Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_17CoCsp-11-2023.pdf
PDF · 84.67 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/11/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. E. XXX, o zaplatenie sumy 4.973,64 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Kežmarok, teraz Okresného súdu Poprad, pracovisko Kežmarok č.k. 6Csp/88/2022-106 zo dňa 9.12.2022 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol takto: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.496,82 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.496,82 eur od 18.09.2021 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 60,- eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 20. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 20. dňa, toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %, o výške ktorého po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 4.973,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.535,84 eur od 18.9.2021 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, pretože právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere, pričom žalovaný riadne úver nesplácal. Žalovaný sa dostal do omeškania, úver bol zosplatnený a následne bol úver na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej dňa 13.11.2020 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Bratislava a žalobcom postúpený na žalobcu. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že čiastočne nárok žalobcu je dôvodný, pretože, aj keď považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, istinu úveru je potrebné vrátiť po odpočítaní už poskytnutého plnenia. Vo zvyšku prvoinštančný súd žalobu zamietol pre nesprávne uvedenú výšku RPMN. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že pokiaľ súčasťou úverovej zmluvy bola dohoda o poistení, plnenie poistného žalovaným rozložené mesačne je potrebné prirátať do nákladov spotrebiteľa na poskytnutý úver, a keďže žalobca tak neurobil, RPMN nie je správne vypočítaná. Žalobca súdu nijako nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí.
Súbor poistenia bol súčasťou zmluvy o úvere a prvoinštančný súd s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladal, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí úverovej zmluvy, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Prvoinštančný súd skúmal aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a dospel k záveru, že došlo k riadnemu postúpeniu bankovej pohľadávky a boli splnené všetky podmienky postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Informácia o postúpení pohľadávky bola doručovaná žalovanému. Prvoinštančný súd vec posúdil jednak podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ, ďalej podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Ďalej aplikoval ust. § 1 ods. 2, 8 zákona č. 129/2010 Z.z., § 2 písm. d/, g/, h/, i/ zákona č. 129/2010 Z.z. a § 9 ods. 1, 2 písm. h/, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. Aplikoval aj § 92 ods. 8 zákona o bankách. Preto čiastočne žalobe čo do istiny vyhovel a vo zvyšku žalobu ako úver bezúročný a bez poplatkov zamietol. Vo vyhovujúcom výroku prvoinštančný súd pri úrokoch z omeškania aplikoval ust. § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Žalovanému umožnil splácať dlh v splátkach podľa § 232 ods. 3, 4 CSP. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný. Prvoinštančný súd vyčíslil pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %. O výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
3. Proti tomuto rozsudku, a to proti zamietavému výroku, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní uviedol, že prvoinštančný súd postupoval nesprávne, keď započítaval poistenie do celkových nákladov. Z obsahu zmluvy vyplýva, že nebolo podmienkou uzatvorenie poistenia pri získavaní spotrebiteľského úveru. Išlo o rozhodnutie žalovaného v žiadosti o VÚB pôžičku, kde žalovaný požiadal o základný súbor poistenia. Výška mesačnej splátky poistenia tak bola v zmluve dohodnutá vo výške 2,92 eur mesačne. Poistné do výpočtu celkových nákladov v prípade, že je dojednané dobrovoľne, sa nezarátava. Keďže v uvedenom prípade poistenie nie je povinné a úverovú zmluvu za rovnakých podmienok môže klient uzatvoriť aj bez dojednaného poistenia, nie je poistné zarátané do výpočtu celkových nákladov, a teda ani do RPMN. Výpočet celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti s poskytnutím úveru použitý súdom preto považuje žalobca za svojvoľný, nakoľko nezohľadňuje fakultatívnosť poistenia, a teda vynechanie poplatku za poistenie pri zahrnutí do celkovej čiastky podľa § 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Výška splátky vstupujúca do celkových nákladov je ponížená o 2,92 eur (splátka poistného), preto splátka bez poistenia tak, ako je uvedená aj v zmluve, čiže mesačná anuitná splátka, bola dohodnutá vo výške 60,26 eur. Žalobca má na základe uvedeného za to, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je v zmluve uvedená správne a zároveň v tejto súvislosti zastáva názor, že je splnená aj zákonná požiadavka správnosti výšky ročnej percentuálnej miery nákladov v súlade s § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný nemohol byť v dôsledku uvedeného v žiadnom prípade postupcom uvedený do omylu v otázke výšky svojich záväzkov zo zmluvy a súd svojim rozhodnutím neprimerane prísne sankcionuje veriteľa za situácie, kedy zmluva spĺňa náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. To, že uzatvorenie zmluvy o poistení nebolo podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru vyplýva zo samotnej zmluvy, konkrétne z čl. 1 bod 7 s názvom „Poplatky“, kde v časti „Pristúpenie k poisteniu schopnosti splácať VÚB pôžičku“ žalovaný vyjadril súhlas so zvoleným súborom poistenia, a to so základným súborom poistenia. Zároveň žalovaný v rámci zmluvy niekoľkokrát vyjadril súhlas s dohodnutým podmienkami a to napr. keď uviedol, že vyhlasuje, že bol veriteľom pri dojednávaní poistenia podrobne informovaný o podmienkach poistenia. Žalovaný vlastnou rukou v žiadosti o VÚB pôžičku podpísal a uviedol, že žalovaný žiada základný súbor poistenia. Preto žalobca žiadal, aby prvoinštančný rozsudok bol zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby v napadnutej časti prvoinštančný rozsudok bol zmenený a žalobe vyhovené v plnom rozsahu. Žalobca si uplatnil plnú náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalovaný v odvolaniu nezaujal žiadne stanovisko.
5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné.
6. V sporoch o ochranu slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa (R 6/2022). Na to, aby mohol veriteľ platne postúpiť pohľadávku podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, musí byť postupovaná pohľadávka splatná. Občiansky zákonník tak, ako to uviedol aj prvoinštančný súd pri právnom posúdení predpokladá, že pri postúpení bankovej pohľadávky, je potrebné dodržať dvojfázový postup zosplatnenia, a to podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a až následne pristúpiť k aplikácii § 565 Občianskeho zákonníka. Na to, aby žalobca bol v spore úspešný, musí byť v prvom rade účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Súd je povinný skúmať vecnú legitimáciu ex offo za každých okolností a v každom štádiu konania. Nezávisí od toho, či žalobca sa cíti vecne legitimovaný, dôležité je zistiť, či objektívne mu tvrdené právo patrí. Splatná pohľadávka môže byť predmetom postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na existenciu dlhu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca však nepredložil doklad o doručení tejto zásielky obsahujúcej právny úkon podľa § 53 ods. 9 žalovanému do jeho dispozičnej sféry. Poštový podací hárok nesvedčí o tom, že právny úkon bol doručený do dispozičnej sféry žalovaného. Platí, že všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú, je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Zásielka pri doručovaní právneho úkonu sa považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície. Prvoinštančný súd sa touto okolnosťou nezaoberal a nevyhodnotil, či právny úkon podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bol doručený do dispozičnej sféry žalovaného. Následne právny predchodca žalobcu, VÚB banka vyhlásila splatnosť dlhu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ktorý právny úkon bol doručovaný žalovanému a dostal sa do jeho dispozičnej sféry, o čom svedčí predložená doručenka k tejto listine. Z uvedeného teda vyplýva, že pohľadávka jednoznačne nebola ešte platne zosplatnená, pokiaľ žalobca nepreukáže doručovanie úkonu podľa § 53 ods. 9 žalovanému do jeho dispozície. Prvoinštančný súd túto okolnosť nezohľadnil a nezaoberal.
7. V ďalšom bolo povinnosťou prvoinštančného súdu vyhodnotiť, či pohľadávka, ktorá bola VÚB bankou, a.s. postupovaná na žalobcu, bola postupovaná na bankový, resp. na nebankový subjekt a či žalobca mal alebo nemal bankovú licenciu v čase postúpenia pohľadávky. Týmito okolnosťami vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii sa prvoinštančný súd nezaoberal a potom nemohol správne vyhodnotiť postúpenie bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, kde je podmienkou, aby pred postúpením pohľadávky došlo k ďalšej výzve pôvodného veriteľa (VÚB banky, a.s.), ktorá výzva sa musela dostať do dispozičnej sféry žalovaného.
8. Pokiaľ prvoinštančný súd aktívnu vecnú legitimáciu, ktorú je povinný skúmať ex offo, bude mať jednoznačne ustálenú, následne je jeho povinnosťou zaoberať sa okolnosťami uzatvorenia zmluvy o úvere žalovaného so žalobcom a skúmať, či došlo alebo nedošlo k podmieneniu uzatvorenia úverovej zmluvy uzatvorením aj zmluvy o poistení schopnosti splácať úver. Pokiaľ poistenie nebolo podmienkou získanie úveru, vtedy náklady súvisiace s poistením nemajú byť zahrnuté do výšky výpočtu RPMN. Pokiaľ však jednoznačne bude preukázané, že žalovaný nemal na výber a musel toto poistenie uzavrieť, v takom prípade výška poistného sa zarátava do celkových nákladov spotrebiteľa a je súčasťou základu pre výpočet RPMN. Prvoinštančný súd sa síce zaoberal otázkou, či bola alebo nebola úverová zmluva podmienená poistnou zmluvou, avšak nesprávnym procesným postupom, keď vyzval samostatnou listinou pred pojednávaním žalobcu na späťvzatie žaloby (v rozsahu zamietnutého návrhu) s tým, že prvoinštančný súd uvedené považoval za predbežné právne posúdenie veci. Predbežné právne posúdenie veci v súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP sa vykoná na pojednávaní po tom, čo strany sporu prednesú svoje návrhy, čo v danej veci nastalo až po doručení výzvy žalobcovi.
Pokiaľ prvoinštančný súd nemal jasnú otázku podmienenia poistnej zmluvy a úverovej zmluvy, bolo potrebné postupovať podľa § 150 ods. 2 CSP a vyzvať žalobcu na prípadné ďalšie skutkové tvrdenia, ktoré by ozrejmili podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti v súvislosti s uzatvorenou poistnou zmluvou, nie hneď, bez pojednávania postupovať podľa § 181 ods. 2 CSP. Keďže prvoinštančný súd nepostupoval správne, žalobca sa k otázke skutkových okolností súvisiacich s uzatváraním poistnej zmluvy pri uzatváraní zmluvy o úvere nemal možnosť vyjadriť, ani bližšie skutkové okolnosti tvrdiť. Preto prvoinštančný súd vo vzťahu k skutkovým okolnostiam týkajúcim sa uzatvorenia poistnej zmluvy nemal dostatočne zistený skutkový stav a ani nemohol vec dostatočne právne posúdiť, keď vychádzal pri svojom rozhodovaní len z domnienok.
9. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu v zamietavom výroku.
10. Úlohou prvoinštančného súdu bude v prvom rade ex offo zistiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a vyhodnotiť, či k postúpeniu pohľadávky došlo riadne a či pohľadávka bola pri postupovaní splatná, či žalovaný má bankovú licenciu a či proces postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách je lege artis. Pokiaľ prvoinštančný súd bude mať tieto okolnosti jednoznačne ustálené, až potom, v prípade, pokiaľ žalobca bude aktívne vecne legitimovaný, sa bude meritórne zaoberať otázkou podmienenosti úverovej zmluvy a zmluvy o poistení schopnosti splácať úver a okolnosťou, či splátka za poistné má alebo nemá byť súčasťou nákladov na úver, resp. súčasťou základu pre výpočet RPMN. Pokiaľ RPMN bude vypočítaná nesprávne v neprospech spotrebiteľa, až v takom prípade je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.
11. Prvoinštančný súd podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o trovách konania.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).