Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/15/2012

Potvrdené rozhodnutím 18CoPr/23/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu Ing. E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, právne zastúpeného JUDr. Annou Lažovou, advokátkou, AK Sov. hrdinov 200/533, Svidník, proti žalovanému JUDr. D. M., súdny exekútor, H. XXXX/XX, J., o doplatenie mzdy, priznanie úrokov z omeškania, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11C/15/2012-44 zo dňa 1.10.2012 jednohlasne takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch, ktorými bolo žalobe vyhovené."

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: O.. E. P., F.. XX.XX.XXXX, T. E. XXX zast. JUDr. Annou Lažovou, advokátkou AK Sov. hrdinov 200/533, Svidník proti žalovanému: D.. D. M., J. L. H.Á. XXXX/XX, J. o doplatenie mzdy a priznania úrokov z omeškania t a k t o

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 386,17 eur ako doplatok mzdy za obdobie december 2004 až marec 2005 spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 87,73 eur od 13.1.2005 do zaplatenia, vo výške 8% ročne zo sumy 153,42 eur od 13.2.2005 do zaplatenia, vo výške 6 % ročne zo sumy 96,86 eur od 13.3.2005 do zaplatenia a vo výške 6% ročne zo sumy 48,16 eur od 13.4.2005do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku..

Žalobu v prevyšujúcej časti týkajúcej sa doplatku mzdy a úrokov z omeškania z doplatku mzdy z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 203,01 eur ako stravného za mesiace máj až november 2004 od 1.12.2004 do zaplatenia, vo výške 8% ročne zo sumy 24,83 eur ako stravného za december 2004 od 13.1.2005 do zaplatenia, vo výške 6% ročne zo sumy 52,58 eur ako stravného za január až február 2005 od 30.3.2005 do zaplatenia, vo výške 6% ročne zo sumy 7,30 eur ako stravného za marec 2005 od 13.4.2005 do zaplatenia a všetko to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku..

Žalobu v prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania z a m i e t a.

Konanie v časti o zaplatenie sumy 1,65 eur ako doplatku mzdy z a s t a v u j e.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobca sa pôvodne podaným návrhom dňa 31.5.2007 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 50.797,-Sk spolu s úrokmi z omeškania ako aj nahradenia trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného pracoval od 1.11.2003 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.10.2003 so zaradením ako vykonávateľ s miestom výkonu práce H. , H. XX. Podľa hrubej mzdy bola dohodnutá 15.000,-Sk, pričom pracovný pomer trval do 13.10.2005. V žalobe žalobca ďalej uviedol, že od mesiaca december 2004 do marca 2005 mu žalovaný bezdôvodne prestal vyplácať čistú mzdu z hrubej mzdy 15.000,-Sk. V mesiaci december 2004 mu tým, krátil o 4.199,-sk. v mesiaci január 2005 krátil mzdu o 6.328,-Sk, a v mesiaci

február 2005 mu krátil mzdu o 4.158,-Sk a v mesiaci marec 2005 o 1.670,-Sk., celkom ho tak ukrátil o mzdu v sume 16.355,-Sk. Uviedol, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu pracovnej zmluvy bodu 5- mzdové podmienky pretože mu prestal vyplácať mzdu bez toho , aby došlo k dohode o zmene obsahu pracovnej zmluvy v bode 5. Uviedol, že ďalej ho žalovaný ukrátil o stravne za roky 2003 v sume 1.716,- Sk za 39 dní v hodnote 44,-sk za deň , za rok 2004 v sume 9.064,-Sk za 206 dní v hodnote 44,-Sk za jeden deň a za rok 2005 v sume 1.804,-Sk za 41 dní, v hodnote 44,-Sk za deň. Uviedol, že žalovaný mu nevyplatil nevyčerpanú dovolenku za 17 dní v sume 11.591,-Sk a tiež za práceneschopnosť bol týmto krátený o nemocenské dávky v sume 10.267,-Sk.

V predmetnej právnej veci dňa 7.6.2007 Okresný súd v Humennom vydal platobný rozkaz , proti ktorému podal žalovaný odpor v ktorom uviedol, že s podanou žalobu nesúhlasí a žalobu žiadal zamietnuť. Okrem iného uviedol, že ku kráteniu miezd došlo zákonným postupom. Pokiaľ sa týka stravného, požadovanie stravného je irelevantné, nakoľko bola uzavretá ústna dohoda o fungovaní exekútorského úradu.

Následne uznesením zo dňa 4.10.2007 vydanom Krajským súdom v Prešove boli všetci sudcovia OS v Humennom vylúčený a vec bola na ďalšie konanie prikázaná OS Vranov n/T.

Uznesením zo dňa 7.3.2008, č.k. -83 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 14.934,-Sk zastavil na návrh žalobcu , nakoľko v tejto časti žiadal žalobca konanie zastaviť a vo zvyšku žalobu vylúčil na samostatné konanie a rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto konania. Zvyšok žalovanej sumy je tak 35.863,-Sk.

Následne na pojednávaní dňa 25.8.2008 súd pripustil zmenu žaloby v tom zmysle, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 35.863,- Sk s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.643,- Sk od 13.12.2004 do zaplatenia, zo sumy 4.622,- Sk od 13.1.2005 do zaplatenia, zo sumy 2.918,- Sk od 13.2.2005 do zaplatenia, zo sumy 9.064,- Sk od 1.12.2004 do zaplatenia, zo sumy 11.591,- Sk od 1.4.2005 do zaplatenia, so 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.502,- Sk od 13.3.2005 do zaplatenia, zo sumy 1.804,- Sk od 30.3.2005 do zaplatenia, s 12,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.716,- Sk od 1.11.2003 do zaplatenia s tým, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Na dotaz súdu, aby presne uviedla, z čoho presne pozostáva žalovaná suma právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovaná suma, ktorá je teraz predmetom konania a to 35.863,- Sk pozostáva z náhrady za nevyplatenú mzdu vo výške 11.688,- Sk za mesiace december 2004, január až marec 2005, zo sumy 11.591,- Sk a to z nároku na nepreplatenú dovolenku a zo sumy 12.584,- Sk je to z nároku na stravné za obdobie , celý rok 2004 a 1-3/2005, špecifikácia n čl. 23 spisu. Poukázal na to, že zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie najmenej 55% z ceny , pre výpočet stravného vychádzal z ceny 44,-Sk.

Rozsudkom zo dňa 24.5.2010, č.k. -109 súd vo veci rozhodol a to tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi na stravnom sumu 417,71 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v časti o zaplatenie náhrady za nevyčerpanú dovolenku zamietol a žalobu v prevyšujúcej časti týkajúcej sa náhrady straty na zárobku vylúčil na samostatné konanie a rozhodnutie.

Po podaní odvolania proti predmetnému rozsudku zo strany žalovaného v ktorom žalovaný vzniesol námietku premlčania proti všetkým nárokom následne Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 29.9.2010, č.k. -130 rozsudok vo výroku v časti , ktorým bolo žalobe vyhovené zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení Krajský súd v Prešove poukázal na to, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, správne zistil skutkový stav vecí a na základe vykonaných dôkazov nárok žalobcu na zaplatenie stravného aj správne právne posúdil. Uviedol, že žalovaný však v podanom odvolaní vzniesol námietku premlčania a to proti všetkým uplatneným nárokom. Námietku premlčania môže dlžník uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci a súd je povinný na ňu prihliadnuť, aj v štádiu odvolacieho konania. Keďže vznesenou námietku premlčania sa nemôže zaoberať odvolací súd, nakoľko by porušil zásadu dvojinštantnosti konania je potrebné, aby túto námietku posúdil súd prvého stupňa a vysporiadal

sa s ňou, pričom ak zistí, že námietka premlčania je dôvodná nie je možné premlčané právo žalobcovi priznať.

Z uvedeného dôvodu a v zmysle pokynu Krajského súdu v Prešove súd opätovne prejednal vec a to pokiaľ sa týka nároku žalobcu na zaplatenie stravného. Výrok rozsudku v časti týkajúcej sa zamietnutia náhrady za nevyčerpanú dovolenku odvolaním napadnutý nebol a teda tento je právoplatný. Zvyšok nároku bol vylúčený na samostatné konanie a rozhodnutie vyššie uvedeným rozsudkom a nie je predmetom tohto konania.

Následne súd rozsudkom zo dňa 20.04.2011, č.k. 11C/67/2008- vo veci opätovne rozhodla to tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi na stravnom sumu 287,72 eur , ide o stravné ktoré nebolo premlčané a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Stravné v prevyšujúcej časti, ktoré bolo premlčané zamietol. Pokiaľ ide o žalobu v prevyšujúcej časti a to v časti o doplatenie mzdy a v časti o priznanie úrokov z omeškania zo žiadaných súm súd poukázal, že v tejto časti žalobný návrh už vylúčil na samostatné konanie a rozhodnutie rozsudok zo dňa 24.5.2010, teda tento nárok nebol predmetom konania, bude predmetom samostatného konania kde bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania.

V zmysle vyššie uvedeného je teda predmetom tohto konania nárok žalobcu na doplatenie mzdy za mesiace 12/2004 až 3/2005 a nárok na priznanie úrokov z omeškania zo žiadaných súm v zmysle petitu žaloby, tak ako naposledy pripustený súdom na pojednávaní dňa 25.8.2008, kedy súd pripustil zmenu žaloby v tom zmysle, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 35.863,- Sk s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.643,- Sk od 13.12.2004 do zaplatenia, zo sumy 4.622,- Sk od 13.1.2005 do zaplatenia, zo sumy 2.918,- Sk od 13.2.2005 do zaplatenia, zo sumy 9.064,- Sk od 1.12.2004 do zaplatenia, zo sumy 11.591,- Sk od 1.4.2005 do zaplatenia, so 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.502,- Sk od 13.3.2005 do zaplatenia, zo sumy 1.804,- Sk od 30.3.2005 do zaplatenia, s 12,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.716,- Sk od 1.11.2003 do zaplatenia

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi nach sa v pripojenom spise sp.zn. a to pracovnou zmluvou zo dňa 31.10.2003, výplatnými páskami za obdobie 12/2004, 1/2005, 2/2005, 3/2005, 4/2005, 5/2005, 6/2005, 7/2005, 8/2005, 9/2005, 10/2005, odporom proti platobnému rozkazu , dokladom o okamžitom skončení pracovného pomeru, dodatkom č. 1,2 k pracovnej zmluve žalobcu, úradným záznamom zo dňa 7.1.2005, listinami na čl. 15 až 26 spisu sp.zn. , ktoré sa týkajú inej osoby než žalovaného, zápismi z pracovných porád zo dňa 23.3.2004, 9.8.2004, 7.9.204, 24.9.2004, 9.12.2004, 2.3.2004, 5.3.2004, 9.3.2005, 5.4.2005, vrátane originálu zošita ktorý sa nachádza v prílohovej obálke, upozornením na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 19.42005, mzdovým listom žalovaného za rok 2004, 2005, vyjadrením žalobcu zo dňa zmena žaloby, vyjadrením zo dňa 20.5.2008-zmenou žaloby, vyjadrením žalovaného zo dňa 18.9.2008, vyjadrením žalobcu zo dňa 22.9.2008, vyjadrením žalovaného zo dňa 18.10.2008, vyjadrením žalobcu zo dňa 7.11.2008, výplatnými páskami za 11/2003-11/2004, vyjadrením žalovaného zo dňa 18.3.2009 vrátane doplnenia, vyjadrením žalovaného zo dňa 31.3.2009 vrátane priložených listín na čl. ,65 -77, výpočtom priemernej mzdy na čl. 82, kópiami dovolenkových lístkov na čl. 83-87, dodatkami k pracovnej zmluve č. 1 a 2, , vyjadrením žalovaného zo dňa 05.03.2012, vyjadrením žalobcu zo dňa 02.04.2012, prehlásením svedka H.. D. G. zo dňa 15.06.2012, vyjadrením žalobcu zo dňa 13.08.2012-špecifikáciou žalovanej sumy, výsluchom účastníkov konania a svedkov a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí:

Z pracovnej zmluvy zo dňa 31.10.2003 vyplýva, že žalobca pracoval u žalovaného, J. L. ako vykonávateľ od 1.11.2003, pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Hrubá mzda bola dohodnutá na sumu 15.000,-Sk, s tým, že výplatným termínom bol stanovený od 8. Dňa až do 12. dňa v mesiaci. a žalobca mal nárok na dovolenku v počte 20 dní za kalendárny rok. Tento pracovný pomer trval do 13.10.2005, kedy došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, čo potvrdili obaja účastníci konania.

Zo žalovaným predloženého dodatku k pracovnej zmluve č. 1 zo dňa 3.1.2005 k pracovnej zmluve vyplýva, že žalovaný týmto dodatkom zmenil bod 5 pracovnej zmluvy žalobcu, tak že hrubá mzda v sume

15.000,-Sk sa od 12/2004 znížila na 10.000,-Sk mesačne z dôvodu nesplnenia výkonov. Zo záznamu spísaného na tomto dodatku vyplýva, že tento dodatok žalovaný odmietol prevziať.

Zo žalovaným predloženého dodatku k pracovnej zmluve č. 2 zo dňa 7.2.2005 k pracovnej zmluve vyplýva, že žalovaný týmto dodatkom zmenil bod 5 pracovnej zmluvy žalobcu, tak že hrubá mzda v sume 15.000,-Sk sa od 12/2004 znižila na 6.500,-Sk mesačne z dôvodu nesplnenia výkonov. Zo záznamu spísaného na tomto dodatku vyplýva, že tento dodatok žalovaný odmietol prevziať.

Z oznámenia o porušovaní pracovnej disciplíny zo dňa 19.4.2005 vyplýva, že žalovaný písomne upozornil žalobcu na to, že z jeho strany pri práci dochádza k porušovaniu ust. EP a ustanovení , ktoré spočívajú v nezasielaní správ oprávneným o stave exekúcie, majúc na zreteli vymoženie alebo nemožnosť. Zároveň bol žalobca upozornený na to, že v prípade ich opakovania, pristúpi žalovaný k rozviazaniu pracovného pomeru a to výpoveďou , resp. okamžitým skončením pracovného pomeru. Z predloženej vrátenej zásielky v ktorej bola táto písomnosť žalobcovi zasielaná vyplýva, že žalobcu si ju nevyzdvihol a zásielka sa vrátila späť s dňom uloženie 2.5.2005.

Z listu žalovaného zo dňa 19.4.2005 vyplýva, že žalovaný upozornil žalobcu na to že v súlade s ust. a nasl. upravuje žalobcovi mzdu o 20%.

Z výpovede žalobcu okrem iného vyplýva, že žalovaný ich prácu na exekútorskom úrade nekontroloval , prišiel raz za pol roka.

Z výpovede žalovaného vyplýva, že so žalobou akou celkom nesúhlasí. Pokiaľ sa týka nároku žalobcu na doplatenie mzdy uviedol, že žalobca o tom vedel, bol o tom upovedomený, písomné ako ja ústne, pričom v čase zníženia odmeny pracoval na exekútorskom úrade.

Z výpovede svedkyne I. E. vyplýva, že táto svedkyňa pracovala na L. Ú. žalovaného na pracovisku R. H. spolu so žalobcom ako administratívny pracovníčka. Vie o tom, že v priebehu roka 2004 im bolo oznamované, že v súvislosti s nedostatkami a výkonmi im bude znížená mzda. Ona ju mala zníženú. Uviedla ďalej, že 6alobca nemohol ovplyvniť pokles výkonov pretože jednotlivé exekučné spisy nebolo medzi vykonávateľov rozdelené. Ak by to bolo mohol by výkony ovplyvniť. Potvrdila určité nedostatky na pracovisku L. Ú. R. H., avšak išlo o všeobecnú rovinu týkala sa všetkých pracovníkov žalovaného, z jej výpovede konkrétne porušenia a nedostatky respektíve zavinenie nízkych výkonov samotným žalobcom nebolo preukázané. Obdobne to bolo aj pri výpovedi ďalších svedkov navrhnutých žalovaným, D.. E. T., D.. D. U., D.. C. H. a ďalších.

Z vyjadrení právneho zástupcu žalobcu vyplýva, že u žalobcu neboli dodržané ustanovenia pracovnej zmluvy. Žalobca nedostal žiaden upozornenie na neplanenie pracovných povinnosti. Vo všetkých zápisniciach nie je zmienka o tom, že tieto neboli dodržiavané, je tam len všeobecné konštatované, bez tohto, aby bol každý zamestnanec hodnotený samostatne.

Z výplatných pások žalobcu vyplýva, že žalobca odpracoval v mesiaci máj 2004-21 dní, v mesiaci jún 2004-22 dní, v mesiaci júl 2004-19 dní, v mesiaci august 2004-22 dní, v mesiaci september 2004-14 dní, v mesiaci október 2004-21 dní, v mesiaci november 2004-20 dní, v mesiaci december 2004-17 dní, v mesiaci január 2005-17 dní, v mesiaci február 2005-19 dní a v mesiaci marec 2005- 5 dní, t.j. spolu 197 dní.

Z podaného odvolania žalovaného zo dňa 11.6.2010 okrem iného vyplýva, že žalovaný vznáša námietku premlčania proti všetkým žalobcom uplatneným nárokom

Podľa ust. , pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.

Podľa ust. v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,

b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),

c) deň nástupu do práce,

d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa ust. zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

Podľa ust. ,, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Podľa ust. mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.

Podľa ust. ktorý bol zrušený predpisom s účinnosťou od 1. 9. 2007 ak zamestnanec vyrobí zavinene svojou chybnou prácou nepodarok, nepatrí mu za prácu na ňom mzda. Ak možno nepodarok opraviť a ak zamestnanec urobí opravu sám, patrí mu mzda za prácu na tomto výrobku, nie však mzda za vykonanie opravy. Ak zamestnanec nepodarok nezavinil, patrí mu mzda ako za bezchybnú prácu. Táto mzda mu patrí aj vtedy, ak sa mu po oznámení nedostatku neuložilo zastaviť prácu. Rovnako ako pri nepodarkoch sa postupuje tiež pri chybnom vykonávaní montáží, opráv, úprav a stavebných prác.

Podľa opatrenia č. o sumách stravného, účinného od 1.7.2002 suma stravného pre časové pásmo 5až 12 hodín je 72,-Sk.

Podľa opatrenia č. o sumách stravného, účinného od 27.11.2003 suma stravného pre časové pásmo 5až 12 hodín je 80,-Sk.

Podľa opatrenia č. o sumách stravného , účinného od 24.12.2005 suma stravného pre časové pásmo 5až 12 hodín je 89,-Sk.

Podľa ust. zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Podľa ust. zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

Podľa ust. zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia .

Podľa ust právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej

sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku..

V zmysle vyššie uvedených opatrení stravné od 11/2003 až do 3/2005 predstavovalo sumu 55% z sumy stravného 89,-Sk, tj.44,-Sk.

Na základe vykonaného dokazovania, tak ako je to vyššie uvedené je nepochybné, že žalobca mal nárok za stravne za obdobie za 39 dní, celý rok 2004 za 239 dní a 1-3/2005 za 41 dní, ktoré odpracoval. Tieto dní preukázateľne odpravoval, čo vyplýva z výplatných pások žalobcu. Celkovo je má tak žalobca nárok na stravné za 319 dní po 44,-Sk, čo je 14.036,-Sk, žalobca žiadal na stravnom sumu 12.584,-Sk, t.j. 417,71 eur.

V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení je nepochybné, že žalobca ako zamestnanec mal za žiadané obdobie nárok na stravne zo zákona. Dohoda urobená medzi žalovaným a pôvodným zamestnávateľom žalobcu o tom, že preberie úrad za stavu, taký aký bol a jeho tvrdenie o tom, že aj pôvodný zamestnávateľ stravné nevyplácal nie je dôvodný. Zákonnou povinnosťou žalovaného ako zamestnávateľa bolo buď zabezpečiť stravovanie svojim zamestnancom alebo im prispievať na stravu v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, čo preukázateľne nerobil. Sám žalovaný totiž uviedol, že stravné zamestnancom vrátane žalovaného nevyplácal.

Pokiaľ sa týka vznesenej námietky premlčania súd túto posúdil a zistil, že keďže žaloba bola podaná dňa 31.5.2007, všetky nároky žalobcu na stravné , ktoré boli splatné pred dňom 31.5.2004 v zmysle ust. a ust. a dohodnutej splatnosti mzdy, kedy bol splatný aj príspevok na stravu sú premlčané. Teda z vyššie uvedeného je nepochybné, že je premlčaný nárok žalobcu na stravné za mesiace a za mesiace 1-4/2004. Teda žalobca má celkovo nárok na stravné za mesiace 5-12/2004 a podľa počtu odpracovaných dní , tak ako je to uvedené vo výplatných páskach za tieto mesiace celkovo za 197 dní( máj 2004-21 dní, jún 2004-22 dní, júl 2004-19 dní, august 2004-22 dní, september 2004-14 dní, október 2004-21 dní, november 2004-20 dní, december 2004-17 dní, január 2005-17 dní, február 2005-19 dní, marec 2005- 5 dní) , čo pri stravnom za jeden deň 44,-Sk,( 197 x 44,- Sk) je 8.668,-Sk, t.j. 287,72 eur.

Na základe uvedeného a s poukazom aj na právny názor krajského súdu v Prešove mal súd preto za to, že nárok žalobcu na zaplatenie stravného je dôvodný čiastočne a to vo výške 287,72 eur a preto v tejto časti súd žalobe už predchádzajúcim rozsudkom vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi na stravnom sumu 287,72 eur. Tento výrok je právoplatný. Žalobu v prevyšujúcej časti pokiaľ sa týka stravného ako nedôvodnú zamietol, nakoľko premlčaný nárok súd nemôže priznať, ak dlžník vznesie námietku premlčania, pričom žalovaný v danom prípade vzniesol námietku premlčania. taktiež súd už predchádzajúcim rozsudkom zamietol nárok žalobcu na preplatenie nevyčerpanej dovolenky.

Pokiaľ sa jedná časť žalobného návrhu týkajúceho sa doplatenia mzdy v sume 386,20 eur( vyčíslená na čl.34-36 spisu ) za mesiace 12/2004 až marec 2005 súd po prejednaní žaloby v tejto časti dospel k záveru, že žaloba je skoro v celej časti dôvodná. Žalobca svoj nárok na doplatenie mzdy odôvodnil tým, že zo strany žalovaného mu bola bezdôvodne krátená mzdy bez tohto, aby medzi účastníkmi konania bola uzavretá nejaká dohoda o zmene časti pracovnej zmluvy ohľadom výšky mzdy. Zo strany žalovaného bol predložený dodatok č. 1 a dodatok č. 2 k pracovnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným , kde je uvedené , že dodatkom č. 1 sa má meniť mzda zo sumy 15.000,-Sk na sumu 10.000,-Sk mesačne od 12. mesiaca 2004 a dodatkom č. 2 sa mala meniť mzdy zo sumy 10.000,-S k na sumu 6.500,-Sk od 1.1.12005. Na obidvoch týchto písomnostiach je uvedená poznámka o tom, že ich žalobca odmietol prevziať. Žalovaný poukazoval počas konania je to, že dôvodom krátenia mzdy bola v podstate nekvalitná práca., t.j. že to boli nízke výkony na L. Ú. R. H., na čo boli pracovníci viackrát upozorňovaní. Na pracovných poradách.

Dohoda o mzdových podmienkach medzi zamestnancom a zamestnávateľom patrí od 01.04.2002 medzi podstatné náležitosti pracovnej zmluvy. Podľa je zamestnávateľ v pracovnej zmluve povinný dohodnúť so zamestnancom mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Vychádzajúc z ustanovení na mzdových podmienkach sa musí zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť. Krátenie mzdy nie je zníženie mzdy alebo zmena ustanovení pracovnej zmluvy v časti mzdových podmienok, nie je jednostranným právnym úkonom zo strany zamestnávateľa, ale vždy musí dôjsť medzi zamestnancom a zamestnávateľom ohľadom zníženia alebo zvýšenia mzdy k dohode. Výnimku z týchto ustanovení tvoria ustanovenia , ktoré upravujú mzdu pri chybnej práci.

Z týchto ustanovení vyplýva jedna podmienka a to, že zamestnanec musí zavinene svojou chybnou prácou vyrobiť nepodarok (poskytnúť nekvalitnú službu). Aj keď žalovaný poukazoval opakovane na že nekvalitu práce na exekútorskom úrade v Prešove, na nízke výkony, na čo boli zamestnanci tejto pobočky viackrát upozorňovaní na poradách, alebo aj osobne žalovaným nijakým spôsobom túto skutočnosť súdu v konaní nepreukázal, ani to , že nízke výkony boli spôsobené zavinením žalobcu. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalobca zavinil nekvalitnú prácu, že by nekvalitne pracoval. Tieto skutočnosti nevyplývajú ani zo záznamov z porád predložených žalovaným.

Svedkovia, ktorí boli vo veci vypočutí na návrh žalovaného niečo potvrdili, ale išlo o ich tvrdenia, ktoré boli vo všeobecnej rovine nie konkrétne voči žalobcovi pretože okrem neho na L. Ú. R. H. pracovalo viacero súdnych vykonávateľov. Výpoveď niektorých svedkov sa súdu javí ako nedôveryhodná, napríklad výpoveď svedka P. J., ktorý vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 11.5.2009 uviedol ohľadom doručovania dodatkov k pracovnej zmluve uzavretej so žalobcom uviedol to, že žalobca tieto dodatky odmietol prevziať na pracovnej porade, dátum si už presne nepamätal a že tam došlo k hádke. Súd zistil, že dodatok č. 1 bol datovaný zo dňa 3.1.2005 a dodatok č. 2 bol datovaný zo dňa 7.2.2005. Uviedol, že to bolo na pracovných poradách. Podľa dokladov o skončení pracovného pomeru žalobca pracoval u žalovaného do 13.10.2005.

Súd po preskúmaní knihy porád, ktorú doručil žalovaný zistil, že v rozhodnom období vydania dodatkov sa žiadna porada nekonala. Táto bola dňa 24.9.2004 , následne v decembri a potom dňa 9.3.2005 a dňa 5.4.2005. Na žiadnej zo zápisníc nie je podpis žalobcu, a ani v nej nie je uvedené konkrétne napomenutie adresované žalobcovi. Vo všetkých zápisniciach nie je zmienka o tom, že konkrétne žalobca si neplnil pracovné povinnosti, mal nízke výkony, je tam len všeobecné konštatované, bez tohto, aby bol každý zamestnanec hodnotený samostatne a prioritne žalobca. Žalovaný nízke výkony, nekvalitnú prácu žalobcu ničím konkrétnym a nespochybniteľným v konaní nepreukázal.

Ustanovenia nie je možné na tento prípad aplikovať, pretože zo strany žalovaného nebolo preukázané, že k chybnému poskytnutiu služby zo strany žalobcu došlo jeho zavinením. Tak isto dodatok č. 1 a 2 bez toho, aby bol podpísaný žalobcom nie je možné považovať za zmenu pracovnej zmluvy v časti mzdy. Z toho dôvodu má súd za to, že žalobcovi patrí mzda aká bola dohodnutá v pracovnej zmluve zo dňa 31.10.2003, t. j. vo výške 15.000,- Sk v hrubom.

Z predložených dokladov je nepochybné, že za mesiac december 2004 bola vyplatená žalobcovi suma 9.159,- Sk a mala mu byť vyplatená suma 11.802,- Sk v čistom, pričom rozdiel je vo výške 2.643,- Sk, t.j. 87,73 eur.

Za mesiac január 2005 mu bola vyplatená suma 6.703,- Sk, mala mu byť vyplatená suma vo výške 11.325,- Sk, rozdiel je vo výške 4.622,-Sk, t.j.153,42 eur.

Za mesiac február 2005 mu bola vyplatená mzda vo výške 7.450,- Sk, mala mu byť vyplatená suma vo výške 10.369,- Sk, rozdiel je vo výške 2.919,-Sk, t.j. 96,89 eur. Žalobca žiadal sumu 2.918,-Sk a úroky z omeškania zo sumy 2.918,-Sk, čo je t.j. 96,86 eur.

Za mesiac marec 2005 mu bola vyplatená suma 1.503,- Sk, mala mu byť vyplatená suma 2.954,- Sk, rozdiel je vo výške 1.451,- Sk, t.j. 48,16 eur. V tejto časti žalobca takto upravil pôvodný petit. Pôvodne žiadal za marec 2005 sumu 1.502,-Sk, t.j. 49,86 eur. Neskôr už žiadal len sumu 1.451,-Sk.

Celkovo pôvodne žiadal sumu 11.685,-Sk, t.j. 387,87 eur, neskôr žiadal 386,20 eur , neskôr čiastočne vzal žalobu v časti nároku -doplatku mzdy vo výške 1,65 eur späť. Rozdiel je 386,22 eur. Súd priznal sumu 386,17 eur , zvyšok žiadanej sumy súd považoval za nedôvodný a preto ho zamietol.

Na základe vykonaného dokazovania tak ako je to vyššie uvedené a citovaných zákonných ustanovení súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi doplatok na mzde v celkovej výške 386,17 eur za mesiace december 2004 až marec 2005 ( 87,73 eur +153,42 eur +96,86 eur +48,16 eur). Súd poukazuje že ide o nárok žalobcu, ktorý nie je premlčaný a jej nesporné že na túto sumu doplatku mzdy má žalobca nárok, pretože súd žalobe v tejto časti žaloby ako nároku žalobcu na doplatok mzdy ako plne dôvodnému na základe vykonaného dokazovania súd vyhovel. Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania všetkých nárok. Žaloba bola podaná dňa 31.05.2007. Premlčané sú teda všetky nároky splatné pred dňom 31.05.2004. Mzda za mesiac 12/2004 bola splatná dňa 12. nasledujúceho mesiaca, t.j. 12.1.2005 , mzda za mesiac 1/2005 bola splatná dňa 12.2.2005, mzda za mesiac 2/2005 bola splatná dňa 12.3.2005 a mzda za mesiac 3/2005 bola splatná dňa 12.4.2005. Teda všetky tieto nároky na doplatenie mzdy za mesiace 12/2004 až 3/2005 aj napriek vznesenej námietke premlčania neboli premlčané.

Súd poukazuje, že žalovaný tieto žalobcom vypočítané sumy a špecifikované naposledy v podaní zo dňa 13.08.2012 t.j. vyčíslený doplatok mzdy, ich výšku nikdy nespochybnil, spochybňoval len nárok ako taký. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z týchto súm o ktorých nemal žiadne pochybnosti.

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1,65 eur ( zvyšku pôvodne žiadanej mzdy) zastavil vzhľadom na to, že žalobca v tejto časti vzal žalobu späť a žiadal ju zastaviť v zmysle ust. ods . 1,2 .

Predmetom zvyšnej časti žalobného návrhu tak ostali ešte úroky z omeškania zo žiadaných súm, 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.643,- Sk od 13.12.2004 do zaplatenia, zo sumy 4.622,- Sk od 13.1.2005 do zaplatenia, zo sumy 2.918,- Sk od 13.2.2005 do zaplatenia, zo sumy 9.064,- Sk od 1.12.2004 do zaplatenia, zo sumy 11.591,- Sk od 1.4.2005 do zaplatenia, so 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.502,- Sk od 13.3.2005 do zaplatenia, zo sumy 1.804,- Sk od 30.3.2005 do zaplatenia, s 12,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.716,- Sk od 1.11.2003 do zaplatenia.

Právna zástupkyňa žalobcu na poslednom pojednávaní uviedla, že prvá suma uvedená v pripustení zmeny žalobného návrhu suma 2.643,- Sk je vlastne mzdou za mesiac december 2004, suma 4.622,- Sk je mzdou za január 2005, suma 2.918,- Sk je mzdou za február 2005, suma 1.502,- Sk ( neskôr žiadala už len 1451,-Sk) uvedená, ktorú žiadal žalobca priznať je mzdou za marec 2005.

Suma 9.064,- Sk, 1.804,- Sk a 1.716,- Sk je vlastne stravným za žiadané obdobie. Stravné za rok 2003 predstavuje spolu sumu 1.716,- Sk. Stravné za rok 2004 predstavuje 9.064,- Sk a za rok 2005 je suma stravného 1.804,- Sk.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalobcovi bolo už právoplatne priznané, stravné za obdobie od mája 2004-21 dní, jún 2004-22 dní, júl 2004-19 dní, august 2004-22 dní, september 2004-14 dní, október 2004-21 dní, november 2004-20 dní, december 2004-17 dní, január 2005-17 dní, február 2005-19 dní, marec 2005- 5 dní) , čo pri stravnom za jeden deň 44,-Sk,( 197 x 44,-Sk) v sume 8.668,-Sk, t.j. 287,72 eur a týmto rozsudkom bola priznaná mzdy za obdobie od 12/2004 do 3/2005 v sume 386,21 eur ( 12/2004 -87,43 eur, 1/2005-153,42 eur, 2/2005-96,59 eur a 3/205 -48,16 eur).

Stravné za obdobie od mája 2004 do marca 2005 ako doplatok mzdy za mesiace 12/2004 až 3/2005 bolo splatné výplatnom termíne, t.j., od 8.dňa až do 12. dňa nasledujúceho mesiaca, teda najneskôr 12 dňa nasledujúceho mesiaca. Tým, že žalovaný tieto sumy stravné a a mzdy tak ako sú vyššie uvedené v stanovenom termín, t.j. do 12. dňa nasledujúceho mesiaca neuhradil dostal s atak do omeškania a je povinný uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania v zákonnej výšky podľa zákonných ustanovení účinných v čase omeškania a poukazom na žalobný petit pretože nemôže ísť ultra petit.

Pokiaľ ide o stravné žalobca žiadal úroky z omeškania vo výške 8% ročne za stravné za rok 2004 v sume 9.064,- Sk žalobca žiadal od 1.12.2004 do zaplatenia. Za stravné za rok 2005 žiadal úroky z omeškania vo výške 6% ročne v sume 1.804,- Sk žalobca žiadal od 30.3.2005 do zaplatenia.

Žalobca má v zmysle citovaných právnych predpisov a vykonaného dokazovania nárok na stravne za rok 2004 v sume ( máj 2004-21 dní, jún 2004-22 dní, júl 2004-19 dní, august 2004-22 dní, september 2004-14 dní, október 2004-21 dní, november 2004-20 dní, december 2004-17 dní, t.j. 156 dní po 44,- Sk, t.j.6.864,-Sk-227,84 eur.

Stravné za mesiace 5-11/2005 pri počte 139 dní x 44,-Sk je 6.116,-Sk, t.j. 203,01 eur.

Stravné za december 2004 pri počte 17 dní po 44,-Sk je 748,-Sk, t.j. 24,83 eur. Žalobca má nárok na úroky z omeškania v zmysel vyššie uvedeného z týchto súm to od. 13 dňa nasledujúceho kal. mesiaca.

Stravné za január 2005 pri počte 17 dní a za február 2005 pri počte 19 dní , spolu 36 dní po 44,-Sk je 1.584,-Sk, t.j. 52,58 eur.

Stravné za marec 2005 pri počte 5 dní, t.j. 5 x 44,-Sk je 220 Sk, t.j. 7,30 eur.

Spolu celé stravné súdom už právoplatne priznané je v sume 287,72 eur, pričom žalobca nárok má na úroky z omeškania za stravné za každý mesiac z týchto súm to od. 13 dňa nasledujúceho kal. mesiaca

Pokiaľ sa jedná o mzdu za december v sume 2.643,- Sk ( 87,43 eur) žalobca žiadal úroky z omeškania vo výške 8% ročne od 13.12.2004 do zaplatenia. Nárok má až od 13.1.2005.

Pokiaľ sa jedná o mzdu za január 2005 v sume 4.622,- Sk( 153,42 eur ) žalobca žiadal úroky z omeškania vo výške 8% ročne od 13.1.2005 do zaplatenia. Nárok má až od 13.2.2005.

Pokiaľ sa jedná o mzdu za február 2005 v sume 2.918,-Sk ( 96,89 eur) žalobca žiadal úroky z omeškania vo výške8% ročne zo sumy 2.918,- Sk od 13.2.2005 do zaplatenia. Nárok má až od 13.3.2005.

Pokiaľ sa jedná o mzdu za marec 2005 v sume 1.451,-Sk ( 48,16 eur ) žalobca žiadal úroky z omeškania vo výše 6% ročne zo sumy 1.502,- Sk od 13.3.2005 do zaplatenia. Nárok má až od 13.4.2005.

Na základe vyššie uvedeného preto súd priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania z dlžných tak ako ich žiadal na ktoré má žalobca nárok podľa aktuálnych právnych predpisov účinných v čase omeškania a platných úrokových sadzieb NBS platných v čas omeškania tak ako ich žalobca žiadal a na ktoré má žalobca nárok v zmysle jeho návrhu, ktorý nemôže prekročiť, pričom v niektorých prípadoch boli vyššie ako ich žalobca žiadal, a v niektorých prípadoch žiadal žalobca úroky z omeškania od neskoršieho obdobia aj napriek tomu, že mal nárok na ich priznanie od skoršieho dátumu. Súd však nemôže ísť ultra petit, a preto rozhodol tak ako je to vyššie uvedené a odôvodnené a presne uvedené vo výroku rozsudku.

Vo zvyšnej časti nárok na priznanie úrokov z omeškania zo súm ktoré boli zamietnuté ktorými sú doplatok mzdy , náhrada za nevyčerpanú dovolenku, časť premlčaného stravného, ktoré bolo súdom zamietnuté ako aj zo súm, kde bolo konania zastavené v časti žiadaných vyšších úrokov z omeškania než na aké má žalobca nárok súd žalobu ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ sa týka trov konania, súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov

uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V danom prípade súd o trovách rozhodol podľa tohto ustanovenia, pretože nie je zatiaľ možné o trovách konania rozhodnúť, nakoľko súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, kde súd musí prítomným účastníkom odovzdať hneď aj písomné vyhotovenie tohto rozsudku, pričom účastníci sú povinný vyčísliť trovy konania do 3 dní od jeho vyhlásenia. Z uvedeného dôvodu preto súd rozhodol o trovách v zmysle ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l

b/ konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd I.stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a/

f/ rozhodnutie súdu I.stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.