Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-213-2012.pdf
PDF · 77.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-19P/213/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci maloletých detí V. - B., nar.XX.X.XXXX, C., nar.X.X.XXXX a O., nar.XX.X.XXXX, bytom E. C., B. J. 2/3, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detí rodičov matky S. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. E. C. a otca nebohého O. V., zomrelého XX.X.XXXX v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti
rozhodol:
N a r i a ď u j e u maloletých detí V. - B., nar.XX.X.XXXX, C., nar.X.X.XXXX a O., nar.XX.X.XXXX ústavnú starostlivosť.
Maloleté deti B., C. a O. V. u m i e s t ň u j e do K. domova T. L. E..
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého B., C. a O. na každé dieťa mesačne sumou rovnajúcou sa 30 % životného minima na nezaopatrené dieťa, určené z. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na účet Detského domova T. L. E., počnúc dňom umiestnenia maloletých detí v detskom domove.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Na základe podnetu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice tunajší súd dňa 31.7.2012 začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti u maloletých detí B., C. a O. Frankovičových, nakoľko o maloleté deti sa matka maloletých detí nestará, je bezdomovkyňou, otec maloletých detí zomrel, maloleté deti bývajú v dome u svojho starého otca, ktorý ich výchovu finančne ani fyzicky nezvláda. V spoločnej domácnosti žije aj plnoletý brat, ktorý odmieta zverenie maloletých bratov do svojej náhradnej osobnej starostlivosti.
Matka s návrhom na nariadenie ústavnej starostlivosti súhlasila, nakoľko si vedomá skutočnosti, že sama nemá vytvorené podmienky na ich výživu a výchovu.
Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do
pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 54 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Podľa § 54 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky uvedené vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach, nakoľko matka maloletých detí v súčasnosti nevie maloletým B., C. a O. V. zabezpečiť primeranú výchovu a starostlivosť, pričom život a zdravie detí v podmienkach v akých momentálne rodina žije sú vážne ohrozené. Z uvedených dôvodov, nariadil súd maloletým deťom ústavnú starostlivosť. Maloleté deti V. majú zabezpečené miesto v K. domove T. L. E..
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- 3 -
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že by možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky odôvodňovali, určiť výživné vo väčšom rozsahu ako vo výške 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je v súčasnosti podľa platných právnych predpisov od 1.7.2012 vo výške 26,65,-Eur, ktorým je povinný prispievať každý rodič bez ohľadu na možnosti, schopnosti a majetkové pomery, súd zaviazal matku k plateniu výživného na každé z detí, a to na účet detského domova v ktorom budú maloleté deti umiestnené v zákonom stanovenej vyššie uvedenej minimálnej sume, počnúc dňom umiestnenia.
Súd poznamenáva, že v zmysle § 5 z. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, sumy životného minima sa novo upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vzhľadom k tomu, že maloleté deti zatiaľ nie sú umiestnené v detskom domove, súd určil počiatok vyživovacej povinnosti matky počnúc dňom umiestnenia maloletých detí v detskom domove.
Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Keďže maloleté deti budú umiestnené do Detského domova Košická Nová Ves, matka je povinná určené výživné platiť na účet tohto detského domova.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorých rozhodol.
Po vyhlásení rozsudku s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku sa všetci účastníci konania tohto práva proti všetkým jeho výrokom písomne do zápisnice účinne vzdali.
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa O. s. p. alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Právo podať odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa tohto práva platne vzdali.