Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-13C/63/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca Mgr. Andreou Kubjatkovou v občianskoprávnej veci navrhovateľov v 1) Š. V., nar. XX. X. XXXX, bytom L.X. XXXX, 2) X. I., C.. XX. X. XXXX, S. L. XXX, 3) V. S., C.. XX. X. XXXX, S. L. Č.. XXXX, 4) A. V., C.. XX. X. XXXX, S. L. XXXX, 5) X. V.Á., C.. X. X. XXXX, S. L. XXX, 6) X. V., C.. XX. X. XXXX, S. L. Č.. XXXX, 7) V. V., C.. XX. X. XXXX, S. X.. S. Č.. XX, Ž., 8) U. V., C.. X. X. XXXX, S. X.. S. Č.. XX, Ž., 9) D. Q., C.. XX. XX. XXXX, S. H.J. XX, S., navrhovatelia všetci právne zastúpení JUDr. Katarínou Pialovou, advokátku so sídlom Hollého 7, Žilina proti odporcovi O. U., s. r. o., N. XX, O., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom so sídlom Námestie slobody č. 58, Čadca, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

rozhodol:

Návrh sa z a m i e t a .

Navrhovatelia sú p o v i n n í zaplatiť odporcovi iné trovy konania 99,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.257,24 € na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Jozefa Pikuliaka, advokáta AK Čadca do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd v Čadci rozsudkom -225 zo dňa 26.11.2009 určil, že parcela KN 5668 vedená v Správe katastra Čadca na LV č. XXXX kat. územie L. patrí do dedičstva po poručiteľovi W. V. a odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom trovy konania vo výške 1.016,01 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe odvolania odporcu Krajský súd v Žiline rozsudok OS v Čadci zrušil z dôvodov, že vo veci si vyžiadal viaceré listinné dôkazy, ktoré zákonným spôsobom neoboznámil, čím porušil právo účastníkov na spravodlivý proces a z tohto dôvodu musel odvolací súd jeho rozhodnutie ako predčasné zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Navrhovatelia vo svojom návrhu ako aj na pojednávaní zhodne uviedli, že žiadajú určiť parcelu KN XXXX do dedičstva po zomrelom W. V., nakoľko bola súčasťou väčšieho celku parciel s pomenovaním roľa „M.“. Časť tejto role M. patrila W. V., jeho manželke I., ktorí sú rodičmi W. V., zomr.dňa 30.9.1974 a starými rodičmi navrhovateľov. W. V. st. spolu s manželkou I. predali ešte v r. 1940 svojim deťom a to synovi W. V. v 3-inách a sestre W. B. A. 1-ine roľu M., ktorá bola ešte v r. 1872 vyhandľovaná za roľu T.. Roľa T. patrila súkromným vlastníkom, ktorí ju s grófom Belestrémom pri sceľovaní pozemkov navzájom vymenili. Od r. 1872 si súkromní vlastníci roľu M. reálne podelili a každý užíval svoju reálne vydelenú časť. V r. 1908 začal časť tejto parcele užívať aj právny predchodca W. X. I. V., z ktorého prešlo vlastníctvo na W. V., ktorý potom zmluvou Čd 1060/40 predal pozemok W. V. ml. a W. B.. Hoci zo zmluvy Čd 1060/40 vyplýva, že hora T. bola vyhandlovaná za M., je to naopak. Podiel W. V. vo výške 3-ín v roli M. reálne vydelenej jeho právnym predchodcom zodpovedá v súčasnosti parcele KN XXXX, ktorú žiadajú určiť do dedičstva po W. V.. Roľa M. dostala názov od toho, že bola vyrúbaná, právni predchodcovia ju pracne vyklčovali,

urobili z nej ornú pôdu, užívali ju, odvádzali kontingenty. Až v rámci ROEPU zistili, že vlastnícky má tento pozemok vysporiadaný iný subjekt. Na súde sa vedie ohľadne týchto pozemkov viacero sporov. Ich právny predchodca splnil podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním podľa práva platného na území SR do r. 1950, ako aj podľa Stredného . Navrhovateľ v l) rade uviedol, že jeho dedo mu neuviedol konkrétne rok, v ktorom došlo k zámene parciel T. a M. a taktiež nevie uviesť meno právneho predchodcu, ktorý túto zámenu vykonal.

Právna zástupkyňa navrhovateľov na pojednávaní uviedla o tom, že v obci L. došlo v r. 1872 k zámene pozemkov medzi strečianskym panstvom a právnymi predchodcami navrhovateľov, komasačný elaborát Kysúc, ktorý sa nachádza v štátnom archíve, v ktorom sú zápisy od r. 1876 do r. 1882. Uvedená zámena nebola premietnutá do pozemkovej knihy, ľudia pozemky vymieňali, nakladali s nimi, darovali ich tak, ako ich vlastnili, ako ich užívali a boli presvedčení, že im patria. Zápisy sa robili podľa pozemnoknižných vložiek, čo vyplýva aj z Čd zmluvy z r. 1940, ktorou dal p. V. nehnuteľnosti svojim deťom a tu sa presne hovorí o zámene, o tom, že bol vykonaný zápis v pozemnoknižnej T., tak toto bolo nesprávne, pretože predmetom tejto zmluvy bola nehnuteľnosť M., do jej úžitku aj vlastníci vstúpili. Táto zmluva svedčí o tom, že k výmene došlo, lebo sa to tam spomína. Pokiaľ by k výmene nedošlo, nebol by dôvod o nejakých M. hovoriť. Je to potvrdené aj svedkami a vtedajším notárom obce L., že skutočne boli vlastníkmi M.. Pán V. sa necíti byť vlastníkom T. a v prípade, že by súd tomuto návrhu vyhovel, vzdal by sa tejto nehnuteľnosti. Navrhovatelia boli presvedčení, že im nehnuteľnosti patria, pokojne, nerušene ich užívali až do doby, keď im SPF oznámil, že predmetnú nehnuteľnosť vydal ako náhradný pozemok reštituentovi v rámci reštitúcie. Aj keď sa právni predchodcovia navrhovateľov zapisovali ako vlastníci T., teda záznamy sa robili vo vl.č. XXX, XXX, necítili sa byť vlastníkmi týchto nehnuteľnosti, boli presvedčení, že nadobúdajú roľu M.. To, že sa v pozemkovej knihe vykonáva zápis ohľadne inej nehnuteľnosti, im nebolo známe. Nemajú vedomosť o tom, ako sú parcele označované podľa parcelných čísiel. To, že došlo k zámene ohľadne role M. hovoria aj dôkazy a to listy Severoslovenských štátnych lesov, v ktorom sa uvádza, že pri sceľovaní lesnej pôdy došlo k zámene, zmeny neboli vykonané v pozemkovej knihe. Účastníčkou kúpnej zmluvy 1060/40 nebol len W. V., ale aj jeho sestra W. B., ktorá má právoplatným rozhodnutím vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam už priznané. Majú za to, že v konaní preukázali pokojnú a nerušenú držbu, ktorá bola preukázaná aj znaleckým posudkom Ing. Krnáča, ktorý konštatuje, že odkedy bola založená evidencia nehnuteľnosti, od r. 1956 nehnuteľnosti užíval p. W. V.. Taktiež svedeckými výpoveďami p. S., O. X. B. bolo preukázané, že ľudia, ktorí tieto nehnuteľnosti užívali sa cítili byť vlastníkmi nehnuteľnosti v lokalite Pne. Žiadajú preto návrhu vyhovieť.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že navrhovatelia v konaní konštatovali, že W. V. predmetnú nehnuteľnosť kúpil v r. 1940 a tiež uviedli, že ju vydržal. Tieto skutočnosti sú rozporné, lebo sa jedná o dva rozdielne právne titulu. Z kúpnej zmluvy, ktorú predložili je jasné, že neobsahuje ako predmet spornú nehnuteľnosť, pretože uvedená nehnuteľnosť parcela KN XXXX vznikla až neskôr. V tejto kúpnej zmluve boli predmetom nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané v pkn. vl.č. XXX X. XXX. Pokiaľ ide o otázku vydržania a vydržanie malo byť odvodené od kúpnej zmluvy, touto zmluvou sa prevádzajú iba nehnuteľnosti zapísané vo vl.č. XXX X. XXX. Uvedené skutočnosti nemohli objektívne spôsobiť dobromyseľnosť v tom, že by bol W. V. vlastníkom na základe vydržania. Pokiaľ navrhovatelia neskôr rozšírili svoje tvrdenia aj o skutočnosť, že došlo k zámene nehnuteľnosti v r. 1872, nepredložili k tomu žiaden dôkaz. Svedkovia, ktorí v konaní vypovedali boli znali pomerov, mali objektívny záujem, aby vypovedali zhodne v tejto skutočnosti v záujme toho, aby navrhovatelia súdny spor vyhrali. Pokiaľ ide o list Štátnych lesov, títo nepredložili žiaden dôkaz o tom, ako to v skutočnosti v minulosti bolo. Iba v jednej vete sa uvádza nejaká komasácia, ale neexistuje objektívny vieryhodný dôkaz, ktorý by dosvedčil, že v danom prípade sa jedná o skutočnosť, ktorá sa týka tejto veci. W. V. A.Á. z toho, že je užívateľkou nehnuteľnosti a žiadala štát, aby jej ju pridelil do osobného užívania. Takáto skutočnosť nemôže zakladať dobromyseľnosť, že sa cítim ako vlastník, keď žiadam osvedčiť do užívania pozemok štátu. Ak by sa cítili byť vlastníčkou a bola by dobromyseľná, že je vlastníčkou, tak by žiadala niečo iné. Uplatňovala by si vlastnícke právo, čo neurobila. W. V. bol zapísaný v pkn. vl.č. XXX X. XXX v r. 1908, na základe kúpnopredajnej zmluvy, ktorou kúpil nehnuteľnosť od W. I. D., ktorý tam bol pôvodne zapísaný a je jasné, že W. V. bol zapísaný z toho dôvodu, že sa stal vlastníkom nehnuteľnosti vo vl.č. XXX X. XXX. Ide o objektívny dôkaz. Svedok na pojednávaní uviedol, že W. V. sa narodil približne v r. 1876, takže v r. 1872 nemohol zameniť nehnuteľnosť vo vl.č. XXX X. XXX s nejakou inou nehnuteľnosťou. V pozemnoknižnej vl.č. 1) je ako vlastník uvedený pôvodne Popper, neskôr Belestrém, ktorý skupoval nehnuteľnosti v extraviláne L. v r. 1908. Po zmene režimu bol prijatý zákon č. 215/1919 o zabraní veľkého majetku pozemkového, ktorým boli odňaté veľké majetky najmä šľachte alebo veľkostatkárom a

záberom získala Československá republika právo zabraný majetok prenajímať a prideľovať. Vlastnícke právo ostalo pôvodným vlastníkom. Aj v danom prípade sporná nehnuteľnosť, ktorej sa navrhovatelia domáhali je súčasťou veľkej pozemnoknižnej parcele vo vl.č. 1), ktorá podliehala záborovému zákonu. Vlastníkom ostal gróf Belestrém, resp. tam bola zapísaná akciová spoločnosť, ktorá je tam uvedená, ale táto nemohla nakladať s majetkom bez súhlasu štátu. Zároveň bola urobená dohoda so štátom, že štát v určitej lehote sa stal vlastníkom týchto nehnuteľnosti, lebo zákon umožňoval štátu rozhodnúť sa, či vlastníctvo získa ihneď a naloží s týmto majetkom alebo ho získa neskôr. Takto sa to stalo v r. 1935, kedy štát niektoré časti nehnuteľnosti z tejto pozemnoknižnej vl.č. 1) geometrickým plánom vyčlenil a nechal ich zapísať priamo ako vlastnícke právo štátu a k ostatným častiam mal nadobudnúť vlastnícke právo až v r. 1967. Štát sa stal teda na základe tohto zákona vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných v pkn. vl.č. X) pravdepodobne v r. 1967 a skutočnosť ako o II. svetovej vojne s týmito pozemkami štát nakladal už neskúmal, nepovažuje to za podstatné. Podstatné sú účinky, ktoré nastali, pričom druhou závažnou skutočnosťou je to, že nikto nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k takto zabranej nehnuteľnosti. Pokiaľ navrhovatelia argumentujú, že W. V. držal túto nehnuteľnosť, tak od záberu pozemnoknižnej nehnuteľnosti vo vl.č. X) ju nemohol vydržať do svojho vlastníckeho práva kvôli zákonnému zákazu. Ak by aj teoreticky vychádzal zo situácie, že to W. V. začal držať ako vlastné, tak mu nemohla uplynúť vydržacia lehota, lebo od záberu sa prerušili všetky behy vydržacích lehôt. V dôsledku toho sa W. V., ktorý zomrel v r. 1942 nemohol nikdy stať vlastníkom tejto nehnuteľnosti a vydržať ju kvôli zákonnej prekážke. Účinok tohto zákona spôsobil, že nikto nemôže tvrdiť, že sa stal vlastníkom tejto nehnuteľnosti vydržaním. Ak by súd takto rozhodol, rozhodnutie by sa dostalo do rozporu s právnymi účinkami Zák. č. 215/1919, lebo všetky vydržacie lehoty sa v dôsledku tohto zákona prerušili a nemohlo dôjsť k uplynutiu vydržacej doby. Objektívne sa jedná o predmet o vec, ku ktorej nebolo možné vydržať vlastnícke právo. Z uvedeného dôvodu žiada návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania, pretože pokiaľ aj navrhovatelia niečo užívali po dlhú dobu, nijakým spôsobom si túto nehnuteľnosť nevysporiadali ako vlastnú a už v tej dobe mali jasno, že túto nikdy vlastnícky mať nemôžu a preto sa o to ani nepokúšali.

Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ohliadkou na mieste samom, znaleckým dokazovaním, ako aj oboznámením sa s celým spisovým materiálom.

Svedok Ing. Š. O. vo svojej výpovedi uviedol, že pracoval na Lesnom závode v Č. ako vedúci prevádzky. Štátne lesy si ohľadom nehnuteľnosti viedli hospodárske plány, v ktorých boli nehnuteľnosti presne označené, sporná nehnuteľnosť číslo nemala, z čoho vyplýva, že ju štátne lesy neužívali. Ešte v r. 1983, keď sa o spornú pôdu zaujímali, odpovedal, že lesy ju neužívajú. Táto pôda bola niekedy v r. 1872 zamenená, o čom sa dozvedel z historického prieskumu, ktoré si viedli štátne lesy. K zámene malo dôjsť s človekom menom V., aj to, že sporný pozemok užíva občianka W. V. vyplynulo z historického prieskumu.

Svedok Š. S. na pojednávaní uviedol, že ich prapradedovia vymenili sporné parcele z grófom Popperom de li Poot, ktorý si dával pozemky dokopy, sceľovali ich. Preto chcel Lysičku a Pavlistkárku a ľuďom na zámenu dával iné pozemky. Dal si zapísať iba M. a to, čo bolo vo vl.č. XXX si zapísať do pozemkovej knihy nedal. V tejto knihe je uvedené, že M. vymenil za zárubok M., ktorý užívali ako oni, tak aj navrhovatelia.

Svedok B. uviedol, že lokalitu pozná od r. 1930-33, kedy tam ako chlapec pásol kravy. Uvedená lokalita bola s grófmi vymenená za T.. Užívali ju viacerí ľudia, aj Gáborovci, nikto im v užívaní nebránil. Jeho dedo W. V. sa narodil asi v r. 1875, zomrel v r. 1941.

Zo znaleckého posudku Ing. Martina Krnáča č. 10/2005 súd zistil, že v pkn. vl. č. XXX k.ú. L. je zapísaná parcela č. XXXX, ako vlastník je v nej uvedený aj V. W.. V súčasnosti zodpovedá EKN parcele XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX, kde ako podielový spoluvlastník je uvedený aj V. Š. v podieloch 1/32 a 1/288. Vo vl.č. XXX je zapísaná parcela č. XXXX/a, kde ako vlastník je uvedený W. V., pričom v súčasnosti zodpovedá parcele EKN XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX, kde je V. Š. navrhovateľ v l) rade zapísaný ako podielový spoluvlastník k 2/3-inám. Sporná parcela KN XXXX = parcela M. je vytvorená z pkn. parcele XXXX/XXXX/X zapísanej vo vl.č. X) zodpovedá EN parcele XXXX a EN parcela XXXX, ako aj parcele EKN XXXX/X. Sporná parcela je v súčasnosti zapísaná na LV č. XXXX na vlastníka, ktorým je odporca.

Zo správy katastra Čadca zo dňa 25.7.2006 súd zistil, že parcela EKN XXXX/X bola podľa LV č. XXXX k 31.11.1998 zapísaná na spoločnosť Zelehos Bratislava na základe schváleného projektu ZRPS v obci L.. V r. 1999 na základe žiadosti Severoslovenských lesov š.p. bol ako vlastník týchto pozemkov uvedený Severoslovenské lesy, ktoré sa transformovali na Lesy SR a sú zapísané ako vlastník daných parciel. Spoločnosť Atlantis získala vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy V 1032/2003 od PhDr. Š. D., ktorý ju nadobudol ako náhradný pozemok v rámci uplatnenia si reštitučného nároku od SPF. Organizácia Zelehos so sporným pozemkom hospodárila od r. 1937-1947, keď vlastníctvo prešlo na Československú republiku.

Z dedičského spisu po neb. W. V., zomr. 30.9.1974 súd zistil, že rozhodnutím zo dňa 6.2.1975 sa stal nadobúdateľom poľnohospodárskej pôdy a lesa, zároveň parciel 7799/a zapísanej v pkn. vl. č. XXX a parcely XXXX zapísanej vo vl.č. XXX Š. V., nar. 17.6.1942.

Z čiastočného výpisu LV 8279 k.ú. L. súd zistil, že ako vlastník parcely KNC XXXX bola obchodná spoločnosť Atlantis na základe kúpnej zmluvy V 1032/03 zo dňa 13.5.2003.

Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX k.ú. Oščadnica mal súd zistené, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti sa na základe kúpnej zmluvy V 2884/06 zo dňa 22.12.2006 a V 3428/2006 zo dňa 23.1.2007 stal súčasný odporca spoločnosť O. U.. s.r.o.

Súd sa ďalej oboznámil s pkn. vl. č. XXX k.ú. L., kde pod Bl je zapísaný W. V. na základe kúpnej zmluvy od W. D. I., pod B2 W. V. ml. v 2/3-inách a W.C. B. v 1/3-ine na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 14.2.1940, s pkn. vl. č. XXX, kde pod bodom B23 je na základe kúpnej zmluvy od W. D. I. zapísaný W. V. a pod bodom B 37 sa na podiele W. V. pod B 23 podľa kúpnopredanej zmluvy v L. zo dňa 14.2.1940 vkladá vlastnícke právo W. V. ml. v 3-inách a W. B. U.. V. v 1-ine, s pkn. vl.č. 1 k.ú. L., kde pod bodom B23 sa poznamenáva, že na základe zákona zo dňa 19.4.1919 č. 215 Zb., že tieto nehnuteľnosti sú zabrané štátom podľa uvedeného zákona. Pod bodom B25 sa na podiel akciovej spoločnosti pre zúžitkovanie dreva pod B15 zapisuje na základe dražobnej zápisnice zo dňa 30.9.1936 firma Zelehos s tým obmedzením, že nehnuteľnosti dňom 1.8.1967 bez náhrady a dlhu proste prejdú do úplného a neobmedzeného vlastníctva Československého štátu.

Z výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že podielovým spoluvlastníkom EKN XXXX/X o výmere 7552 m2 je V. Š. v podiele 2/3-iny.

Z výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že podielovým spoluvlastníkom EKN parcele XXXX/X o výmere 1163 m2 je V. Š. v podieloch 1/32, 1/288.

Z listu ŠL, Lesný závod Čadca zo dňa 4.2.1983 súd zistil, že parcelu č. EN XXXX ich závod neužíva, je v užívaní občianky W. V.. Pri sceľovaní lesov ešte v r. 1872 došlo k výmene uvedeného pozemku za lesnú pôdu, avšak nebola prevedená zmena vlastníka v pozemkovej knihe.

Z listu Severoslovenských štátnych lesov zo dňa 17.2.1983 súd zistil, že ich podnik sporný pozemok neužíval, ani neužíva. Podľa informácii ho bývala firma Zelehos zamenila s iným pozemkom s predkami žiadateľa v minulosti, ktorý ho nerušene užívali a aj v súčasnej dobe ako užívateľka pozemku je v EN vedená matka žiadateľa, s ktorou ich podnik neuzavrel zmluvu o užívaní.

Z kúpnopredajnej zmluvy Čd 1060/40 zo dňa 14.2.1940 súd zistil, že W. V. s manželkou I. odpredali svojim plnoletým deťom W. V. ml. a W. B. C. nachádzajúce sa aj v pkn. vl. č. XXX A I bod. - 19 r.č. pod B l a v roli T. vyhandlovanú za M. v pozemnoknižnej vl.č. XXX pod A.I l r.č. pod B 25 odpredávajú 3- iny W. V. ml. a 1-inu W. B..

Podľa ustanovenia návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Predpokladom úspechu každej určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Súd preto skúmal u navrhovateľov naliehavý právny záujem na podaní návrhu na určenie, že ich právny predchodca bol v okamihu svojej smrti vlastníkom parcely KN XXXX, katastrálne územie L. a dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na strane navrhovateľov je daný práve z toho dôvodu, že

bez autoritatívneho výroku súdu, ktorým súd určí, či tu právo ich právneho predchodcu k spornej nehnuteľnosti je alebo nie je, nie je možné na strane navrhovateľov odstrániť stav ich právnej neistoty vo vzťahu k spornému pozemku.

Podľa pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 562 zákona č. 141/1950 Sb. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším právom.

Podľa § 1 zákona č. 215/1919 Sb. o zabráni velkého majetku pozemkového, aby byla provedena úprava pozemkového vlastnictví, zabírá se státem velký majetek pozemkový (§ 2), ležící v území Československé republiky, v to čítajíc velký majetek vázaný, a zřizuje se úřad pozemkový.

Podľa § 3 zákona č. 215/1919 Sb. ze záboru jsou vyloučeny: a) objekty právně i hospodářsky samostatné, jež neslouží hospodaření na zabraných nemovitostech; b) majetek zemský, okresní a obecní (jmění i statek), s výhradou zvláštních zákonných ustanovení o jejich úpravě. O majetku urbariálních obcí a kuriálných komposesorátech bude rozhodnuto zvláštním zákonem.

Podľa § 5 zákona č. 215/1919 Sb. záborem uvedeným v § 1) Československá republika práva, zabraný majetek přejímati a přidělovati.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovatelia v konaní neuniesli dôkazné bremeno. Žiadnym dôkazom v konaní nepreukázali zámenu role „T.“ za roľu „M.“ medzi právnymi predchodcami navrhovateľov a Strečnianskym panstvom. Navrhovatelia nevedeli uviesť mená svojich právnych predchodcov, ktorí sa mali zúčastniť tejto zámeny a taktiež nevedeli ani rok, v ktorom sa táto zámena uskutočnila, dokonca ani v samotnom návrhu sa o zámene z r. 1872 nezmienili. Je zrejmé, že o tejto zámene v r. 1872 sa dozvedeli až z listov, ktoré získali od Štátnych lesov zo dňa 17.2.1983 a 4.2.1983. Súd poukazuje na to, že v pkn. vl. č. XXX X. XXX do r. 1908 nebol zapísaný žiaden z právnych predchodcov navrhovateľov, ktorí by mohol v r. 1872 vykonať zámenu. Súd teda v konaní nemal preukázaný právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva a to zámennú zmluvu. Pokiaľ právna zástupkyňa navrhovateľov tvrdí, že zámenu preukazujú dva listy z r. 1983 Štátnych lesov, súd poukazuje na to, že v týchto listoch sa len všeobecne uvádza, že pri sceľovaní lesov v r. 1872 došlo k výmene sporného pozemku za lesnú pôdu, avšak nebola prevedená zmena vlastníka v pozemkovej knihe. W. V. sa obrátil na Severoslovenské štátne lesy o pridelenie pozemku do osobného užívania, avšak pokiaľ sa cítil od zámeny v r. 1872 ako vlastník tohto pozemku, mohol si svoje vlastnícke právo v r. 1983 vysporiadať. V uvedených listoch sa uvádzajú dve zámeny a to v liste zo dňa 4.2.1983 zámena z r. 1872 a v liste zo dňa 17.2.1983 zámena s firmou Zelehos, ktorá bola zapísaná do pozemkovej knihy v r. 1935 a ktorá ho mala zameniť s inými pozemkami predkami žiadateľa (W. V.) v minulosti, ktorí ho nerušene užívali. Je nelogické, keď sa navrhovatelia od tvrdiacej zámeny v r. 1872 cítili byť vlastníkmi role M., prečo bol Jozef V. v r. 1908 vo vl. č. 500 pod B37a a vl.č. XXX pod B2 na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s W. I. D.Č. zapísaný do pkn. vl. č. XXX X. XXX, teda jeho vlastníctvo bolo zapísané k roli T.. W. V.S. zámenu v r. 1872 nemohol vykonať, keďže sa narodil okolo roku 1876, takže v čase zámeny ešte nežil. Z kúpnej zmluvy Čd 1060/40 vyplýva, že predmetom prevodu sú nehnuteľnosti zapísané v pkn. vl.č. XXX X. XXX, ide o parcelu T., pričom právna zástupkyňa navrhovateľov tvrdila, že predmetom prevodu sú role M., ktorá skutočnosť bola zaznamenaná v zmluve ktorých vlastníkmi sa cítia navrhovatelia. Súd však nemal nijakým spôsobom preukázané, že by W. V. s manželkou odpredal svojim deťom roľu M.. Naopak, v zmluve je výslovne uvedené, že sa odpredávajú nehnuteľnosti v pkn. vl.č. XXX a v roli T. vyhandlovanú za M. vo vl.č. XXX. Predaj nehnuteľnosti bol zapísaný do pozemkovej knihy, pričom tieto nehnuteľnosti sa naďalej prevádzali, dokonca na súčasných navrhovateľov, z ktorých Š. V. navrhovateľ v l) rade je zapísaný na LV č. XXXX,XXXX ako podielový spoluvlastník k parcelám EKN XXXX/X, XXXX/X. Tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľov, že navrhovatelia nevedeli o týchto zápisoch sú účelové, lebo pozemková kniha bola verejnou listinou, do ktorej bolo možné nahliadnuť a presvedčiť sa o zápisoch. Ak by súd tomuto návrhu vyhovel, k nehnuteľnostiam na T., ktoré majú zapísané na LV, by navrhovatelia získali aj nehnuteľnosti z oblasti M..

Súd sa stotožňuje s názorom právneho zástupcu odporcu, že pôvodným vlastníkom spornej nehnuteľnosti bol gróf Popper, neskôr Belestrém, ktorú skutočnosť nenamietali ani navrhovatelia, naopak, títo tvrdili, že gróf Belestrém vymenil svoju roľu M. za ich T., ktorá bola vo vlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Je však nelogické, aby si gróf zámenu tak rozsiahlych pozemkov nedal vyznačiť v pozemkovej knihe. Na základe záborového zákona č. 215/1919 bolo právo k spornej nehnuteľnosti zapísané v prospech štátu. Vo vl.č. X) bol v r. 1937 vykonaný zápis vkladu vlastníckeho práva na firmu Zelehos s tým obmedzením, že v r. 1967 nadobudne neobmedzené vlastníctvo k spornej parcele štát. Záborovým zákonom boli zabrané veľké majetky šľachty a veľkostatkárov, pôda prešla do vlastníctva štátu de jure. Išlo o vyvlastnenie alebo zoštátnenie, ale samotný zákon používal výraz „zábor“. Podľa § 6 tohto zákona mali pôvodní vlastníci zabezpečené na zabranej pôde riadne hospodárenie až do doby jej faktického prevzatia štátom, teda pôvodný vlastník ostal vlastníkom, ale s uvedenou nehnuteľnosťou už nemohol nakladať bez súhlasu štátu. Takéto zmeny vlastníctva nebolo možné vykonať bez náležitej evidencie, pôda, ktorá podliehala záboru, musela byť riadne vyznačená v pozemkovej knihe. Zabraná pôda bola potom prideľovaná novým vlastníkom vo forme nájmu alebo predaja. Teda po splnení podmienok tohto zákona bolo možné na základe prídelu nadobudnúť uvedenú nehnuteľnosť. V dôsledku prijatia tohto zákona W. V. sporný pozemok vydržať nemohol.

Navrhovatelia uvádzali v konaní dva rôzne právne titulu, na základe ktorého získali vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti a to kúpnu zmluvu z r. 1940 a vydržanie. Už z toho vyplýva rozpornosť ich tvrdení, na základe ktorého z týchto titulov získali vlastnícke právo. Ako už bolo vyššie uvedené, získanie vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy Čd 1060/40 súd nemal preukázané, nakoľko v tejto zmluve sú riadne označené nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom jej prevodu a sporná parcela medzi nimi jednoznačne uvedená nie je. Súd nemal taktiež preukázané podmienky vydržania, ktoré vyžaduje zákon a to spôsobilý predmet, titul nadobudnutia a dobromyseľnosť, 32-ročnú vydržaciu lehotu. Pokiaľ mala byť titulom nadobudnutia vlastníckeho práva zámenná zmluva z r. 1872 medzi strečnianskym panstvom a právnymi predchodcami navrhovateľov, túto súd taktiež nejakým spôsobom preukázanú. Navrhovatelia nevedeli uviesť mená svojich právnych predchodcov, ani ktorí mali zámenu uskutočniť, ani rok, kedy ku zámene došlo. O r. 1872 sa dozvedeli v priebehu tohto konania z listov Štátnych lesov. Taktiež nepreukázali dobromyseľnosť, nakoľko prevod ich nehnuteľnosti bol niekoľkokrát zaznamenaný v pkn. vl.č. XXX X. XXX, teda k T. napriek tomu, že sa necítili byť vlastníkmi týchto nehnuteľnosti, ale cítili sa byť vlastníkom role Pne. Keďže navrhovatelia nepreukázali podmienky vydržania, súd návrhy na vykonanie Ďalšieho dokazovania ako nadbytočné zamietol. Len samotné užívanie týchto pozemkov bez splnenia ostatných podmienok, nemôže viesť k vydržania vlastníckeho práva a preto súd ich návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ods. l) . Nakoľko mal odporca v konaní plní úspech, súd mu priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 € za odvolanie proti rozsudku a trov právneho zastúpenia vo výške 1.257,24 €.

Trovy právneho zastúpenia si právny zástupca odporcu vyčíslil nasledovne:

1) Prevzatie a príprava zastúpenia JUDr. Kupšo ...............................45,14 € (1360,-Sk) 2) Vyjadrenie vo veci 27.1.2004 ........................................................45,14 € (1360,-Sk) 3) Konanie pred súdom dňa 6.5.2004 bez pojednávania, § 16ods. 3) 1- ina....................................................................................................11,28 € (340,-Sk) 4) Konanie pred súdom dňa 10.6.2004 ...............................................45,14 € (1360,-Sk) 5) Konanie pred súdom dňa 20.10.2004 .............................................45,14 € (1360,-Sk) 6) Konanie pred súdom dňa 11.1.2005 ...............................................45,14 € (1360,-Sk) 7) Prevzatie a príprava zastúpenia 5.9.2005 JUDr.Pikuliak ................38,31 € (1154,-Sk) 8) Vyjadrenie vo veci 24.10.2005 ........................................................38,31 € (1154,-Sk) 9) Vyjadrenie vo veci a návrh na dokazovanie 4.1.2006 ......................41,82 € (1260,-Sk) 10) Konanie pred súdom dňa 20.6.2006 .................................................41,82 € (1260,-Sk) 11) Konanie pred súdom dňa 16.10.2007 ...............................................45,51 € (1371,-Sk) 12) Odvolanie proti uzneseniu 10.6.2008, § 14ods. 2) písm. c) 1-ica.....24,33 € (733,-Sk) 13) Konanie pred súdom dňa 30.3.2009 ..................................................53,49 € 14) Konanie pred súdom dňa 26.11.2009 ................................................53,49 € 15) Odvolanie proti uzneseniu 23.3.2010, § 14 ods.2)písm.c) 1-ica ......27,74 €

16) Odvolanie proti rozsudku 23.3.2010..................................................55,49 € 17) Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľov 3.5.2010...............................55,49 € 18) Konanie pred súdom dňa 28.6.2011 ..................................................57,00 € 19) Konanie pred súdom dňa 29.5.2012...................................................58,69 € 20) Konanie pred súdom dňa 27.9.2012 ..................................................58,69 €

Tarifná odmena za 20 úkonov je 928,88 €.

Náhrada za režijný paušál podľa ) Vyhl. je vo výške 136,-Sk (4,51€) za 5 úkonov v r. 2004, po 150,-Sk (4,98 €) za 3 úkony v roku 2005, vo výške 164,-Sk (5,44€) za 2 úkony v r. 2006, vo výške po 178,,-Sk (5,91€) za 1 úkon roku 2007, vo výške po 191,-Sk (6,34€) za 1 úkon v roku 2008, vo výške po 6,95 € za 2 úkony v roku 2009, vo výške po 7,21 € za 3 úkony v roku 2010, vo výške po 7,41 €, za 1 úkon v roku 2011 a vo výške po 7,63 € za 2 úkony v roku 2012, spolu za 20 úkonov 118,82 €.

Trovy právneho zastúpenia sú spolu 1.047,70 € (928,88 €+118,82 €) a po zvýšení o 209,54 € za 20% daň z pridanej hodnoty spolu 1.257,24 €.

Trovy právneho zastúpenia 1.257,24 € a iné trovy konania 99,50 € sú navrhovatelia povinní zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Jozefa Pikuliaka, advokáta, Nám. Slobody 58, Čadca.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní treba okrem všeobecných náležitosti ( § 42 ods. 3 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie v zmysle osobitného predpisu.