Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_8C-105-2011.pdf
PDF · 96.45 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/105/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobkyne: N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. W. XXXX/X, V. C., v konaní právne zast. B.. B. Q. DK, s.r.o., so sídlom M. R. Z. XXXX, V. C., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, v konaní právne zast. B.. Y. Y., advokát, O. ulica XX, J., o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni čiastku 43,47 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd návrh žalobkyne z a m i e t a.
III. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 1,- Eur k rukám právneho zástupcu žalovaného B.. Y. Y., advokáta, O. ulica XX, J., v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť štátu trovy konania vo výške 12,39 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 7,10 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Podanou žalobou žalobkyňa cestou právneho zástupcu žiadala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej čiastku 119,36 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia pretože žalovaný bez právneho dôvodu užíva jej pozemok vedený na LV č. XXXX k.ú. U. L. ako KN-C parc. č. XXXXX/ X o výmere 160 m2 ako prístupovú cestu k jeho rekreačnej chatke súp. č. XXX nachádzajúcej sa na tomto pozemku. Žalovanú čiastku predstavujúcu bezdôvodné obohatenie za obdobie jedného roka od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX jej neuhradil ani do XX.XX.XXXX ako ho žiadala písomnou výzvou zo dňa XX.XX.XXXX.
Žalovaný cestou právneho zástupcu požadoval žalobný návrh zamietnuť pretože sa nejedná o bezdôvodné obohatenie. Stavbu chatky na predmetnej parcele č. XXXXX/X nadobudol s manželkou darom v XX-tych rokoch odkedy ju užíva a táto tvorí vecné bremeno pozemku pričom žalobkyňa v čase kúpy pozemku o stavbe vedela. Časť pozemku používa ako prístup a časť ako stavbou zastavanú plochu.
Nesporné medzi účastníkmi v tomto konaní bolo, že žalobkyňa je od mája roku XXXX výlučnou vlastníčkou predmetného pozemku KN-C parc č. XXXXX/X o výmere 160 m2 ako o tom svedčí aj výpis z LV č. XXXX k. ú. U. L.. Sporu nebolo ani v tom, že žalovaný sa niekedy v 70-tych rokov minulého storočia stal vlastníkom stavby, v súčasnosti rekreačnej chaty súp. č. XXX (vedenej na LV č. XXXX k. ú. U. L. ako rodinný dom) postavenej na parc. č. XXXXX/X.
Chata súp. č. XXX zasahuje do KN-C parcely č. XXXXX/X výmerou 26 m2 čo konštatuje znalec z odboru geodézia a kartografia T.. O. C. v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý je súčasťou spisu tunajšieho súdu sp. zn. XC/X/XXXX kde sa žalobkyňa domáha voči žalovanému prikázania chaty do jej vlastníctva za náhradu. Z nákresu, ktorý je súčasťou posudku je zistiteľné, že parc. č. XXXXX/X je kolmým pásom na cestu (parc. č. XXXXX/X) končiacim pod chatou žalovaného.
Ohliadkou miesta samého bolo súdom zistené, že chata žalovaného sa od štrkovej prístupovej cesty (parc. č. XXXXX/X) nachádza vo vzdialenosti 23,9 metra.
Pred súdom žalobkyňa zopakovala, že žalovaný sa na jej parcele rozťahuje, kosí ju, parkuje si tam auto aj vlečku a pristavuje k chate napriek tomu, že nemá ani kus pozemku.
Žalovaný v účastníckom výsluchu uviedol (a do geometrického plánu z č.l. XX spisu zakreslil), že k svojej chatke chodí kolmo na cestu pričom prístup si vykosí v šírke 1,5 metra. Takto chodí k chatke aj autom. Auto neparkuje na pozemkoch žalobkyne a vlečku ani nemá. Poprel, že chodí po pozemkoch žalobkyne krížom-krážom.
Nielen teda výpoveďou samotného žalovaného ale aj fotografiami, ktoré sú súčasťou predložených znaleckých posudkov T.. M. O. a T.. B. J. mal súd za preukázané, že žalovaný v spornom období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX používal časť pozemku žalobkyne na prístup k svojej chate. Tieto fotografie z XX.XX.XXXX a zo XX.XX.XXXX dokumentujúce stav pozemku žalobkyne iba potvrdzujú slová žalovaného o vykosení prístupu kolmo až ku štrkovej prístupovej ceste.
Pokiaľ ide o rozsah užívania pozemku žalobkyne KN-C parcely č. XXXXX/X žalovaným v spornom období, tento rozsah predstavoval výmeru 26 m2 ako plochu zastavanú jeho chatou. K tomu je potrebné pripočítať výmeru, ktorú žalovaný používal ako prístup k chate. Žalovaný uvádzal, že v podstate používa iba pás o šírke 1,5 metra, ktorý vykosí. Avšak vzhľadom na jeho vyjadrenie, že ku chate chodí kolmo a to aj osobným motorovým vozidlom, je zrejmé, že vzhľadom na šírku cca 1,7 metra priemerného osobného motorového vozidla (strednej kategórie), je šírka 1,5 metra nepostačujúca. Súd potom úvahou v zmysle § 136 Občianskeho súdneho poriadku určil, že žalovaný potreboval na bezproblémový prejazd po pozemku autom šírku cca 2 metre. Žalovaným užívaná plocha sporného pozemku žalobkyne potom predstavovala 47,8 m2 (2 metre x 23,9 metra) plus 26 m2 čo spolu predstavuje 73,8 m2.
Žalobkyňa nijako nepreukázala svoje tvrdenia, že žalovaný v spornom období používal celú výmeru parcely 160 m2 pričom ani neoznačila dôkaz preukazujúci toto tvrdenie. Čo sa týka toho, že žalobkyňa nemá dôvod užívať zvyšok parcely vzhľadom na jej malú výmeru, treba poukázať na to, že žalobkyni je fakticky zabránené v užívaní iba výmery 26 m2, ktorá je pod chatou žalovaného pričom celý zvyšok parcely predstavuje voľný, nijako nezastavaný či ohradený terén, ktorý žalobkyňa užívať môže a v ktorého užívaní jej žalovaný nijako nebráni. Súčasne treba zdôrazniť, že v čase nadobudnutia pozemku žalobkyňa nesporne vedela, že sa na ňom nachádza stavba chatky žalovaného. Súd sa preto nestotožnil s názorom žalobkyne, že aj keď žalovaný užíva iba časť parcely, mala by jej byť prisúdená náhrada za celú výmeru pozemku.
V konaní žalovaný nepreukázal žiaden právny titul, ktorý by ho oprávňoval používať uvedenú výmeru 73,8 m2 z pozemku žalobkyne na prechod, resp. na zástavbu chatou. I keď cestou právneho zástupcu tvrdil, že chata tvorí vecné bremeno pozemku žalobkyne, žiaden dôkaz o tom nepredložil. Treba snáď len pripomenúť, že práva zodpovedajúce vecným bremenám vznikajú v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnou zmluvou, závetom (schválenou dohodou dedičov), rozhodnutím príslušného orgánu, zo zákona prípadne vydržaním. Žalovaný však v priebehu konania neuviedol ani
jeden z týchto spôsobov, ktorým by vecné bremeno (zrejme právo stavby) malo na pozemku žalobkyne vzniknúť a za akých okolností to malo byť.
Z dosiaľ uvedeného preto vyplýva, že žalovaný danú výmery parcely žalobkyne užíval bez právneho dôvodu čo znamená, že neoprávnene si prisvojoval úžitkovú hodnotu časti pozemku žalobkyne. Síce sa tým majetkový stav žalovaného fakticky nezväčšil, zároveň sa ale ani nezmenšil ako by sa mal, ak by si žalovaný úžitkovú hodnotu prisvojoval oprávnene - na základe určitého právneho dôvodu (napr. na základe nájomnej zmluvy uzavretej so žalobkyňou ako vlastníčkou pozemku). Znamená to, že žalovaný získal majetkový prospech bez právneho dôvodu. V tomto smere aj judikatúra (viď R 25/1986) dospela k záveru, že bezdôvodné obohatenie vzniká nielen tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty ale aj tak, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo ak by obohatený plnil svoje povinnosti. O bezdôvodné obohatenie ide preto aj v prípade užívania pozemkov bez právneho titulu (viď napr. rozsudok NS SR XCdo/XXX/XXXX, J. XX/XXXX).
Ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka v takomto prípade určuje, že majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu predstavuje bezdôvodné obohatenie. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať pričom podľa § 456 Občianskeho zákonníka prvej vety sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením a ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
V súdenej veci majetkový prospech žalovaného na úkor žalobkyne spočíval v neoprávnenom si prisvojovaní úžitkovej hodnoty časti jej pozemku. Žalovaný vzhľadom na povahu prijatého plnenia ho nemôže žalobkyni vrátiť a je preto podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný vydať bezdôvodné obohatenie žalobkyni formou peňažnej náhrady. Pretože účelom inštitútu bezdôvodného obohatenia je odčerpať prostriedky toho, kto sa bezdôvodne obohatil na úkor iného, je potrebné výšku peňažnej náhrady za neoprávnené užívanie cudzieho pozemku odvodzovať od prospechu, ktorý získal obohatený. Výšku tohto prospechu vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by za obvyklých okolností musel bezdôvodne sa obohacujúci vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci, inými slovami táto čiastka predstavuje tzv. trhové nájomné.
Žalobkyňa predložila spolu so žalobou znalecký posudok č. XXX/XXXX vypracovaný T.. M. O. znalcom z odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý ročný nájom za 1 m2 KN-C parcely č. XXXXX/X určil na sumu 0,746 Eur/m2. Naproti tomu v konaní prebiehajúcom medzi účastníkmi na tunajšom súde pod sp. zn. XC/X/XXXX súdom ustanovený znalec z odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností T.. B. J. stanovil v znaleckom posudku č. XXX/XXXX hodnotu ročného nájmu uvedenej parcely na sumu 0,432 Eur/m2. Obaja pritom vychádzali z rovnakej použitej metódy polohovej diferenciácie. Pri určovaní všeobecnej hodnoty pozemku (od ktorej hodnoty sa odvíja určenie hodnoty nájmu) vyhláškou č. 492/2004 Z.z. stanoveným vzorcom obaja postupovali v podstate až na malé rozdiely rovnakým spôsobom okrem povyšujúceho faktora ohľadne pozemkov so zvýšeným záujmom o kúpu. Znalec T.. O. vo svojom posudku z vyhláškou určeného intervalu tohto faktora 1,00 až 3,00 použil hodnotu takmer na hornej hranici - 2,90 kým znalec T.. J. hodnotu 1,50. Ani jeden z nich však v posudku nevysvetlil prečo danú hodnotu zvolil a z čoho táto hodnota vychádza, čo mal urobiť najmä znalec T.. O. pokiaľ tento povyšujúci faktor stanovil takmer až na jeho maximálnu hodnotu. Vychádzajúc zo znaleckého posudku T.. O. by potom náhrada pre žalobkyňu predstavovala čiastku 55,05 Eur (0,746 Eur x 73,8 m2) pričom podľa posudku Ing. J. by predstavovala čiastku 31,88 Eur (0,432 Eur x 73,8 m2) čo v danom prípade predstavuje rozdiel 23,17 Eur.
Vzhľadom na výšku rozdielu náhrady podľa znaleckých posudkov a vzhľadom na výsledky dokazovania, z ktorých vyplynulo, že žalovaný užíval iba 73,8 m2 danej parcely žalobkyne, považoval súd v tejto situácii za maximálne nehospodárne nariaďovať znalecké dokazovanie ešte ďalším znalcom z odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľností na zodpovedanie otázky trhového nájomného keďže s istotou by sa náklady na podanie takéhoto znaleckého posudku pohybovali minimálne na úrovni 100 Eur. Aj keď by teda teoreticky tretí znalec (ktorého náklady by musela znášať sama žalobkyňa keďže takýto postup navrhla) potvrdil správnosť zistení znalca Ing. O., v konečnom dôsledku by vynaloženie nákladov minimálne v sume 100 Eur prinieslo žalobkyni prospech okolo 24 Eur. Súd preto vychádzajúc z ust. § 136 Občianskeho súdneho poriadku určil vzhľadom na rozdielnosť už vypracovaných posudkov výšku
náhrady pre žalobkyňu svojou úvahou a to tak, že iba spriemeroval výšku náhrady za 1 m2 určenú oboma posudkami (0,746 Eur a 0,432 Eur) čo vo výsledku predstavuje náhradu 0,589 Eur/m2. Za výmeru 73,8 m2 preto súd priznal žalobkyni čiastku 43,47 Eur (0,589 Eur/m2 x 73,8 m2) a vo zvyšku jej návrh zamietol.
O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. Podľa § 3 ods. 1 uvedeného nariadenia v znení účinnom od 01.01.2009 je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením uplatnenej náhrady dňom XX.XX.XXXX podľa § 563 Občianskeho zákonníka čo preukazuje písomná výzva žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX, na ktorú žalovaný reagoval svojim listom, ktorým odmietol náhradu zaplatiť (č.l. 17 spisu). Ku dňu XX.XX.XXXX bola základná úroková sadzba ECB stanovená na 1,25 % ročne čo predstavuje k tomuto dňu výšku úroku z omeškania 9,25 % ročne avšak súd viazaný žalobným návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.) mohol priznať žalobkyni iba úrok z omeškania 9 % ročne (zo sumy 43,47 Eur od 01.07.2011 do zaplatenia).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov konania. Žalobkyňa mala úspech čo do sumy 43,47 Eur čo predstavuje 36,42 % zo žalovanej sumy 119,36 Eur, zvyšok v percentuálnom vyjadrení 63,58 % je úspechom žalovaného. Po odpočítaní úspechu žalobkyne predstavuje čistý úspech žalovaného 27,16 % (63,58 % mínus 36,42 %).
Žalovanému prináleží náhrada trov konania za nasledovné účelne vynaložené úkony právnej pomoci: 1. príprava a prevzatie zastúpenia dňa XX.XX.XXXX, 2. vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX k žalobe, 3. účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX, 4. účasť na ohliadke XX.XX.XXXX, 5. účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX. Zo zápisnice z pojednávania z XX.XX.XXXX je zrejmé, že tohto pojednávania sa právny zástupca žalovaného nezúčastnil. Za tieto úkony prináleží podľa § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení (ďalej len "vyhláška") sadzba jedného úkonu právnej služby v čiastke 16,60 Eur pretože predmetom konania nebolo opakujúce sa plnenie podľa § 10 ods. 3 (ako uplatňoval právny zástupca žalovaného) ale zaplatenie čiastky 119,36 Eur. Za dané úkony to predstavuje 5 x 16,60 Eur plus režijný paušál 2 x 7,41 Eur a 3 x 7,63 Eur, spolu 120,71 Eur. K týmto úkonom prináleží náhrada za stratu času za 6 polhodín za cestu J. - G. a späť pri hodnote jednej polhodiny v roku 2012 v sume 12,71 Eur čo za cesty na pojednávania, resp. na ohliadku v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX predstavuje za tri cesty (jedna cesta 6 polhodín x 12,71 Eur) 228,78 Eur. Náhrada cestovného (právny zástupca uplatnil iba náhradu za opotrebenie motorového vozidla 0,183 Eur/km, nepožadoval náhradu za PHM) predstavuje za dve cesty J. - G. a späť (jedna cesta 2x97 km x 0,183 Eur/km) 71 Eur plus cesta na ohliadku J. - U. L. a späť (2x108 km x 0,183 Eur/km) 39,50 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 459,99 Eur z čoho 27,16 % je 124,93 Eur.
Okrem toho náhradu trov konania uplatnil aj sám žalovaný, ktorý požadoval náhradu za opotrebenie motorového vozidla za cesty na pojednávania a na ohliadku spolu v sume 295,35 Eur. Súd mu nepriznal tieto trovy pretože na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX sa žalovaný vôbec nezúčastnil. Ostatných pojednávaní a ohliadky sa síce žalovaný zúčastnil no v zmysle ust. § 137 Občianskeho súdneho poriadku sú trovami konania pri účastníkoch najmä hotové výdavky účastníkov konania. Podľa názoru súdu predmetné ustanovenie neumožňuje priznať účastníkovi konania náhradu za opotrebenie jeho motorového vozidla, ktoré použil na cestu na úkon nariadený súdom. Z hľadiska účelnosti treba zdôrazniť, že pokiaľ tomu nebráni závažná okolnosť (napríklad zdravotný stav účastníka) možno účastníkovi priznať náhradu iba skutočne a účelne vynaložených nákladov za cestu na úkon súdu (pojednávanie) pri použití prostriedku verejnej hromadnej dopravy osôb. Keďže žalovaný nijako nedokladoval z akého nevyhnutného dôvodu použil na cesty motorové vozidlo a ani nepožadoval a nedokladoval hotové výdavky za cesty na jednotlivé úkony, súd mu náhradu týchto trov nepriznal.
Ako už bolo uvedené, žalovanému by vzhľadom na výsledky konania prináležala náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 124,93 Eur. Súd však vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre čiastočné nepriznanie trov právneho zastúpenia žalovanému podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Tieto videl v tom, že pokiaľ žalobkyňa ako vlastníčka sporného pozemku, ktorý žalovaný vedomý si daného stavu neoprávnene sčasti užíval, bola nútená uplatňovať svoj nárok súdnou cestou, pričom nielen výška ale čiastočne aj základ tohto nároku vychádzal zo znaleckých posudkov a z úvahy súdu, javí sa súdu byť neprimeraným, aby žalobkyňa ešte musela znášať aj trovy právneho zastúpenia žalovaného vo výške, ktorá v konečnom dôsledku skonzumuje jej priznaný nárok. Priznanie trov právneho zastúpenia žalovanému v plnej výške by znamenalo, že toto konanie by do budúcnosti pre účastníkov nemalo žiaden výchovný účinok (§ 1 Občianskeho súdneho poriadku), pretože žalovanému by sa v podstate oplatilo súdiť so žalobkyňou za neoprávnené užívanie pozemku prípadne za iné obdobie. Súd preto v snahe viesť účastníkov konania a to najmä žalovaného k čestnému plneniu povinností, prisúdil mu náhradu trov právneho zastúpenia iba v symbolickej výške 1,- Eur. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je žalobkyňa povinná zaplatiť prisúdenú náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalovaného.
O trovách štátu, ktoré vznikli vo výške 19,49 Eur v súvislosti s použitím motorového vozidla na ohliadku dňa XX.XX.XXXX súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Vychádzajúc potom z čiastočného úspechu oboch účastníkov súd trovy štátu rozdelil medzi oboch podľa pomeru ich neúspechu tak, že žalobkyni uložil nahradiť štátu čiastku 12,39 Eur (ako 63,58 % zo sumy 19,49 Eur) a žalovanému čiastku 7,10 Eur (36,42 % zo sumy 19,49 Eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.