Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-891-2007.pdf
PDF · 73.62 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/891/2007
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Veronika Kučavíková, so sídlom Ulica Republiky 30, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: C..I..A., J.. J..S..Z.., O.: XX XXX XXX, H. B. XXX, XXX XX Ž., proti povinnému: H.- T., J.. J..S..Z.., O.: XX XXX XXX, F. S. XX, XXX XX Ž..
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 2,11 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 24.9.2012 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra.
Súd mal z obchodného registra preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 5 CbR 165/2011-44 zo dňa 28.05.2012, ktorým bola obchodná spoločnosť H. - T., J..S..Z.. zrušená bez likvidácie, sa obchodná spoločnosť s obchodným menom H. - T., J..S..Z.. J. J. S. XX, XXX XX Ž., O.: XX XXX XXX v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 14.09.2012 V Y M A Z Á V A.
Podľa § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“): „Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.“
Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“): „Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.“
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo dňa 14.9.2012 povinný neexistuje, a teda nemôže byť voči nemu vedená exekúcia.
Podľa § 103 OSP: „Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).“
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“): „Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.“
Podľa § 58 ods. l EP: „Exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.“
V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) EP. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia EP. Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia bez likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácie pristupuje súd v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vtedy, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h).
Podobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4MCdo 14/2006 zo dňa 29.03.2007, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „... Súd zistil, že povinný bol 12.4.2005 vymazaný z obchodného registra ex offo na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.4K 180/01 z 21.2.2005 z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku dlžníka. V takom prípade dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP) a nie existencia iného dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) EP), ako to nesprávne ustálil okresný súd...“
Podľa § 203 ods. 2 EP: „Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.“
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 203 ods. 2 EP, t.j. na náhradu týchto trov zaviazal oprávneného.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 22,86 eur.
Podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom v čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku spolu vo výške 2,11 eur, ktoré pozostávajú z:
1/ náhrady hotových výdavkov vo výške 4,80- eur (§ 22 vyhlášky):
· poštovné 4,80- eur
Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 4,80 eur, priznané DPH celkom vo výške 0,96 eur (§ 22 zákona č.222/2004 Z.z. o DPH).
Spolu teda 5,76 eur mínus 3,65, ktoré má súdny exekútor u seba v depozite, teda ostáva oprávnenému na úhradu suma 2,11 eur.
Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov (poštovné) vo výške 22,09 eur. Súd po preskúmaní exekučného spisu Ex 400/2007 zistil, že súdny exekútor preukázal iba doručenie troch písomností prostredníctvom pošty (t.j. 3 doručenky). Súd preto nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu
hotových výdavkov v ním uplatňovanej výške, ale iba vo výške skutočne vzniknutých nákladov na doručovanie, ktoré súdny exekútor preukázal.
Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj vyhláškou 288/1995 Z.z..
Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.