Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/265/2004

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Gandelovou v právnej veci navrhovateľa: Bytový podnik Podunajské Biskupice, s.r.o., so sídlom Bratislava, Priekopnícka 19, IČO: 35 815 353, zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Belkom, so sídlom Bratislava, Fedákova 6 proti odporcovi: RIVER spol. s r.o., so sídlom Most pri Bratislave, Športová 441, IČO: 31 356 346, zastúpenému advokátom JUDr. Antonom Chrastinom, so sídlom Bratislava, Záhradnícka 25 o zaplatenie 238,79 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi k rukám advokáta JUDr. Antona Chrastinu náhradu trov konania 16,60 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na súd dňa 28.6.2004 sa navrhovateľ titulom úhrady za teplo domáhal proti odporcovi zaplatenia 7.193,70 Sk, čo je od 1.1.2009 suma 238,79 eur, spolu s 8% úrokom z omeškania od 26.9.2003 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že ako výrobca tepla dodával odporcovi v mesiaci august 2003 tepelnú energiu pre nebytové priestory na Dudvážskej v Bratislave. Cenu dodaného tepla vyfakturoval odporcovi daňový dokladom č. 2003504 so splatnosťou dňa 25.9.2003, ktorú odporca neuhradil, čím sa dňom 26.9.2003 dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku.

Tunajší súd vydal vo veci dňa 21.7.2004 platobný rozkaz č.k. -12, proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor. V odpore uviedol, že faktúru č. 2003504, z ktorej navrhovateľ vyvodzuje svoj údajný nárok považuje za spornú, nakoľko obsahuje nesprávne údaje, čo sa týka spotreby tepelnej energie nakoľko táto nebola vôbec odobraná a nezohľadňuje skutočne vykurovanú výmeru nebytových priestorov. Poukázal, že medzi účastníkmi konania nie je a ani v čase vzniku údajného nároku navrhovateľa nebola uzavretá žiadna zmluva o dodávke tepla a nárok navrhovateľa je tak bez právneho základu. Uviedol, že prihlášku k odberu tepla, ktorú navrhovateľ pripojil k návrhu, konateľka odporcu nikdy nepodpísala.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania a obsahom listinných dôkazov založených do spisu účastníkmi konania a zistil tento skutkový stav.

-2-

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 24429/B, zo dňa 17.12.2003, súd zistil, že predmetom podnikania navrhovateľa v rozhodnej dobe bola o.i. výroba a rozvod tepla.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 5583/B, súd zistil, že odporca bol založený spoločenskou zmluvou zo dňa 21.12.1992 a do obchodného registra bol zapísaný dňa 6.8.1993. Uvedený deň, t.j. 6.8.1993 je zároveň dňom vzniku odporcu.

Dňa 14.12.1993 uzavreli Miestnym úradom Bratislava - Podunajské Biskupice a odporca zmluvu o nájme nebytových priestorov a priľahlého pozemku, podľa ktorej Miestny úrad Bratislava - Podunajské Biskupice ako správca dal odporcovi do nájmu nebytové priestory v nákupnom centre HRON na Dudvážskej 5 v Bratislave, a to na dobu určitú od 1.1.1994 do 30.12.2003. Podľa čl. 3 ods. 4 tejto nájomnej zmluvy sa nájomca (odporca) vo vlastnom mene prihlási okrem iného, aj na odber tepla.

Dňa 23.2.1998 uzavrel odporca ako nájomca novú nájomnú zmluvu č. 275 o nájme nebytových priestorov s Mestskou časťou Bratislava - Podunajské Biskupice, správcom nákupného strediska HRON, ako prenajímateľom. V článku VI bod 6.4. sa zmluvné strany dohodli, že dňom účinnosti tejto zmluvy stráca platnosť zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá dňa 14.12.1993.

Predmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy č. 275 boli nebytové priestory reštaurácie, výrobne polotovarov a prislúchajúce priestory v objekte NC HRON. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu 6 rokov od 1.3.1998 do 31.12.2003. Podľa čl. III. bod 3.8. zmluvy úhrada služieb a energií, okrem iného aj dodávky tepla, sa bude vykonávať na základe samostatných zmlúv uzatvorených medzi nájomcom a ich dodávateľmi a úhrady za poskytnuté služby a energie nájomca bude hradiť vlastným menom.

Dodatkom č. 5 k zmluve č. 275 o nájme nebytových priestorov sa zmluvné strany o.i. dohodli na nájme na dobu neurčitú.

Nájomný vzťah skončil dohodou zmluvných strán dňom 30.6.2004.

Písomnou prihláškou k odberu tepla, datovanou dňa 9.3.1993, sa ako odberateľ označený ako RIVER spol. s r.o., Dudvážska 5, Bratislave prihlásil u dodávateľa Bytového podniku PBV, Toplianska 5, Bratislava na odber tepla a teplej úžitkovej vody z kotolne na Hornádskej do výrobne polotovarov na Dudvážskej 5. V prihláške je ako dátum prevzatia objektu do správy odberateľa uvedené: 1.4.1993. Prihláška je opatrená odtlačkom pečiatky RIVER Dudvážska 5, 821 07 Bratislava a podpísaná je nečitateľným podpisom.

Faktúrou č. 2003504 vystavenou navrhovateľom dňa 11.9.2003 a splatnou dňa 25.9.2003 navrhovteľ fakturoval odporcovi v zmysle zmluvy o dodávke tepla spotrebu tepelnej energie za mesiac júl a august 2003 pre nebytový priestor v NC HRON na Dudvážskej 5 v Bratislave v celkovej sume 7.193,70 Sk.

Listom zo dňa 1.12.2003 odporca oznámil navrhovateľovi, že v ostatnom čase mu je z jeho strany zasielaných viacero faktúr, v ktorých absentuje presné vymedzenie predmetu -3- -193

plnenia. Uviedol, že viackrát žiadal o oznámenie na základe čoho má spoločnosť odporcu uhrádzať tepelnú energiu, a taktiež aj to, že so spoločnosťou navrhovateľa nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu čo sa týka dodávky tepelnej energie.

Navrhovateľ dôvodnosť uplatňovaného peňažného opieral o tom že ako výrobca tepla odporcovi v mesiaci august 2003 dodal teplo do nebytového priestoru na Dudvážskej 5 v Bratislave, ktoré odporca odobral a spotreboval. S poukazom na znalecké posudky Ing. Y. M., ktoré boli vypracované v ďalších konania vedených na tunajšom súde uviedol, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ v rozhodnom období tepelnú energiu odporcovi dodával a tento ju v priestoroch, v ktorých prevádzkoval svoju činnosť aj spotreboval, vykurovacie telesá boli funkčné a v dobrom technickom stave a navrhovateľom fakturovaná cena za dodané teplo bola vyúčtovaná správne. Pokiaľ mal odporca za to, že cena tepla je nesprávne vypočítaná, resp. že nebytové priestory sú nedostatočne vykurované mal to namietať, čo však neurobil.

S poukazom na list odporcu navrhovateľovi z 15.10.2002 uviedol, že odporca uznal záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania vzniknutý v súvislosti s dodávkou tepla do jeho priestorov, keď potvrdil svoj dlh z tohto vzťahu voči navrhovateľovi a tento sa zaviazal splatiť. Uviedol, že listom zo dňa 26.6.2003

odporca opätovne potvrdil vykurovanie jeho priestorov navrhovateľom s tým, že považuje "fakturované dodávky tepla za zodpovedajúce skutočne vykurovaným priestorom, ktoré sa naozaj vykurujú.

V priebehu konania navrhovateľ zmenil právnu kvalifikáciu uplatneného peňažného nároku a uviedol, že pokiaľ odporca namieta neexistenciu písomne uzavretej kúpnej zmluvy o dodávke tepla, potom tvrdí, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi vznikol minimálne konkludentne, resp., titul na zaplatenie žalovanej pohľadávky vznikol navrhovateľovi z dôvodu bezdôvodného obohatenia odporcu na úkor navrhovateľa.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Poukázal na to, že medzi účastníkmi nebola uzavretá zmluva o dodávke tepla, a preto medzi nimi nemohol vzniknúť žiadny zmluvný vzťah. Namietal voči výške fakturovanej ceny s tým, že navrhovateľ pri jej výpočte vychádzal z nesprávnej výmery vykurovanej plochy v neprospech odporcu. Od roku 2003 mu navrhovateľ účtoval fixnú zložku, a to na základe predchádzajúcich faktúr, keďže tie boli nesprávne, pretože vychádzali z nesprávnej vykurovanej plochy, fixná zložka bola nadnesená. Naviac priestory vykuroval nedostatočne a teplota v nich bola v rozpätí 10-00 C. Namietol nedostatok vecnej pasívnej legitimácie odporcu v konaní. S poukazom na ust. , , a o energetike uviedol, že zmluvu o dodávke tepelnej energie mohol odporca uzavrieť jedine s Mestskou časťou Bratislava - Podunajské Biskupice. Uviedol, že podľa cit. zákon, ktorý v rozhodnej dobe upravoval výlučne zmluvný vzťah medzi dodávateľom tepla a priamym odberateľom, mohol navrhovateľ, ktorý bol nepochybne dodávateľom tepla, teplo dodávať len priamemu odberateľom tepla, ktorým je podľa zákona fyzická alebo právnická osoba, ktorá odoberá teplo na základe zmluvy o dodávke tepla a teplo rozpočítava konečnému spotrebiteľovi. Mal za to, že týmto priamym odberateľom mohol byť len Miestny úrad Bratislava - Podunajské Biskupice. Ďalej uviedol, že odberným miestom je podľa cit. zákona zmluvne dohodnuté miesto, na ktorom je umiestnené meradlo na vstupe do objektu. V danom prípade išlo o meradlo na vstupe do objektu nákupného centra HRON. Podľa tohto meradla mal navrhovateľ fakturovať náklady za dodané teplo odberateľovi, t.j. Miestnemu úradu Bratislava - Podunajské -4-

Biskupice, ktorý mal následne náklady za dodané teplo rozpočítavať konečným spotrebiteľom, t.j. nájomcom nebytových priestorov, a teda aj odporcovi, pričom spôsob rozpočítavania mal byť zakotvený v zmluve o nájme nebytových priestorov. Uviedol, že koneční spotrebitelia - nájomcovia nebytových priestorov v NC HRON, nemali meradlá na vstupe do svojich prevádzkových jednotiek, a preto s nimi nemohla byť uzavretá zmluva na odber tepla. Z uvedených dôvodov mal za to, že medzi navrhovateľom a odporcom preto v súvislosti s dodávkami tepla do objektu NC HRON nemohol vzniknúť žiadny právny vzťah, a to ani konkludentne, pretože zmluva o dodávke tepelnej energie musela mať podľa zákona o energetike písomnú formu. Podľa , , a o energetike a o zmene o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, podľa tohto zákona sa rozumie a) dodávateľom tepla držiteľ licencie na výrobu alebo na rozvod tepla, ktorý dodáva teplo podľa uzavretej zmluvy o dodávke tepla priamemu odberateľovi tepla, b) priamym odberateľom tepla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá teplo na základe zmluvy o dodávke tepla a ktorá rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom, c) konečným spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej priamy odberateľ tepla rozpočítava dodané teplo, g) odberným miestom zmluvne dohodnuté miesto, na ktorom je umiestnené určené meradlo na meranie dodaného tepla pre jedného priameho odberateľa tepla; ak je priamy odberateľ tepla vlastníkom viacerých domov, je odberné miesto osobitne na každej päte domu.

Podľa § 32 ods. 1 cit. zákona dodávateľ tepla je povinný v súlade s uzavretou písomnou zmluvou o dodávke tepla dodávať teplo priamemu odberateľovi tepla, ktorý má zriadenú tepelnú prípojku a odberné tepelné zariadenie v súlade s technickými požiadavkami dodávateľa tepla a v súlade s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.

Podľa § 32 ods. 2 cit. zákona písomná zmluva o dodávke tepla uzavretá medzi dodávateľom tepla a priamym odberateľom tepla pre každé odberné miesto obsahuje najmä a) výkon, množstvo a teplotný spád,

b) odberový diagram tepla, pri vykurovaní aj vykurovaciu krivku, c) umiestnenie určeného meradla a povinnosť priameho odberateľa tepla umožniť dodávateľovi tepla prístup k nemu, d) cenu podľa cenových predpisov a spôsob platby za odoberané teplo vrátane preddavkových platieb.

Podľa § 35 ods. 1 cit. zákona neoprávneným odberom tepla je odber tepla a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o dodávke tepla, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu priameho odberateľa tepla nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber tepla.

Z citovaných kogentných ustanovení zákona o energetike, ktoré boli pre navrhovateľa ako dodávateľa tepla záväzné, a od ktorých sa nemohol odchýliť, vyplýva, že zmluva o dodávke tepla musela mať písomnú formu. Písomná zmluva o dodávke tepla medzi účastníkmi konania uzavretá nebola (čo v konaní nebolo sporné). Súd sa preto nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi vznikol konkludentne, nakoľko toto tvrdenie je v rozpore s dikciou zákona. -5- -194

Ďalšou podstatnou skutočnosťou vyplývajúcou zo zákona o energetike je, že dodávateľ tepla, ktorým je v prejednávanej veci navrhovateľ, mohol uzavrieť písomnú zmluvu o dodávke tepla len s priamym odberateľom tepla.

Priameho odberateľa tepla zákon vymedzuje ako subjekt, ktorý je oprávnený odoberať teplo od dodávateľa tepla, a ktorému je dodávateľ tepla oprávnený teplo dodať.

Súd sa stotožnil s názorom a argumentáciou odporcu, že priamym odberateľom tepla mohla byť len Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice (odporca podľa súdu nesprávne uviedol Miestny úrad Bratislava - Podunajské Biskupice) ako subjekt majúci dispozičné práva ako vlastník, resp. správca majetku k nákupnému centu HRON, do ktorého bolo teplo dodávané.

Navrhovateľ ako dodávateľ tepla nedodával teplo do konkrétnych miestností, t.j. do jednotlivých nebytových priestorov) vykurovaného objektu, ale do objektu nákupného centra HRON ako takého. Rozhodujúcim miestom pre určenie množstva odobratého tepla bolo v súlade s § 31 písm. c) zákona o energetike, miesto opatrené meradlom tepla vstupujúceho do objektu.

Navrhovateľ nepreukázal, že by nebytové priestory v nákupnom centre HRON, ktorých bol odporca nájomcom, boli opatrené osobitným meradlom pre meranie odobratého tepla. Nepreukázal teda, že teplo dodával priamo odporcovi, čo podľa zákona o energetike mohol a že odporca mal postavenie priameho odberateľa tepla.

Súd konštatuje, že odporca ako nájomca nebytových priestorov v nákupnom centre HRON mal podľa § 31 písm. c) zákona o energetike postavenie konečného spotrebiteľa.

Navrhovateľ, ako dodávateľ tepla, nemohol podľa o energetike dodávať teplo odporcovi ako konečnému spotrebiteľovi. Z hľadiska dodávok tepla nebolo pre navrhovateľa podstatné a ani právne významné, že objekt, resp. nebytové priestory v objekte, do ktorého teplo dodáva, je v nájme tretích osôb, pretože teplo nedodával a nemohol dodávať jednotlivým nájomcom nebytových priestorov, ale vždy len osobe majúcej vlastnícke alebo iné právo k vykurovanému objektu. Zo zmluvy o nájme mal súd preukázané, že správcom nákupného centra HRON bola v rozhodnej dobe Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice, ktorá tak bola priamym odberateľom tepla od dodávateľa, t.j. od navrhovateľa.

Právny vzťah a z neho vyplývajúci nárok na úhradu nákladov za vykurovanie prenajatých priestorov v objekte NC HRON mohol preto existovať len medzi Mestskou časťou Bratislava - Podunajské Biskupice ako prenajímateľom nebytových priestorov a odporcom ako ich nájomcom. Jedine prenajímateľ bol oprávnený uplatňovať si voči odporcovi úhradu nákladov spojených s vykurovaním ním užívaných nebytových priestorov. Pokiaľ si Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice tieto náklady voči odporcovi neuplatňovala, bolo to vecou ich vzájomného vzťahu. Táto skutočnosť však žiadnym spôsobom nezakladá právny nárok navrhovateľa voči odporcovi. Mestská časť Bratislava - Podunajské

Biskupice ako prenajímateľ nebytových priestorov v nákupnom centre HRON a priamy odberateľ tepla nemohla zmluvou o nájme nebytových priestorov preniesť svoju zákonnú povinnosť platiť cenu dodaného tepla na odporcu ako konečného spotrebiteľa. -6-

Ustanovenie čl. III bod 3.8 zmluvy č. 275 o nájme nebytového priestoru zo dňa 23.2.1998, preto súd hodnotí ako neplatné pre rozpor so zákonom (hoci táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na predmet sporu, nakoľko označená zmluva zaväzovala len jej účastníkov a nemohla založiť povinnosti odporcu voči navrhovateľovi, ani nároky navrhovateľa voči odporcovi). K odberu tepla nemohla odporcu (pre nesplnenie podmienok vyžadovaných zákonom o energetike) zaviazať ani prihláška k odberu tepla z 9.3.1993, ktorá naviac bola podpísaná ešte pred vznikom odporcu.

Súd s poukazom na cit. ustanovenia zákona a zistený skutkový stav dospel k záveru, že medzi navrhovateľom a odporcom nemohol vzniknúť žiadny právny vzťah, predmetom ktorého by bola dodávka tepla. Nárok navrhovateľa voči odporcovi nie je dôvodný ani titulom neoprávneného odberu tepla [ ], nakoľko k neoprávnenému odberu môže dôjsť len v prípade odberu priamym odberateľom bez uzavretej písomnej zmluvy, ktorým odporca nebol.

Podľa v znení účinnom od 1.1.1992, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa v znení účinnom od 1.1.1992, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Návrhom uplatňovaný nárok nespĺňa ani jednu z podmienok . Navrhovateľ, ako už súd s odkazom na ust. opakovane uviedol, nemohol priamo odporcovi dodať teplo. Pokiaľ nevznikol voči konečnému spotrebiteľovi tepla, ktorým bol v danom prípade odporca, osobitný právny dôvod nároku, nemôže dodávateľ tepla od neho vymáhať platenie z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia. Keďže medzi navrhovateľom ako dodávateľom tepla a odporcom ako konečným spotrebiteľom nevznikol žiadny osobitný právny dôvod návrhom uplatneného nároku, nemohlo na strane odporcu dôjsť ku vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor navrhovateľa. Súd zobral do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti a dospel k záveru, že odporca nie je v spore vecne pasívne legitimovaný, teda nie je nositeľom uplatnenej hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní išlo, čo je samo o sebe dôvodom na zamietnutie návrhu, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vzhľadom na to, že súd návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v konaní, súd sa dôvodnosťou navrhovateľom či odporcom uvádzaných ďalších skutkových tvrdení už nezaoberal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti navrhovateľovi vo výške 16,60 eur, ktoré pozostávajú z odporcom zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 500,- Sk, čo je po 1.1.2009 suma 16,16 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. -7- -195

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.