Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Co-25-2023.pdf
PDF · 77.45 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/25/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpená spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ B. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, a 2/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, o zaplatenie 1.897,41 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 7C/23/2022-136 zo dňa 8.11.2022 takto
rozhodol:
Odvolanie žalovanej 1/, čo do časti výroku (I.) o zastavení konania voči žalovanému 2/ a časti výroku (II.) o trovách prvoinštančného konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ odmieta.
Uznesenie súdu prvej inštancie, čo do časti výroku o zastavení konania voči žalovanej 1/ ostáva nedotknutým.
Uznesenie súdu prvej inštancie, čo do časti výroku (II.) o trovách prvoinštančného konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 1/ mení tak, že žalobcovi n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanej 1/ n e p r i z n á v a.
Stranám sporu n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Východiskovo súd prvej inštancie (ďalej v texte aj ako okresný súd) vymedzil, že platobným rozkazom č. k. 7C/23/2022-41 zo dňa 04.05.2022 uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.897,41 eur, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 2.397,41 eur od 28.12.2020 do 01.12.2021, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.897,41 eur od 02.12.2021 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 332,84 eur a súdneho poplatku vo výške 56,50 eur. 2.Žalovaná 1/ predmetný platobný rozkaz prevzala dňa 12.05.2022 a v zákonnej lehote podala voči nemu odpor, na základe čoho sa podľa okresného súdu platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu (§ 267 ods. 4 CSP). 3.Následne, dňa 29.06.2022, t.j. ešte pred vytýčením prvého pojednávania, resp. predbežného prejednania sporu, doručil žalobca späťvzatie žaloby z dôvodu, že žalovaní uhradili celú dlžnú sumu a to úhradami 500 eur zo dňa 01.12.2021, 2.113,77 eur zo dňa 08.06.2022 a 332,84 eur zo dňa 09.06.2022, o čom súdu predložil potvrdenie o úhradách a navrhol konanie zastaviť.
4.Na základe toho okresný súd pri aplikácii § 144, § 145 ods. 1 a 2, § 146 ods. 1 CSP (všetky ustanovenia citované v napadnutom uznesení) zastavil konanie v celom rozsahu a to titulom dispozitívneho úkonu žalobcu.
5.Vo vzťahu k trovám konania súd prvej inštancie uviedol, že žalobca zobral žalobu späť na základe správania sa žalovaných, keď títo zaplatili žalovanú sumu po podaní žaloby, preto nesú procesné zavinenie na zastavení konania. Z tohto dôvodu priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v plnom rozsahu.
6.Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná 1/, ktorá sa domáhala jeho zmeny v podobe zrušenia a vrátenia veci prvoinštančnému súdu, alternatívne zrušenia v časti výroku o zastavení konania voči žalovanému 2/ a súčasne rozhodnutia, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 1/. 7.Odvolateľka argumentovala, že pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo, je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva; tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo. Ak platobný rozkaz (ďalej aj ako „PR“) nebolo možné doručiť do vlastných rúk jednému z viacerých solidárne zaviazaných dlžníkov (žalovaných) a ostatní žalovaní nepodali proti platobnému rozkazu odpor, ohľadom nich platobný rozkaz nadobudne účinky právoplatného rozsudku. O ich povinnosti zaplatiť žalobcovi žalovanú pohľadávku bolo právoplatne rozhodnuté a teda nemôže byť táto vec prejednávaná znova. Z hmotného práva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6Cdo 544/2015). 8.Na základe toho je podľa odvolateľky nepochybné, že súd zjavne pochybil, keď svojvoľne zastavil konanie ako celok voči obom žalovaným, pretože PR nadobudol právoplatnosť voči žalovanému 2/ a späťvzatie žalobcu bolo klamlivé a právne neúčinné. Odpor žalovanej 1/ totiž nemal za procesný dôsledok zrušenie celého PR, ako to súd mylne interpretuje, ale iba zrušenie voči žalovanej 1/, ktorá podala dôvodný odpor na ochranu svojich subjektívnych práv, pričom nešlo o nerozlučné spoločenstvo, ale samostatné. Ak totiž čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz sa zrušuje v celom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76. 9.Záverom žalovaná 1/ zdôraznila, že nenapáda (odvolaním) zastavenie voči svojej osobe, nakoľko je to procesné právo žalobcu, ale to automaticky nezakladá dôvodnosť žaloby ako celku, ani dôvodnosť trov voči nej.
10.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), vec preskúmal a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolanie žalovanej 1/ ako neoprávnenej osoby odmietol v zmysle § 386 písm. b/ CSP v časti výrokov týkajúcich sa žalovaného 2/ a v časti výroku o trovách prvoinštančného konania napadnuté uznesenie zmenil podľa § 388 CSP tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia.
11.Primárne je potrebné konštatovať, že argumentácia odvolateľky o nenáležitej aplikácii § 267 ods. 4 CSP je dôvodná. Okresný súd totiž prehliadol druhú vetu tohto/predmetného ustanovenia, ktorá explicitne vylučuje dôsledok - zrušenie platobného rozkazu v celom rozsahu - za eventuality, ak ide o samostatné procesné spoločenstvo. Presne takým (samostatným) spoločenstvom je i okruh žalovaných v súdenej veci, čo vyplýva z určujúceho hmotno-právneho vzťahu - žalovaná ako 1/ držiteľ motorového vozidla a žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla, ktoré spôsobilo škodu. 12.Zákonným dôsledkom (§ 267 ods. 4 CSP) podania odporu voči platobnému rozkazu žalovanou 1/ teda správne bolo/je „len“ zrušenie platobného rozkazu vo vzťahu ku nej (voči žalovanému 2/ nadobudol platobný rozkaz účinky právoplatného rozhodnutia).
13.Nadväzne však platí, že presne tá istá procesná okolnosť - samostatné procesné spoločenstvo - spôsobuje, že u žalovanej 1/ absentuje subjektívna legitimácia (§ 359 CSP) na podanie odvolania voči tej časti výroku uznesenia o zastavení konania, ktorá sa týka žalovaného 2/ (resp. i závislého výroku o trovách voči žalovanému 2/). Žalovaná 1/ pritom svoje odvolanie smerovala práve a len voči tejto časti výroku (bod 9 tohto odôvodnenia). 14.Krajský súd pre úplnosť poznamenáva/dopĺňa, že jednou z požiadaviek vyplývajúcich z definície právneho štátu síce nepochybne je, aby rozhodnutie vydané v civilnom/občianskom súdnom konaní bolo v súlade s právnymi predpismi a zaisťovalo spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov sporových strán, pričom pre dosiahnutie tohto cieľa slúžia okrem iného opravné prostriedky, ktoré majú umožniť
zmenu alebo zrušenie nesprávnych a nespravodlivých rozhodnutí súdov vydaných v nižšej inštancii, podmienkou vyžitia tohto oprávneného prostriedku je však splnenie všetkých zákonom požadovaných náležitostí, kde jednou z takýchto/obligatórnych podmienok je aj subjektívna prípustnosť odvolania. To znamená, že legitimácia k odvolaniu nepatrí sporovej strane bez ďalšieho, ale na podanie odvolania je procesne legitimovaná len tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Inými slovami, osobou oprávnenou na podanie odvolania nie je strana, ktorá nebola rozhodnutím súdu prvej inštancie dotknutá na svojich právach a to bez ohľadu na to, či ide o neúspech vo veci samej alebo o neúspech v procesných otázkach. „Ujma“ sa pritom posudzuje z procesného hľadiska a zároveň z hľadiska objektívnej skutočnosti, nie subjektívneho presvedčenia strany sporu. 15.V okolnostiach posudzovanej veci to znamená, že fakt/skutočnosť nesprávnej aplikácie relevantnej právnej úpravy normujúcej následky podania odporu voči platobnému rozkazu len jedným zo subjektov samostatného procesného spoločenstva nemôže byť konvalidovaný odvolaním podaným proti takému rozhodnutiu, resp. takým jeho výrokom, ktoré nemajú kvalifikovaný (v zmysle zakladajúci subjektívnu legitimáciu na podanie opravného prostriedku) dopad/vplyv na postavenie (či už hmotno- alebo procesno- právne) odvolateľky (nebola jej nimi spôsobená žiadna procesná ujma), t.j. netýkajú sa jej, ale výlučne inej osoby v rámci samostatného procesného spoločenstva - žalovaného 2/. 16.Konštatované viedlo k odmietnutiu odvolania žalovanej 1/ (ako podaného neoprávnenou osobou) vo vzťahu k častiam výrokov týkajúcich sa žalovaného 2/.
17.Pokiaľ žalovaná 1/ následne napáda (aj) výrok o trovách prvoinštančného konania, tak v časti týkajúcej sa jej osoby je subjektívna legitimácia na podanie odvolania na jej strane nepochybne daná. 18. Náležite súd prvej inštancie ako východisko v danej spojitosti vymedzil princíp procesného zavinenia. Nadväzne však platí, že žalobca v rámci späťvzatia svojho žalobného návrhu nepreukázal, že k tomuto dispozitívnemu úkonu došlo v dôsledku konania žalovanej 1/, ktorá by postupovala/plnila v zmysle žalobného nároku. Žalovaná 1/ totiž od začiatku konania popierala jednak samotnú svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu a (preto) aj akékoľvek plnenie žalobcovi, na základe čoho po výzve súdu žalobca predložil (č.l. 130 a nasl. spisu) doklady (presun dôkazného bremena zo žalovanej 1/ pri negatívnej dôkaznej teórii), že prijaté platby žalovanej sumy pochádzali od žalovaného 2/. 19. Opísanej situácii tak zodpovedá konštatovanie procesného zavinenia na zastavení konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 1/ na strane žalobcu.
20.Trovy odvolacieho konania majú svoj právny základ v § 396 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. 21.Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade, že odvolanie je odmietnuté. Preto je nutné rozhodnúť analogicky podľa § 256 ods. 1 CSP (v spojení s § 378, § 262 ods. 1 CSP), ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu odvolania, nakoľko v tomto prípade konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany, ktorá podala neprípustné odvolanie. V tejto časti je preto potrebné konštatovať neúspech žalovanej 1/ v danom štádiu konania. 22. Naopak, plne úspešnou bola odvolateľka v časti týkajúcej sa náhrady trov prvoinštančného konania. 23.Sumárnemu hodnoteniu opísaných procesných výsledkov potom najviac korešponduje nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania ani jednej zo sporových strán.
24.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.