Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-248-2008.pdf
PDF · 79.41 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/248/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Mariánom Jančovičom v právnej veci navrhovateľa: H. U., bytom Bratislava, D. J. XXXX/X, t.č. Ivanka pri Dunaji, U. XX, zastúpeného JUDr. Ing. Štefanom Neszmérym, advokátom, Dunajská Streda, Námestie priateľstva 2172/31, proti odporcom: 1. E. A., bytom U. E., P. XX/X, 2. W. R., bytom Bratislava, S. XX/B , o určenie, že navrhovateľ je oprávneným dedičom takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Odporcom nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 06.08.2008 žiadal navrhovateľ súd, aby určil, že je oprávneným dedičom po nebohej - poručiteľke I. K., rod. A., zomrelej dňa 01.06.2002 v dedičskom konaní vedenom pod č.k. 23D/520/2002. Návrh odôvodnil tým, že s nebohou poručiteľkou žil viac ako 14 rokov v spoločnej domácnosti a mnohé výdavky domácnosti platili spoločne a niektoré samostatne, o čom existujú doklady.
Odporcovia v 1. a 2. rade nesúhlasili s návrhom a žiadali ho ako nedôvodný zamietnuť. Odporcovia síce nepopierali, že navrhovateľa poznajú, že tento jedno obdobie viedol spoločnú domácnosť s nebohou poručiteľkou, keď bývala v byte v Bratislave na JÁ. J., avšak popierajú, že by v poslednom období, keď poručiteľka bývala najskôr v byte na E. E. a potom v byte v Bratislave na S. ulici viedli spoločnú domácnosť. Odporcovia tiež nepopierali to, že navrhovateľ chodil za nebohou poručiteľkou a zabezpečil jej pohreb.
Súd vykonal dokazovanie a zo spisu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 32D/520/2002 zistil, že uznesením zo dňa 28.05.2008 bolo konanie o dedičstve poručiteľky I. K., rod. A.j, ktorá zomrela dňa 01.06.2002 prerušené a súd odkázal navrhovateľa, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podal na súd žalobu o určenie, že je dedičom po poručiteľke I. K., proti W. R., rod. A. a E. A.. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 09.07.2008, navrhovateľ podal návrh na súd dňa 06.08.2008. Podľa tvrdenia navrhovateľa s nebohou I.T. K. žili spolu viac, ako 14 rokov v spoločnej domácnosti, mnohé výdavky v domácnosti platili spoločne a niektoré samostatne, navrhovateľ s nebohou najskôr bývali v byte na D. J. X v Bratislave, neskôr sa presťahovali do bytu na ulici E. E. X v Bratislave. Aby mohlo dôjsť k predaju bytu, musel navrhovateľ za nebohú zaplatiť zo svojich peňazí 63.902,- Sk nedoplatku nákladov spojených s užívaním bytu. Neskôr byt v Bratislave na E. E. X odporkyňa predala a kúpila byt v Bratislave na S. Č.. XX/B. Podľa navrhovateľa celé toto obdobie viedol s nebohou spoločnú domácnosť. Podľa odporcov nebohá a navrhovateľ viedli spoločnú domácnosť len v čase, keď nebohá bývala v byte na D. J., po presťahovaní do bytu na E. E., ktorý si nebohá kúpila a následne do bytu na S. K., ktorý si nebohá opätovne kúpila len sama už navrhovateľ s ňou neviedol spoločnú domácnosť,
hoci je pravdou, že na ňou chodil. Navyše podľa odporcov tento síce býval na S. ulici v tom istom dome, ale v inom byte, a to u D. J.. Z výsluchu svedkyne O. R., nevesty odporkyne v 2. rade súd zistil, že táto poznala navrhovateľa od roku 1992, keď v tom čase nebohá a navrhovateľ bývali v byte na D. J., potom ho mala nebohá vyhodiť z bytu a presťahovať sa do bytu na E. E. a neskôr na S. K.. Nebohá bývala so svojím synom JI. v byte na E. E. a po smrti syna v byte na S. ulici už bývala sama. Od smrti syna nebohej bola s ňou v častom kontakte, pretože jej varila a pomáhala jej, chodila k nej každý druhý deň. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či navrhovateľ mal v byte nejaké veci, je pravdou, že ho stretla viackrát, no nebýval u nebohej, pretože táto by jej to určite povedala. Navrhovateľ zobral nebohú do nemocnice. Z výsluchu svedka H. R., syna odporkyne v 2.rade súd zistil, že nebohá bola jeho krstná mama a navrhovateľ s ňou býval v byte na D. J.. Potom, čo nebohej zomrel syn, sa presťahovala najskôr do bytu na E. E. a neskôr na S., kde bývala sama. Po smrti syna nemala peniaze, preto výmenou bytov chcela získať peniaze. S nebohou bol v kontakte hlavne potom, čo bývala na S. ulici, chodil za ňou každý druhý deň podľa toho, ako mal voľno, pretože v tom čase robil v Tescu na zmeny. Svedok navrhovateľa poznal dlhé roky, od tej doby, čo začal pachtovať s jeho krstnou mamou, nevedel sa vyjadriť, či navrhovateľ mal v byte na Rybničnej nejaké veci. Pohreb nebohej vybavoval navrhovateľ. Z výsluchu svedka E. U., súd zistil, že u navrhovateľa prespával v byte na S.F. ulici, mohlo to byť od roku 2001, 2002 do roku 2003, navrhovateľ býval v garsónke na 7. poschodí, býval tam sám potom, čo mu zomrela družka, nevedel sa vyjadriť, kedy družka zomrela, v tomto byte začal prespávať potom, čo bola hospitalizovaná. Predtým, ako bola družka navrhovateľa hospitalizovaná, chodil ho navštevovať prakticky denne, v tom čase bola ona doma tiež. Podľa svedka na návštevy chodila aj rodina navrhovateľa. Z výsluchu svedka D. J. súd zistil, že navrhovateľa pozná od roku 2002, chodili spolu na pivo do jednej reštaurácie na S. ulici, kam chodili skoro každý deň. Vedel, že navrhovateľ chodil pozerať na T., jej priezvisko nevie, mala bývať na S. XX/ B na 9. poschodí, potom sa vrátil späť a keď sme sa rozchádzali, hovoril, že sa ide vyspať na ubytovňu, asi dva krát spal aj u neho. Svedok poznal pani T., bol asi štyri krát v jej byte na susedskej návšteve, nikto s ňou nebýval. To, že s ňou nikto nebýval si vyvodil z toho dôvodu, že keď bol na návšteve, nikto tam nebol. Svedok sa nevedel vyjadriť, či tam niekto prespával. Svedok uviedol, že on býva na druhom poschodí a predmetný byt bol na X. poschodí. Z výsluchu svedkyne A. T. súd zistil, že v roku 1997 bývala spolu s matkou v byte nebohej na D. J. vyše pol roka. Navrhovateľ nebýval s nebohou, býval v pivnici. Potom, čo sa táto presťahovala na adresu E. E., nebýval navrhovateľ s nebohou, pretože nebohý D. si to neprial, aby tam býval. Potom, čo sa nebohá presťahovala na S. ulicu, sa o ňu starala jej matka a nevlastný otec, snažili sa ju presvedčiť, aby išla k doktorovi, pretože po smrti syna začala veľmi piť a zdravotne veľmi upadala. Svedkyňa nebohú občas navštívila aj v čase, keď bývala na S. ulici, podľa nej s nebohou nikto nebýval.
V zmysle § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V zmysle § 474 ods. 1 OZ, ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu 1 roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť, alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Pre vznik nároku na dedenie spolužijúcich osôb musí byť vždy splnená prvá podmienka, že museli žiť v spoločnej domácnosti s poručiteľom najmenej rok pred jeho smrťou a aspoň jedna z ďalších dvoch podmienok, že sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli výživou odkázaní na poručiteľa. Medzi spolužijúce osoby možno zaradiť aj družku alebo druha poručiteľa, ak spĺňa vyššie uvedené podmienky, pretože nie vždy musí byť druh členom spoločnej domácnosti, a preto sa môže stať, že neprichádza do úvahy ako dedič zo zákona. Ak by niekto aj žil s niekým spolu v byte, to automaticky neznamená, že je členom domácnosti, pretože pod spoločnou domácnosťou treba rozumieť skutočné spolužitie v spotrebnom spoločenstve všetkých týchto osôb, ktoré prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa svojich možností a schopností a každá z nich si ďalej obstaráva v rámci tohto spoločenstva to, čo potrebuje, pričom pomáha aj ostatným. Podľa potrieb sa členovia spoločnej domácnosti podieľajú na všetkých výhodách tohto spoločenstva, či už ide o stravovanie, bývanie ošatenie, zábavu. Bývanie niekoľkých osôb v spoločnom byte ešte nie je spoločnou domácnosťou, aj keď všetci spolubývajúci znášajú rovnakým dielom náklady na nájomne, plyn, elektrinu a iné platby spojené s užívaním bytu. Ak inak každý z nich žije na svoj účet a k ostatným nemá bližší vzťah z uvedenej spotrebnej spolupatričnosti v spoločnej domácnosti. Doba jedného roka sa počíta spätne odo dňa smrti poručiteľa a treba, aby v čase smrti poručiteľa uvedené spolužitie trvalo.
V zmysle § 115 OZ, domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Základným znakom zákonného pojmu domácnosť je, že musí ísť o spotrebné spoločenstvo trvalej povahy. Trvalosť tohto vzťahu je daná vtedy, keď sú to objektívne zistené okolnosti, ktoré svedčia o úmysle viesť takéto spoločenstvo trvale, nielen na prechodnú dobu.
V danom prípade dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na určenie, že je dedičom po nebohej I. K. je nedôvodný. Navrhovateľ síce preukázal naliehavý právny záujem na tom, aby súd rozhodol o jeho určovacom návrhu, pretože na podanie žaloby bol odkázaný Okresným súdom Bratislava IV, č.k. 23D 520/2002, keď návrh podal v určenej lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o prerušení dedičského konania. Z výsluchu účastníkov a vypočutých svedkov súd zistil, že navrhovateľ a nebohá I. K. v minulosti viedli spoločnú domácnosť. To však samé o sebe neznamená, že tým boli splnené podmienky pre dedenie navrhovateľa po nebohej I. K.. Súd skúmal, či navrhovateľ s poručiteľkou žili najmenej po dobu jedného roka pred jej smrťou v spoločnej domácnosti a či sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť. Je nesporné, že nebohá a navrhovateľ sa stretávali, že navrhovateľ chodil nebohú navštevovať, že niekedy u nej prespal, no nebolo preukázané, že by viedli spoločnú domácnosť v tzv. spotrebnom spoločenstve, že by prispievali na úhradu spoločných potrieb podľa svojich možností a schopností. Bývanie v jednom byte samo o sebe ešte nezakladá vedenie spoločnej domácnosti, aj keď z ust. § 474 ods. 1 OZ priamo vyplýva, že musia žiť v jednom byte. Táto skutočnosť nebola nesporne preukázaná a navyše nebola preukázaná ani trvalá vôľa nebohej a navrhovateľa viesť spoločnú domácnosť, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. keď nepriznal odporcom, ktorý mali plný úspech v konaní náhradu trov konania, pretože žiadnu náhradu trov konania nežiadali.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, . b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, . c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, . e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. . Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho výkon podľa osobitných predpisov.