťou. Zrážková činnosť vo forme slabého dažďa v intervaloch bola zaznamenaná približne od 13.45 hod., s úhrnom 0,5 až 1,00 mm atmosférických zrážok a pokračovala aj po 15.00 hod. až do nasledujúceho rána. V deň úrazu teda síce pršalo, ale len poobede a slabo, pričom dážď nebol trvalý, a teda prevádzku dráhy dovoľoval. 45/ Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhu na vykonanie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania; ani jednej zo strán sporu však nič nebránilo v tom, aby súdu predložili súkromný znalecký posudok, t.j. posudok vyhotovený na základe objednávky hociktorej zo sporových strán. Nariadenie znaleckého dokazovania súdom navrhol žalobca v samotnom závere konania pred súdom prvej inštancie, kedy by bolo aj podľa odvolacieho súdu vzhľadom na dovtedy vykonané rozsiahle dokazovanie nehospodárne. 46/ Vzhľadom na preukázané požitie alkoholu žalobcom, ktorý bol navyše počas jazdy v pozícii tej osoby, ktorá vozík riadila, bolo nutné túto okolnosť vyhodnotiť ako takú, ktorá v zmysle § 420a ods. 3 Obč. zák. spôsobila čiastočné zbavenie sa zodpovednosti žalovaného za škodu na zdraví, ktorú utrpel žalobca prevádzkovou činnosťou žalovaného (§ 420a ods. 1 písm. a/ Obč. zák.). Pri posudzovaní miery, akou sa žalobca podieľal na vzniku škody, bolo nutné zohľadniť okolnosť, že žalobca prispel ku vzniku škody svojím aktívnym konaním - požil alkohol, a napriek tomu sa rozhodol absolvovať jazdu na dráhe,

t.j. nesprával sa tak, ako by sa spravidla za daných okolností mal správať priemerne starostlivý človek. Berúc do úvahy objektívnu povahu zodpovednosti žalovaného podľa ust. § 420a Obč. zák. (pričom v tomto prípade neboli prítomné žiadne také neodvrátiteľné udalosti, nesúvisiace s prevádzkovou činnosťou, ktoré by žalovaného liberovali, tzv. vis major), považoval odvolací súd za primerané stanoviť pomer zodpovednosti žalobcu a žalovaného na vzniku škody 70 % (žalobca) : 30 % (žalovaný). Žalobca uplatňoval náhradu škody na zdraví titulom bolestného na základe lekárskeho posudku (č.l. 11 spisu) ohodnoteného celkovým počtom bodov 300, keď výška jedného bodu mala v danom období hodnotu 20,26 € (na základe Opatrenia Min. zdravotníctva SR z 15. 5. 2019 č. S07592-2019-OL), čo predstavuje sumu 6.078 €; z nej potom 30 % činí 1.823,40 €, ktorá suma patrí žalobcovi ako náhrada škody na základe ust. § 420a ods. 1 Obč. zák. 47/ Žalobca si okrem istiny uplatňoval aj úrok z omeškania, a to vo výške 5 % ročne z ním požadovanej istiny, počnúc 6. 9. 2019 do zaplatenia, poukazujúc na to, že žalovaného vyzval na zaplatenie sumy 6.078 € listom zo dňa 4. 9. 2019, ktorý bol žalovanému doručený dňa 5. 9. 2019 (č.l. 11, 12 spisu). Po oboznámení sa s obsahom listu žalobcu zo dňa 4. 9. 2019, ktorý adresoval žalovanému, odvolací súd zistil, že tento neobsahuje výzvu žalobcu na plnenie, ale že v ňom žalobca oznamuje žalovanému, že na bobovej dráhe, ktorú žalovaný prevádzkuje, utrpel dňa 27. 10. 2018 úraz, ktorého následky doposiaľ pretrvávajú a že si bude uplatňovať všetky nároky vyplývajúce z predmetného zranenia, s tým, že má (ku vtedajšiemu dňu) k dispozícii lekársky posudok o bolestnom a mieni si uplatniť aj nárok na odškodnenie z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj ďalšie nároky (stratu na zárobku, ušlý zisk, účelné náklady spojené s liečením atď.). V liste samotnom však žalobca žalovaného na plnenie nevyzýva, list má informačný charakter, z ktorého dôvodu od neho podľa názoru odvolacieho súdu nemožno odvíjať počiatok omeškania žalovaného s plnením. K omeškaniu žalovaného došlo až nasledujúci deň po doručení žaloby žalovanému súdom, keď žaloba bola žalovanému doručená dňa 8. 12. 2019 (doručenka pripojená na č.l. 17 spisu). Omeškanie potom nastalo od 9. 12. 2019, ku ktorému dňu predstavovala úroková sadzba úroku z omeškania 5 % ročne, v ktorej výške odvolací súd žalobcovi priznal ročné úroky z omeškania, od 9. 12. 2019 do zaplatenia (, Obč. ). 48/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej zmenil ( ) tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu škody vo výške 1.823,40 € s príslušenstvom a vo zvyšku zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ( ), keď rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia miery spoluúčasti žalobcu ako poškodeného na vzniku škody ( Obč. zák., Obč. zák.). 49/ Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov ako prvoinštančného tak aj odvolacieho konania podľa ust. , v spojení s tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 % (počítaných z priznanej sumy 1.823,40 € s prísl.). Súd môže priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, keď priznal nárok úspešnej strane, hoci nie v celej požadovanej výške, a to vtedy, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu. V takýchto prípadoch nejde o procesne neúspešného účastníka, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno totiž účastníka zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu, závisiaceho od úvahy súdu. V danom prípade je relevantná tá skutočnosť, že žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi, pričom rozhodovanie o jej výške bolo výsledkom úvahy súdu. 50/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).