Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_12P-175-2011.pdf
PDF · 104.87 KB
No categories available
12P/175/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Romanom Tichým vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
Q. C. P., F.. X.XX.XXXX,
R. F. P., F.. XX.X.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov: matky: W. T., F.. XX.X.XXXX, T. E., K.. J.. B. X a otca: W. P., F.. XX.X.XXXX, T. A. U., K.. T. XXX/XX, maloleté deti bytom ako matka v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Otec je povinný platiť zvýšené výživné na maloletého Q. C. P., nar. X.XX.XXXX vo výške 100,- Eur mesačne a na maloletú R. F. P., nar. XX.X.XXXX vo výške 80,- Eur mesačne počnúc dňom 1.8.2011, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.8.2012 do 30.9.2012 na maloletého Q. C. v celkovej výške 520,- Eur a na maloletú R. F. v celkovej výške 520,- Eur súd otcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach na každé dieťa po 20,- Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 7C/115/2010 zo dňa 27.9.2010 v časti o výživnom na maloleté deti.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.8.2011 matka žiadala zvýšiť výživné na maloleté deti z toho dôvodu, že jej bola odňatá dávka v hmotnej núdzi vo výške 46,08 Eur mesačne preto, že otec začal platiť výživné vo výške 60,- Eur a 40,- Eur mesačne. Matka je stále na materskej dovolenke, kde poberá rodičovský príspevok vo výške 190,10 Eur a prídavky na dve deti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámil so správami o príjmoch rodičov a so správou zo sociálneho prieskumu a s pripojenými spismi ohľadne rozvodu sp.zn. 7C/115/2010 ohľadne rozvodu manželstva rodičov, sp.zn. 12P/221/2010 ohľadne úpravy práv a povinností, sp.zn. 12P/114/2011 ohľadne zmeny úpravy styku otca s maloletými deťmi. Súd zvýšil
výživné rozsudkom dňa 28.10.2011 a vo veci rozhodol tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, nakoľko mal za to, že nedošlo k takej zmene pomerov na strane matky a maloletých detí od času posledného rozhodovania o výživnom v rozvodovom konaní dňa 27.9.2010, právoplatný dňa 8.10.2010, keď súd v tom čase prihliadal na vtedajšie majetkové pomery rodičov. Od tohto obdobia do podania návrhu matkou uplynulo 9 mesiacov. Matka sa voči rozsudku odvolala. Krajský súd Žilina uznesením sp.zn. 6CoP/6/2012 zo dňa 29.2.2012 rozhodol tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že pomery na strane otca neboli dostatočným spôsobom zistené, keďže okresný súd nevenoval náležitú pozornosť porovnaniu výšky príjmov otca v čase posledného rozhodnutia s aktuálnym stavom. Navyše odvolací súd zistil, že podľa údajov sociálnej poisťovne otec musel pracovať v spoločnosti PETA STAV od 15.11.2010 do 31.1.2011, kde musel dosahovať príjem. Okrem toho krajský súd poukázal na nevysvetlené zdroje, ktoré umožnili otcovi zobrať si pôžičku, zaplatiť zábezpeku pri podnájme bytu, či platiť nájomné v sume 300,- Eur.
Súd vykonal dokazovanie v intenciách záverov uznesenia krajského súdu a po takto vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový a právny stav:
Rodičia maloletých detí nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 7C/115/2010 zo dňa 27.9.2010, kedy súd manželstvo rozviedol, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi určil výživné na maloletého Tomáša 60,- Eur a na maloletú Veroniku na 40,- Eur mesačne. Otec mal v tom čase príjem 360,- Eur, matka bola na materskej dovolenke. Úprava práv a povinností bola rozhodnutá rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 12P/221/2010 zo dňa 10.12.2010, kedy boli upravené práva a povinnosti k maloletým deťom do rozvodu, pričom pomery boli rovnaké, ako v čase rozhodovania rozvodového súdu. Úprava styku otca s maloletými deťmi bola upravená rozsudkom sp.zn. 12P/114/2011 dňa 10.10.2011, kedy súd schválil rodičovskú dohodu ohľadne stretávania sa otca s maloletými deťmi.
Matka na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava podaného návrhu. Pokiaľ ide o otca, tento sám na pojednávaní ohľadne úpravy styku uviedol, že pracuje v ČR aj počas manželstva pracoval v ČR a vie, že mal veľmi dobré príjmy, zarobil aj 40 000,- Kč. Vykonáva stavebné práce. Na otázku súdu matka uviedla, že žije v rodinnom dome spolu s rodičmi, ktorým prispieva sumou 70,- Eur. Pokiaľ ide o deti, syn je žiakom 2. ročníka základnej školy a dcéra je v jej celodennej opatere, je s ňou na materskej dovolenke. Zakupuje jej plienky a suma 105,- Eur jej nepostačuje na dve deti. Väčšinou peňazí minie na syna na lieky, trpí atopickým ekzémom. Predložila súdu prehlásenie rodičov, že im platí 70,- Eur a správu ohľadne zdravotného stavu syna, je po operácii srdca. Ona nemá bločky o zakupovaní liekov pre syna, keď je chorý, minie aj 40,- Eur, býva chorý raz do mesiaca. Manželské výživné má určené vo výške 35,- Eur, má rozhodnutie, otec má platiť aj zameškané spolu vo výške 97,- Eur.
Matka bola dopočutá v intenciách záverov krajského súdu, kedy na pojednávaní uviedla, že je stále bez príjmu, poberá len dávku v hmotnej núdzi, hľadá si prácu. Syn začal chodiť na rehabilitáciu po operácii srdca, musí chodiť na cvičenia, ktoré budú spoplatnené, musí tam chodiť autobusom, hradí sa to 3,5 Eur/hodina. Je prihlásený na školu v prírode, kde bude zaplatené 100,- Eur, skladať sa bude po 10,- Eur mesačne. Kupovala školské pomôcky pre syna, ktorý nastúpil do 3. ročníka ZŠ, triedny fond, ZRPŠ a iné poplatky súvisiace so začiatkom školského roku. Súdu predložila čestné prehlásenia o pôžičkách od rodičov a od sestry. Myslí si, že to, čo otec zarába vo Francúzsku, by sa mali oddeliť diéty od zárobku.
Otec na pojednávaní vypovedal, že s návrhom nesúhlasí. Pracuje v ČR cez firmu PETAS ako živnostník s tým, že táto firma mu dodáva prácu. Takto pracuje od 1.7.2011, ako si založil živnosť. Teraz nemá daňové priznanie. Má len potvrdenie od dodávateľa práce Petra Jesenského, kde sú uvedené príjmy od 520,- Eur do 590,- Eur. Odvody platí len zdravotné vo výške 40,- Eur, výživné vo výške 105,- Eur, manželke výživné 35,- Eur a splátky na výživnom 20,- Eur, t.j. 155,- Eur mesačne. Na otázku súdu otec uviedol, že predtým pracoval v Tesla Liptovský Hrádok, kde zarábal len 300,- Eur, tu pracoval cca 2 mesiace. Od začiatku roka do nástupu k tomuto zamestnávateľovi bol evidovaný na úrade práce. Má stredoškolské vzdelanie. Je pravda, že v čase manželstva zarábal v priemere 40 000,- Kč v čistom, kde ešte platil odvody zdravotné a do sociálnej poisťovne. V ČR pracoval asi 2 roky a na SR pracoval asi 3 roky. Momentálne žije v Liptovskom Hrádku v podnájme, byt má v podnájme jeho priateľka. Žije s nimi
jej dcéra, s čím sú tiež spojené zvýšené výdavky. Za nájom hradia 300,- Eur mesačne. Je od začiatku ochotný platiť vyššie výživné, avšak keď mu prisúdili manželské výživné, tak mu to nevychádza. Matka ho vyhodila z bytu, musel si zohnať bývanie. Musel zaplatiť zábezpeku na byt, v ktorom teraz býva, vo výške 1000,- Eur a za týmto účelom si musel zobrať pôžičku s priateľkou vo výške 3000,- Eur. Priateľka dovtedy žila u svojich rodičov. On je ochotný platiť, ale ako murár cez zimu robotu nemá. On sa nechcel rozvádzať, to manželka sa chcela rozvádzať.
Otec sa na ďalšie pojednávania nedostavil, súd ho vypočul formou zápisnice, kde na otázky súdu k záverom uznesenia krajského súdu uviedol, že čo sa týka jeho zamestnania v PETASTAV-e, toto všetko odovzdal súdu. Pracoval v RM-stav možno 1 alebo 2 mesiace, má živnostenský list. Všetky potrebné doklady súdu doložil. Podnikanie ukončil dňa 23.7.2012. K pôžičke na zábezpeku bytu si musel zobrať pôžičku z VUB banky spolu s priateľkou na sumu cca 3 000,- Eur. Čo sa týka nájmu 300,- Eur, tak tieto platili po dobu, kým si cez Mesto Liptovský Hrádok zabezpečili nové bývanie, jednalo sa o mestský byt, kde hradili zábezpeku 1 000,- Eur. Nájomné platili z požičaných finančných prostriedkov od banky. Ostatné peniaze išli na kúpu nábytku a zariadenia domácnosti. Po čase zobrali znova pôžičku, ktorú tiež dokladoval súdu. Nevie, z čoho vychádza záver krajského súdu o nepomere jeho výdavkov a skutočných príjmov, keďže na základe dokladov, ktoré predložil, je dostatočne preukázané, že nemohol platiť viac. Momentálne stále žije s priateľkou v mestskom byte, platí stále vyživovaciu povinnosť stanovenú rozvodovým rozsudkom. Zamestnal sa dňa 13.4.2012 v HRONSTAV-e, kde pracuje doteraz, zmluvu tiež dokladoval, pracuje ako murár, robí turnusovo, a to 3 týždne pracuje mimo územia SR a týždeň je doma. Príjem za prácu aj s diétami je to od 900,- Eur do 1 300,- Eur, inak sa príjem pohybuje na úrovni minimálnej mzdy. Jeho príjmy zo živnostenskej živnosti predložil v daňovom priznaní. On fakturoval len 4 alebo 5-krát, kde sa sumy pohybovali okolo 500,- až 600,- Eur. Odvody vtedy ešte neplatil, len zdravotné odvody. Zasiela deťom výživné podľa rozvodového rozsudku, s deťmi nebol dosť dlho, minimálne polroka. Poslednú sobotu, čo mal byť s deťmi, matka prisľúbila stretnutie o 10,00 hod. a v sobotu volala, keď bol už vo vlaku, že dá náhradný termín, že syn má dosť učenia. Tak prišiel do Martina a išiel sa presvedčiť, deti boli vonku na dvore, takže sa neučili, ako matka tvrdila. Išiel pozrieť kamarátov. Viackrát chcel prísť, poslal SMS, ale matka vždy napísala, že majú veľa učenia, alebo že sú chorí. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, podotýka, že znovu ide zima a v zime ostáva bez práce. Má obavy, že v prípade, že v zime pracovať nebude ako murár a príde o prácu a keď nezaplatí 3 mesiace, môže ísť sedieť. Takto to je už pravidelne 5 rokov, že ostáva 4 mesiace v roku doma, bez roboty. Má zmluvu do konca roka. Chodieva na 6 - 7 týždňov mimo územia SR, dňa 1.10.2012 tu nebude a žiada, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti, za účasti právneho zástupcu. Čo sa týka spoločnej domácnosti s priateľkou, táto prišla o prácu, je evidovaná do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 3.7.2012. Pracovala v Drogérii TETA na plný úväzok s príjmom 350,- Eur mesačne. Uplatnila si aj dávku, ale ešte nie je rozhodnuté, neposlali papiere z bývalej firmy.
Kolízny opatrovník uviedol, že má zato, že matka žiada primerané výživné na maloleté deti i vzhľadom k tomu, že maloletý syn je veľmi ťažko chorý na srdce, navštevuje neurologickú ambulanciu, má kožné problémy. V správe zo sociálneho prieskumu uviedol, že výživné doposiaľ platené otcom nepostačuje na pokrytie všetkých potrieb maloletých detí.
Zo správy ÚPSVaR Martin zo dňa 14.10.2011 mal súd za preukázané, že matka poberala rodičovský príspevok vo výške 190,- Eur a rodinné prídavky na dve deti vo výške 44,08 Eur mesačne. Zo správy zo dňa 22.5.2012 súd zistil, že matka poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 45,08 Eur mesačne a rodičovský príspevok za obdobie roka 2011 vo výške 190,10 Eur, za rok 2012 do konca februára poberala 194,70 Eur.
Z rozhodnutia ÚPSVaR Martin zo dňa 23.2.2012 súd zistil, že matka bola zaradená do evidencie uchádzačov s účinnosťou od 22.2.2012 a s účinnosťou od 1.4.2012 jej bola priznaná dávka v sume 92,50 Eur mesačne.
Zo správy zamestnávateľa otca Tesla Liptovský Hrádok, mal súd za preukázané, že za obdobie 03/11 až 05/11 dosahoval čistú mzdu vo výške 300,- Eur mesačne.
Zo správy Daňového úradu Žilina za rok 2011 súd zistil, že úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov otca podľa § 5 činil 1 577,04 Eur, príjmy zo živnosti podľa § 6 Zákona č. 595/2003 Z.z. zo živnosti činili 3 323,25 Eur a výdavky podľa § 6 cit. Zákona činili 1 329,30 Eur, pričom základ dane tvoril čiastku 3 413,68 Eur.
Podľa § 62 ods.1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.4 prvá veta ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods.5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 77 ods.1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods.3 ZR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd hodnotiac vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrh matky o zvýšenie výživného je dôvodný. Naposledy bolo o výživnom rozhodované v roku 2010, keď súd v tom čase prihliadal na vtedajšie majetkové pomery rodičov. Od tohto obdobia do podania návrhu matkou uplynul necelý rok, a za toto obdobie sa podstatne zmenili pomery najmä na strane detí, ako aj na strane otca a matky. S prihliadnutím na vek detí, zdravotný stav syna, ako aj na náklady spojené s jeho nástupom na základnú školu, došlo na strane syna k zvýšeniu životných nákladov a to hlavne na ošatenie, stravu ako i v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa. U matky sa zmenili pomery v tom smere, že v čase posledného rozhodovania a aj v čase súčasného rozhodovania bola na materskej dovolenke, avšak od 1.4.2012 je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka na úrade práce, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, poberá aj manželské výživné vo výške 30,- Eur, prídavky na 2 deti. Pritom pomery sa zmenili aj na strane otca, avšak až od 14.3.2012, kedy sa zamestnal u HRONSTAV, kde robí turnusovo, a to 3 týždne pracuje mimo územie SR, 1 týždeň je doma. Pracuje ako murár, príjem má aj s diétami cca 900,- Eur mesačne. V čase posledného rozhodovania maloletý navštevoval už základnú školu, v súčasnej dobe navštevuje 2. ročník základnej školy, má problémy kardiologického charakteru, bol operovaný na srdce, matka s ním absolvuje pravidelné kontroly v Bratislave, s čím má zvýšené náklady. V zmysle zákona o rodine má byť životná úroveň detí a rodičov rovnaká. Súd je tiež povinný prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť rodiča o deti. Táto osobná starostlivosť je postavená na roveň finančným plneniam, pretože matka maloletým deťom nezabezpečuje len nákup stravy a ošatenia, ale zabezpečuje aj všetky ostatné ich potreby a to bývanie, stravovanie, hygienu, zabezpečenie lekárskej starostlivosti a pod. Otec je s deťmi v kontakte, zakupuje darčeky, oblečenie, výživné platí pravidelne spolu so zameškaným výživným. Zákon pred potreby rodiča stavia potreby dieťaťa.
Súd zvýšil výživné počnúc dňom 1.8.2011 vo výške 100,- Eur mesačne na maloletého syna a na maloletú dcéru vo výške 80,- Eur mesačne, majúc za to (ako vyplynulo z dokazovania), že už v tomto období pomery na strane dieťaťa odôvodňovali zvýšenie výživného v súvislosti s jeho fyzickým a psychickým vyspievaním a celkovým zvýšením výdavkov, súvisiacich so zabezpečením základných životných potrieb dieťaťa, berúc pritom do úvahy nevyhnutné náklady matky, súvisiace so zabezpečovaním základných životných potrieb pre dieťa, čo do stravy, ale hlavne z dôvodu návštevy základnej školy a u syna zo zdravotných dôvodov.
Súd stanovil výšku výživného na sumu 100, resp. 80,- Eur s účinnosťou od 1.8.2011 mesačne z toho dôvodu, že od posledného rozhodovania je v možnostiach otca plniť výživné v takto stanovenej výške, nakoľko doterajšia výška výživného by bola v zásade primeraná, avšak iba v tom prípade, ak by zdravotný stav maloletého syna bol uspokojivý. Podľa znalosti súdu jednak z vlastnej praxe a jednak z verejne prístupných štatistických údajov ohľadne priemerných nákladov na dieťa vo veku maloletých detí prístupných na internete, je možné konštatovať, že tieto sa pohybujú na úrovni po cca 100,- resp. 200,- Eur mesačne u oboch. Po vyhodnotení skutkových okolností, súd dospel k záveru, že súdom stanovené výživné je primerané k možnostiam a schopnostiam otca a hlavne potrebám maloletých detí. Treba konštatovať, že výživné má predovšetkým spotrebný charakter a teda je určené na pokrytie bežných dennodenných potrieb. Pokiaľ ide o argumenty otca, týkajúce sa nesúhlasu s platením vyššieho výživného z dôvodov, že má prácu len sezónneho charakteru, že v zime opakovane nepracuje, treba konštatovať, že i keď otec má vykazovanú prakticky mzdu na úrovni minimálnej mzdy, sú mu vyplácané cestovné náhrady vo výške 1 000,- Eur mesačne, ktoré taktiež súd posudzoval pre účely zvýšenia vyživovacej povinnosti a otec je povinný sezónny charakter práce prispôsobiť potrebám hospodárenia s finančnými prostriedkami tak, aby mal dostatočné zdroje na preklenutia obdobia, kedy príjem z pracovnej činnosti nebude mať. A to z toho dôvodu, že v súčasných podmienkach rastú predovšetkým ceny energií, s tým súvisiacej inflácie, ktorá sa najcitlivejšie premieta do každodenných položiek súvisiacich so zabezpečením základných životných potrieb pre maloleté detí. Napokon treba uviesť, že na náklady otca na nové bývanie je možné prihliadnuť i keď si na tento účel vzal úver iba čiastočne, nakoľko na tieto náklady je povinná prispievať i priateľka otca, ktorá bola prakticky po celý čas skúmaného obdobia zamestnaná.
Súd zameškané výživné určil ako rozdiel súm doteraz plateného výživného a stanoveného výživného, čo u maloletého syna činilo 40,- Eur mesačne a u maloletej dcéry činilo 40,- Eur mesačne, za obdobie 14 mesiacov, ktoré otcovi súd povolil splácať u každého dieťaťa po 20,- Eur spolu s bežným výživným, pričom od zameškaného výživného odrátal sumu u každého dieťaťa po 40,- Eur v súvislosti s plneniami otca v posledných mesiacoch.
Výrok o trovách konania má svoje opodstatnenie v ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Vzhľadom k tomu, že daný typ konania je takýmto konaním, ktoré môže byť zahájené i bez návrhu a súd pri úvahe o rozhodnutí o trovách tohto konania nezistil ani žiadne zvláštne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhradu trov konania niektorému z účastníkov, konštatuje sa v záverečnom výroku tohto rozhodnutia, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods.1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).