Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12Er-439-2008.pdf
PDF · 78.5 KB
Case nature
Area
Subarea
12Er/439/2008
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská č.10, Bratislava, IČO: 35 925 922 proti povinnému: neb. G. O., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom X. č.XXX/X, K., o vymoženie 1.310,88 Eur (39.491,67 Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Beatrix Vargovej, Exekútorský úrad Nitra, Štefánikova č.49, pod č.k. 12Er/439/2008 (EX 450/2008) z a s t a v u j e.
Súd oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,24 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Tunajší súd vydal dňa 4.7.2008 poverenie na vykonanie exekúcie č.5401*028601 pre súdneho exekútora JUDr. Beatrix Vargovú (EX 450/2008).
Dňa 1.3.2010 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu úmrtia povinného dňa XX.X.XXXX a súčasne žiadal, aby súd rozhodol o trovách exekúcie na základe priloženej špecifikácie a v zmysle § 203 zákona č.233/1995 Z.z. oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 49,24 Eur.
Následne súd zisťoval dotazom na Notársky úrad JUDr. Ildikó Bory stav dedičského konania, resp. približný okruh dedičov, pričom zo strany Notárskeho úradu mu bolo oznámené, že po predbežnom vyšetrení prichádzajú do úvahy dedičia zo zákona podľa §473 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorí sa však doposiaľ nevyjadrili, či dedičstvo odmietajú, alebo nie. Nakoniec bolo dedičské konanie po povinnom skončené vydaním Osvedčenia o dedičstve č.k. 5D/101/2010 zo dňa 31.1.2012.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Predpokladom občiansko-procesnej spôsobilosti účastníka (spôsobilosti samostatne, osobne či prostredníctvom zástupcu, vykonávať procesné práva a plniť procesné povinnosti) podľa ustanovenia
§ 20 Občianskeho súdneho poriadku je občiansko-procesná subjektivita upravená v § 19 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Citované ustanovenie § 19 Občianskeho súdneho poriadku upravuje jednu z hlavných procesných podmienok, a to občiansko-procesnú subjektivitu účastníkov, t.j. spôsobilosť byť účastníkom občianskeho procesu. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Občiansky zákonník rieši otázku právnej subjektivity fyzických osôb v § 7.
Podľa § 7 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Podľa § 7 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti a z nej aj vyplývajúca spôsobilosť fyzickej osoby byť účastníkom konania, zanikajú smrťou. Na základe toho, povinný stratil procesnú subjektivitu aj procesnú spôsobilosť a nemôže ďalej vystupovať v exekučnom konaní ako jeho účastník.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Keďže oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie voči povinnému, čo je jeho dispozičné oprávnenie a súčasne nevyužil možnosť podať návrhu na zmenu účastníka na strane povinného v zmysle ust. §-u 37 ods.3 a 4 Ex. poriadku, ide o dôvod, pre ktorý nemožno v exekúcii voči povinnému pokračovať.
Ak v priebehu exekučného konania vznikne viacero dôvodov na zastavenie exekúcie, exekučný súd zváži po preskúmaní skutkového stavu veci, podľa ktorého zákonného dôvodu exekúciu zastaví, pretože v jednotlivých prípadoch má každý samostatný „zastavovací“ dôvod rôznu intenzitu a vplyv na zastavenie exekúcie v porovnaní s ostatnými dôvodmi. Nie je sporné, že ak v priebehu exekúcie podá oprávnený návrh na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví. V danom prípade súd exekúciu zastaví nie pre tú skutočnosť, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§37 ods.2 Exekučného poriadku), nie je dôvodom zastavenia exekúcie], ale preto, že oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie. K ustanoveniu §57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku súd poznamenáva, že inými dôvodmi, pre ktoré exekúciu nemožno vykonať, a pre ktoré exekučný súd vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastaví ju, súd teda dôvody neuvedené v predchádzajúcich ustanoveniach § 57 ods.1 Exekučného poriadku.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení exekučného poriadku súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov sumou 49,24 Eur.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Po nahliadnutí do časovej špecifikácie súd zistil, že súdny exekútor si sumu 33,19 Eur vyúčtoval v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky, vzhľadom na to, že odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti je najmenej 33,19 Eur. Preto mu ju súd v plnej výške priznal.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
V zmysle § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky si vyčíslil súdny exekútor hotové výdavky titulom poštovného sumou 9,74 Eur.
Výšku náhrady hotových výdavkov si súdny exekútor vyčíslil v súlade s citovaným ustanovením vyhlášky, preto mu súd priznal požadovanú sumu 9,74 Eur.
Celková priznaná odmena súdneho exekútora a náhrada hotových výdavkov je 42,93 Eur, a po započítaní súdnym exekútorom uplatnenej 19 % DPH vo výške 6,31 Eur z paušálnej odmeny v sume 33,19 Eur predstavujú trovy exekúcie spolu sumu 49,24 Eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 49,24 Eur a ich náhradou zaviazal oprávneného tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 OSP).
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.