Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/80/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľky B. F., bytom Z. Z., P. XXX, právne zastúpenej JUDr. Adrianou Kačmarikovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Šuňavcova 1 proti odporcovi Poľnohospodárske družstvo FLÓRA, so sídlom Trenčianska Teplá, Ľ. Podjavorinskej 455/7, IČO 00 589 403, právne zastúpenému JUDr. Jurajom Valáškom, advokátom, so sídlom Trenčianska Teplá, Ľ. Podjavorinskej 455/7 o zaplatenie 5.653,89 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 13 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.867,40 eur od 8.9.2003 do 27.10.2011, zo sumy 1.616,24 eur od 28.10.2011 do 9.12.2011, zo sumy 1.000 eur od 10.12.2011 do 30.12.2011, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.

III. Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 193,85 eur, k rukám JUDr. Juraja Valáška, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania štátu v sume 114,60 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania štátu v sume 73,88 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VI. Navrhovateľke sa po právoplatnosti tohto rozhodnutia v r a c i a cestou učtárne tunajšieho súdu nevyčerpaná záloha na trovy znaleckého dokazovania zúčtovaná pod pol. 14a 140/09 v sume 58,04 eur.

VII. Odporcovi sa po právoplatnosti tohto rozhodnutia v r a c i a cestou učtárne tunajšieho súdu nevyčerpaná záloha na trovy znaleckého dokazovania zúčtovaná pod pol. 14a 137/09 v sume 58,04 eur.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala od odporcu zaplatenia sumy 5.653,89 eur spolu s 18,8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 51,69 eur od 3.7.1998 do zaplatenia, zo sumy 1.867,40 eur od 3.7.1999 do zaplatenia, zo sumy 1.867,40 eur od 3.7.2000 do zaplatenia, zo sumy 1.867,40 eur od 3.7.2001 do zaplatenia.

Rozsudkom č.k. -277 zo dňa 6.12.2010 súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 2.216,24 eur spolu so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 8,45 eur od 03.07.1999 do zaplatenia, zo sumy 340,39 eur od 03.07.2000 do zaplatenia a zo sumy 1.867,40 eur od 03.07.2001 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že právna predchodkyňa navrhovateľky R. N. bola členkou družstva odporcu, jej členstvo v tomto družstve zaniklo v zmysle ust. jej smrťou dňa 26.12.1996. Navrhovateľka ako jediná dedička po poručiteľke o členstvo v družstve nepožiadala, a preto jej podľa patrí vyrovnací podiel, ktorého výška bola určená znaleckým dokazovaním na sumu 9.337 eur. Vyrovnací podiel sa podľa článku XV. bod 5 stanov odporcu poskytuje v rovnomerne rozvrhnutých splátkach. Prvá splátka je splatná do troch mesiacov po schválení ročnej účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo. Každá splátka je splatná najneskôr po uplynutí roka. Posledná splátka je splatná najneskôr po uplynutí piatich rokov. S prihliadnutím na odporcom uplatnenú námietku premlčania súd dospel k záveru, že právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe. Premlčacia doba pri prvej splátke uplynula dňa 03.07.2000, pri druhej splátke dňa 03.07.2001, pri tretej splátke dňa 03.07.2002, pri štvrtej splátke dňa 03.07.2003 a piatej splátke dňa 03.07.2004. Odporca listom zo dňa 15.10.2003 uznal svoj záväzok vyplatiť navrhovateľke vyrovnací podiel v sume 1.701,95 eur (51.273,- Sk). Účinky uznania dlhu podľa názoru súdu nastali len v sume 340,39 eur pri každej z jednotlivých piatich splátok. Navrhovateľka uplatnila návrh na začatie konania dňa 21.11.2003, v čase podania návrhu boli prvé štyri splátky nároku navrhovateľky v rozsahu prevyšujúcom uznaný dlh (odporca uznal pri každej zo splátok 340,39 eur) premlčané. Nakoľko navrhovateľke vzniklo popri istine peňažného dlhu aj právo požadovať od odporcu aj zaplatenie úrokov z omeškania, súd rozhodol aj o uplatnených úrokoch z omeškania. Vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol.

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Trenčíne napadnuté rozhodnutie v časti povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 2.216,24 eur potvrdil a vo výroku o príslušenstve pohľadávky rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že prvostupňový súd sa nezaoberal dôvodnosťou príslušenstva z pohľadu, či sa uznanie odporcu vzťahuje aj na úroky z omeškania a súčasne sa nezaoberal námietkou odporcu, že do momentu poskytnutia potrebnej súčinnosti zo strany navrhovateľky nemohol odporca svoj záväzok splniť, a teda sa nedostal za uvedené obdobie do omeškania. S prihliadnutím k týmto dôvodom odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v časti, týkajúcej sa úrokov z omeškania, zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Po doplnení dokazovania bolo zistené, že odporca navrhovateľke zaplatil sumu 2.216,24 eur, ktorá predstavuje istinu, ktorá jej bola právoplatne priznaná rozsudkom č.k. -277. Uvedená čiastka bola uhradená postupne, v troch splátkach, a to 600 eur dňa 27.10.2011, 616,24 eur dňa 9.12.2011 a 1.000 eur dňa 30.12.2011.

Podľa právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna účtovná závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Nárok na podiel na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva.

Podľa ustanovenia odseku 4 sa použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak.

Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa prvá veta k omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa prvá veta , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

Podľa druhá veta , ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý je možné urobiť potom, čo dlh vznikol. Predmetom uznania môže byť tak dlh peňažný ako aj nepeňažný, vždy však musí byť v písomnom prejave dostatočne identifikovaný. Účinky uznania dlhu z hľadiska behu a dĺžky premlčacej doby upravuje tak, že uznanie dlhu zakladá beh novej premlčacej doby v dôsledku jej pretrhnutia.

Súd dospel k záveru, že listom zo dňa 15.10.2003 odporca uznal svoj záväzok vyplatiť navrhovateľke vyrovnací podiel v sume 1.701,95 eur (51.273,- Sk). Vo všeobecnosti platí, že ak dlžník uzná svoj záväzok čo do istiny, nemá to bez ďalšieho za následok uznanie príslušenstva, tvoreného úrokom z omeškania. Z obsahu uznávacieho prejavu odporcu zo dňa 15.10.2003 nemožno dovodiť, že sa vzťahoval okrem istiny aj na úrok z omeškania. Ohľadne príslušenstva dlhu teda nenastali účinky uznania dlhu, nezačala plynúť nová premlčacia doba, ale pokračoval beh pôvodnej trojročnej premlčacej doby.

V danom prípade bolo rozsudkom č.k. -277 ustálené, že premlčacia doba pri jednotlivých splátkach nároku navrhovateľky uplynula pri prvej splátke dňa 3.7.2000, pri druhej splátke dňa 3.7.2001, pri tretej splátke dňa 3.7.2002, štvrtej splátke dňa 3.7.2003. Navrhovateľka podala svoj návrh na začatie konania dňa 21.11.2003. V čase podania návrhu boli prvé štyri splátky nároku navrhovateľky v rozsahu prevyšujúcom uznaný dlh premlčané a v tomto rozsahu bol aj návrh navrhovateľky zamietnutý. Ak v dôsledku premlčania nie je možné pohľadávku priznať, nie je možné priznať ani jej príslušenstvo. Po účinnom vznesení námietky premlčania nie je možné priznať istinu a úroky z omeškania od momentu, keď uplynula premlčacia doba ohľadne práva na zaplatenie istiny. Od tohto okamžiku sa totiž právo na zaplatenie istiny stalo iba naturálnym právom. Vzhľadom na túto akcesoritu úrokov z omeškania k istine a vznesenú námietku premlčania odporcu súd dospel k záveru, že navrhovateľke nepatrí úrok z omeškania z premlčaných splátok vyrovnacieho podielu.

Okrem toho je súd toho názoru, že povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, ktorým sa dlžník ocitol s plnením záväzku v omeškaní. Týmto dňom začína plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. (rozhodnutie NS ČR ). Vzhľadom na uvedené potom začali plynúť premlčacie doby úrokov z omeškania od splatnosti jednotlivých splátok nároku navrhovateľky a uplynuli pri prvých štyroch splátkach dňa

3.7.2000, 3.7.2001, 3.7.2002, 3.7.2003. Vzhľadom na uvedené je teda príslušenstvo prvej až štvrtej splátky premlčané, a to aj v rozsahu istín, ktoré boli odporcom uznané.

Súd má za to, že návrh navrhovateľky je teda v časti úrokov z omeškania dôvodný len pri úrokoch z omeškania z poslednej, piatej nepremlčanej splátky v sume 1.867,40 eur.

V zmysle nariadenia vlády SR č. v znení platnom do 31.12.2008 je výška úrokov z omeškania určená ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V danom prípade nastala splatnosť úrokov z omeškania z piatej splátky dňa 3.7.2001. Súd však prihliadol k námietke odporcu, že bez súčinnosti navrhovateľky nemal možnosť zistiť, že nastala objektívna skutočnosť majúca za následok vznik záväzku, rozsah tohto záväzku, ako aj skutočnosť, že práve navrhovateľka je oprávnenou osobou. Súd má za to, že z povahy plnenia odporcu (vyrovnací podiel) vyplýva, že pre zistenie výšky tohto plnenia a osoby oprávnenej bolo potrebné, aby navrhovateľka odporcovi oznámila rozhodné skutočnosti ako je smrť R. N. a kto je dedičom po tejto poručiteľke. Z korešpondencie medzi účastníkmi bolo zistené, že navrhovateľka tieto skutočnosti odporcovi oznámila až listom zo dňa 12.8.2003. Z listu odporcu zo dňa 8.9.2003, ktorý je reakciou na tento list, možno dovodiť, že v tento deň bol obsah listu navrhovateľky odporcovi známy a mal už údaje potrebné pre poskytnutie riadneho plnenia. Týmto momentom sa podľa názoru súdu dostal do omeškania s plnením a uvedený deň je aj podstatný pre určenie výšky úrokov z omeškania. S poukazom na ust. nar. je potom výška úrokov z omeškania 13 % p.a..

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd v časti úrokov z omeškania zaviazal odporcu na zaplatenie 13 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.867,40 eur po zohľadnení jednotlivých úhrad vykonaných odporcom. Odporca zaplatil dňa 27.10.2011 navrhovateľke sumu 600 eur, ktorou vykonal v časti 348,84 eur úhradu skôr splatnej časti istiny a v sume 251,16 eur bola uhradená istina piatej splátky nároku navrhovateľky, z ktorej bol navrhovateľke priznaný úrok z omeškania. Následnými úhradami vykonanými dňa 9.12.2011 a 31.12.2011 došlo k úplnej úhrade tohto dlhu a teda aj k zániku povinnosti odporcu platiť úroky z omeškania. S poukazom na uvedené, súd odporcu zaviazal zaplatiť úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V danom prípade bola navrhovateľka úspešná v časti o zaplatenie 2.216,24 eur, kde súd jej návrhu vyhovel a naopak bola neúspešná v časti o zaplatenie 3.437,65 eur, kde súd jej návrh zamietol. Čistý úspech navrhovateľky tak predstavuje 1.221,41 eur /3.437,65 eur - 2.216,24 eur/, čo v pomere k predmetu konania (5.653,89 eur), predstavuje 21,60 % /1221,41 : 5653,89 x 100/. Keďže odporca bol pomerne úspešnejší ako navrhovateľka, patrí mu náhrada trov konania vo výške 21,60 %. Trovy konania odporcu predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia v konaní v celkovej výške 897,45 eur. Uvedené trovy zahŕňajú tarifnú odmenu v celkovej sume 803,40 eur, a to za prevzatie veci a prípravu zastúpenia, za spísanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej dňa 26.1.2011, účasť na pojednávaní konanom dňa 10.9.2012 a pojednávaní konanom dňa 1.10.2012, t.j. 4 x 200,85 eur, podľa vyhlášky č. režijný paušál 2 x 7,41 eur za úkony prevzatie veci a odvolanie zo dňa 26.1.2011 a 2 x 7,63 eur za úkony účasť na pojednávaní dňa 10.9.2012 a 1.10.2012, náhradu cestovného za dve cesty (10.9. a 1.10.2102) vykonané z miesta sídla advokáta do Trenčína v celkovej sume 13,13 eur a náhradu za stratu času za takto vykonané cesty v celkovej sume 50,84 eur (4 x polhodiny á 12,71 eur). Z uvedenej sumy trov konania odporcu tak súd navrhovateľke uložil za povinnosť nahradiť odporcovi sumu 193,85 eur /ako 21,60 % zo sumy 897,45 eur/. Súd nepriznal odporcovi trovy právneho zastúpenia za úkony vyjadrenie vo veci zo dňa 27.8.2012, ktoré obsahuje len zopakovanie skutočností obsiahnutých v podanom odvolaní zo dňa 26.1.2011 a dve porady s klientom, ktoré sa mali konať dňa 20.8.2012, 12.9.2012, keď nešlo o účelné trovy vzhľadom na to, že vo veci už išlo iba o právne posúdenie a neboli zistené a tvrdené žiadne nové skutočnosti, kvôli ktorým by bolo potrebné vykonať opakovane porady.

V tomto konaní vznikli štátu trovy konania v sume 188,48 eur za znalečné Výskumného ústavu riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s., Bratislava, ktoré prostriedky súd vyplatil znalcovi z

rozpočtových prostriedkov súdu. Podľa štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Pretože v konaní boli obaja účastníci pomerene úspešní, resp. neúspešní, patrí štátu náhrada trov konania proti obom týmto účastníkom, a to vo výške, ktorá zodpovedá ich pomeru neúspechu k predmetu konania. Navrhovateľka bola v konaní úspešná v pomere 39,2 % a odporca 60,8 % k predmetu konania, a preto ich súd zaviazal v tomto pomere k povinnosti zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súd taktiež rozhodol o vrátení nevyčerpaných záloh účastníkov, ktoré boli zaúčtované pod pol. 14a 140/09 a tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.