Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/82/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táni Rapčanovej a sudcov Mgr. Miroslava Šeptáka a JUDr. Gabriely Veselovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin ako opatrovníkom, dieťa rodičov matky: N. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. Q., ul. F. č. XXX/XX a otca: S. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., ul. S. č. XXX/X, o zníženie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 30. marca 2012 č. k. -37, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

N a r i a ď u j e okresnému súdu vykonať opravu dátumu narodenia otca dieťaťa v úvodnej časti rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 30. 03. 2012 č.k. -37 tak, že správne má znieť: „26. 08. 1976“.

odôvodnenie:

Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 30. 03. 2012 č. k. -37 návrh otca S. P. zo dňa 17. 01. 2012 na zníženie výživného voči matke N. P. vo vzťahu k maloletej P. P. zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd porovnával pomery účastníkov a maloletého dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom v roku 2010 so súčasnými pomermi. Na strane matky nedošlo k žiadnej podstatnej zmene okolností, ktoré boli podkladom pôvodného rozhodnutia o výživnom. Čo sa týka maloletej dcéry, došlo k určitej zmene pomerov a to v súvislosti s celkovým vývojom životných nákladov od roku 2010. Otec dieťaťa v porovnaní s rokom 2010, keď pracoval ako policajt a jeho priemerný čistý príjem bol okolo 880 eur, ukončil služobný pomer v polícii a od 01. 01. 2012 dostáva výsluhový dôchodok vo výške 336,59 eur. Otec dieťaťa má 35 rokov, je zdravý a je schopný sa zamestnať a dosahovať príjem v minimálnej výške 500 eur čistého mesačne. Ako sám uviedol, robí potrebné kroky na to, aby sa zamestnal v spoločnosti Kia Slovensko, a.s., kde by jeho čistý príjem bol od 700 do 800 eur mesačne, prípadne uvažuje o tom, že by sa zamestnal ako šofér kamiónu, kde by jeho čistý príjem dosahoval približne 1.000 eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že spolu s výsluhovým dôchodkom je v schopnostiach a možnostiach otca, aby jeho príjem bol minimálne v takej výške, ako bol v roku 2010. Okrem toho súd musel prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že otcovi bolo vo februári tohto roku vyplatené odchodné vo výške 6.731,76 eur.

Na základe uvedeného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že nedošlo k takej podstatnej zmene okolností na strane rodičov, ako aj na strane maloletej dcéry, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie súdu

o znížení určeného výživného vo výške 150 eur na sumu 50 eur mesačne. Pokiaľ aj otec dieťaťa spláca hypotekárny úver v súvislosti so zakúpením rodinného domu, táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre zníženie povinnosti platiť výživné, pretože podľa o rodine (ďalej len „“), výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Z týchto dôvodov súd návrh otca dieťaťa na zníženie výživného zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. (ďalej len „“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec dieťaťa, ktorý v odvolaní uviedol citujem: „V uvedenej veci zníženia výživného som žiadal o zníženie zo sumy 150 eur na sumu 50 eur mesačne, nakoľko môj mesačný príjem je v súčasnej dobe 336 eur mesačne a iné príjmy nemám. Predtým som bol zamestnaný u polície, kde môj príjem bol okolo 900 eur mesačne a nakoľko som odišiel na výsluhový dôchodok môj príjem činí 336 eur. Mám za to, že na mojej strane došlo k podstatnej zmene príjmu a zníženie výživného je preto namieste. A hypotetické úvahy o tom, že si nájdem robotu sú podľa mňa nie zo strany okresného súdu na mieste.

Preto si myslím, že v zmysle rozhodnutie Okresného súdu v Martine vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto podávam voči rozhodnutiu odvolanie a navrhujem, aby Krajský súd v Žiline tento rozsudok zmenil tým, že mi bude znížená suma výživného, ktorú mám platiť zo sumy 150 eur na sumu 50 eur mesačne“.

Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca dieťaťa uviedla, že otec dieťaťa má len 35 rokov, je zdravý a schopný naďalej pracovať. Tento však nejaví žiadny záujem nájsť si prácu. V rodinnom dome žije so svojou družkou, ktorá podniká. Maloletá má 14 rokov a v tomto veku sa vyvíja. Otec dieťaťa si nevie predstaviť, čo taká starostlivosť o dospievajúcu dcéru vyžaduje, keďže prestal mať o maloletú záujem. Cestovné do školy predstavuje 20 eur, hygienické potreby, kozmetika, oblečenie, obuv, jedno doučovanie 3 eur (2x týždenne). Kvôli strachu z otca dieťaťa maloletá začala navštevovať psychiatrickú poradňu (lieky na 1 mesiac cca 12 eur). Nakoľko sa maloletá pripravuje na strednú školu, musí jej zakúpiť učebné pomôcky a učebnice. Vzhľadom k tomu, že príjem matky dieťaťa predstavuje mesačne cca 500 eur, z čoho musí uhrádzať výdavky (elektrika 132,50 eur, pôžička 236 eur, poistka 8 eur), nesúhlasila so znížením výživného, nakoľko ako jediný živiteľ rodiny musí zabezpečiť chod domácnosti inak nebude mať finančné prostriedky na zabezpečenie základných životných potrieb.

Opatrovník dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s odvolaním otca dieťaťa. Trval na potvrdení rozsudku okresného súdu. Určenie výživného na maloleté dieťa považoval za primerané k potrebám a veku maloletej a taktiež možnostiam a schopnostiam otca platiť určené výživné.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, ), preskúmal rozhodnutie napadnuté odvolaním v rozsahu vyplývajúcom z ust. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil ( ).

V preskúmavanej veci sa otec dieťaťa podaným návrhom, došlým súdu dňa 18. 01. 2012 domáhal zníženia výživného na sumu 50 eur mesačne počnúc dňom 01. 03. 2012, na tom skutkovom základe, že o výživnom bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 18. 02. 2010 č. k. -38, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 02. 2010, pričom od rozhodnutia súdu o výživnom došlo na strane otca dieťaťa k zmene pomerov. Od 01. 01. 2012 je totiž poberateľom len výsluhového dôchodku v sume 330 eur mesačne.

Okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v čase posledného rozhodovania o výživnom súd vychádzal z čistého mesačného príjmu otca dieťaťa 880 eur mesačne. Pokiaľ ide o matku dieťaťa, jej čistý mesačný príjem sa v porovnaní so súčasnosťou v podstate nezmenil. Maloletá

bola v čase posledného rozhodovania o výživnom žiačka 7. ročníka základnej školy. V súčasnej dobe navštevuje 9. ročník základnej školy. Pokiaľ ide o otca dieťaťa bol uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru dňom 31. 12. 2011 (po 15 rokoch doby trvania služobného pomeru) a rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 17. 02. 2012 mu bol ku dňu 01. 01. 2012 priznaný výsluhový dôchodok vo výške 336,59 eur mesačne. Z výsluchu otca dieťaťa súd zistil, že si hľadá zamestnanie (napr. v spoločnosti Kia, kde by mohol dosahovať príjem od 700 do 800 eur čistého mesačne, ako vodič v nákladnej doprave s príjmom okolo 1.000 eur mesačne). Otec dieťaťa je výlučným vlastníkom rodinného domu v X. a staršieho osobného motorového vozidla. Jeho výdavky predstavujú inkaso a s tým súvisiace náklady (100 eur mesačne) a viaceré dlhy. Ďalej súd zistil, že otcovi dieťaťa bolo vo februári 2012 vyplatené odchodné vo výške 6.731 eur.

Podľa ust. vety prvej, , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pre posúdenie predpokladov k zmene právoplatného rozsudku o výživnom ( ) musí byť založený záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho je potrebné zmeniť i výšku výživného. Môže dôjsť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom dieťaťa (fyzickým dospievaním, začínajúcou školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať i zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu alebo dôvodného poklesu jeho zárobku, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť.

Podľa ust. , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa nie je dôvodné. Podľa odvolacieho súdu okresný súd zistil úplne a správne skutkový stav a porovnajúc okolnosti v čase posledného rozhodovania o výživnom s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe vyvodil z neho aj správny právny názor, že nedošlo na strane otca dieťaťa k takej zmene pomerov, ktorá by mala za následok zmenu doterajšieho súdneho rozhodnutia o výživnom.

Aj podľa odvolacieho súdu nebolo možné prihliadať len na to, že otec dieťaťa je poberateľom výsluhového dôchodku v sume 336,59 eur ale za rozhodujúce bolo potrebné považovať aj vyplatenie odchodného vo výške 6.731,76 eur, ktoré je tiež príjmom slúžiacim k zabezpečovaniu jeho potrieb. Okrem toho aj keď otec dieťaťa mal na jednej strane právo požiadať o uvoľnenie zo služobného pomeru po dobe 15 rokov jeho trvania, možno dôvodne predpokladať, že jeho rozhodnutie bolo podmienené možnosťou poberania výsluhového dôchodku a popritom poberania mzdy. Otec dieťa je mladý človek, v produktívnom veku, s dobrým zdravotným stavom a preto by malo byť v súčasnej dobe v jeho možnostiach sa aj zamestnať a dosahovať príjem, z ktorého by bolo v jeho schopnostiach platiť doteraz určené výživné. Sám odvolateľ neuviedol v odvolaní žiadne také okolnosti, ktoré by boli dôvodom na zmenu súdneho rozhodnutia zo strany odvolacieho súdu.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Podľa ust. za podmienok ust. odvolací súd nariadil okresnému súdu opravu úvodnej časti napadnutého rozsudku pokiaľ ide o dátum narodenia otca dieťaťa, ktoré okresný súd uviedol nesprávne (namiesto dátumu 26. 08. 1976 uviedol deň 26. 08. 1980).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. a , podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho

výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloletých je takýmto konaním ( ), preto bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .