Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/307/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporkyni F. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, A. A., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Občianske združenie právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Stará Baštová 2, Košice, o zaplatenie 616,97 eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -51 zo dňa 16. 05. 2012, takto

rozhodol:

Výrok rozsudku, ktorým okresný súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania zrušuje a v tomto rozsahu mu vec vracia na ďalšie konanie.

Vo zvyšku zostáva rozsudok nedotknutý.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 34,92 eur s 9,5% úrokom z omeškania, počítajúc od 12. 03. 2009 do zaplatenia a sumu 41,49 eur s 9% úrokom z omeškania od 12. 07. 2010 do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

O nároku navrhovateľa okresný súd rozhodol na základe predložených listinných dokladov, z ktorých vyvodil právny záver, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o pripojení a následne právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporkyňou 23. 07. 2007 dodatok k zmluve o pripojení. Na základe tejto zmluvy právny predchodca navrhovateľa dodával odporkyni služby a predal jej telefónny prístroj SONY ERICSSON W200i za dohodnutú kúpnu cenu 1,-Sk (v pôvodne platnej mene). Súčasťou tejto zmluvy boli i všeobecné podmienky, podľa ktorých bol právny predchodca navrhovateľa povinný pripojiť SIM - kartu na mobilnú telekomunikačnú sieť a poskytovať s tým súvisiace služby, a zároveň odporkyňa bola povinná platiť cenu za pripojenie a poskytovanie dohodnutých služieb. Odporkyňa napriek tomu neuhradila tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania cenu poskytovaných služieb za obdobie od 22. 01. 2009 do 21. 02. 2009 vo výške 34,42 eur. Vzhľadom na to, že v súdnom konaní bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa poskytoval odporkyni služby verejnej mobilnej site, pričom odporkyňa do dňa rozhodnutia vo veci nepreukázala, že si splnila proti navrhovateľovi svoje povinnosti uhradiť cenu dodaných služieb, posúdil súd nárok navrhovateľa na zaplatenie mesačných jednorazových a pravidelných poplatkov ako dôvodný a zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 34,42 eur spolu s príslušenstvom, odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry a v prevyšujúcej časti uplatneného nároku súd návrh zamietol.

Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 1,66 eur za oneskorené platby, navrhovateľ ohľadom tejto skutočnosti neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, nepredložil žiadne dôkazy, preto súd v tejto časti zamietol návrh s odôvodnením neunesenia dôkazného bremena navrhovateľom.

Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, ktorú si navrhovateľ uplatnil v sume 580,89 eur, túto okresný súd znížil do výšky 41,49 eur z dôvodu jej neprimeranosti vzhľadom k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Zohľadnil, že odporkyňa porušila svoje povinnosti po 20-tich mesiacoch zotrvania v zmluvnom vzťahu a primerane k tomu znížil i zmluvnú pokutu na vyššie uvedenú sumu. Vo zvyšku návrh zamietol.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania konštatoval, že bolo rozhodnuté podľa .

Proti uvedenému rozsudku, a to proti výroku o náhrade trov konania, podal vedľajší účastník v zákonnej 15 dňovej lehote (, veta prvá, ) odvolanie. Namietal, že okresný súd vedľajšiemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania, ktoré rozhodnutie považuje za arbitrárne, pretože z neho nie je možné vyvodiť, prečo vedľajšiemu účastníkovi, ktorý bol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal. Mal za to, že trovy právneho zastúpenia bezprostredne súviseli s konaním, právny úkon - vyjadrenie k návrhu - nepochybne takýmto úkonom bol. Vedľajší účastník svoje právne a skutkové posúdenie prípadu vykonal hneď pri prvom úkone, ktorý mu patril. Až v dôsledku jeho konania navrhovateľ vzal späť svoj návrh na jeho začatie v celom rozsahu. Zdôraznil, že uvedený úkon nebol nadmerný, uplatnená hodnota trov konania nedosahovala ani 10% z predmetu nároku. Jeho vyjadrenie nebolo iba formálnym uplatnením jeho procesného práva bez náležitej starostlivosti a opodstatnenosti. Právny zástupca vedľajšieho účastníka podal vyjadrenie k návrhu až po tom, čo sa dôkladne oboznámil s obsahom návrhu, jeho príloh, príp. vyjadrení odporcu. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok súdu prvého stupňa tak, že navrhovateľa zaviaže nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ust. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania, ktorým rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, podľa zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil podľa na ďalšie konanie.

Ustanovenia odsekov §-u 142 sú vyjadrením zásady zodpovednosti za výsledok, podľa ktorej účastník konania má právo na náhradu trov konania v pomere zodpovedajúcom jeho úspechu v konaní. Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Aj ods. 2 vyššie uvedeného ustanovenia zotrváva na zásade zodpovednosti za úspech v konaní a stanovuje, že v prípade čiastočného úspechu v konaní, účastníci konania majú právo na pomernú náhradu trov konania v závislosti od pomeru úspechu. Iba v prípade, ak pomer k úspechu je v zásade rovnovážny, súd môže rozhodnúť, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pokiaľ je predmetom konania peňažné, príp. inak kvantifikovateľné plnenie, ako je tomu i v tomto prípade, súd ustáli matematické vyjadrenie úspechu a neúspechu, a podľa neho rozhodne o náhrade trov. Z rozhodovania okresného súdu, resp. z jeho odôvodnenia však nie je možné zistiť pomer úspechu a neúspechu v konaní u účastníkov konania. Z jeho odôvodnenia teda dostatočne nevyplýva konkrétny a jednoznačný dôvod jeho výroku.

Z ust. vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedenie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, a ako sa vo veci vyjadril odporca, príp. iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z obsahu napadnutého uznesenia okresného súdu týkajúceho sa náhrady trov konania však nie je zrejmé akými úvahami, skutočnosťami, príp. dôkazmi sa pri rozhodovaní o tejto otázke okresný súd riadil, ktorá skutočnosť v tejto časti robí rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľným. Ak je teda rozhodnutie nepreskúmateľné preto, že je nezrozumiteľné alebo že v ňom nie sú uvedené konkrétne, objektívne preskúmateľné dôvody, musí sa zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Nepreskúmateľným sa stane rozhodnutie napr. vtedy, ak z jeho odôvodnenia dostatočne nevyplýva konkrétny a jednoznačný dôvod jeho výroku.

Pretože okresný súd sa z vyššie uvedenými aspektmi v odôvodnení svojho rozhodnutia týkajúcimi sa odôvodnenia náhrady trov konania vôbec nezaoberal, možno konštatovať, že sa dostatočne neriadil ust. a v nadväznosti na to možno uzavrieť, že predmetný rozsudok v časti o náhrade trov konania, resp. vo výroku o náhrade trov konania, nemá dostatočné a objektívne odôvodnenie, ktoré je podstatnou náležitosťou každého súdneho rozhodnutia. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetný rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania uvedené atribúty nespĺňa.

Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiadava so všetkými právnymi relevantnými dôvodmi uplatnených nárokov, ako aj so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane, a povinnosti súdu na strane druhej, sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia možno fakticky považovať za odňatie možnosti účastníka konať pred súdom, a preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako odvolaním napadnuté rozhodnutie vo výroku o náhrade trov konania podľa zrušiť a v tomto rozsahu mu vec vrátiť na ďalšie konanie.

Okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať vo vyššie naznačenom smere, teda okrem toho, že v odôvodnení rozhodnutia odkáže na príslušné ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého o náhrade trov konania rozhodol, zároveň svoje rozhodnutie aj odôvodní, vyhodnotí pomer úspechu a neúspechu v konaní a len v prípade, ak je pomer úspechu v zásade rovnovážny, môže rozhodnúť, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia uvedené skutočnosti, na základe ktorých postupoval, k akému záveru ohľadne „rovnovážnosti“ dospel, nie je zrejmé.

Na záver odvolací súd poznamenáva, že ak by aj rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania potvrdil, vychádzajúc zo skutočností, ktorými sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nezaoberal, bez toho, aby účastníkovi konania umožnil sa k novým právnym záverom vyjadriť, príp. predložiť dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými, odňal by takémuto účastníkovi možnosť konať pred súdom. Aj na základe zachovania zásady dvojinštančnosti súdneho konania preto odvolací súd bol nútený rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Námietky vedľajšieho účastníka uvedené v odvolaní týkajúce sa neadekvátnej aplikácie ust. okresným súdom, považoval odvolací súd za irelevantné, nakoľko okresný súd na uvedené ustanovenie vôbec neodkazoval a ani ho neaplikoval.

Výroky rozsudku okresného súdu, ktoré neboli napadnuté odvolaním, ktorým bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi sumu 34,92 eur s príslušenstvom a sumu 41,49 eur s príslušenstvom, a ktorým bol vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietnutý, zostávajú podľa nedotknuté.

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci ( ).

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.