Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5To-7-2023.pdf
PDF · 83.46 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/7/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 10.10.2022, č. k. 0T/200/2022-55, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.09.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 10.10.2022, č. k. 0T/200/2022-55 uznal obžalovaného A. B. za vinného, že dňa 25.08.2022 v čase o 10.30 hod. v Dolnej Strede na ulici Galantskej viedol ako vodič osobné motorové vozidlo Opel Corsa EČ: C., pričom mu bol rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Policajného zboru Galanta č. ORPZ-GA-ODI2-2022/003704 zo dňa 07.06.2022, právoplatné dňa 22.06.2022, uložená sankcia zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na 18 mesiacov od 22.06.2022, teda maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti, čím spáchal úmyselný prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Za to ho súd prvého stupňa odsúdil podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l) a § 37 písm. m) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho súd na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona mu súd uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 76 ods. 2 a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu súd uložil ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok. 2. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie, a to podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 05.12.2022, v ktorom uviedol, že sa odvoláva proti rozsudku v plnom rozsahu, nakoľko nesúhlasí s rozsudkom. Prokurátor sa práva podať odvolanie na hlavnom pojednávaní výslovne vzdal. 3. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného nariadil tunajší súd verejné zasadnutie na deň 28.09.2023, ktoré sa vykonalo v prítomnosti obžalovaného a prokurátora. Obžalovaný na verejnom zasadnutí predložil výmenný poukaz od A. D. E., podľa ktorého bol F. G. na základe telefonického hovoru s otcom v domácej liečbe dňa 10.10.2022 a v ambulancii bol vyšetrený dňa 27.10.2022. Obžalovaný k predmetného výmennému poukazu na verejnom zasadnutí uviedol, že syn bol nakazený COVID-19, následne ho mal aj on a na vyšetrenie išli dňa 27.10.2022. Zároveň uviedol, že nesúhlasí s uloženým trestom. V trestnom rozkaze mu bol uložený trest v trvaní 6 mesiacov, odvolal sa. Za tento trestný čin bol odsúdený dvakrát, ale tento trest vykonal a toto bola hlúposť. Za takýto trestný čin sa dávajú miernejšie tresty, napr. verejnoprospešné práce. Jeho odvolanie smeruje len proti výroku o treste. Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli trestnú
minulosť obžalovaného, ktorý už bol za rovnakú trestnú činnosť dva krát odsúdený. Tresty uložené obžalovanému boli zákonné, mierne a jeho odvolanie navrhuje zamietnuť ako nedôvodné. 4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. 6. Hlavné pojednávanie dňa 10.10.2022 bolo prvostupňovým súdom vykonané v neprítomnosti obžalovaného, ktorý podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 07.10.2022 ospravedlnil svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní z dôvodu, že má karanténu, pretože bol v styku s osobou nakazenou COVID-19, a preto žiada o odročenie súdu. Prvostupňový súd obžalovaného v predvolaní na hlavné pojednávanie vytýčené na deň 10.10.2022, doručenom obžalovanému dňa 26.08.2022, poučil podľa § 120 ods. 2 Trestného poriadku, pričom jeho ospravedlnenie na hlavné pojednávanie tieto náležitosti nespĺňalo. Odvolací súd, s poukazom na pandémiu COVID-19, obžalovaného v upovedomení o termíne verejného zasadnutia, ktoré bolo obžalovanému doručené dňa 15.08.2023, vyzval, aby do termínu verejného zasadnutia predložil súdu potvrdenie, že sa dňa 10.10.2022 nachádzal v karanténe. Takéto potvrdenie však obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolaciemu súdu nepredložil. Z predloženého výmenného poukazu nemožno ustáliť, že sa obžalovaný skutočne nachádzal, minimálne od 07.10.2022 do 10.10.2022, v karanténe. Odvolací súd tak nezistil žiadne chyby v konaní, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. 7. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a dospel k týmto zisteniam a záverom. 8. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces upravujú. Zároveň trest uložený obžalovanému považuje za primeraný, zákonný a spravodlivý. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, toto zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň. Na skonštatovanie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné: 9. Obžalovaný v rámci odvolacieho konania nevzniesol voči výroku o vine žiadne námietky, preto odvolací súd výrok o vine preskúmal len v tom rozsahu, či tento výrok neobsahuje chyby, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, avšak takéto chyby nezistil. Prvostupňový súd svoje skutkové závery o vine obžalovaného ustálil na základe zákonne vykonaných dôkazov, pričom právna veta a právna kvalifikácia skutku zodpovedajú skutkovej vete napadnutého rozsudku. 10. Obžalovaný odôvodnil podané odvolanie len voči výroku o treste. Uviedol, že v trestnom rozkaze mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov a za tieto trestné činy sa ukladajú alternatívne tresty. 11. Výrok o treste a o ochrannom opatrení prvostupňový súd odôvodnil tým, že súd mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe do 2 rokov. U obžalovaného zistil 1 poľahčujúcu okolnosť
- priznal sa k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval, a jednu priťažujúcu okolnosť - bol už za trestný čin odsúdený rozhodnutiami Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/128/2005, sp. zn. 0T/45/2006, Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1T/37/2011, Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/68/2013 a Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/159/2014. Čo sa týka druhu trestu, vzhľadom na doterajší život obžalovaného, ktorý dlhodobo a opakovane pácha predmetnú trestnú činnosť, a to napriek mnohým predchádzajúcim odsúdeniam (11 krát odsúdený), nepovažuje súd za vhodné ukladanie alternatívneho trestu a uložil trest odňatia slobody, pričom u obžalovaného nevzhliadol dôvody pre jeho podmienečný odklad. Zohľadniac jednak spoločenskú nebezpečnosť jeho konania, keď ako človek bez vodičského výcviku opakovanie sadá za volant a ohrozuje tým ostatných účastníkov cestnej premávky, ktorá je založená na dôvere, že všetci jej účastníci poznajú a rešpektujú dopravné predpisy, tak aj jeho doterajší život a možnosti jeho nápravy, ku ktorej nedošlo ani doterajšími mnohopočetnými odsúdeniami, uložil tento trest na spodnej tretine trestnej sadzby v trvaní 8 mesiacov. Keďže obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin vo veci odsúdenia Okresným súdom Poprad sp. zn. 6T/159/2014, zaradil ho súd na jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla, preto mu súd uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na 2 roky, keďže sa obžalovaný tohto konania dopúšťa opakovane, v čom zohľadnil aj skutočnosť, že počas výkonu trestu odňatia slobody tento trest neplynie. Obžalovanému uložil súd aj ochranný dohľad v trvaní 1 rok, pretože za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia bol už v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody uloženého Okresným súdom Galanta sp. zn. 3T/128/2005, sp. zn. 0T/45/2006 či Okresným súdom Bratislava I (súhrnný trest k odsúdeniu Okresným súdom Trnava sp. zn. 6T/3/2019). 12. Prvostupňový súd u obžalovaného správne vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, pričom správne vyhodnotil aj existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že už bol odsúdený. Prvostupňový súd pri určení výmery trestu správne zohľadnil aj trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol pred spáchaním stíhaného skutku 11 krát odsúdený, naposledy súdom Landesgericht Wr. Neustadt zo dňa 04.05.2018, sp. zn. 042 HV 45/2018, právoplatným dňa 08.05.2018 a jeho špeciálnu recidívu, keď bol v minulosti za spáchanie trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia tri krát odsúdený (Okresný súd Galanta sp. zn. 0T/45/2006, 1T/136/2011 a Okresný súd Trnava sp. zn. 6T/3/2009), pričom v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 0T/45/2006 mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, ktorý vykonal dňa 27.03.2007 a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 2 roky a v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 6T/3/2009 mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, ktorý vykonal dňa 03.08.2011 a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 3 roky. V konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 1T/136/2011 mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu s poukazom na odsúdenie Okresným súdom Trnava sp. zn. 6T/3/2009. 13. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. 14. Prvostupňový súd tak pri ukladaní trestu správne zohľadnil jednak osobu obžalovaného, jeho trestnú minulosť, špeciálnu recidívu a účelnosť doposiaľ uložených trestov a dospel k správnemu záveru, že uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s jeho zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávke v trvaní 2 roky je spôsobilé u obžalovaného dosiahnuť účel trestu. Pokiaľ obžalovaný v minulosti vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý naposledy vykonal dňa 26.08.2016 (rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 26.02.2015, sp. zn. 6T/159/2014) a po jeho vykonaní opätovne pácha trestnú činnosť, nemožno sa domnievať, že uloženie alternatívneho trestu alebo miernejšieho trestu odňatia slobody v tomto prípade splní svoj účel.
15. K tvrdeniu obžalovaného, že v trestnom rozkaze mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, odvolací súd uvádza, že v prípade vydania trestného rozkazu sa neuplatňuje zásada zákazu reformatio in peius (zákaz zmeny k horšiemu), a preto je súd, napriek podaniu opravného prostriedku proti trestnému rozkazu obžalovaným, oprávnený obžalovanému v rozsudku uložiť aj prísnejší trest, ako mu uložil v trestnom rozkaze. Prvostupňový súd odôvodnil, aké skutočnosti zohľadnil pri ukladaní trestu obžalovanému v napadnutom rozsudku, pričom trest uložený obžalovanému prvostupňovým súdom (navýšený o dva mesiace) nemožno považovať za neprimeraný. 16. Odvolací súd tak nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody, preto ani odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. 17. Uloženie ochranného dohľadu obžalovanému rovnako zodpovedá zákonu, pretože obžalovaný pred spáchaním trestného činu vykonal 4 nepodmienečné tresty odňatia slobody, z toho dva pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia (viď. ods. 12 tohto uznesenia). 18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tunajší súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.