Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-149-2010.pdf
PDF · 93.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-5C/149/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Renátou Deákovou, v právnej veci navrhovateľa AGROPRAHA, s.r.o., IČO: 36 050032, so sídlom Lučenec, Praha, zast. JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom, so sídlom Lučenec, Dr. Herza 12, proti odporkyni M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Q. XX, zast. JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátom, so sídlom Banská Bystrica, Horná 51, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu z a m i e t a .
II. Súd náhradu trov konania odporkyni n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal určenia, že darovacia zmluva o darovaní cenných papierov podielového fondu ČSOB Horizont Growth Potential 9, ISIN BE 0947946621, uzavretá medzi Q. B. ako darcom a odporkyňou M. B. ako obdarovanou dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej bol dňa 05.03.2009 realizovaný príkaz k prevodu cenných papierov podielového fondu ČSOB Horizont Growth Potential 9, ISIN BE 0947946621 na nadobúdateľa M. B. - odporkyňu, je voči navrhovateľovi neúčinná. Úkony Q. B. voči odporkyni M. B., ktorej následkom bolo vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov Q. B. a M. B. a nadobudnutie nehnuteľného majetku - rodinného domu č. súp. XXX, ktorý je postavený na parc. č. XXX a k pozemku C KN parc. č. XXX zastavané plocha a nádvoria o výmere XXX m2, a ktorý je evidovaný Správou katastra Brezno na LV č. XXX pre obec k.ú. W., do výlučného vlastníctva odporkyne M. B., sú voči navrhovateľovi neúčinné. Eventuálnym petitom žiadal, aby súd rozhodol, že navrhovateľ má voči odporkyni M. B. právo na náhradu vo výške prospechu získaného úkonmi Q. B. pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) Q. B. a M. B. a nadobudnutím nehnuteľného majetku do výlučného vlastníctva odporkyne M. B.. Žiadal nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala návrh v plnom rozsahu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadreniami právnych zástupcov navrhovateľa a odporkyne, listinnými dokladmi obsiahnutými v spise tunajšieho súdu sp.zn. 5C/149/2010, oboznámením sa s obsahom spisov Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 16C/20/2009 o zrušení BSM za trvania manželstva a sp.zn. 13C/57/2009 o vyporiadaní BSM, ako aj s obsahom spisu Okresného súdu Brezno sp.zn. 6C/93/2010 a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia z nasledovných dôvodov:
V zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákona, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne
neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo, ak už bol uspokojený.
Odsek 2, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117), alebo, ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, odporkyňa a jej manžel Q. B. boli do dňa 16.11.2007 spoločníkmi spoločnosti AGROPRAHA s.r.o., t.j. navrhovateľa. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica predmetom činnosti navrhovateľa je okrem veľkoobchodnej a maloobchodnej činnosti v rozsahu voľných živností aj prenájom poľnohospodárskej techniky, strojov a zariadení v rozsahu voľných živností a poľnohospodárstvo včítane predaja nespracovaných poľnohospodárskych výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja. Do 09.11.2007 bol Q. B. aj jediným konateľom navrhovateľa. Tohto dňa Q. B. a odporkyňa uzavreli so spoločnosťou MANAGER CAPITAL, a.s., IČO: 36057584, so sídlom 984 01 Lučenec, Jiráskova 12, zmluvy o prevode obchodných podielov na navrhovateľa a zároveň bolo rozhodnuté o odvolaní konateľa Q. B. a za nového konateľa navrhovateľa bol menovaný T. K.. Po ustanovení do funkcie a zápise do obchodného registra sa tento ujal funkcie konateľa a navrhovateľ pokračoval vo svojej podnikateľskej činnosti. V priebehu rokov 2007 a 2008 sa navrhovateľ dozvedel, že pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej len PPA) rozhodla o neposkytnutí podpôr pre navrhovateľa z dôvodu pochybení Q. B. pri podávaní žiadostí o poskytnutí dotácie; navrhovateľ tiež zistil, že mu neboli priznané ani dotácie za rok 2006. S poukazom na tieto skutočnosti sa navrhovateľ na Okresnom súde Lučenec návrhom zo dňa 03.11.2008 domáha náhrady škody od Q. B. vo výške 71 942,16 Eur (2 167 329,43 Sk). Konanie je vedené pod sp. zn. 14 Cb/273/2008, zatiaľ vo veci nebolo rozhodnuté. Okrem toho navrhovateľ po získaní podkladov z PPA zistil, že za roky 2006-2007 nedostal podporu na celkovú ním užívanú plochu o výmere 468,33 ha pôdy, pretože Q. B. porušil povinnosti pri výkone funkcie konateľa, čím mu spôsobil ďalšiu škodu vo výške 86 405,67 Eur. Dňa 03.12.2009 v rámci tohto súdneho konania podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorému súd uznesením č. k. 14Cb/273/2008-126 zo dňa 22.12.2009 vyhovel a Q. B. zakázal nakladať s podielovými listami v štruktúrovanom fonde Horizont ČSOB Growth Potential 9. Po doručení tohto rozhodnutia správcovskej spoločnosti ČSOB Asset Management táto oznámila súdu, že nie je možné realizovať povinnosti uložené jej predbežným opatrením, pretože Q. B. už nie je vlastníkom podielových listov fondu, keďže ich previedol na odporkyňu darovacou zmluvou. Po tomto zistení navrhovateľ začal zisťovať, či Q. B. vôbec vlastní nejaký majetok, ktorý by mohol v budúcnosti podliehať výkonu rozhodnutia pre náhradu uplatňovanej škody. V rámci tohto navrhovateľ zistil, že na základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrici, č.k. 13C/57/2009-29 zo dňa 23.04.2009 sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XXX odporkyňa. Tiež navrhovateľ zistil, že Q. B. od 12.01.2009 do 25.02.2009 podnikal pod IČOm: 32016379 na základe živnostenského oprávnenia na prevádzkovanie voľnej živnosti "Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod)" a prevádzkovanie voľnej živnosti "Sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu". Z uvedených skutočností potom navrhovateľ bol jednoznačne presvedčený, že Q. B. po tom, čo sa dozvedel, že navrhovateľ voči nemu začal konanie o náhradu škody, vykonal úkony, smerujúce k ukráteniu uspokojenia pohľadávky navrhovateľa. Odporkyňa je manželkou Q. B., je mu teda osobou blízkou. Ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo na základe návrhu odporkyne zo dňa 21.01.2009 za trvania manželstva v zmysle § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušené rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 16C/20/2009-15 zo dňa 02.02.2009, právoplatného 09.02.2009. Následne na základe návrhu zo dňa 09.03.2009 na návrh odporkyne bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo odporkyne a jej manžela rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 13C/57/2009-29 zo dňa 23.04.2009, právoplatného 05.05.2009.
Odporkyňa teda nadobudla prospech, jednak z darovacej zmluvy o prevode cenných papierov a jednak na základe vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Z dôvodu obáv, že odporkyňa po začatí súdneho konania bude pokračovať v úkonoch, ktoré by mohli smerovať k ukráteniu veriteľovej pohľadávky, požiadal navrhovateľ Okresný súd Brezno o vydanie predbežného opatrenia pred začatím súdneho konania. Súd uznesením č.k. 6C/93/2010-39
zo dňa 15.04.2010 návrhu vyhovel a uložil odporkyni povinnosť nenakladať s vo výroku uvedenými podielovými listami a s nehnuteľným majetkom špecifikovaným vo výroku tohto uznesenia a zároveň uložil spoločnosti ČSOB Asset Management, správ. spoločnosť a.s., ktorá spravuje štruktúrovaný fond ČSOB Horizont nerealizovať žiadne úkony a príkazy odporkyne, prípadne ňou poverených osôb alebo spoludisponenta ohľadne podielových listov, ktoré reprezentujú majetkové práva odporkyne v uvedenom štruktúrovanom fonde a teda, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, uvedenými v tomto uznesení. Zároveň súd uložil povinnosť navrhovateľovi do 30 dní od doručenia uznesenia podať návrh na začatie konania vo veci samej. Toto uznesenie Krajský súd Banská Bystrica dňa 17.06.2010 potvrdil (č.k. 16Co/155/2010-53).
Preto sa navrhovateľ domáhal svojho nároku súdnou cestou tak, ako je uvedené v odôvodnení rozsudku vyššie.
V zmysle platnej právnej úpravy, za odporovateľné právne úkony sa považujú tie úkony, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa, pričom ide o právne úkony, ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok do tej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Pokiaľ by dlžníkovým právnym úkonom síce došlo k zmenšeniu jeho majetku, ale jeho zostávajúci majetok by nepochybne postačoval na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, nebolo by dôvodu na vyslovenie neúčinnosti takéhoto právneho úkonu. Odporovať možno právnym úkonom dlžníka, ktoré sú urobené v lehote uvedenej v § 42a Občianskeho zákonníka s úmyslom ukrátiť veriteľa, pokiaľ tento úmysel musel byť druhej strane známy. Ten, kto právnemu úkonu odporuje, musí preukázať, pretože na ňom je dôkazné bremeno, úmysel dlžníka a tiež, že druhá strana - odporca o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa vedela, resp. nevedela o ňom len v dôsledku svojej nedbanlivosti. Pritom úmyslom dlžníka ukrátiť veriteľa treba rozumieť úmysel priamy. Ďalšou podmienkou odporovateľnosti právnych úkonov je, že sa jedná o právny úkon, ktorým bol veriteľ ukrátený a tento právny úkon bol urobený v rozhodujúcej dobe medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami, alebo, ktoré dlžník urobil v rozhodnej dobe v prospech týchto osôb. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa tu predpokladajú. Druhá strana však má preukázať, že úmysel ukrátiť veriteľa nielenže nepoznala, ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto jej neznalosti, resp. úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Táto vedomosť, či nevedomosť o úmysle dlžníka musela existovať v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu. Základným predpokladom podania návrhu na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu je existencia vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa. Vymáhateľná pohľadávka je exekučný titul, teda titul ako podklad pre výkon rozhodnutia, to znamená vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iný titul pre nariadenie výkonu rozhodnutia
Súd nevyhovel návrhu navrhovateľa z nasledovných dôvodov:
Navrhovateľ už vo svojom návrhu uviedol, že Okresný súd v Lučenci vec sp.zn. 14Cb/273/2008, v ktorom konaní sa domáha náhrady škody voči manželovi odporkyne Q. B., nie je doposiaľ skončená, pretože nie je možné konať vzhľadom na procesné prekážky Q. B.. O pohľadávke navrhovateľa teda doposiaľ nebolo nijako rozhodnuté.
Vymáhateľná judikovaná pohľadávka navrhovateľa, ktorá by bola titulom pre exekúciu, neexistuje.
V zmysle § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov. Veci získané darovaním nadobúda obdarovaný manžel tiež do svojho oddeleného vlastníctva. Platne sa môžu obdarúvať aj manželia navzájom, ale len za predpokladu, že dar pochádza zo samostatného majetku jedného z manželov. Ak dar pochádza z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva, nemôže ísť o platné darovanie, pretože podľa platného právneho stavu je v rozpore s kogentnou úpravou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V danom prípade, bez akýchkoľvek pochybností finančné prostriedky, aj keď nimi disponoval len jeden z manželov, boli a pochádzali z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak teda bola uzavretá darovacia zmluva medzi manželmi Q. B. a M. B., nie je podstatné, či túto darovaciu zmluvu považoval ktorýkoľvek z účastníkov darovacej zmluvy, prípadne správcovská spoločnosť ČSOB Asset Management, alebo ďalšia spoločnosť
za platnú, pretože ide o obchádzanie zákona, ktorý právny úkon nemôže požívať právnu ochranu a je v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka a ako taký je absolútne neplatný. Je potrebné poznamenať, že navrhovateľ o.i. dôkazov navrhoval vypočuť ako svedka Q. B. - manžela odporkyne, a to aj ku skutočnostiam ohľadom prevodu cenných papierov darovacou zmluvou. Samotný navrhovateľ uvádzal, že Q. B. je manželom odporkyne, býva s ňou v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, ktorého je v súčasnosti ona výlučnou vlastníčkou, a teda je osobou blízkou odporkyni v zm. § 116 Občianskeho zákonníka. Je vysoko nepravdepodobné, že by Q. B., ak by neodoprel výpoveď v zm. § 126 ods.1 OSP, vypovedal vo veci nezaujate. Vychádzajúc z uvedeného, súd mal za to, že predmetné cenné papiere boli v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a prevod z osoby Q. B. na osobu odporkyne je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorému nie je možné odporovať.
Keďže odporovateľnosťou sa možno domáhať neúčinnosti len voči platnému právnemu úkonu, čo vyplýva zo samotnej dikcie zákona, je evidentné, že v danej veci ide o absolútne neplatný právny úkon, ktorému odporovať nemožno.
V § 150 Občianskeho zákonníka je upravené rozdelenie spoločného majetku manželov a usporiadanie všetkých práv a povinností manželov, súvisiacich s týmto majetkom. Vyporiadanie BSM možno uskutočniť dohodou manželov podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rozhodnutím súdu podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka alebo uplynutím lehoty podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Len prvý spôsob vyporiadania spoločného majetku dohodou je právnym úkonom, ktorému by mohol veriteľ odporovať. Ak vyporiadava spoločný majetok manželov súd svojím autoritatívnym rozhodnutím, výrokovú časť tohto rozhodnutia nie je možné považovať za dohodu účastníkov, aj keby odporca v konaní o vyporiadanie BSM uznával všetky tvrdenia navrhovateľa, pretože výrok rozhodnutia súdu nie je možné stotožňovať s právnym úkonom účastníka. Z rovnakých dôvodov by nebolo možné odporovať ani jednostrannému prehláseniu dlžníka v súdnom konaní, že uznáva žalobou uplatnený nárok, pokiaľ by dôsledkom takéhoto vyhlásenia bolo rozhodnutie súdu rozsudkom pre uznanie, pretože uznávací prejav účastníka v súdnom konaní nezakladá právo, iba rozsudok súdu vydaný podľa §153a ods. 1 OSP. Ani súdny zmier účastníkov podľa § 99 OSP ako hmotnoprávny základ uznesenia súdu o schválení zmieru, nie je právnym úkonom, ktorému by bolo možné odporovať, a to opäť z dôvodu, že súdny zmier sám o sebe nie je exekučným titulom, na základe ktorého nadobúda účastník konania určité právo; takýmto exekučným titulom je len rozhodnutie súdu, ktorým je súdny zmier schválený.
Teda odporovateľnosťou sa nemožno domáhať neúčinnosti rozhodnutia súdu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd potom už ďalej nevykonával dôkazy, navrhované navrhovateľom, keďže vyriešenie právnych otázok v konečnom dôsledku viedli k rozhodnutiu vo veci samej.
V dôsledku vyššie uvedeného súdu potom rozhodol tak, že návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol.
Adekvátne s rozhodnutím vo veci samej súd rozhodol aj o trovách konania a trovách právneho zastúpenia a síce, že úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože táto si ich náhradu neuplatnila, a to v zmysle § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní okrem náležitostí v zmysle § 42 ods. 3 a 79 ods. 1 OSP, musí byť uvedené, proti ktorému súdu a ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a OSP),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).