Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44C/47/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III. v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v právnej veci navrhovateľky: K. O., D. D., C. XX, štátny občan SR, zastúpená JUDr. Evou Kocandovou, advokátkou, AK Jungmanovej 8 , Bratislava proti odporkyni: O. W., D. H. XX, D., štátny občan SR, zastúpená JUDr. Jiřím Micodom , advokátom, AK Rovniankova 9 , Bratislava, o vrátenie daru, rozhodol

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a . Odporkyni súd náhradu trov konania a právneho zastúpenia n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom doručeným na súd dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľka domáhala rozhodnutia, ktorým súd uloží odporkyni povinnosť vrátiť navrhovateľke do výlučného vlastníctva - a to nehnuteľnosti vedené v katastrálnom území R. K., obec D. - K. časť R. K., okres D. X., zapísané na LV č. XXXX:

- byt č. XX v celosti na X. posch. v bytovom dome súp.č. XXXX v D., vchod XX, ktorý je postavený na pozemku parc.č. XXXXX/X,

- spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške XXXX/XXXXXXX-tín ( prináležiaci k bytu )

- spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. XXXXX/X zastavané plochy vo výmere XXXX m2 vo výške XXXX/XXXXXXX-tín ( prináležiaci k bytu )

- nebytový priestor č. 2 - R. XX C. XX/XXXX, suterén v bytovom dome súp.č. XXXX v D., vchod XX-XX, ktorý je postavený na pozemku parc.č. XXXXX/X,

- spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške XXXX/XXXXXXX-tín ( prináležiaci k priestoru č. X - R. XX )

- spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. XXXXX/X zastavané plochy vo výmere XXXX m2 vo výške XXXX/XXXXXXX-tín ( prináležiaci k priestoru č. X - R. XX )

- nebytový priestor č. 2 - R. XX C. XX/XXXX, suterén v bytovom dome súp.č. XXXX v D., C. XX-XX, ktorý je postavený na pozemku parc.č. XXXXX/X,

- spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške XXXX/XXXXXXX-tín ( prináležiaci k priestoru č. X - R. XX )

- spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. XXXXX/X zastavané plochy vo výmere XXXX m2 vo výške XXXX/XXXXXXX-tín ( prináležiaci k priestoru č. X - R. XX )

- nebytový priestor č. 2 - R. XX C. XX/XXXX, suterén v bytovom dome súp.č. XXXX v D., vchod XX-XX, ktorý je postavený na pozemku parc.č. XXXXX/X,

- spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške XXXX/XXXXXXX-tín ( prináležiaci k priestoru č. 2 - N 03 )

- spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. XXXXX/X zastavané plochy vo výmere XXXX m2 vo výške XXXX/XXXXXXX-tín ( prináležiaci k priestoru č. X - R. XX )

- nebytový priestor č. 12 - R. XX C. XX/XXXX, suterén v bytovom dome súp.č. XXXX v D., vchod XX- XX, ktorý je postavený na pozemku parc.č. XXXXX/X,

- spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške XXXXX/XXXXXXX-tín ( prináležiaci k priestoru č. XX - R. XX )

- spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. XXXXX/X zastavané plochy vo výmere XXXX m2 vo výške XXXXX/XXXXXXX-tín ( prináležiaci k priestoru č. XX - R. XX ).

Návrh navrhovateľka odôvodnila skutočnosťou, že odporkyňa sa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností na základe darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice dňa 8. 9. XXXX. Potom, čo sa odporkyňa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností prestala navrhovateľku kontaktovať a prejavovať o ňu skutočný záujem. Navrhovateľka naďalej býva v predmetných nehnuteľnostiach a platí poplatky spojené s užívaním bytu. Navrhovateľka zostala sama bývať v predmetnom byte bez akejkoľvek pomoci odporkyne. Navrhovateľka nie je schopná sama si variť a vykonávať obslužné činnosti, ktoré jej počas pracovných dní zabezpečujú susedia manželia C., ktorí bývajú v tom istom obytnom dome. Okrem nich sa o navrhovateľku starajú aj rodinné príslušníčky I. D. a S. Č.. Odporkyňa vie aký je stav navrhovateľky ako aj to, že v starobe a chorobe je odkázaná na jej pomoc. Napriek tomu, že bola obdarovaná nielen nehnuteľnosťami, ale aj finančnými prostriedkami neprejavuje skutočný záujem o navrhovateľku a neposkytuje jej v starobe a chorobe žiadnu pomoc. Odporkyňa týmto hrubo porušuje dobré mravy, čo zakladá navrhovateľke právo žiadať, aby vrátila predmet darovania. Na vrátenie daru odporkyňu vyzvala listom zo dňa XX. 3. XXXX, aby jej dar vrátila. Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť, uviedla že navrhovateľka je jej tetou z matkinej strany. Navrhovateľka sa sama rozhodla darovať jej predmetný byt. Nikdy ju o to nežiadala. Navrhovateľka si sama vybrala notárku, ktorá spíše darovaciu zmluvu. U notárky boli dvakrát, pričom prvýkrát navrhovateľka oboznámila notárku so svojím rozhodnutím darovať odporkyni byt a požiadala ju či spíše darovaciu zmluvu. Notárka počas konzultácie vysvetlila navrhovateľke právne dôsledky darovania a dala jej na rozmyslenie čas, či tento úkon chce urobiť. Navrhovateľka jednoznačne uviedla, že je to jej dobrovoľné rozhodnutie, ktoré robí bez nátlaku a chce, aby sa stala výlučnou vlastníčkou bytu odporkyňa. Za notárkou sa v určený deň účastníčky dostavili spoločne na notársky úrad, kde navrhovateľka uistila notárku, že jej rozhodnutie je nemenné a chce, aby odporkyňa prijala tento dar. Notárka účastníčky informovala o obsahu darovacej zmluvy a prečítala celý text zápisnice. Po tomto procese boli osvedčené ich podpisy. Vlastníčkou darovanej nehnuteľnosti sa odporkyňa stala rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR D. o povolení vkladu. S navrhovateľkou sa odporkyňa vždy stýkala, dlhú dobu žila navrhovateľka sama a okrem odporkyne ju nikto nenavštevoval. Návštevy odporkyne sa nikdy nezaobišli bez toho, aby jej neurobila nákup a priniesla varenú stravu. Dovoz stravy sa jej snažila odporkyňa zabezpečiť dovozom obedov prostredníctvom Miestneho úradu D. R. K.. Tieto obedy jej preplatila s tým, že ich bude financovať odporkyňa. Pracovníčka miestneho úradu odporkyni oznámila, že navrhovateľka odmieta preberať obedy a písomne sa vyjadrila, že nechce, aby jej bola táto služba poskytovaná. Odporkyňa jej taktiež chcela zabezpečiť opatrovateľku s tým, že miestny úrad jej uviedol, že navrhovateľka má zabezpečenú platenú opatrovateľskú službu miestnym úradom a opatrovateľom navrhovateľky je pán C.Í.. Voči pánovi C.J. odporkyňa nemala výhrady. Aj napriek tomu, že darovacou zmluvou nebolo zriadené právo doživotného bývania pre navrhovateľku, odporkyňa si vždy ctila jej rozhodnutie a nikdy neurobila žiaden úkon, ktorým by chcela navrhovateľku dostať z bytu. Sama navrhovateľka pri výsluchu 9. 6. XXXX potvrdila, že nemá o bývanie v byte strach a nikto ju z bytu nevyháňa. Pokiaľ by mala navrhovateľka obavu o svoje bývanie, odporkyňa je ochotná uzatvoriť s navrhovateľkou dohodu o doživotnom bývaní. Navrhovateľka ju však nikdy o takúto dohodu nepožiadala. Potom ako sa stala odporkyňa vlastníčkou predmetných nehnuteľností oznámila túto skutočnosť správcovi, ktorým je Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov R. A. X.. a požiadala ich o predpísanie zálohových platieb nákladov a služieb. Predpis jej správca poskytol až v mesiaci máj XXXX, preto zálohy za mesiace január až máj XXXX zaplatila jednorázovo vkladom na účet správcu v sume XXX,- eur a tieto zálohy platí odporkyňa mesačne pravidelne vkladom v hotovosti na účet správcu. Navrhovateľka si hradí iba spotrebu elektrickej energie a plynu prípadne iné služby, ktoré si sama objednala. Od Vianoc v roku XXXX navrhovateľka s odporkyňou nekomunikuje a aj vo výsluchu potvrdila, že si neželá, aby i ju odporkyňa navštevovala a pomáhala jej. Telefonický kontakt s navrhovateľkou nie je možný, nakoľko pre svoj vek už slabo počuje. Odporkyňa je už sama v zrelom veku má zdravotné problémy a nemôže za navrhovateľkou cestovať mestskou hromadnou

dopravou, nakoľko nastupovanie a vystupovanie je pre ňu obtiažne. Pokiaľ by mala ísť za ňou taxíkom, neúspešné návštevy sú pre ňu nákladné. Aj keď ju navrhovateľka odmieta a vyjadruje sa o nej nepekne, naďalej má odporkyňa záujem poskytovať jej podporu formou platenia nákladov za byt tak ako doteraz. Odporkyňa má za to, že navrhovateľkino správanie sa zmenilo veľmi náhle a preto sa domnieva, že je to ovplyvnené tretími osobami, ktoré ju nahovorili na vrátenie daru a podporujú ju v tom. V tom vidí odporkyňa účelovosť so záujmom následne tento byt získať pre seba. To je aj dôvod prečo nesúhlasí s vrátením daru, lebo vie, že potom by navrhovateľka zostala bez strechy nad hlavou. Pokiaľ bude byt vo vlastníctve odporkyne má navrhovateľka istotu bývania v tomto byte. Nikdy nekonala v rozpore s dobrými mravmi, ale pokiaľ navrhovateľka odmieta jej pomoc, nemôže konať proti jej vôli. Výzvu na vrátenie daru nepovažuje za výzvu urobenú navrhovateľkou, nakoľko nebola podpísaná a bola napísaná spôsobom, ktorý by navrhovateľka nikdy neurobila. Aj toto ju utvrdzuje o ovplyvňovaní navrhovateľky a robenie úkonov v jej mene a bez jej vedomia. Výzva na vrátenie daru je jednostranný právny úkon, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Takáto výzva musí mať náležitosti platného právneho úkonu ako to stanovuje a musí byť podpísaná. Predmetná výzva z XX. 3. XXXX nie je podpísaná a je zmätočná. Na takúto výzvu odporkyňa nemala dôvod reagovať a nepokladá ju za dôkaz o odstúpení od darovacej zmluvy, aj keď jej bola doručená. Navrhovateľka vo svojej výpovedi 9. 6. XXXX vypovedala, že nikdy nevyzvala odporkyňu na vrátenie daru. Následné doručenie vyjadrenia navrhovateľky, že tak urobila je nevierohodné a domnieva sa, že je urobené pod tlakom. Odporkyňa má za to, že sa nikdy voči navrhovateľke nesprávala tak aby jej správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov I. D., S. Č., C. J., Q. C., S.. S. H., V.Q. R. a , notárskou zápisnicou - darovacou zmluvou z XX.XX.XXXX, listom - vrátenie daru z XX.XX.XXXX, výpisom z LV č. XXXX k.ú. R. K., okres D. X., listom Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov R. A. X. zo dňa XX.XX.XXXX s prílohou - výpis platieb za byt a ostatnými dokladmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav: Z notárskej zápisnice spísanej notárkou S. so sídlom v D., C. X zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. N XXX/ XXXX, Nz XXXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX vklad povolený XX.XX.XXXX pod č. C.-XXXXX/XX, súd zistil, že navrhovateľka ako darujúca uzavrela s odporkyňou ako obdarovanou darovaciu zmluvu, ktorou ako vlastníčka predmetného bytu v celosti a podielová spoluvlastníčka vyššie uvedených nebytových priestorov, spoločných častí a zariadení darovala nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX k.ú. R. K. obdarovanej. Z výpisu z LV č. XXXX zo XX.XX.XXXX súd zistil, že odporkyňa je vlastníčkou vyššie špecifikovaných nehnuteľností na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený XX.XX.XXXX pod č. C.-XXXXX/ XX . Z písomnosti s názvom „Vrátenie daru“ zo dňa XX.XX.XXXX adresovanému odporkyni ( s dokladom o doručovaní odporkyni ) súd zistil, že táto sa skladá z piatich listov, pričom na prvom liste je uvedený text, v ktorom navrhovateľka požiadala odporkyňu o vrátenie predmetného daru z dôvodu, že hrubo porušuje dobré mravy tým, že :

- neposkytuje navrhovateľke potrebnú pomoc v starobe a chorobe, na ktorú je odkázaná,

- nezaujíma sa o jej zdravotný stav,

- žiadnym spôsobom jej nepomáha a neprejavuje o ňu záujem, hoci je navrhovateľka na odporkyňu odkázaná, pričom táto listina nie je podpísaná. Nasledujú ďalšie strany napísané iným typom písma, ktoré obsahujú opísanú notársku zápisnicu o darovacej zmluve, kde po dátume XX.XX.XXXX nasleduje slovné spojenie „ S pozdravom „ a meno navrhovateľky s podpisom.

Z výsluchu navrhovateľky vykonanom na žiadosť jej právnej zástupkyne v mieste bydliska súd zistil, že odporkyňa jej nikdy nesľubovala, že sa bude o ňu starať, nemá vedomosť, že by odporkyňa robila nejaké kroky k predaju nehnuteľností. Odporkyňu nikdy písomne ani ústne nevyzývala na vrátenie daru. Odporkyňa ju v súčasnosti vôbec nenavštevuje, navrhovateľka platí všetky poplatky, ktoré súvisia s bytom. Pomáhajú jej susedia C... Odporkyňa jej povedala, že v byte môže bývať a až po jej smrti sa rozhodne čo s bytom. Navrhovateľka uviedla, že odporkyňa ju donútila ísť autom do mesta a tvrdila jej, že podpisuje stravné lístky. Žiadne lieky vtedy nebrala. Obedy jej nikto nevozil iba susedia C... Nikdy nevolala odporkyňu, aby jej prišla pomôcť, resp. niekedy ju volala, ale neprišla. Ak by aj odporkyňa prišla navrhovateľka by ju nepustila do bytu, lebo by ju vykradla. Z výsluchu odporkyne súd zistil, že okolnosti darovacej zmluvy boli také že navrhovateľka jej telefonovala, že idú k notárke H.. Navrhovateľka zavolala taxík, išli k notárke, ktorá navrhovateľku poznala a navrhovateľka jej povedala, aby zrušila závet v prospech S. J. s tým, že chce ten byt napísať na odporkyňu. Odporkyňa notárke povedala, že nech to nerobí hneď, ale nech si to navrhovateľka ešte

rozmyslí. Odporkyňa k navrhovateľke chodila pravidelne každý druhý deň, nosila jej jedlo a trávila tam čas až do večera. Asi po dvoch dňoch jej navrhovateľka zase zavolala a povedala, že idú k notárke. Notárka mala darovaciu zmluvu pripravenú, pred ňou ju obe podpísali a navrhovateľka rovno taxíkom ich zaviezla na kataster, aby sa to tam zapísalo. Za 3 týždne došlo rozhodnutie z katastra, že je byt prevedený na odporkyňu. Vtedy sa dcéry odporkyne S. Č. a I. D. opýtali, či už je šťastná, keď je milionárka, vzťahy medzi nimi sa narušili. Dcéry odporkyne začali navrhovateľku proti nej štvať, vymysleli si že odporkyňa povedala, že ju dá zavrieť do blázninca. Vyvrcholilo to na Vianoce XX. XX. XXXX, ktoré trávila odporkyňa u dcéry S. Č. aj s navrhovateľkou a deťmi dcéry S.. Tam odporkyňa videla, že sa niečo proti nej deje, pretože sa s ňou prestali rozprávať. O desiatej večer išli domov, viezla ich vnučka odporkyne. Odporkyňa XX. XX. XXXX priniesla navrhovateľke obed, zákusky a ovocie a vtedy jej navrhovateľka povedala, že od nej nič nechce, že si má zobrať tie kľúče od jej bytu k, aby sa tam dostala. Odporkyňa uviedla, že jej dcéram ide o majetok, pretože dovtedy k navrhovateľke nechodili až od Vianoc XXXX. Odporkyňa k navrhovateľke chodila pravidelne, má čisté svedomie. S navrhovateľkou bola aj ich dva krát v I., kde chce byť navrhovateľka pochovaná a dala si tam aj urobiť hrob. V prípade, že by chcela navrhovateľka zriadiť vecné bremeno práva dožitia v predmetnom byte, odporkyňa je ochotná takúto zmluvu podpísať. Odporkyňa má svoje bývanie. Správca bytu odporkyni doručil predpis nákladov sa predmetný byt až v máji XXXX, kedy jednorázovo uhradila poplatky spätne od januára XXXX. Odporkyňa predložila súdu dôkazy o platení poplatkov za predmetný byt od januára XXXX. navrhovateľka si hradí elektrinu a plyn sama, odporkyňa hradí ostatné platby za byt . Z výsluchu notárky S.. S. H. vykonaného v súlade s ustanovením Súd zistil, že v každom prípade pri spisovaní úkonov u starších ľudí bežným rozhovorom zistí, či sú schopní posúdiť následky konania a či sú orientovaní v priestore a čase. Ak má pochybnosti o ich spôsobilosti, odmietne vykonať požadovaný úkon. Potom im vysvetlí obsah aj následky právneho úkonu. Z výsluchu svedkyne I. D. súd zistil, že je dcérou odporkyne, navrhovateľka je jej teta . Navrhovateľku začala navštevovať od januára 2011. Odporkyňa navštevovala navrhovateľku častejšie dokedy mala záhradu, potom už menej . So sestrou S. Č. navrhovateľku navštevujú, nosia jej jesť, ale kľúče od bytu navrhovateľky nemajú. Lieky a prípadnú pomoc zabezpečujú susedia C., ktorí majú kľúče od bytu navrhovateľky . Bola prítomná pri tom, keď navrhovateľka podpísala vrátenie daru. Z výsluchu svedkyne S. Č. súd zistil že je dcérou odporkyne, navrhovateľka je sestra jej babky. Navrhovateľka k odporkyni chodila dlhé roky za svojou sestrou, lebo babka bývala u nich. Bolo tam veľa hádok, niekedy odporkyňa aj rok nechodila za navrhovateľkou. Odporkyňa vždy tvrdila že majetok navrhovateľky patrí jej. Svedkyňa nemá kľúče od bytu navrhovateľky. Bola pri tom, keď navrhovateľka podpísala vrátenie daru. Považuje odporkyňu za človeka bez chrbtovej kosti. V septembri XXXX viezla navrhovateľku s odporkyňou k notárke a do banky. Z výsluchu svedkyne C. J. súd zistil, že je susedou navrhovateľky na rovnakom poschodí asi XX rokov. S navrhovateľkou sa nenavštevovali, až keď ochorela. Videla, že tam chodieva odporkyňa. Od odporkyne vedela, že vybavila pre navrhovateľku obedy ktoré brala len 2 týždne, nemohla ich jesť kvôli pankreasu. Odporkyňa navrhovateľke nosila jedlo a aj tam sedela aj 5 hodín denne. Od roku XXXX už odporkyňu u navrhovateľky nevidela. S navrhovateľkou sa tento rok už nerozpráva, deti jej zakázali starať sa do nej. Z výsluchu svedka Q. C. súd zistil, že vie o čom je toto konanie od navrhovateľky, pričom pozná aj odporkyňu. Je sused z vchodu obytného domu, kde býva navrhovateľka. Navrhovateľku pozná od roku XXXX, kedy sa prisťahovali do domu a od roku XXXX pozná aj odporkyňu. Keď sa navrhovateľka rozhodla, že prevedie byt bola to jej vôľa a čo on vie, nerobila to z nejakého nátlaku, sama sa rozhodla. Svedok s navrhovateľkou komunikuje od roku XXXX s tým, že jej pomáhali v záhrade aj doma, keď potrebovala nakúpiť alebo lieky, keď bola chorá. Musí mať pankreasovú a žlčníkovú diétu a preto aj odmietla stravu z mestského úradu, ktorú jej vybavila odporkyňa. Navrhovateľka svedkovi platí za suroviny, z ktorých jej varia. Vzťah medzi navrhovateľkou a odporkyňou bol odkedy ich svedok pozná normálny. Navrhovateľka bola do novembra XXXX na tom tak, že si aj sama išla nakúpiť, ale odvtedy je to už horšie s tým, že napríklad tento rok v lete ju dcéra svedka zobrala do N.. Svedok je s navrhovateľkou v dennom kontakte s tým, že ona má záujem o všetko, síce vnímanie je pomalšie ale podstatné veci si pamätá. Navrhovateľka je schopná si zabezpečiť hygienu sama. Svedok nie je platený opatrovateľ, robí to len tak. Odporkyňu pozná, lebo chodievala za navrhovateľkou a aj záhrade sa s ňou stretli. Chodievali spolu von. Ich vzťah bol v poriadku, odporkyňa jej pomáhala aj pri predaji záhrady. Svedok nevedel uviesť čo sa medzi nimi stalo. Niečo sa udialo pred Vianocami, ale keď mu potom navrhovateľka chcela rozprávať povedal jej, že je to ich rodinný problém. Dcéry odporkyne D. a Č. svedok pozná len od marca XXXX, keď ho navrhovateľka volala s tým, že jej je zle a vtedy ju našiel vo veľmi zlom stave dehydrovanú, bez jedla, bez pitia a mala tam len jedny lieky Lexaurin, ktoré jej dávala suseda J.Á., ktorú zrejme poverila pani Č., aby jej nosila stravu. Vtedy zavolal rýchlu zdravotnú pomoc navrhovateľke dali infúziu a dali ju do

poriadku. Odvtedy chodí k navrhovateľke denne. Pani Č. mu povedala, že zobrala z bytu navrhovateľky obrazy, peniaze na pohreb a zlato. Od bytu navrhovateľky má kľúče len navrhovateľka a on. Z výsluchu svedkyne V. R. súd zistil, že je majiteľkou taxislužby, pričom odporkyňu vozievala z jej bytu na H. ulici v D. na C. ulicu pravidelne každú nedeľu okolo dvanástej pričom vždy bola nabalená s taškami. Naspäť ju vozievala okolo 17 - 18 hodiny. Svedkyňa jej pomáhala s taškami a bolo to čerstvo navarené jedlo, lebo jej od toho voňalo auto. Odporkyňu vozieval aj syn svedkyne taxíkom cez týždeň, keď chodila na nákupy. Zo správy Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov R.V. A. X. z XX.XX.XXXX súd zistil, že odporkyňa uhrádza platby za predmetný byt od XX.XX.XXXX ( XX,-Eur mesačne ). Podľa ( ďalej len O.z. ), darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Podľa O.z., darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Podľa O.z., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou došlo k platnému darovaniu zhora uvedených nehnuteľností, keď darovaciu zmluvu uzatvorili pred notárkou S.. H.. Z výsluchu konajúcej notárky súd zistil, že pri tomto type právneho úkonu riadne poučí účastníkov o dôsledkoch darovania a zisťuje tiež rozhovorom, či najmä starší ľudia sú orientovaní v čase. Súd nemal pochybnosť, že navrhovateľka bola v čase darovania spôsobilá na tento úkon. V tomto konaní navrhovateľka ako darca musí preukázať, že došlo k zániku darovacieho vzťahu tým, že :

- doručila odporkyni ako obdarovanej jednostranný právny úkon, ktorým sa domáha vrátenia daru,

- zároveň preukáže, že sa obdarovaná správala k darcovi, alebo k členom jeho rodiny tak, že hrubo porušovala dobré mravy. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru je potrebné preukázať také závadné konanie obdarovaného voči darcovi, ktoré z hľadiska svojho obsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Vrátenie daru je jednostranný právny úkon, ktorého forma nie je zákonom stanovená. K jeho platnosti je treba, aby darca uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným. Pri rozhodovaní súd skúma, či konkrétne správanie obdarovaného bolo porušením dosahujúcim značnú intenzitu alebo išlo o porušovanie sústavné, ktoré svojim trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. V každom prípade sa však negatívne správanie obdarovaného musí prejavovať objektívne, t.j. že by to tak pociťoval každý na mieste darcu. Dobré mravy ( boni mores ) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Sú zákonným pojmom a teda majú funkciu normotvornú, nie sú však zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Súd sa zaoberal úkonom navrhovateľky - vrátenie daru z XX.XX.XXXX, ktorý navrhovateľka adresovala odporkyni a ktorý odporkyňa prevzala, z hľadiska, či spĺňa náležitosti platného právneho úkonu z hľadiska určitosti prejavu vôle. V tomto smere pri skúmaní listiny mal súd pochybnosti o jej obsahu, keď sa skladala z listu označeného „ vrátenie daru „ bez podpisu navrhovateľky, za ktorým nasledoval list s opísanou notárskou zápisnicou o darovacej zmluve zo dňa z XX.XX.XXXX ( iným typom písma, než list vrátenie daru ) a na tretej strane sa nachádza po slovnom spojení „ S pozdravom „ podpis navrhovateľky. Celkovo sa táto listina javí ako nelogická, keď z neznámeho dôvodu nie je podpísaná navrhovateľkou už na prvej strane označenej „vrátenie daru „. V tomto smere pochybnosť súdu umocnila aj výpoveď navrhovateľky, ktorá uviedla, že nikdy nevyzvala odporkyňu na vrátenie daru. Následné doručenie písomného vyjadrenia navrhovateľky jej právnou zástupkyňou do spisu súd nepovažuje za vierohodné. Súd dospel k záveru, že zo strany navrhovateľky nedošlo k účinnej výzve na vrátenie daru vo vzťahu k obdarovanej odporkyni, nakoľko predmetný úkon- vrátenie daru je nezrozumiteľný, nie je podpísaný navrhovateľkou ( podpis sa nachádza pod dátumom uzavretia darovacej zmluvy a nie na listine označenej ako vrátenie daru ), čo ho robí absolútne neplatným v zmysle citovaného ust. § 37 O.z. Napriek tomu sa súd sa ďalej zaoberal aj skúmaním druhého predpokladu vrátenia daru t.j. vzťahu odporkyne k navrhovateľke, teda konkrétnych skutočností, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovanej odporkyne. Každý prípad vrátenia daru treba posudzovať podľa konkrétnych okolností. Predpokladom úspešného vrátenia daru je preukázanie určitej intenzity aktívneho

a vedomého správania obdarovaného voči darcovi. Posúdenie, či v skutočnosti došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov je otázkou skutkovou a je potrebné, aby také správanie bolo darcom nielen tvrdené ale aj v konaní preukázané. Súd vykonal dokazovanie na túto skutočnosť svedeckými výpoveďami, pričom výpovede dcér odporkyne Č. a D. vyhodnotil ako zaujaté, keď tieto sa netajili zlým vzťahom k svojej matke - odporkyni v tomto konaní. Z výpovede svedka C. ako osoby bez rodinných väzieb k účastníkom konania, mnohoročného suseda navrhovateľky jednoznačne vyplynulo, že to bola práve odporkyňa, ktorá sa dlhé roky pravidelne zaujímala o navrhovateľku, navštevovala ju, ich vzťahy boli v medziach normálnych príbuzenských väzieb. Naopak, dcéry odporkyne sa o navrhovateľku začali zaujímať až od obdobia, keď začala navrhovateľka odporkyňu z neznámych dôvodov odmietať ( po Vianociach XXXX). Je pozoruhodné, že v čase údajnej starostlivosti dcér odporkyne o navrhovateľku ( v marci XXXX ), túto našli podľa svedka C. vo veľmi zlom stave - dehydrovanú, bez jedla a pitia. Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že si neželá, aby ju odporkyňa navštevovala a pomáhala jej. Na tomto mieste treba tiež pripomenúť, že pri posudzovaní, či určité správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov treba vychádzať aj z princípu vzájomnosti, teda prihliadať aj na správanie sa darcu k obdarovanému. Za situácie, keď navrhovateľka odmieta pomoc odporkyne, nekomunikuje s ňou, neželá si jej návštevy, nemožno to považovať za neochotu odporkyne starať sa o navrhovateľku a teda za správanie v rozpore s dobrými mravmi. Medzi účastníkmi teda nebolo zistené, že by správanie sa odporkyne k navrhovateľke bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotnej navrhovateľky. Zachovanie dobrých vzťahov je totiž vecou vzájomnej tolerancie oboch účastníkov. Pravidelné návštevy odporkyne u navrhovateľky v období predchádzajúcom, vrátane nákupov a nosenia stravy mal súd preukázané aj výpoveďou svedkyne R.. Súd navrhovateľkou žiadané dokazovanie výzvou peňažnému ústavu a opätovný výsluch svedkyne D. považoval za nadbytočné, keď doposiaľ vykonané dokazovanie umožňovalo rozhodnúť vo veci a preto ďalšie dokazovanie nenariadil a vyhlásil dokazovanie za skončené. Vzhľadom na preukázané skutočnosti súd dospel k záveru, že v tomto konaní navrhovateľa nesplnila predpoklady, ktoré zákon vyžaduje na zánik darovacieho vzťahu, t.j. nepreukázala splnenie dvoch právnych skutočností a to - hrubého porušenia mravov správaním sa odporkyne k navrhovateľke a zároveň doručenie riadnej výzvy na vrátenie daru. Súd má za to, že nedošlo k zániku darovacieho vzťahu a preto návrh navrhovateľky na vrátenie daru zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vzhľadom na to, že odporkyňa výslovne uviedla, že si trovy konania v prípade úspechu voči navrhovateľke neuplatňuje, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III, písomne. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( ) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.( ) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ),

- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.