Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoKR-42-2022.pdf
PDF · 120.92 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/42/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobkyne : Ing. Jana Kollárová, správkyňa úpadcu Contineo, s.r.o. v konkurze, so sídlom Jiskrova 4, 040 01 Košice, IČO : 31 722 016, so sídlom kancelárie správcu Masarykova 21, 040 01 Košice, zn. správcu : S1177, zastúpeného DEMKO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, IČO : 54 245 729, proti žalovanému : A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., zastúpenému JUDr. Martinom Friedrichom, advokátom, so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, IČO : 42 319 528, o zaplatenie 12.500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č. k. 32NcKR/1/2021 – 362 zo dňa 7. júna 2022, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k. 32NcKR/1/2021 – 362 zo dňa 7. júna 2022.
II. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobkyni.
2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) navrhla, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu zmluvnú pokutu 12.500 eur s prísl. podľa § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) za to, že ako štatutárny orgán dlžníka Contineo, s.r.o. porušil svoju povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok tohto dlžníka. V žalobe uviedla, že dlžník podľa záznamov knihy záväzkov účtovnej evidencie dodanej jeho štatutárnym orgánom za rok 2016 sa dostal dňa 2.2.2016 do úpadku formou platobnej neschopnosti. Dodala, že rovnako aj zo žalovaným predloženej správy nezávislého audítora vyplýva, že ku dňu 30.9.2017 bol v úpadku a žalovanému začala plynúť zákonná 30-dňová lehota na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka v zmysle ZKR.
3. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal nedostatok kauzálnej príslušnosti upomínacieho súdu s poukazom na ust. § 74a ZKR, podľa ktorého má vo veci konať a rozhodovať samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu, pričom konkurzné konanie úpadcu je vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 31K/3/2018. Ďalej uviedol, že úpadca Contineo, s.r.o. (ďalej len „úpadca“) ku dňu 2.2.2016 nebol v zmysle ustanovení ZKR platobne neschopný a ani predĺžený. Tvrdil, že v správe audítora je uvedené, že jednotlivé účtovné závierky po jednotlivých mesiacoch roka 2017 boli vyhotovené dňa 22.1.2018, ktorý deň je prvým dátumom, kedy sa úpadca mohol dozvedieť o svojom predĺžení a kedy žalovanému začala plynúť lehota na splnenie povinnosti
podľa § 11 ods. 2 ZKR. Pre prípad, ak by sa súd stotožnil s existenciou hmotnoprávneho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, žalovaný vzniesol námietku premlčania z dôvodu uplynutia premlčacej doby ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Vychádzal pritom zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.4.2012, sp. zn. 3MCdo/40/2012, podľa ktorých na zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností podľa iného právneho predpisu než Obchodného zákonníka sa aplikuje Občiansky zákonník, a to vrátane jeho ustanovení o premlčaní práva na náhradu škody, čo možno aplikovať aj na nesplnenie povinnosti vo vzťahu k zmluvnej pokute podľa § 11 ods. 2 ZKR.
4. Žalobkyňa v ďalšom dôvodila, že aj zo správy audítora predloženej žalovaným vyplýva, že úpadca bol ku dňu 30.9.2017 v úpadku, preto bol žalovaný povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 31.10.2017. Tvrdila, že i keď správa audítora pre ďalšie obdobie zohľadňuje možné očakávané výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku úpadcu pre IV. kvartál roku 2017, ktoré by mali smerovať k lepšiemu hospodárskemu výsledku, predmetné tvrdenie audítora v správe nie je reálne preukázané a ani podložené zmluvami či inými dokumentami. Znamená to, že nebola preukázaná taká ziskovosť úpadcu, ktorá by dosiahla kritérium „nepredĺženia“. Naopak, z mesačných účtovných závierok (január 2016 - december 2017) vyplýva, že úpadca bol každý mesiac v strate, preto nemožno konanie žalovaného ako štatutárneho orgánu úpadcu považovať za konanie s odbornou starostlivosťou pri sledovaní stavu majetku dlžníka. Tvrdila, že lehota na splnenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu uplynula žalovanému dňom 31.10.2017. Preto až 1.11.2017 možno považovať za začiatok lehoty na určenie plynutia premlčacej doby na podanie žaloby, čo znamená, že uplatnený nárok nie je premlčaný.
5. Žalovaný tvrdil, že ako štatutárny orgán úpadcu má povinnosti, ktoré mu vyplývajú z rôznych zákonných predpisov (napr. zo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve; zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, Obchodného zákonníka, ZKR a iných). Z uvedených zákonov napríklad vyplýva, že ako štatutárny orgán spoločnosti má konať s odbornou starostlivosťou (§ 7 ZKR v spojení s § 135a Obchodného zákonníka) pri zohľadnení všetkých dostupných informácii, ale nie je povinný vyhotovovať mimoriadnu či priebežnú účtovnú závierku mimo období určených zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Opakovane poukázal, že úpadca sa v období rokov 2016 a 2017 uchádzal o väčšie zákazky, predpokladal určitý príjem a zlepšenie svojej finančnej kondície. Nepočítal s úpadkom či už vo forme predĺženia alebo platobnej neschopnosti, čo vyplýva aj zo správy audítora. Za okamih „podnikateľského neúspechu“ úpadcu považoval žalovaný prelom rokov 2017 a 2018, kedy úpadca spracoval informáciu o neúspechu vo výberových konaniach na väčšie zákazky od spoločností T- System a Transpetrol a nastala nemožnosť odvrátenia zlej hospodárskej situácie úpadcu. Následne po vyhodnotení podnikateľských aktivít (hospodárskeho úspechu/neúspechu) podal žalovaný v januári 2018 návrh na vyhlásenie konkurzu úpadcu. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že v zmysle ust. § 74a ods. 5 ZKR v spojení s ust. § 11 ods. 2 ZKR neporušil svoju povinnosť v lehote 30 dní podať návrh na vyhlásenie konkurzu a tiež, že konal s odbornou starostlivosťou (liberačný dôvod). Dodal, že žalobu považuje za nedôvodnú najmä preto, lebo v rozhodnom období sa úpadca uchádzal o zákazky, ktoré vzhľadom na výšku záväzkov úpadcu stanovenú podľa § 3 ods. 3 ZKR mohli zvrátiť zlú ekonomickú situáciu úpadcu.
6. Z konkurzného spisu úpadcu Contineo s.r.o., t. č. v konkurze, súd prvej inštancie zistil, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal dlžník dňa 30.1.2018 a uznesením č. k. 31K/3/2018-71 zo dňa 19.3.2018 súd rozhodol o začatí konkurzného konania. Následne uznesením sp. zn. 31K/3/2018 zo dňa 28.3.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 66/2018 zo dňa 5.4.2018 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Contineo s.r.o. a následnými uzneseniami do funkcie správcu vymenoval Ing. Janu Kollárovú. Z konkurzného spisu súd prvej inštancie zistil i to, že úpadca má veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili do konkurzného konania a z prihlášok pohľadávok vyplýva ich právny dôvod vzniku a dátum ich splatnosti.
7. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, Oddiel : Sro, Vložka číslo : 7394/V súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný bol v spoločnosti úpadcu jedným z jej spoločníkov, aktuálne je jej jediným spoločníkom a tiež, že žalovaný od vzniku spoločnosti úpadcu (t. j. od 20.2.1996) do 2.1.2008 bol jedným z konateľov úpadcu a dňa 30.5.2016 sa stal jediným konateľom úpadcu so zapísaním tejto skutočnosti do Obchodného registra dňom 21.6.2016.
8. Z obsahu výzvy žalobkyne zo dňa 19.8.2018 doručenej žalovanému dňa 21.9.2018 súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 12.500 eur za nesplnenie si povinnosti podľa § 11 ods. 2 ZKR. Správkyňa v tejto výzve žalovanému oznámila číslo účtu, na ktorý má žalovaný zmluvnú pokutu uhradiť a určila lehotu jej splatnosti.
9. Zo správy nezávislého audítora vypracovanej dňa 26.1.2018 spoločnosťou AUDIT-POL, s.r.o., Košice súd prvej inštancie zistil, že úpadca nebol v priebehu roka 2017 predlžený. Prílohou predmetnej správy boli účtovné závierky úpadcu zostavované ku koncu kalendárnych mesiacov roka 2017 s tým, že účtovná závierka úpadcu k 31.12.2017 bola vyhotovená dňa 22.1.2018. Prílohou správy audítora bola aj vzájomná komunikácia medzi úpadcom a jeho potenciálnym klientom. Súd prvej inštancie uviedol, že audítor svoje závery oprel aj o zákonné ustanovenia ZKR pri zohľadnení očakávaných výsledkov ďalšieho prevádzkovania podniku úpadcu a s poukazom na existujúce zmluvné vzťahy a rozpracované ponuky. Pri podrobnejšom skúmaní dospel audítor k záveru, že predĺženie možno konštatovať zo závierok vyhotovených k 30.9.2017, 31.10.2017 a 30.11.2017, pričom do sumy záväzkov sa nezapočítava suma tých záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, či s tými, ktoré by sa v konkurze uspokojili v poradí ako podriadené pohľadávky.
10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 3 ods. 3; 11 ods. 2; 74a ods. 1, 2, 4, 5; 196; 197 ods. 1 ZKR, ktoré upravujú definíciu predĺženia, povinnosť dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu, zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, použitie Civilného sporového poriadku v konkurznom konaní a základné odchýlky od Civilného sporového poriadku. Ďalej podľa §§ 149 až 151; 153 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktoré upravujú prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany a sudcovskú koncentráciu konania.
11. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie nepochybne preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. K predmetu sporu uviedol, že na to, aby žalobe vyhovel, musí skúmať a žalobkyňa musí preukázať splnenie týchto hmotnoprávnych podmienok : (i) podmienku uvedenú v § 3 ods. 3 ZKR (predĺženie úpadcu), (ii) podmienku nesplnenia povinnosti štatutárneho orgánu úpadcu podať návrh na vyhlásenie konkurzu dlžníka v lehote uvedenej v § 11 ods. 2 ZKR, (iii) podmienku výzvy a tiež poučenia o liberačných dôvodov z povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle § 74a ods. 1, 5 ZKR. Dôvodil, že z uvedeného vyplýva, že nestačí iba preukázať, že žalovaný ako štatutárny orgán úpadcu nepodal včas návrh na vyhlásenie konkurzu a neuhradil na výzvu žalobkyne ako správkyne úpadcu zmluvnú pokutu, ale je potrebné preukázať i to, že žalovaný bol poučený o liberačných dôvodoch z tejto povinnosti (§ 74a ods. 5 ZKR). Dodal, že uvedená podmienka je splnená len vtedy, ak sa dané poučenie (výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty, výzva na poskytnutie súčinnosti spolu s poučením v zmysle ustanovení ZKR) dostane do dispozičnej sféry povinnej osoby (žalovaného), ktorá sa s ním aj reálne oboznámi a má možnosť na neho reagovať.
12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa hmotnoprávnu podmienku výzvy a tiež poučenia o liberačných dôvodoch z povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle § 74a ods. 1, 5 ZKR nesplnila, čo vyplýva aj z obsahu výzvy žalobkyne zo dňa 19.8.2018 doručenej žalovanému dňa 21.9.2018, a preto už len z tohto dôvodu nebolo možné žalobe vyhovieť.
13. Napriek tomu, že súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnej podmienky zo strany žalobkyne, dodal, že z vykonaného dokazovania mal preukázané tvrdenia žalovaného týkajúce sa predĺženia úpadcu ku dňu 22.1.2018, ktorý súd prvej inštancie považoval za deň, od ktorého žalovanému ako štatutárnemu orgánu úpadcu začala plynúť lehota na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v zmysle ust. § 11 ods. 2 ZKR. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie preukázané, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal úpadca v lehote podľa § 11 ods. 2 ZKR, preto aj z tohto dôvodu považoval žalobu za nedôvodnú.
14. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal aj dôvodnosťou žalovaným uvádzanými liberačnými dôvodmi, pričom dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný ako štatutárny orgán úpadcu konal s odbornou starostlivosťou pri výkone svojej pôsobnosti, pretože sa snažil odvrátiť zistený úpadok (predĺženie) formou rozbehnutých nových kontraktov v rámci podnikateľského prostredia v očakávaní lepších hospodárskych výsledkov, ale tiež s bremenom možného neúspechu. Uviedol, že po zistení neúspechu, kedy nedošlo k uzavretiu nových zmluvných vzťahov, podal žalovaný návrh na vyhlásenie
konkurzu, čo podľa súdu prvej inštancie u žalovaného preukazuje existenciu liberačných dôvodov podľa § 74a ods. 5 písm. a) a b) ZKR.
15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1; 262 CSP tak, že v spore úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti neúspešnej žalobkyni.
16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu 12.500 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 12.500 eur od 22.10.2018 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a nahradiť trovy konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
17. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že s rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožňuje a považuje ho za vecne nesprávny. Primárne namietala záver súdu prvej inštancie, že bolo jej povinnosťou v spojitosti s výzvou na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovaného poučiť o možnosti liberačných dôvodov z povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Citovala § 74a ods. 1, 2 ZKR, podľa ktorého správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili. Ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom. Žalobkyňa argumentovala, že z vyššie citovaných ustanovení ZKR nevyplýva žiadna „poučovacia povinnosť“, ktorú bola povinná dodržať v spojitosti s výzvou na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú zaslala žalovanému. Dôvodila, že k tomuto záveru je možné dospieť gramatickým výkladom citovaných ustanovení, keďže neobsahujú žiadnu zmienku o poučovacej povinnosti. Pokiaľ teda súd prvej inštancie uviedol, že už len samotné nesplnenie tejto tzv. poučovacej povinnosti je dôvodom pre nepriznanie žalobkyňou uplatneného nároku, došlo tým podľa žalobkyne k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože súd prvej inštancie aplikoval na daný skutkový stav správnu právnu normu, avšak nesprávne ju interpretoval.
18. Ďalej považovala žalobkyňa napadnutý rozsudok za vecne nesprávny aj preto, lebo súd prvej inštancie nesprávne uzavrel okamih, kedy žalovaný získal vedomosť o predĺžení úpadcu a tiež nesprávne uzavrel, že žalovaný ako štatutárny orgán úpadcu konal s odbornou starostlivosťou.
19. Tvrdila, že zo skutkových okolností podstatných pre prejednávanú vec možno vyvodiť, že úpadca vykazoval predlženie najskôr k 30.9.2017. Toto konštatovanie vyplýva zo správy nezávislého audítora vypracovanej spoločnosťou AUDIT – POL, s.r.o. Košice zo dňa 26.1.2018. Podľa § 11 ods. 2 prvej vety ZKR je dlžník v predlžení povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Dôvodila, že povinnosť sústavne sledovať vývoj finančnej situácie, stav majetku a záväzkov obchodnej spoločnosti tak, aby sa včas zistila hrozba úpadku, nie je vymedzená konkrétnymi povinnosťami vyplývajúcimi z konkrétnej právnej normy. Nie je teda rozhodujúce, aké konkrétne mechanizmy osoba zodpovedná za obchodné vedenie spoločnosti zvolí, aby so stavom finančnej situácie, majetku a záväzkov bola v každom momente správne oboznámená. Je však zrejmé, že pokiaľ k úpadku dôjde, je povinnosťou osoby konajúcej v mene dlžníka splniť povinnosť zakotvenú vo vyššie uvedenom ustanovení, pričom v prípade jej nesplnenia vzniká povinnej osobe povinnosť zaplatiť obchodnej spoločnosti zmluvnú pokutu. Žalobkyňa dôvodila, že žiadna z tzv. rozpracovaných zákazok nebola úpadcom s prípadnými obchodnými partnermi dojednaná zmluvne (relevantne). Žalovaný ako konateľ úpadcu nekonal s odbornou starostlivosťou, ak vychádzal z predpokladu, že zákazky, o ktoré sa úpadca uchádzal vo výberových konaniach budú realizované.
20. Z vyššie uvedeného preto podľa žalobkyne plynie, že pokiaľ súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný ako štatutárny orgán úpadcu konal s odbornou starostlivosťou, lebo sa snažil úpadok (predĺženie) odvrátiť formou rozbehnutia nových kontraktov, a že zistenie predlženia žalovaným je potrebné viazať k dátumu 22.01.2018, jedná sa o zistenia vecne nesprávne, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a predstavujú tak nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktoré nie sú v zhode s vykonaným dokazovaním.
21. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že § 74a ods. 1 ZKR v sebe zahŕňa povinnosť správcu uviesť, že povinný má okrem povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty možnosť preukázať, že povinnému táto povinnosť nevznikla, alebo osvedčiť, že sa jej povinný zbavil. Považoval za nepochybné, že výzva v zmysle § 74a ZKR ods. 1 pozostáva z dvoch častí a to (i) výzvy na zaplatenie zmluvnej pokuty a (ii) poučovacej povinnosti vo vzťahu k tomu, aby povinný preukázal existenciu liberačného dôvodu alebo zánik vymáhanej povinnosti. Ustanovenie § 74a ods. 1 ZKR tak jednoznačne definuje povinnosť, aby výzva obsahovala obe zložky. Poukázal, že žalobkyňa doručila žalovanému výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty dňa 21.9.2018. Na výzvu žalobkyne sa vzťahovalo ustanovenie § 74a ods. 1 ZKR v znení účinnom od 1. januára 2016, pričom výzva žalobkyne neobsahovala poučenie o možnosti zbaviť sa povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu ako alternatívu k povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu. Preto sa stotožňoval s právnym názorom súdu prvej inštancie, že výzva žalobkyne na úhradu zmluvnej pokuty zo dňa 19.9.2018 nespĺňa náležitosti podľa § 74a ods. 1 ZKR.
22. Ďalej žalovaný namietal správnosť tvrdenia žalobkyne, že povinnosť sústavne sledovať vývoj finančnej situácie, stav majetku a záväzkov obchodnej spoločnosti tak, aby sa včas zistila hrozba úpadku, nie je vymedzená konkrétnymi povinnosťami vyplývajúcimi z konkrétnej právnej normy. Tvrdil, že nesprávnosť premisy žalobkyne vyplýva z toho, že priamo ustanovenia ZKR definujúce úpadok (t. j. platobnú neschopnosť alebo predlženie) stanovujú merateľné kritériá úpadku. V prípade predlženia (§ 3 ods. 3 ZKR) je týmto kritériom účtovníctvo a prípadne aj znalecký posudok. Tvrdil, že ak je primárnym zdrojom informácií týkajúcich sa posudzovania úpadku účtovníctvo žalovaného, je potrebné aplikovať ustanovenia § 17 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších zmien a doplnkov a § 49 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších zmien a doplnkov, ktoré stanovujú frekvenciu povinnosti vyhotovovať účtovné závierky. Argumentoval, že u úpadcu v období rokov 2016 a 2017 nenastala zákonná povinnosť, v zmysle ktorej by okrem riadnej účtovnej závierky mal vyhotoviť aj mimoriadnu či priebežnú účtovnú závierku. Mal za to, že od neho nie je možné požadovať splnenie povinností, ktoré mu nie sú uložené a ktoré nie sú objektívne merateľné v zmysle príslušných ustanovení ZKR. Zdôraznil, že zo správy audítora vypracovanej spoločnosťou AUDIT – POL, s.r.o., Košice vyplýva, že úpadca bol predlžený len v mesiacoch september, október a november 2017, ale v mesiaci december 2017 už nie.
23. K tvrdeniu žalobkyne, že nekonal s odbornou starostlivosťou, žalovaný opätovne dôvodil, že okamihom, kedy sa spoločnosť dostala do predĺženia, bola informácia o neúspechoch vo výberovom konaní na prelome rokov 2017/2018, kedy už žiaden iný skutočný alebo potenciálny príjem nebol spôsobilý zvrátiť zlú hospodársku situáciu úpadcu. Do tohto okamihu mohol rovnakou mierou očakávať úspech aj neúspech v týchto výberových konaniach. Rovnako zotrval aj na vznesenej námietke premlčania, keď tvrdil, že žalobkyňa si uplatňuje úroky z omeškania od 22.10.2018, pričom trojročná premlčacia doba k takto počítaným úrokom uplynula 22.10.2021.
24. Žalobkyňa v odvolacej replike zotrvala na tom, že ust. § 74a ods. 1 ZKR neobsahuje povinnosť poučiť osobu, pri ktorej má za to, že jej vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, o možnosti liberačných dôvodov z tejto povinnosti. Dodala, že ak by sa aj pripustilo, že výzva musí obsahovať poučenie o liberačných dôvodoch, zákonodarca s absenciou tohto poučenia na žiadnom mieste ZKR nespája nemožnosť zaviazať žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, pokiaľ sa preukáže, že žalovanému táto povinnosť vznikla.
25. Rovnako žalobkyňa zotrvala i na tvrdení, že povinnosť sústavne sledovať vývoj finančnej situácie, stav majetku a záväzkov obchodnej spoločnosti tak, aby sa včas zistila hrozba úpadku, nie je vymedzená konkrétnymi povinnosťami vyplývajúcimi z konkrétnej právnej normy, pričom nie je rozhodujúce aké konkrétne mechanizmy osoba zodpovedná za obchodné vedenie spoločnosti zvolí, aby so stavom finančnej situácie, majetku a záväzkov bola v každom momente správne oboznámená. Zopakovala, že
pokiaľ žalovaný vychádzal z predpokladu, že zákazky, o ktoré sa úpadca uchádzal budú realizované, nekonal s odbornou starostlivosťou.
26. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na tvrdeniach, ktoré uviedol vo vyjadrení k odvolaniu.
27. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
28. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
29. Žalobkyňa odvolanie odôvodnila dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
30. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
31. Podrobné, vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na neho (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobkyne a k podstatným tvrdeniam strán sporu v odvolacom konaní odvolací súd uvádza :
32. Podľa § 11 ods. 2 ZKR, dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.
33. Podľa § 74a ods. 1 ZKR, správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili. Ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom.
34. Z odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie žalobu zamietol primárne preto, lebo dospel k záveru, že na to, aby bola žalobkyňa v konaní úspešná, nestačí iba preukázať, že žalovaný ako štatutárny orgán úpadcu nepodal včas návrh na vyhlásenie konkurzu a neuhradil na výzvu žalobkyne ako správkyne úpadcu zmluvnú pokutu, ale je potrebné preukázať i to, že žalovaný bol
poučený o liberačných dôvodoch z tejto povinnosti. Skutočnosť, že výzva žalobkyne zo dňa 19.8.2018 doručená žalovanému dňa 21.9.2018 neobsahovala poučenia o liberačných dôvodoch z povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, považoval súd prvej inštancie sám osebe za dôvod pre zamietnutie žaloby. Žalobkyňa v odvolaní namietala správnosť tohto záveru súdu prvej inštancie, keď tvrdila, že z § 74a ods. 1, 2 ZKR nevyplýva žiadna „poučovacia povinnosť“, ktorú bola povinná dodržať v spojitosti s výzvou na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú zaslala žalovanému. Tvrdila, že ak súd prvej inštancie uviedol, že už len samotné nesplnenie poučovacej povinnosti je dôvodom pre nepriznanie uplatneného nároku, došlo tým k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. S poukazom na vyššie uvedené bola podstatná a sporná v posudzovanom spore otázka, či výzvu žalobkyne zo dňa 19.8.2018 doručenú žalovanému dňa 21.9.2018 možno považovať za výzvu podľa § 74a ods. 1 ZKR.
35. Odvolací súd udáva, že § 74a ods. 1 ZKR upravuje procesný mechanizmus vyvodzovania zodpovednosti voči štatutárnym zástupcom úpadcu za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Dlžník má v zásade povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení a to v zmysle § 11 ods. 2 ZKR. Správca je osobou, ktorá je oprávnená iniciovať vyvodenie zodpovednosti dlžníka, resp. osôb, ktoré majú povinnosť podať návrh v jeho mene (napr. štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka).
36. Z ustanovenia § 74a ods. 1 ZKR nepochybne vyplýva povinnosť správcu vyzvať osoby, pri ktorých dospel k záveru, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 ZKR, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 ZKR v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili. Ak výzva túto povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu neobsahuje, nemožno ju považovať za výzvu podľa § 74a ods. 1 ZKR.
37. Odvolací súd udáva, že právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa rozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, je rozhodnutím o vylúčení podľa predpisov obchodného práva (§ 13a Obchodného zákonníka – poznámka k § 74a ods. 6 ZKR) a to v zmysle § 74a ods. 6 ZKR. Je preto v záujme osôb, ktoré nesplnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, aby pokutu zaplatili a tak sa vyhli vydaniu rozsudku, ktorý by im túto povinnosť právoplatne ukladal, pretože takýto rozsudok im zároveň zakazuje vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve, ako aj pôsobiť ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo ako prokurista.
38. Z obsahu výzvy žalobkyne ako správkyne zo dňa 19.8.2018 doručenej žalovanému dňa 21.9.2018 odvolací súd zistil, že žalobkyňa touto výzvou vyzvala žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu nesplnenia povinnosti podľa § 11 ods. 2 ZKR vo výške 12.500 eur na číslo účtu vo výzve špecifikované, a to do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.
39. Žalobkyňa ale podľa ust. § 74a ods. 1 ZKR nemala vyššie označenú výzvu zúžiť len na vyzvanie žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty. Bolo jej povinnosťou v tejto výzve zároveň uviesť, že žalovaný má okrem povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty možnosť preukázať i to, že táto povinnosť mu nevznikla, alebo osvedčiť, že sa tejto povinnosti zbavil, čo však žalobkyňa nespravila.
40. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že výzvu žalobkyne zo dňa 19.8.2018, ktorá bola doručená žalovanému dňa 21.9.2018 nemožno považovať za výzvu podľa § 74a ods. 1 ZKR na zaplatenie zmluvnej pokuty. Preto správne súd prvej inštancie žalobu zamietol ako predčasne podanú, nakoľko nebol dodržaný zákonný postup vyvodzovania zodpovednosti voči žalovanému ako konateľovi úpadcu za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v zmysle ust. § 74a ods. 1 ZKR. S ohľadom na tento záver považoval odvolací súd ďalšie argumenty pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne zaoberať.
41. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Taktiež potvrdil druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.
42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinná nahradiť neúspešná žalobkyňa. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).