Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoE-67-2012.pdf
PDF · 82.99 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/67/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne, Jilemnického 1, Trenčín, IČO: 00 735 817 proti povinnému V. Y., bytom W., D. XXXX/XX, o vymoženie 16,60 Eur s príslušenstvom, na odvolanie súdnej exekútorky JUDr. Ivony Babuškovej proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 21. decembra 2011, č.k. 3Er/33/2008-11, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti m e n í tak, že povinný je povinný zaplatiť trovy exekúcie vo výške 46,46 Eur, k rukám súdnej exekútorky JUDr. Ivony Babuškovej, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu a zároveň povinného zaviazal na náhradu trov exekúcie spolu vo výške 42,70 Eur, k rukám súdnej exekútorky JUDr. Ivony Babuškovej. V odôvodnení uznesenia uviedol, že v priebehu konania súdna exekútorka podala na súd podnet na zastavenie exekúcie, pretože exekučným titulom je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 390634, právoplatný 10.02.2005 a vykonateľný 25.02.2005. Nakoľko tento bol vydaný v konaní podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, je na jeho vykonanie stanovená lehota troch rokov podľa § 88 ods. 1 citovaného zákona. 3-ročná lehota stanovená pre výkon rozhodnutia je považovaná za prekluzívnu lehotu, uplynutím ktorej zaniká právo na výkon rozhodnutia a rozhodnutie sa stáva neúčinným. Okresný súd skonštatoval, že v danej veci sú splnené podmienky ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ako aj § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol v zmysle § 197 ods. 1 v spojení s § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku tak, že tieto zaviazal uhradiť povinného. Pri výpočte výšky trov exekúcie okresný súd vychádzal zo špecifikácie trov exekúcie predloženej súdnou exekútorkou, ktorá si v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. uplatnila trovy v celkovej výške 82,54 Eur, ktoré pozostávajú z hodinovej odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky vo výške 53,12 Eur za 8 hodín exekučnej činnosti, náhrady hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 18,80 Eur a DPH z odmeny vo výške 3,98 Eur. Okresný súd preskúmal odmenu uplatnenú súdnou exekútorkou aj z pohľadu toho, či súdnou exekútorkou deklarovaný čas jednotlivých úkonov skutočne zodpovedá času, ktorého vynaloženie možno objektívne očakávať pri tom ktorom úkone. Okresný súd dospel k záveru, že v niektorých prípadoch je potrebné predloženú časovú špecifikáciu upraviť. Podľa názoru okresného súdu čas, ktorého vynaloženie možno objektívne očakávať, je pri preštudovaní návrhu max. 10 min., pri jednotlivých žiadostiach o súčinnosť max. 10 min. za každú žiadosť, pri vypracovaní výzvy na úhradu max. 10 min., pri vyhotovení upovedomenia o začatí exekúcie max. 30 min. Pri každom jednom úkone ide totiž o vopred pripravené tlačivo, resp. žiadosť a súdna exekútorka doplní potrebné údaje vzťahujúce sa na tú ktorú exekúciu. Odmena sa súdnej exekútorke priznáva za celkový čas vynaložený na exekúciu a nie za čas jednotlivých úkonov, a preto je potrebné, aby tento čas bol v konečnom dôsledku spočítaný. Okresný súd preto priznal súdnej exekútorke odmenu za výkon exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 a ods. 2 citovanej vyhlášky za 3 začaté hodiny (preštudovanie návrhu na vykonanie exekúcie 10 min., vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia 10 min., vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie 30 min., 6 x vypracovanie
žiadosti o poskytnutie súčinnosti po 10 min., 3 x výzva na úhradu po 10 min.). Okresný súd súdnej exekútorke nepriznal odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky za zaregistrovanie návrhu na vykonanie exekúcie, za návrh na zastavenie exekúcie, zrušenie blokácie OR PZ - ODI a taktiež za vrátenie poverenia, pretože toto sú administratívne úkony, ktorých náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora (§ 25 citovanej vyhlášky). Keďže je súdna exekútorka platiteľom DPH, okresný súd jej priznanú odmenu zvýšil o 19 %, t. j. o 3,98 Eur. Ďalej jej priznal náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 citovanej vyhlášky za poštovné v sume 18,80 Eur. Trovy exekúcie predstavujú spolu sumu 42,70 Eur.
Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku o trovách exekúcie, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdna exekútorka. Okresnému súdu vyčítala, že svojím postupom pri výpočte trov exekúcie nerešpektoval ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) v spojitosti s ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Vyjadrila názor, že úkony uvedené v § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky mali byť súdom ohodnotené minimálne paušálnou sumou 3,32 Eur a nie ohodnotené na základe súdom stanovenej minútovej časovej špecifikácie. Z daného vyplýva, že okresný súd mal stanoviť pri úkonoch preštudovanie a zaregistrovanie návrhu na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia (úkon na získanie poverenia na vykonanie exekúcie), vydané upovedomenie o začatí exekúcie ( doručenie upovedomenia o začatí exekúcie), súčinnosť Sociálna poisťovňa (zisťovanie platiteľa mzdy povinného), súčinnosť mesto Púchov (zisťovanie bydliska povinného), súčinnosť Sociálna poisťovňa (zisťovanie platiteľa mzdy povinného), súčinnosť Register obyvateľov (zisťovanie bydliska povinného), súčinnosť ORPZ (každé ďalšie zisťovanie majetku povinného), súčinnosť Sociálna poisťovňa (zisťovanie platiteľa mzdy povinného) minimálne vyhláškou stanovenú paušálnu sumu 3,32 Eur za každý takýto úkon. Na ostatné úkony by sa dala aplikovať časová špecifikácia podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojitosti s ods. 2 citovanej vyhlášky. Nasvedčuje tomu aj gramatický výklad tohto ustanovenia, kde čiarka medzi písm. a) a b) v § 14 ods. 1 znamená, že odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri zastavení exekúcie sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré sú vymenované v § 15 ods. 1 a tie treba vždy ohodnotiť paušálnou sumou 3,32 Eur a pri ostatných úkonoch, ktoré nepatria do stanovených úkonov, taxatívne vymenovaných v § 15 ods. 1, treba odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri zastavení exekúcie určiť podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu. Úkony, ktoré nespadajú pod úkony stanovené v § 15 ods. 1, nie je teda možné označiť za administratívne práce, ktorých náhrada je zahrnutá v odmene exekútora, ale za ďalšie úkony súdneho exekútora, ktoré je potrebné ohodnotiť na základe časovej špecifikácie. Zákon presne nedefinuje, čo je to úkon exekučnej činnosti. Je preto potrebné považovať za úkon exekučnej činnosti aj úkon súdneho exekútora smerujúci napr. k zrušeniu blokácie účtov v peňažných ústavoch, rovnako ako úkon súdneho exekútora smerujúceho k vymoženiu pohľadávky . Ide o úkony stanovené samotným zákonom, preto nemôže ísť o administratívne úkony. Súdna exekútorka taktiež namietala, že zákonom 490/2010 Z. z., účinným od 01.01.2011, bola zmenená sadzba DPH z pôvodných 19 % na 20 %, bolo teda potrebné, aby súd rozhodol už o správnej sadzbe DPH, ktorá je platná v čase vydania rozhodnutia, t. j. o sadzbe 20 %. Na základe uvedených skutočností súdna exekútorka žiadala, aby krajský súd zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu v časti o trovách exekúcie tak, že povinného zaviaže na náhradu trov exekúcie vo výške 66,61 Eur pozostávajúcich z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojitosti s ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom v čase začatie exekúcie vo výške 31,87 Eur ( spolu s 20 % DPH), z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojitosti s ods. 2 citovanej vyhlášky vo výške 15,94 Eur (spolu s 20 % DPH) a hotových výdavkov v zmysle § 22 citovanej vyhlášky vo výške 18,80 Eur.
K odvolaniu súdnej exekútorky vyjadrenie podané nebolo.
Krajský súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie podľa § 220 O.s.p. zmeniť.
Rozhodnutie okresného súdu o zastavení exekúcie nebolo podaným odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť a krajský súd v tejto časti rozhodnutie okresného súdu nepreskúmaval.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Spôsob určenia a výšku odmeny, ako aj náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje vyhláška č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom v čase podania návrhu, t. j. v znení účinnom do 30.4.2008 (§ 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z.). Podľa § 14 ods. 1, 2, 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa ods. 1 písm. a) je 6,64 Eur (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100,- Sk). Vyhláška nevylučuje, aby sa k tzv. časovej, hodinovej odmene, ktorá patrí súdnej exekútorke za čas účelne vynaložený na exekúciu, prirátala aj tzv. paušálna odmena za úkony, ktoré sú ňou v zmysle vyhlášky odmeňované. Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí pri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa § 23 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 Eur za každú aj len začatú polhodinu.
Súdna exekútorka doručila dňa 30.09.2011 na okresný súd podnet na zastavenie exekúcie spolu so špecifikáciou trov exekúcie. V tejto špecifikácii uviedla, že požaduje trovy exekúcie v celkovej výške 82,54 Eur pozostávajúce z odmeny, DPH a náhrady hotových výdavkov. Odmenu si súdna exekútorka uplatnila za preštudovanie a zaregistrovanie návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosť o udelenie poverenia (6,64 Eur), vydanie upovedomenia o začatí exekúcie a výzva na úhradu (6,64 Eur), súčinnosť Sociálna poisťovňa Považská Bystrica a súčinnosť Mesto Púchov (6,64 Eur), súčinnosť Sociálna poisťovňa Považská Bystrica (6,64 Eur), súčinnosť register obyvateľov (6,64 Eur), výzva na úhradu povinnému (6,64 Eur), súčinnosť OR PZ, Sociálna poisťovňa a výzva na úhradu povinnému (6,64 Eur) a za návrh na zastavenie exekúcie (6,64 Eur). Z uvedeného vyplýva, že súdna exekútorka si uplatnila odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Krajský súd sa zhoduje s názorom okresného súdu, že pre určenie skutočne vynaloženého času za jednotlivé úkony je podstatný celkový čas vynaložený na exekúciu, za ktorý sa odmena priznáva a nie čas jednotlivých úkonov, a preto je potrebné, aby tento čas bol v konečnom dôsledku spočítaný. Okresný súd tak odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu vypočítal správne.
Paušálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky si však súdna exekútorka v uvedenej špecifikácii trov neuplatnila, preto jej ju okresný súd ani nemohol priznať. Túto jej nemožno priznať ani v odvolacom konaní, nakoľko okresný súd svojím postupom nepochybil.
Priznanie náhrady hotových výdavkov sporné nebolo, nakoľko okresný súd priznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov v uplatnenej výške.
Pokiaľ ide o DPH, krajský súd konštatuje, že od 01.01.2012 došlo k novele § 196 Exekučného poriadku v tom zmysle, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Exekučný poriadok zároveň neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia vzťahujúce sa k tejto novelizácii, preto má krajský
súd za to, že v zmysle zásady „lex posteriori derogat priori“ (neskoršia právna úprava ruší skoršiu) sa na všetky konania použije znenie § 196 Exekučného poriadku účinné od 01.01.2012. Súdnej exekútorke tak patrí DPH z odmeny, aj náhrady hotových výdavkov, t. j. vo výške 7,74 Eur.
Trovy exekúcie predstavujú spolu sumu 46,46 Eur pozostávajúce z odmeny vo výške 19,92 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 18,80 Eur a DPH vo výške 7,74 Eur.
Vzhľadom na uvedené krajský súd uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .