Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_12C-98-2012.pdf
PDF · 91.95 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/98/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou T.. H. L. v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Bratislava, Prievozská 6/A, IČO: 35697270 proti žalovanému: U. L., L., A. XXXX/XX, o zaplatenie 503,16 euro s prísl., takto
rozhodol:
rozhodol:
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 376,16 EUR spolu s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 7.12.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 14,46 EUR titulom zaplateného súdneho poplatku, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Žalobca sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 21.5.2012 domáhal zaplatenia pohľadávky 503,16 eur s 9% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 12.7.2010 a náhrady trov konania.
Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným dňa 29.9.2007 bola uzavretá zmluva o pripojení č. H. a dňa 9.2.2003 zmluva č. X., na základe ktorých boli žalovanému pridelené dve účastnícke SIM karty s pridelenými telefónnymi číslami. K zmluve č. X. bol uzavretý dodatok, na základe ktorého počas doby platnosti dodatku k zmluve má žalovaný nárok na poskytnutie benefitu za služby využívané prostredníctvom pridelených SIM kariet. Žalovaný sa zaviazal, že zotrvá v zmluvnom vzťahu podľa článku 5 odseku 1, v opačnom prípade povinný zaplatiť zmluvnú pokutu podľa článku 5 bodu 3. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období 28.6.2010 - 28.9.2010 porušil zmluvné povinnosti v zmysle dodatku k zmluve číslo X. pre následky neplnenia si zmluvných povinností je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 130 euro.
Súd pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s návrhom, všeobecnými podmienkami, zmluvami o pripojení, pokusom o pokonávku, platobným rozkazom, faktúrami, správami vykonanými za účelom zistenia pobytu žalovaného a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Z predloženej zmluvy č. H. mal súd zistené, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o pripojení dňa 29.9.2007 a dňa 2.9.2003 zmluvu č. X..
Z dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 23.11.2009 mal súd zistené, že žalovaný uzavrel dodatok s programom služieb „ SMS a MMS balík 100, Orange World TV“ s tým, že na základe tohto dodatku sa žalovaný zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom najmenej 15 mesiacov, zároveň sa žalovaný zaviazal a súhlasil, že v prípade porušenia dojednania dodatku bude povinný žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu uvedenú v dodatku, ktorá bola dohodnutá sumou 130 euro.
Pokusom o pokonávku zo dňa 22.11.2010 žalobca vyzval žalovaného na úhradu faktúr vystavených za užívanie telefónnych služieb, a to faktúr za zúčtovacie obdobie 2010/06, 2010/07, 2010/08, 2010/09 s tým, že žalovaný bol upozornený, že v dôsledku porušenia povinnosti stanovených príslušným dodatkom k zmluve o pripojení z jeho strany vznikol žalobcovi nárok na doúčtovanie a zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške spolu 130 euro s tým, že ak pohľadávka nebude uhradená, bude mu doúčtovaná aj uvedená zmluvná pokuta.
Súd právne uzatvára:
Podľa § 77 bod 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zrušuje sa zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z..
Podľa § 76 ods. 12 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, vzťahy, ktoré podľa doterajších predpisov vznikli do 31. decembra 2003 medzi prevádzkovateľmi verejných telekomunikačných sietí a poskytovateľmi verejných telekomunikačných služieb na jednej strane a užívateľmi na strane druhej, považujú sa za zmluvy o pripojení podľa tohto zákona.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 51 zák .č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prvá veta dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51).
Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004 t.j. pred uzatvorení spornej zmluvy dňa 13.2.2007 do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu
- spotrebiteľa a jeho práva.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv
ako dodávateľ. Takýmto ustanovením, ktoré možno posudzovať ako nevyvážené je aj povinnosť len spotrebiteľa zaplatiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 130 euro.
V danom prípade súd vyhodnotil za neprijateľnú podmienku nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, v sume 130 euro a v časti žalobu zamietol.
Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Z uvedeného vyplýva na základe vykonaných dôkazov, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté zmluvy o pripojení s dodatkom, kde popri zmluvnej pokute, ktorú súd vyhodnotil ako neprijateľnú vznikla žalovanému povinnosť platiť aj za poskytované služby. Za poskytnuté služby žalovaný neplatil v období za mesiac jún 2010 až september 2010 spolu v sume 376,16 euro, viazanosť mu trvala v prípade dodatku k zmluve o pripojení č.X.. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 376,16 euro spolu s príslušným úrokom z omeškania.
Keďže žalovaný svoj dlh nesplnil riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobcovi tak vznikol nárok na úrok z omeškania. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
Súd preto priznal úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy za hovorné mesačné poplatky a ďalšie poplatky spolu v 376,16 eur od 7.12.2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Plný úspech žalobcu v konaní by predstavoval sumu, 503,16 euro, percento úspechu žalovaného vo veci je v 25,22 %, úspech žalobcu v spore je 74,78 %, vychádzajúc z odčítania neúspechu žalobcu (úspech žalovaného) ( t .j. 74,78 % - 25,22 % = 49,56 %). Predstavuje náhrada trov a zaplatený súdny poplatok žalobcom sumu 14,46 euro.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.