Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-23Csp/82/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobcu: R. Z., narodený XX.XX.XXXX, bytom K. arm. gen. J. W. XX, XXX XX O., zastúpený JUDr. Ľuboš Jurčo, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: PLENKALL SK s.r.o., so sídlom Macharova 3, 851 01 Bratislava, IČO: 46 699 864, o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere

rozhodol:

I. Súd určuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere k žiadosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.05.2015, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná.

II. V časti konania o určenie neplatnosti notárskej zápisnice súd konanie zastavuje.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu (predtým Okresný súd Bratislava I) dňa 22.09.2017 sa žalobca pôvodne domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, určenia neplatnosti notárskej zápisnice a náhrady trov konania.

2. V žalobe uviedol, že ako spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným ako veriteľom dňa 06.05.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere k žiadosti č. XXXXXXXXXX podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a podľa . Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 2.500,- EUR žalovaným žalobcovi a zároveň záväzok žalobcu splatiť úver v plnej výške vrátane odplaty a príslušenstva. Úver bol žalobcom čerpaný jednorazovo tým spôsobom, že žalovaný z celkovej sumy 2.500,- EUR refinancoval vo svoj prospech splatenie predchádzajúceho úveru žalobcu v sume 1.416,21 EUR, žalovaný zaúčtoval vo svoj prospech administratívny poplatok v sume 56,23 EUR a nakoniec na účet žalobcu zaslal sumu 1.027,56 EUR. Žalobca sa zaviazal splácať úver a odplatu za poskytnutie úveru podľa splátkového kalendára v 60-tich splátkach po 102,08 EUR mesačne počnúc dňom 25.05.2015 a končiac poslednou splátkou 25.04.2020, teda celkovo sa zaviazal splatiť sumu 6.124,80 EUR. Žalovaným bola pre predmetný úver uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 52,72% pri priemernej ročnej úrokovej miere 19,63%.

3. Žalobca ďalej uviedol, že podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Právny úkon postihnutý touto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav ide spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia úverovej zmluvy medzi účastníkmi konania. Žalobca priložil k žalobe priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, z ktorých vyplýva, že v hodnotenom období 6/2015 bola priemerná úroková

miera pri spotrebiteľskom úvere poskytovaných so splatnosťou od 1 do 5 rokov 12,20 %. Zo podpísanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že ročná úroková sadzba bola dohodnutá na výšku 52,72%, čo v značnej miere presahuje mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi. Na základe uvedeného s poukazom na ustanovenie žalobca označil zmluvu o spotrebiteľskom úvere za absolútne neplatnú, a žiadal, aby súd prvým výrokom túto neplatnosť zmluvy určil. V žalobe aj neskorších vyjadreniach uviedol ešte ďalšie dôvody neplatnosti zmluvy, resp. dôvody, pre ktoré by mal byť poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Súd tieto tvrdenia v rozsudku neuvádza, nakoľko neboli pre rozhodovanie súdu v konaní podstatné.

4. Druhým výrokom žalobca pôvodne žiadal určiť neplatnosť notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, K XXXXX/XXXX spísanej X.. Q. S. o vyhlásení uznania záväzku povinnej osoby a súhlase s exekúciou podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uvedenou vyššie. Keďže v tejto časti žalobca zobral po predbežnom právnom posúdení žalobu späť (viď odsek 7 nižšie), súd sa týmto nárokom a prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany oboch strán nezaoberal.

5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že vyhlásenie o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatná je argumentmi nepodložené, nakoľko podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. K porušeniu zákona však nedošlo, naopak, úverová zmluva obsahuje všetko to, čo zákon požaduje a príjemca úveru ju mal k dispozícii neobmedzený čas v editovateľnej forme, kedy mal možnosť pripomienkovať, dopĺňať alebo pozmeňovať znenie úverovej zmluvy. Až potom, čo príjemca úveru zmluvu odsúhlasil, teda došlo vo všetkých bodoch k osobnému dojednaniu. Keď bola úverová zmluva kompletne odsúhlasená príjemcom úveru, až vtedy ju poskytovateľ úveru vytlačil a predložil príjemcovi úveru k podpisu. Ďalej uviedol, že ak úverová zmluva čo i len v jednom bode spĺňa zákonné kritéria, nie je možné ju vyhlásiť za absolútne neplatnú, ale je potrebné detailne určiť v akom rozsahu je neplatná a v čom je v rozpore zo zákonom. Pri posudzovaní zákonnosti úverovej zmluvy by mal súd nestranne posúdiť rovnováhu práv a povinností zmluvných strán. Nebolo by správne, ak by súd prisudzoval práva iba spotrebiteľovi a poskytovateľovi úveru v pozícii veriteľa by ukladal iba povinnosti. V zmysle v článku 2 odsek 3 SR platí, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Ak teda úverová zmluva nie je v rozpore so zákonmi, je potrebné ju uznať tak, ako sa osobne dojednali zmluvné strany. Ak na jednej strane prislúcha právna ochrana spotrebiteľovi, je potrebné dodržať rovnováhu a poskytnúť rovnakú právnu ochranu aj veriteľovi. Na pojednávaní dňa 28.07.2024 taktiež uviedol, že v zmluve bola dohodnutá RPMN vo výške 43,06%, pričom takto dohodnutá RPMN je nižšia ako maximálna možná RPMN 45,54%, a teda RPMN bola dohodnutá v súlade so zákonom.

6. Na základe podania žalobcu doručeného súdu dňa 19.06.2019 súd uznesením č.k. -208 zo dňa 10.09.2019 pripustil zmenu žaloby v prvom žalovanom výroku. Žalobca sa v zmenenom žalobnom návrhu domáhal určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.05.2015 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov.

7. Na pojednávaní dňa 28.06.2024 žalobca na základe vysloveného predbežného právneho posúdenia súdom navrhol zmeniť prvý výrok žalobného návrhu tak, že opätovne požadoval určenie neplatnosti vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri druhom výroku zobral návrh späť a trval na treťom výroku vo vzťahu k náhrade trov konania. Súd uznesením č.k. -253 vyhláseným na pojednávaní dňa 28.06.2024 pripustil opätovnú zmenu žalobného návrhu tak, že žalobca sa prvým výrokom domáhal určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere k žiadosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.05.2015 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je absolútne neplatná a druhým výrokom sa domáhal náhrady trov konania. Súd tak pokračoval v konaní o tomto zmenenom návrhu.

8. Keďže ani jedna zo strán nebola schopná do konania predložiť kompletné znenie spornej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd na návrh strán do konania pripojil spis z konania sp. zn. XXEr/XXX/XXXX vedený bývalým Okresným súdom Bratislava I, v ktorom sa táto zmluva nachádza.

9. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými stranami, a to: zmluva o spotrebiteľskom úvere k žiadosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.05.2015 (č.l. 5 až 11, resp. č.l. 8 až 14 v pripojenom spise sp. zn. XXEr/XXX/XXXX), notárska zápisnica N XXX/XXXX zo dňa 14.05.2015 (č.l. 12 až 16), doklad o vklade v hotovosti zo dňa 23.02.2017 (č.l. 18), notárska zápisnica N XXXX/XXXX zo dňa 18.09.2013 (č.l. 102 až 104), zmluva o úvere k žiadosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.09.2013 (č.l. 105 až 109) a čestné vyhlásenie žalobcu zo dňa 18.09.2013 (č.l. 110).

10. Z vykonaného dokazovania, resp. zo skutočností, ktoré medzi stranami neboli sporné, mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 06.05.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere k žiadosti č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 2.500,- EUR a žalobca sa ho zaviazal splatiť v šesťdesiatich splátkach po 102,08 EUR. Celková suma, ktorú mal žalobca splatiť bola 6.124,80 EUR a RPMN dosiahla 52,72%.

11. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval právne posúdenie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatná.

12. Podľa v znení účinnom k 06.05.2015: „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom“.

13. Podľa v znení účinnom k 06.05.2015: „Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.“

14. Podľa v znení účinnom k 06.05.2015: „Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“

15. Podľa : „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.“

16. Podľa : „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“

17. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia : „Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.“

18. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia : „Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.“

19. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 06.05.2015 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle , nakoľko bola uzatvorená medzi fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej činnosti a dodávateľom, ktorý pri poskytnutí úveru konal v rámci predmetu svojej činnosti. Skutočnosť, či boli alebo neboli niektoré podmienky zmluvy dojednané individuálne, resp. či mal žalobca možnosť znenie zmluvy ovplyvniť, nie je pre posúdenie skutočnosti, či ide spotrebiteľskú zmluvu relevantná; táto skutočnosť by bola podstatná len pokiaľ by súd posudzoval existenciu neprijateľných podmienok v zmysle až 4 . Keďže predmetom spotrebiteľskej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmela dohodnutá odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu.

20. Maximálnou výškou odplaty je v zmysle nariadenia vlády č. dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, pričom v zmysle uvedeného nariadenia sa na účely stanovenia prípustnej výšky odplaty podľa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk. Priemerná RPMN pri obdobných úveroch vychádza z údajov, ktoré zverejňuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa a o spotrebiteľských úveroch. V súlade v znení účinnom k 06.05.2015 sa na spotrebiteľské zmluvy uzatvorené do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Keďže zmluva bola uzatvorená dňa 06.05.2015, a danom čase ešte neprešlo 15 dní od zverejnenia údajov za prvý kalendárny štvrťrok roku 2015 (údaje zverejnené dňa 30.04.2015), aplikujú sa údaje zverejnené za posledný kalendárny štvrťrok roku 2014. Podľa súhrnnej informácie o údajoch o novoposkytnutých údajoch spotrebiteľských úverov bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2014 bola priemerná RPMP pri úveroch so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov vrátane 13,95%. Keďže v zmysle citovaného nariadenia vlády bol maximálnou prípustnou mierou odplaty dvojnásobok uvedenej RPMN, mohla RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa 06.05.2015 dosiahnuť maximálne 27,90%.

21. Zo stranami podpísanej zmluvy vyplýva, že dohodnutá RPMN bola 52,72% (č.l. 7). Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru tak bola dohodnutá v rozpore so zákonom. Keďže zároveň ide o podstatnú náležitosť zmluvy, súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je v zmysle ako celok neplatná pre rozpor so zákonom. Súd tak prvým výrokom tohto rozsudku určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná.

22. Pre úplnosť súd uvádza, že žalovaný na pojednávaní dňa 28.07.2024 uviedol, že podľa žalovaného bola skutočná v zmluve dohodnutá RPMN 43,06% (podľa v čase podpisu zmluvy platnej kalkulačky na výpočet RPMN), a následne v podaní doručenom súdu dňa 30.07.2024 túto hodnotu opravil na 40,06% (podľa textu podania), resp. 43,10% (podľa prílohy). Súd v prvom rade konštatuje, že skutkové tvrdenie, že skutočná RMPN je odlišná od údaja o RPMN vo výške 52,72% uvedeného v zmluve, bolo žalovaným predložené v rozpore s upravujúcim povinnosť strán predkladať prostriedky procesnej obrany a útoku včas, a súd tak na toto tvrdenie v súlade s neprihliadal. Zároveň však súd konštatuje, že toto skutkové tvrdenie by nebolo spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia ani keby ho súd pripustil, nakoľko ak by aj RPMN v skutočnosti bola ako uviedol žalovaný, aj v takom prípade by išlo o jednoznačné prekročenie maximálnej prípustnej RPMN vo výške 27,90%. Žalovaný taktiež tvrdil, že maximálna dovolená RPMN je 45,54%, čo vypočítal ako dvojnásobok priemernej sadzby pre spotrebiteľské úvery so zabezpečením vo výške do 1.500,- EUR, ktorá bola podľa vyjadrenia žalovaného za prvý štvrťrok 2015 zo strany NBS určená na 22,77% (č.l. 256). Ako však súd uviedol vyššie, táto hodnota nebola v spore relevantná, nakoľko z nariadenia vlády č. je zrejmé, že na účely stanovenia najvyššej prípustnej miery odplaty sa nepoužijú údaje zverejnené NBS ohľadom úverov poskytnutých veriteľmi, ale výlučne údaje o úveroch poskytnutých bankami a pobočkami zahraničných bánk. Aplikuje sa tak NBS zverejnený údaj 13,95%, a najvyššia prípustná RPMN vo výške 27,90%.

23. Keďže súd na základe vyššie uvedených skutočností žalobe vyhovel, ostatnými prostriedkami procesného útoku žalobcu, resp. prostriedkami procesnej obrany žalovaného, ktoré na tieto prostriedky reagovali, sa ďalej nezaoberal.

24. Pre úplnosť súd uvádza, že v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere ešte nebol účinný o spotrebiteľských úveroch, ktorý v znení účinnom od 23.12.2015 v zmysle novely č. stanovoval, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú mieru odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. Keďže toto špeciálne ustanovenie odlišne upravujúce následky prekročenia najvyššej prípustnej miery odplaty nebolo v čase podpisu zmluvy účinné, a v zmysle prechodného ustanovenia o spotrebiteľských úveroch sa vznik právnych vzťahov vzniknutých pred dňom účinnosti novely č. spravoval podľa doterajších predpisov, súd pri posudzovaní následkov prekročenia najvyššej prípustnej miery odplaty postupoval podľa všeobecných ustanovení a zmluvu pokladal za absolútne neplatný právny úkon.

25. Na pojednávaní dňa 28.06.2015 vzal žalobca písomne do zápisnice žalobu v časti druhého nároku na vyslovenie neplatnosti notárskej zápisnice späť. Súd v súlade s konanie v tejto časti druhým výrokom tohto rozsudku v rozhodnutí vo veci samej zastavil.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa a v spojení s . V konaní o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol plne úspešný žalobca, ktorému tak vo vzťahu k tejto časti konania vznikol nárok na náhradu trov konania. Konanie o druhom žalobnom návrhu týkajúcom sa určenia neplatnosti notárskej zápisnice bolo zastavené potom, ako súd vyslovil predbežný právny názor o nedôvodnosti žaloby v tejto časti a žalobca zobral v tejto časti žalobu späť. V zmysle tak vznikol nárok na náhradu trov konania v tejto časti žaloby žalovanému, ktorý zastavenie konania nezavinil. Súd však jednotlivé časti konania nepokladal za rovnocenné, nakoľko podstatnou časťou konania bolo určenie neplatnosti samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a druhú časť konania o určenie neplatnosti notárskej zápisnice hodnotil súd ako nadväzujúcu a sekundárnu, a priradil jej pri rozhodovaní o trovách konania menšiu váhu. Súd tak dospel k záveru, že žalobca bol v konaní úspešný na 80% a žalovaný na 20%, v dôsledku čoho priznal žalobcovi tretím výrokom tohto rozsudku nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu úspechov oboch strán, t.j. v rozsahu 60%.

27. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (, Exekučný poriadok).