Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_16Er-583-2010.pdf
PDF · 75.36 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/583/2010
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného : SR - Obvodný úrad Trnava, IČO: 45 013 641, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, proti povinnému : U. M., M.. XX.XX.XXXX, S.. XX.X.XXXX, M. Q. K. XX, XXX XX P., o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 16,59 eur a ďalších trov exekúcie, o podnete na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, so sídlom exekútorského úradu Popradská 70, Bratislava pod spisovou značkou EX 5771/10 zastavuje.
II. Súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného a na základe exekučného titulu - rozhodnutia Obvodného úradu v Trnave, č.k. 974/2008 zo dňa 17.8.2008 - sa začala exekúcia voči povinnému na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 16,59 eur a ďalších trov exekúcie. Okresný súd Galanta poverením č. 5202 058570 zo dňa 23.6.2010 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása.
Súdny exekútor v priebehu exekúcie podnetom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.3.2012 navrhol zastaviť exekúciu, nakoľko počas vykonávania exekúcie zistil, že povinný zomrel. V tomto podnete si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie.
Okresný súd Galanta v rámci skúmania podmienok konania mal na základe uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. 17D/93/2011 zo dňa 20.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2011, za preukázané, že dedičské konanie po povinnom bolo zastavené z dôvodu, že povinný nezanechal žiadny majetok.
Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
Podľa § 7 ods.1 prvej vety a ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods.1 prvej vety O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods.1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh, alebo aj bez návrhu.
Exekúcia môže byť vykonávaná len v prospech alebo v neprospech subjektu spôsobilého byť účastníkom konania. Súd z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 17D/93/2011 zo dňa 20.10.2011 zistil, že povinný zomrel dňa 13.6.2011, a teda stratil právnu subjektivitu, ako aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Taktiež súd mal za preukázané, že predmetné dedičské konanie bolo uznesením sp. zn. 17D/93/2011 zo dňa 20.10.2011 zastavené, nakoľko povinný nezanechal žiaden majetok. Oprávnený doposiaľ spôsobom uvedeným v cit. ust. § 37 Exekučného poriadku nepreukázal existenciu právneho nástupcu povinného, pričom existencia takéhoto subjektu nie je známa ani súdu, na základe čoho je predmetná exekúcia v súčasnosti vedená proti neexistujúcemu subjektu, preto ju súd v zmysle vyššie cit. ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
V zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, z dôvodu nedostatku majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie alebo z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie, prípadne že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V danom prípade nemožno hovoriť žiadnom z týchto dôvodov, pretože povinný zomrel a do úvahy neprichádza procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, takže oprávnenému nie je možné pričítať zavinenie na zastavení konania pre stratu spôsobilosti povinného. Nakoľko k zastaveniu exekúcie nedošlo pre nemajetnosť povinného a oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nejedná sa teda o prípad, kedy možno k náhrade trov zaviazať oprávneného. Rovnako tak tu nie je ani zákonný priestor na to, aby sa rozširoval zákonom taxatívne vymedzený okruh dôvodov, kedy je možné náhradou trov exekučného konania zaťažiť oprávneného. Situácii, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie sa venoval aj Ústavný súd SR, ktorý v tejto súvislosti v rámci svojej rozhodovacej činnosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu), je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný súd konštatoval, že toto riziko, ktoré exekútor nesie, je dôvodné a do značnej miery kompenzované jeho, v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Pre úplnosť tunajší súd na záver uvádza, že samotná skutočnosť, že povinný (príp. aj oprávnený) stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, a nemožno mu preto uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie tejto povinnosti štátu, keďže Exekučný poriadok v žiadnom svojom ustanovení neustanovuje možnosť, resp. zákonné podmienky, z ktorých by bolo možné vyvodiť prechod povinnosti nahradiť trovy exekúcie na štát (rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 377/08-13). Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhej vete výrokovej časti tohto uznesenia a súdnemu exekútorovi náhradu trov predmetného exekučného konania, nepriznal.
Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, so sídlom exekútorského úradu Popradská 70, Bratislava pod spisovou značkou EX 5771/10 zastavuje a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, a to na podpísanom súde.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.