Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/27/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 383 408, právne zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 2.316,24 eur a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -46 zo dňa 25.11.2021, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -46 zo dňa 25.11.2021 v napadnutej zamietajúcej časti vo výroku II. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol, výrokom II. žalobu zamietol a výrokom III. nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia , , , (ďalej len „“), , , , , účinného do 31.3.2015, , , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), , (ďalej aj „“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 16. júla 2021 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.316,24 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 13. júla 2019 uzatvoril s A. B. poistnú zmluvu č. 610/552750-9 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla SEAT ALTEA XL, EČV: C.. Dňa 24. júla 2019 došlo k škodovej udalosti v Senici na Dlhej ulici tak, že poistený neubrzdil svoje motorové vozidlo a narazil do motorového vozidla typu VW CADY, EČV: D., poškodeného E. E.. Na základe predložených dokladov vyplatil žalobca poisťovni poškodeného sumu 6.948,73 eur predstavujúcu skutočnú škodu. Žalobca šetrením zistil, že motorové vozidlo SEAT ALTEA XL, EČV: C. bolo v čase dopravnej nehody poistené aj u žalovaného a aj u spoločnosti Generali poisťovňa, a.s.. Keďže motorové vozidlo bolo poistené pre rovnaký prípad u žalobcu, aj a u žalovaného, každý z nich je povinný poskytnúť poistné plnenie v pomere sumy, ktorú by bol povinný plniť podľa svojej zmluvy k sume, ktorú by bol povinný plniť druhý poisťovateľ.

Žalobca vyplatil poškodenému poistné plnenie vo výške 6.948,73 eur, a preto pri analogickej aplikácii ustanovenia v spojení s ustanovením si voči žalovanému uplatňuje nárok na náhradu 33% z poskytnutého poistného plnenia, t.j. na zaplatenie sumy vo výške 2.316,24 eur.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že v čase vzniku škodovej udalosti mal A. B. ako majiteľ motorového vozidla SEAT ALTEA XL, EČV: C. uzatvorenú poistnú zmluvu u žalobcu, a preto dňa 29. júla 2019 oznámil žalobcovi vznik škodovej udalosti a požiadal ho, aby za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody. Na základe uvedeného žalobca vyplatil poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 6.948,73 eur. Namietal, že analógia, ako ju používa žalobca, predstavuje nesprávny výklad analógie, keď žalobca argumentačne prechádza zo do , avšak nie do všeobecných častí alebo do častí o poistení zodpovednosti, ale do časti o poistení majetku. Vysporiadanie medzi poisťovateľmi vo vzťahu k viacnásobnému poisteniu je upravené len v poistení majetku, a nie v iných druhoch poistenia. Pri poistení zodpovednosti podľa nie je poistená žiadna konkrétna vec pre prípad jej poškodenia. Pri poistení zodpovednosti je naopak škoda, ktorá vznikne na motorovom vozidle uvedenom v poistnej zmluve a prevádzkou ktorého bola spôsobená, je priamo vylúčená z plnenia. Poistené plnenie pri poistení zodpovednosti nie je nikdy plnením v prospech poisteného, ale vždy predstavuje iba plnenie pre poškodeného namiesto poisteného. Poistenie zodpovednosti za škodu sa totiž vzťahuje nie na vec, ale na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. V sú explicitne upravené práva poisťovateľa, ako aj prechod práva a žalovaný bol preto názoru, že v je explicitne uvedené, aké práva má poisťovateľ a tiež je uvedené, aké práva môžu z poisteného prejsť na poisťovateľa, ktorý za poisteného vyplatil náhradu spôsobenej škody. Nárok na refundáciu pomernej časti vyplatenej náhrady škody zodpovednostného poisťovateľa voči inému zodpovednostnému poisťovateľovi nie je zakotvený ako právo poisťovateľa, a na poisťovateľa v žiadnom prípade ani neprechádza z poisteného, keďže zákon takéto právo nepriznáva ani poistenému. Poistený nahlásením poistnej udalosti u žalobcu prejavil vôľu, aby práve daný poisťovateľ za neho škodu vysporiadal. Poistený nenahlásil škodu všetkým poisťovateľom, ale len jednému, a teda využil svoje právo, aby práve z daného poistného vzťahu so žalobcom bola za neho škoda nahradená. Ak by sa pripustil výklad žalobcu, potom vzniká legitímna otázka, či ostatní (refundujúci) poisťovatelia majú právo na postih z vyplatenej refundácie, keďže im poistený škodovú udalosť nenahlásil. Žalovaný zároveň poukázal na to, že v deň vzniku škodovej udalosti došlo aj k avízu prevodu držby motorového vozidla SEAT ALTEA XL, EČV: C. autobazárom. Z tohto dôvodu sa žalovaný obrátil na ODI Šaľa so žiadosťou o zaslanie informácie o presnom čase odhlásenia predmetného motorového vozidla, čo má vplyv na zánik poistenia zodpovednosti.

4. Žalobca k vyjadreniam žalovaného uviedol, že a ani neobsahujú žiadne ustanovenie, ktoré by riešilo viacnásobné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to aj z dôvodu, že povinné zmluvné poistenie nie je možné duplikovať. Napriek tomu v danom prípade v čase poistnej udalosti existovali uzatvorené až tri poistné zmluvy s rovnakým predmetom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú práve motorovým vozidlom SEAT ALTEA XL, EČV: C..

5. Vo vzťahu k návrhu žalovaného na prerušenie konania súd prvej inštancie uviedol, že nie je daný zákonný dôvod pre prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , keďže otázku právneho posúdenia v inom – hoci skutkovo a právne obdobnom – (právoplatne neskončenom) spore nie je možné považovať za otázku, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v prejednávanom spore, ako to predpokladá ustanovenie .

6. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že dňa 24. júla 2019 došlo k škodovej udalosti v Senici na Dlhej ulici tak, že poistený A. B. neubrzdil svoje motorové vozidlo SEAT ALTEA XL, EČV: C. – ktoré bolo poistené u žalobcu - a narazil do motorového vozidla typu VW CADY, EČV: D., poškodeného E. E.. Na základe predložených dokladov vyplatil žalobca poisťovni poškodeného sumu vo výške 6.948,73 eur predstavujúcu skutočnú škodu. Motorové vozidlo SEAT ALTEA XL, EČV: C. bolo v čase dopravnej nehody poistené nielen u žalobcu, ale aj u žalovaného a u spoločnosti Generali poisťovňa, a.s.. Z tejto skutočnosti žalobca odôvodňoval svoj nárok voči žalovanému vo výške 2.316,24 eur, ktorý mu žalovaný na základe žiadosti žalobcu z 26. mája 2020 neuhradil. Súd prvej inštancie bol právneho názoru, že v znení účinnom od 1. apríla 2015 nevylučuje, aby v prípade tohto istého motorového vozidla boli uzatvorené viaceré poistné zmluvy, predmetom ktorých je poistenie zodpovednosti za

škodu spôsobenú jeho prevádzkou. Určitý zákaz viacnásobného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bol obsiahnutý v ustanovení § 9 ods. 5 zákona znení účinnom do 31. marca 2015, v ktorom bolo sankcionované uzatvorenie neskoršej poistnej zmluvy jej absolútnou neplatnosťou. V rozhodovanej veci však bola poistná zmluva medzi žalobcom a poisteným A. B. uzatvorená dňa 13. júla 2019, a preto jej uzavretie napriek uzavretiu skorších poistných zmlúv, ktorých predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla SEAT ALTEA XL, EČV: C., nebolo vylúčené. Preto sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že zákon neumožňuje uzavretie duplicitných poistných zmlúv. Pokiaľ ide o rozhodnutie v spore, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že poistený oznámil vznik škodovej udalosti, ku ktorej došlo dňa 24. júla 2019, čím si poistený voči žalobcovi ako poisťovateľovi splnil svoju povinnosť v zmysle ustanovenia . Na základe tohto oznámenia vzniklo poistenému právo, aby žalobca ako poisťovateľ za neho nahradil poškodenému vzniknutú škodu podľa a , ktorú žalobca v konečnom dôsledku uhradil vo výške 6.948,73 eur. Podľa súdu prvej inštancie zákon ukladá poisťovateľovi povinnosť nahradiť poškodenému vzniknutú celú škodu spôsobenú prevádzkou poisteného motorového vozidla, ktorú spôsobil poistený, resp. škodu, ktorej výška je limitovaná v poistnej zmluve, a nielen jeho pomernú časť podľa subjektívnych predstáv toho-ktorého poisťovateľa. Preto nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že bolo jeho povinnosťou nahradiť vzniknutú škodu len v rozsahu 33%. Napokon žalobca požadoval od poisteného zaplatenie poistného v celej výške, a nielen v rozsahu 33% z poistného. Na základe toho, že poistený si splnil povinnosť voči žalobcovi ako poisťovateľovi zaplatiť poistné v plnej výške, vznikla tomu zodpovedajúca povinnosť poisťovateľa nahradiť vzniknutú škodu v plnej výške, ak nastala poistná udalosť uvedená v poistnej zmluve. Súd prvej inštancie tiež dodal, že upravuje regresný nárok poisťovateľa voči poistenému podľa ustanovenia , ak poistený porušil niektorú zo zákonom stanovených povinností, resp. osobitný nárok voči poškodenému podľa ustanovenia , ak má poistený voči poškodenému právo na vrátenie vyplatenej sumy, na jej zníženie alebo na zastavenie jej výplaty. Nárok poisťovateľa motorového vozidla na náhradu pomernej časti vyplateného poistného plnenia voči inému poisťovateľovi v prípade viacnásobného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto istého motorového vozidla žiadnym spôsobom neupravuje. V takom prípade by podľa súdu prvej inštancie prichádzala do úvahy s poukazom na znenie ustanovenia aplikácia ustanovení , avšak nie všetkých jeho ustanovení, ale len všeobecných ustanovení o poistných zmluvách, resp. ustanovení až , v ktorých je upravené poistenie zodpovednosti za škodu. V predmetných zákonných ustanoveniach taktiež nie je upravené (regresné) právo poisťovateľa voči inému poisťovateľovi na náhradu mernej časti vyplateného poistného plnenia voči inému poisťovateľovi v prípade viacnásobného poistenia tej istej zodpovednosti za škodu.

7. Aplikáciu analógie súd prvej inštancie vylúčil, keďže bol názoru, že použitie analógie v práve vzniká až vtedy, keď určitú situáciu právna norma priamo nepredvída a neupravuje ju, a až vtedy, keď ani prípustným extenzívnym výkladom určitého ustanovenia nemožno dospieť k tomu, že sa vzťahuje na danú situáciu. Analógia znamená primerané použitie obsahom najbližšieho ustanovenia toho istého právneho odvetvia alebo celého právneho poriadku, jeho zmyslu a základných zásad (viď napr. ). Použitie analógie je možné v prípadoch tzv. medzier v práve, ak určitá otázka nie je v právnom predpise vôbec riešená. V niektorých prípadoch však použitie analógie neprichádza do úvahy ani v prípade, ak určitá otázka nie je v právnom predpise vôbec riešená. Určujúci je v takom prípade účel a zmysel konkrétnej právnej normy. Ustanovenie sa vzťahuje na iný druh poistenia (na poistenie majetku a nie na poistenie zodpovednosti za škodu), a jeho účelom je zákonná limitácia viacnásobného poistenia, pri ktorom dochádza ku kumulácii poistných plnení, čo v riešenom prípade úplne absentuje. Súd prvej inštancie zdôraznil, že poistený A. B. oznámil vznik škodovej udalosti žalobcovi a od žalobcu požadoval, aby nahradil za neho vzniknutú škodu. Tento nárok si poistený neuplatnil aj u žalovaného, a preto nemohlo dôjsť ku kumulácii poistných plnení, ktorej zabránenie sleduje ustanovenie . Žalobca po prešetrení poistnej udalosti pristúpil k poistnému plneniu, nakoľko dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre vyplatenie poistného plnenia z poistnej zmluvy poškodenému. Súd prvej inštancie doplnil, že ani namietaná aplikácia článku 4 ods. 2 Základných princípov neprichádza do úvahy, keďže ustanovenie článku 4 ods. 2 Základných princípov je súčasťou procesného predpisu a nie súčasťou hmotnoprávnej úpravy. Z uvedeného vyplýva, že daný článok upravuje výnimočnú možnosť analógie v rámci civilného procesu, avšak nie je aplikovateľný na posúdenie hmotnoprávnych práv a povinností strán sporu. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že podľa zákonnej úpravy poistenia zodpovednosti za škodu obsiahnutej v zákone PZP, alebo v (v ustanoveniach a nasl.) vzťahujúcej sa na vec neboli splnené podmienky

pre vznik práva uplatneného žalobou, ani nebol založený dôvod pre použitie analógie a aplikovanie iného zákonného ustanovenia (v danom prípade ustanovenia ), ktorého účel je navyše iný, ako sa subjektívne (a nesprávne) domnieva žalobca. Nemožno pritom opomenúť znenie ustanovenia , kedy žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému nevznikol z právnych úkonov, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia (keďže žalobca poskytol poškodenému poistné plnenie na základe poistnej zmluvy, a teda plnil to, čo bol sám povinný plniť) a nevyplýva ani zo zákona.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018, sp.zn. publikované ako judikát v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018).

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu posudzujúc podľa obsahu čo do výroku II. a III. a to z dôvodov podľa a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviaže žalovaného na náhradu 33% z poskytnutého poistného plnenia (6.948,73 eur), t.j. vo výške 2.316,24 eur. Žalovaný v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie analógie. Uviedol, že , ako aj neobsahujú žiadne ustanovenie, ktoré by riešilo viacnásobné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a to aj z dôvodu, že povinné zmluvné poistenie donedávna nebolo možné duplikovať. V čase poistnej udalosti pritom existovali uzatvorené dve poistné zmluvy s rovnakým predmetom poistenia zodpovednosti za škodu. Poukázal na ustanovenie , ktoré prostredníctvom analógie legis poskytuje priestor pre prípady, kedy neexistuje žiadnu ustanovenie, či už v alebo inom predpise, ktoré by sa dalo aplikovať ako riešenie na občianskoprávny vzťah, z dôvodu ktorého je potrebné použiť normu, ktorá je mu najbližšie. Žalovaný mal za to, že i keď ustanovenie sa týka poistenia majetku, je toto ustanovenie obsahom aj účelom najbližšie, pokiaľ ide o viacnásobné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Aj keď súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že nepredstavuje právnu normu, ktorá je obsahom a účelom najbližšia, mohol rozhodnúť podľa svojho uváženia využijúc analógiu iuris, ktorá vychádza zo zásad súkromného práva a z ústavných princípov právneho poriadku. Prvoinštančný súd si však podľa žalobcu len nekriticky osvojil tvrdenia žalovaného. Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je na rozdiel od iných poistení povinné a situácia, že si vlastník, resp. držiteľ motorového vozidla dá povinne zmluvne poistiť zodpovednosť za škodu u viacerých poisťovateľov, je veľmi ojedinelá. V prípade, ak takáto situácia nastane, je podľa názoru žalobcu potrebné, aby každý z poisťovateľov bol povinný poskytnúť plnenie len v pomere sumy, ktorú by bol povinný plniť podľa svojej zmluvy, k sumám, ktoré by boli úhrnom povinní plniť všetci poisťovatelia. Žalobca ďalej uviedol, že pre pomerné vyplatenie poistného plnenia nemôže byť rozhodujúce, či bola poistná udalosť oznámená každému poisťovateľovi a či došlo ku kumulácii poistných plnení, nakoľko ani samotné ustanovenie nepredpokladá, že nevyhnutne musí dôjsť k viacnásobnému poskytnutiu poistného pnenia. Práve naopak sa snaží predchádzať situácii, aby došlo k vyplateniu poistného plnenia od každého poisťovateľa v celom rozsahu, preto sa nie je možné stotožniť s právnym záverom súdu prvej inštancie v bode 16.4 odôvodnenia. Preto ak nastane situácia, ako v tomto prípade, že poistné plnenie poskytne iba jeden z poisťovateľov, pričom poistné krytie pre rovnakú vec poskytuje aj iný poisťovateľ, je jeho povinnosťou refundovať tú časť poistného plnenia, ktorá bola za neho vyplatená.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 14.01.2022, v ktorom poukazoval na nesprávny výklad analógie, keď žalobca argumentačne prechádza zo do , avšak nie do všeobecných častí alebo do častí o poistení zodpovednosti, ale do časti o poistení majetku (ktorá jediná rieši viacnásobné poistenie). Vysporiadanie medzi poisťovateľmi vo vzťahu k viacnásobnému poisteniu je však upravené len v poistení majetku, a nie v iných druhoch poistenia. Obdobný názor prezentoval aj súd prvej inštancie. Žalovaný bol názoru, že jeho tvrdenia podporuje aj samotná textácia ustanovenia , keď sa v nej uvádza, že „ak je tá istá vec poistená pre rovnaký prípad...“, avšak v tomto prípade nebola poistená vec, ale zodpovednosť za škodu, teda toho, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. Žalovaný tvrdil, že v je explicitne uvedené, aké práva má poisťovateľ a tiež aké práva môžu z poisteného prejsť na poisťovateľa, ktorý

za poisťovateľa vyplatil náhradu spôsobenej škody. Nárok na refundáciu pomernej časti vyplatenej náhrady škody poisťovateľa voči inému zodpovednostnému poisťovateľovi nie je zakotvený ako právo poisťovateľa a na poisťovateľa v žiadnom prípade ani neprechádza z poisteného ( ), nakoľko zákon takého právo nepriznáva ani poistenému. Poisťovateľ má tie práva, ktoré mu zákon priznáva, pričom žalobca má snahu ich nesprávne rozširovať odkazom na analógiu. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nemá ním tvrdené právo. Poistený nahlásením poistnej udalosti u žalobcu prejavil vôľu, aby práve daný poisťovateľ za neho škodu vysporiadal. Poistený nenahlásil škodovú udalosť všetkým poisťovateľom, teda využil svoje právo, aby práve z daného poistného vzťahu so žalobcom, bola za neho škoda nahradená. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

11. Žalobca v replike zo dňa 07.02.2022 k tvrdeniam žalovaného v jeho vyjadrení k odvolaniu iba zopakoval totožné tvrdenia a argumenty ako v podanom odvolaní.

12. Ďalšie vyjadrenia strán neboli doručené.

13. Krajský súd v Bratislave po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania zdôrazňuje, že odvolanie bolo síce podané v celom rozsahu, avšak podľa obsahu smeruje len proti výrokom II. a III., keďže v ňom nie sú uvádzané vôbec žiadne odvolacie dôvody vo vzťahu k výroku I., v dôsledku čoho odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu výlučne odvolaním dotknuté výroky II. a III. a to v zmysle a , pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia podrobne a dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol, preto odvolací súd odkazuje na podrobné zdôvodnenie súdu prvej inštancie.

17. K zásadným odvolacím argumentom žalobcu odvolací súd uvádza, že rovnako, ako súd prvej inštancie je názoru, že na daný skutkový stav nie je možné aplikovať ustanovenie týkajúce sa viacnásobného poistenia veci cez ustanovenie , nakoľko jednak medzi žalobcom a žalovaným žiaden občianskoprávny vzťah nevznikol (ako predpokladá ust. ), jednak ku kumulácii poistných plnení tak, ako predpokladá ustanovenie nedošlo a jednak uvedenú situáciu zodpovednosti za škodu osobitne upravujú ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, ako i ustanovenia a nasl. týkajúce sa poistenia zodpovednosti za škodu, ktoré povinnosť pomerného uspokojenia škody nezakotvujú. Na rozdiel od názoru žalobcu, je odvolací súd názoru, že pre použitie analógie je smerodajná aj skutočnosť, či škodca oznámil a nahlásil každej z poisťovní vznik škodovej udalosti (uvedenú situáciu rieši práve ust. -4 ), ako aj či došlo ku kumulatívnemu plneniu zo strany viacerých poisťovní ( ). Bez nahlásenia poistnej udalosti nevznikne poistenému právo, aby žalovaný ako poisťovateľ

za neho hradil škodu a teda tomu zodpovedajúca povinnosť žalovaného. Zároveň z ustanovenia vyplývajú určité podmienky a kritéria poskytnutia pomerného plnenia, podmienky ktoré žalobca v konaní nielen nepreukázal, ale ani netvrdil. Ako príklad odvolací súd uvádza, že žalobca nepreukázal ani sumu, ktorú by žalovaný podľa podmienok vlastnej zmluvy s poisteným bol povinný plniť a v nadväznosti na to ani pomer danej sumy k sumám, ktoré by boli úhrnom povinní platiť všetci poistitelia. Z tvrdení žalobcu vlastne vyplýva, že svoj nárok odvodzuje od skutočnosti, že došlo k viacnásobnému povinnému zmluvnému poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, t.j. od okamihu uzatvorenia viacerých poistných zmlúv v spojení s okamihom vzniku poistnej udalosti. Takýto výklad však nepovažoval odvolací súd za správny, keďže týmto okamihom nevzniká žalobcovi právo plniť do jednej tretiny, alebo do akejkoľvek pomernej časti vo vzťahu k ostatným poistným plneniam. Takýto výklad, resp. použitie analógie práva by zjavne odporovalo účelu a zmyslu , kde je zakotvená povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu za poisteného v celom rozsahu. Zároveň by sa takýmto výkladom a použitím analógie práva popreli ostatné, zákonom jasne stanovené pravidlá, podmienky a povinnosti pre výplatu poistného plnenia poškodenému (zaplatenie poistného v celom rozsahu, nahlásenie poistnej udalosti, poskytnutie relevantných informácii k škodovej udalosti, dokladov potrebných na prešetrovanie a zistenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie poškodenému a potrebných na prípadné uplatnenie práva postihu voči poistenému, ...). Nie je zároveň dôvodné bez ďalšieho, len na základe analógie, zaviazať tretiu osobu – žalovaného k plneniu, keď žalovaný nemal možnosť ani preskúmať, či vzhľadom na konkrétnu škodovú udalosť je povinný plniť vo vzťahu k jeho podmienkam poistenému a táto jeho povinnosť, ako správne uvádzal súd prvej inštancie, nevyplýva ani z právneho úkonu, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, resp. zo zákona. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s názorom žalovaného, že v je explicitne uvedené aké práva má poisťovateľ a tiež aké práva môžu z poisteného prejsť na poisťovateľa, ktorý za poisteného vyplatil náhradu spôsobenej škody. Právo uplatňovať si pomerné uspokojenie od viacerých poisťovateľov nevyplýva ani pre poškodeného z ustanovenia . Cieľom novely ust. () bolo vypustenie ustanovenia o zákaze viacnásobného poistenia pre jeho nadbytočnosť práve z dôvodu, že hoci by prevádzkovateľ motorového vozidla bol naraz po to isté poistné obdobie poistený u dvoch, resp. viacerých poisťovateľov, poistné plnenie za neho by mohol vyplatiť len jeden z nich.

18. Vzhľadom k uvedenému bol odvolací súd názoru, že nie je dôvodné zaviazať žalovaného k pomernému plneniu, nakoľko takáto povinnosť plniť žalobcovi nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona alebo zmluvy, pričom súd prvej inštancie vec nielen správne právne posúdil, ale správne vyložil aj jednotlivé ustanovenia zákona a možné použitie analógie práva, kedy nie je vzhľadom na cieľ zákonodarcu, účel a celkový kontext a jednotlivých osobitných ustanovení o poistení zodpovednosti podľa dôvod ani na dotváranie práva analógiou iuris, keďže zamietnutie (neexistujúceho) nároku žalobcu uplatneného žalobou nepovažoval odvolací súd za zjavne nespravodlivé. Odvolací súd preto podľa , napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II. a III. ako vecne správny potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).