Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-193-2012.pdf
PDF · 101.43 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/193/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľky: Mária Kureková, nar. XX.X.XXXX, bytom W., F. M. XX/XX., IČO: 34 381 457, právne zastúpená JUDr. Silviou Tatarkovou, advokátkou so sídlom v W., E. B. Y. X, proti odporkyni: E. Z., nar. X.X.XXXX, bytom W., E. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou so sídlom v W., N. XX, o zaplatenie 793,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu v Martine, sp. zn. 10C 103/2009-202, zo dňa 8. februára 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporkyňa bola povinná zaplatiť navrhovateľke sumu 450,96 eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne za obdobie od 10.7.2009 do zaplatenia, m e n í tak, že odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke sumu 195,84 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 10.7.2009 do zaplatenia, do 3 dní. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol, z o s t á v a n e d o t k n u t ý .
Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke náhradu škody vo výške 450,96 eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne za obdobie od 10.7.2009 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky na náhradu škody do sumy 793,95 eur s príslušenstvom, ako nedôvodný zamietol. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou bola uzatvorená ústna zmluva o oprave a úprave veci podľa § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa odporkyňa zaviazala vykonať opravu motorového vozidla značky Opel Vectra, evidenčné číslo: MT 090 AV, a to výmenou rozvodového remeňa, oleja, olejového filtra, nastavením parkovacej brzdy, výmeny čapov riadenia, nastriekaním vozidla, výmenou predného svetla a smerového svetla vpredu. Predmetné motorové vozidlo bolo odovzdané odporkyni na opravu dňa 3.5.2007, pričom na základe zisteného skutkového stavu bolo ustálené, že motorové vozidlo malo byť odovzdané navrhovateľke ako opravené, v lehote do 14.6.2007. Predmetné motorové vozidlo bolo navrhovateľke vydané až v priebehu marca roku 2008, keď na základe šetrenia polície (po podaní trestného oznámenia) sa dozvedela, že sa nachádza v areáli autoservisu Rudolfa Matulu, ktorý na predmetnom vozidle (na základe požiadavky odporkyne) vykonával nastriekanie kapoty. Na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co 318/2010 zo dňa 12. januára 2011 zostal právoplatný rozsudok Okresného súdu v Martine, ktorým návrh na zaplatenie ušlého zárobku vo výške 1.418,70 eur ako náhrady škody, bol zamietnutý. Na základe uvedeného rozsudku odvolacieho súdu, bol potvrdený výrok rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým odporkyňa bola povinná zaplatiť navrhovateľke sumu 102,70 eur spolu s príslušenstvom, z titulu vrátenia
poistného. Predmetom ďalšieho konania na základe rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 12. januára 2011 zostal nárok navrhovateľky na zaplatenie náhrady škody vo výške 235,68 eur (7.100,- Sk) ako nákladov, ktoré navrhovateľka vynaložila na kúpu dielov - 2 ks predného svetla Opel spolu 1.680,60 Sk, prednej masky Opel 1 ks za 252,10 Sk, 2 ks zadných svetiel Opel za 2.016,81 Sk, 1 ks zadného nárazníka Opel za 1.680,67 Sk a 2 ks predných smeroviek Opel za 336,13 Sk na základe kúpy od Petra Kuku, na základe faktúry zo dňa 14.4.2008. Predmetné diely bola navrhovateľka nútená za účelom skompletizovania vozidla zakúpiť, keďže po vydaní vozidla políciou, vozidlo bolo odstrojené a bez uvedených príslušných dielov. Odporkyňa po vydaní vozidla s ňou nekomunikovala a ku kontaktu medzi účastníkmi došlo až v priebehu súdneho konania. Odporkyňa ani pri svojom výsluchu dňa 26.10.2011 (na základe doplneného dokazovania v zmysle intencií odvolacieho súdu) sa nevedela vyjadriť, či pôvodné diely, ktoré za účelom odstrojenia vozidla navrhovateľke neboli vydané, sa nachádzajú u nej alebo u subdodávateľa práce (nastriekanie vozidla) pána Matulu. Až následne odporkyňa podaním zo dňa 30.11.2011 súdu oznámila a predložila na ohliadku náhradné diely - 2 ks predných svetiel, 2 ks zadných svetiel, 1 prednú smerovku, 1 prednú masku a zadný nárazník. Ďalej uviedla, že žiadne iné veci z motorového vozidla navrhovateľky sa u nej nenachádzajú. Pri ohliadke manžel navrhovateľky ako svedok konštatoval, že predný a zadný nárazník nie sú schopné montáže, nakoľko na nich chýbajú plastové úchytky, ktoré umožňujú montáž nárazníka a jedno zo svetiel pravdepodobne nezodpovedá svetlu, ktoré bolo odporkyni pre jeho montáž dodané. V súvislosti s uvedeným dielčim nárokom na náhradu škody sa nestotožnil s názorom odporkyne, že navrhovateľka nebola nútená kupovať nové diely na vozidlo, ak zároveň nepožiadala o ich vydanie, keďže odporkyňa bola dlhú dobu nečinná a aj v priebehu súdneho konania nemala vedomosť o týchto dieloch. Od uplatnenej náhrady škody považoval za dôvodné odpočítať hodnotu jedného predného svetla a jednej prednej smerovky, spolu vo výške 1.200,01 Sk s DPH, keďže uvedené náhradné diely podľa pôvodnej dohody medzi navrhovateľkou a odporkyňou mala dodať odporkyňa z dôvodu, že pôvodné svetlo a smerovka boli nefunkčné, a preto mali iba minimálnu hodnotu. Preto v uvedenej časti považoval za dôvodné zaviazať odporkyňu zaplatiť náhradu škody vo výške 195,84 eur. Pokiaľ navrhovateľka sa domáha zaplatenia náhrady škody vo výške 558,27 eur (16.818,40 Sk) ako nákladov na vykonanie opravy v spoločnosti VEMAX, v tejto časti nárok na náhradu škody považoval za čiastočne dôvodný. Spoločnosť VEMAX s.r.o. za vykonanie opravy motorového vozidla si fakturovala: prelepenie čelného a zadného skla v sume bez DPH 2.050,- Sk, montáž predného a zadného nárazníka v sume 1.230,- Sk, montáž predných a zadných svetiel v sume 410,- Sk, montáž dverí v sume 1.640,- Sk, oživovanie motora v sume 1.640,- Sk, dodávku palivového filtra v sume 250,42 Sk, režijný materiál v sume 84,04 Sk, sada na lepenie čelného skla v sume 1.850,42 Sk, tesnenie čelného okna v sume 2.467,23 Sk, tesnenie zadného okna v sume 2.208,40 Sk, použitie obojstrannej pásky 20 mm v sume 75,86 Sk a 83,84 Sk, použitie čistiaceho prostriedku Motorcleaner Arva v sume 142,86,- Sk, spolu s DPH vo výške 16.818,40 Sk. Vychádzal z úvahy, že u navrhovateľky sa jednalo o vozidlo, ktoré bolo odstrojené na striekanie a je zrejmé, že nebyť odstúpenia od zmluvy, musela by ho skompletizovať odporkyňa. Väčšina výkonov fakturovaných firmou VEMAX s.r.o. bola výkonmi, ktoré uvedená spoločnosť vykonala namiesto odporkyne, nebyť odstúpenia od zmluvy. Pokiaľ odporkyňa nevydala auto s tesnením okien, ktoré sa stratili, resp. nenachádzali v odstrojenom vozidle; že v dôsledku nesprávnej úschovy vozidla bolo nutné oživovať motor a bolo nutné ho prečistiť prípravkom Motorcleaner Arva, nesie odporkyňa zodpovednosť za náklady, ktoré týmto navrhovateľke vznikli, spolu vo výške 7.685,60 Sk (225,12 eur). Navrhovateľke vznikol nárok na náhradu škody v celkovej výške 450,96 eur (195,84 eur + 255,12 eur) spolu s príslušenstvom. Vo zvyšnej časti nárok navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, ktorá bola prevažne úspešnejšia v konaní, nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal zo skutočnosti, že odporkyňa sa nesprávala zodpovedne v zmluvnom vzťahu s navrhovateľkou, naviac jej manžel ako zodpovedný vedúci bol s plnením uvedenej zákazky právoplatne odsúdený pre pokus z trestného činu podvodu. Z týchto dôvodov, zaviazať navrhovateľku k náhrade trov konania by bolo nespravodlivé.
Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 450,96 eur spolu s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania, podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa. Okresný súd ustálil, že zo strany navrhovateľky došlo v zmysle § 642 Občianskeho zákonníka k účinnému odstúpeniu od zmluvy. Nie je zrejmé, ako okresný súd dospel k takémuto záveru. Taktiež nie je zrejmé, ako okresný súd dospel k záveru, že odmietla navrhovateľke vydať demontované diely aj napriek tomu, že ju na vrátenie demontovaných dielov navrhovateľka vyzývala a že by ich odmietla vydať. V priebehu konania preukázala, že ich mala celý čas u seba a keby ju
navrhovateľka vyzývala na ich vydanie, bola by jej ich vydala. Navrhovateľka sa nedôvodne domáhala nároku na náhradu škody titulom zakúpenia nových dielov na vozidlo u Petra Kuku. Uvedené diely na motorové vozidlo si dala namontovať v dôsledku toho, že navrhovateľka odviezla motorové vozidlo od subdodávateľa R. Matulu bez dielov, ktoré boli z motorového vozidla demontované v dôsledku jeho odstrojenia pred nastriekaním bez toho, aby ju o tom upovedomila a od nej žiadala vrátiť demontované diely. Pokiaľ navrhovateľka by poskytla potrebnú súčinnosť a nezobrala motorové vozidlo od pána Matulu, dokončila by opravu motorového vozidla, namontovala by naň demontované diely a nemusela by tak zakupovať náhradné diely od Petra Kuku. Taktiež, pokiaľ navrhovateľka vynaložila na znovuspojazdnenie motorového vozidla firmou VEMAX náklady na opravu, tieto neboli vyvolané jej protiprávnym úkonom, ale navrhovateľke vznikli v dôsledku toho, že iný subjekt po odstúpení od zmluvy vykonal na predmetnom motorovom vozidle práce, ktoré podľa pôvodnej zmluvy mala vykonať ona. Predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody neboli splnené. Okresný súd nezohľadnil výšku amortizácie náhradných dielov a ani skutočnosť, že zaviazaním na úhradu tých prác, ktoré mohla vykonať v zmysle pôvodnej zmluvy, nebyť odstúpenia od zmluvy, došlo by k dvojitému plneniu navrhovateľke. Okresný súd nesprávne rozhodol aj o trovách konania vychádzajúc, že by sa mala v konaní správať nezodpovedne v zmluvnom vzťahu s navrhovateľkou poukazujúc na trestný rozkaz Okresného súdu Martin sp. zn. 3T 165/2010 o dňa 11.10.2010. V predmetnej, veci vychádzajúc z celkovo uplatnenej výšky nároku na náhradu škody, bola úspešná v rozsahu 80%, preto okresný súd mal rozhodnúť o trovách konania podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní (§ 142 ods. 2 O.s.p.) alebo podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a priznať jej plnú náhradu trov konania. V tejto časti žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že navrhovateľka bude zaviazaná zaplatiť jej náhradu trov konania vo výške 1.456,29 eur.
Vo vyjadrení navrhovateľka uviedla, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav a správne aj vychádzal z právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T 165/2010 zo dňa 11.10.2010. Nestotožnila sa však s názorom okresného súdu ohľadom krátenia priznania náhrady škody, napriek uvedenej skutočnosti sa rozhodla nepodávať odvolanie proti rozsudku okresného súdu a danú záležitosť ohľadom motorového vozidla chcela rozhodnutím okresného súdu definitívne skončiť a mať celú záležitosť za sebou. Okresný súd správne pri rozhodovaní o trovách konania prihliadal na okolnosti prejednávanej veci, keď v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. nepriznal odporkyni náhradu trov konania. V tejto súvislosti uvádza, že odporkyňa na jej výzvy nereagovala, viac ako pol roka nevedela, kde sa motorové vozidlo nachádza a k informácii sa dostala až zistením polície po podaní trestného oznámenia. Vyplatila lakýrnika a auto si zobrala od odporkyne v katastrofálnom stave, nie len tým, že bolo odstrojené, ale na auto pršalo, snežilo, vo vnútri boli vytrhané káble, bolo potrebné zistiť v prvej fáze, či sa dá auto vôbec „oživiť“. Taktiež, pokiaľ v priebehu konania odporkyňa uvádzala, že odstrojené veci z vozidla má, nie je zrejmé, prečo neboli doručené na ohliadku. V tejto súvislosti poznamenáva, že technický preukaz jej odporkyňa vrátila až v priebehu konania po niekoľkých pojednávaniach, neustálych urgenciách, hoci bola vypočúvaná na polícii. Jej postoj je absurdný voči tvrdeniam uvedeným v odvolaní. Nezodpovedné konanie k zmluvnému vzťahu dokladuje celá dĺžka opravy a časový sled udalostí, keď pri odovzdaní vozidla na striekanie nebolo na vozidle okrem odstrojenia nič urobené, vozidlo bolo v oprave asi 5 mesiacov a už 3 mesiace malo byť opravené a odovzdané. Odporkyňa mala vedomosť o prevzatí vozidla, nakoľko pán Matula ju o tejto skutočnosti telefonicky informoval spolu s ďalšími dvoma svedkami. Za týchto okolností by bolo nedôvodné, aby bola povinná odporkyni zaplatiť trovy konania. Žiadala rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania ako správny potvrdiť a zaviazať odporkyňu k náhrade trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 220 O.s.p. v napadnutom výroku odvolaním odporkyne zmenil. V ostatnej časti, pokiaľ okresný súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol, sa rozsudku okresného súdu nedotýka.
Okresný súd na základe vykonaného dokazovania správne ustálil, že medzi navrhovateľkou ako objednávateľom a odporkyňou ako zhotoviteľom bola dojednaná (ústna) zmluva o oprave osobného motorového vozidla navrhovateľky značky Opel Vectra evidenčné číslo: MT 090 AV, pričom termín
opravy bol medzi účastníkmi dohodnutý do 14.6.2007. Na motorovom vozidle mal byť odporkyňou vymenený rozvodový remeň, olej, olejový filter, nastavená parkovacia brzda, vymenené čapy riadenia, vozidlo malo byť nastriekané, vymenené 1 ks predného svetla a 1 ks smerového svetla vpredu. Predmetné motorové vozidlo bolo vydané navrhovateľke až v priebehu marca roku 2008, keďže v tom čase sa nachádzalo u Rudolfa Matulu, ktorý vykonával na ňom lakovnícke práce (nastriekanie vozidla). Taktiež vykonaným dokazovaním okresným súdom bolo nepochybne zistené, že vozidlo polo odovzdané navrhovateľke „odstrojené“, pričom na ňom chýbali predné a zadné svetlá, predná maska, predný a zadný nárazník, ako aj obidve predné smerovky. Krajský súd sa stotožnil s vyhodnotením skutkového stavu okresným súdom, že bolo povinnosťou odporkyne tieto diely navrhovateľke vydať ihneď potom (bez zbytočného odkladu), keď bolo predmetné motorové vozidlo navrhovateľke vydané. Nemožno za nesprávne považovať také konanie navrhovateľky, ktorá za účelom skompletizovania motorového vozidla, v čo najbližšej dobe, predmetné diely zakúpila, na základe čoho predávajúcemu Petrovi Kukovi zaplatila celkovú sumu 7.100,- Sk. Ani po zrušení predmetnej veci odvolacím súdom odporkyňa potom, keď okresným súdom bola vyzvaná, sa nevedela jednoznačne vyjadriť, aké diely z tohto motorového vozidla sa u nej nachádzajú. Krajský súd nepovažoval za dôvodné odvolanie odporkyne v tvrdení, že ju navrhovateľka mala vyzvať na vrátenie uvedených dielov, keďže po ukončení zmluvného vzťahu medzi ňou a navrhovateľkou, bolo jej povinnosťou správať sa tak, aby ku škode nedošlo. Zo správania sa odporkyne aj v priebehu konania na súde nebolo možné vyvodiť, že tieto diely sa u odporkyni nachádzajú, ak áno, že je ich odporkyňa ochotná navrhovateľke vydať. Preto, pokiaľ okresný súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke náhradu škody vo výške 195,84 eur (zníženú o hodnotu jedného predného svetla a prednej smerovky), krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti považoval za správny. Krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu len z dôvodu, keď nepovažoval dôvodný návrh navrhovateľky na zaplatenie náhrady škody vo výške 255,12 eur (priznanej okresným súdom) z titulu zaplatených nákladov na opravu spoločnosti VEMAX s.r.o. (a to z titulu nákladov na tesnenie okien, ktoré sa stratili, resp. nenachádzali sa v odstrojenom vozidle, že v dôsledku nesprávnej úschovy bolo nutné oživovať motor a bolo nutné ho prečisť prípravkom Motorcleaner Arva). Právny záver okresného súdu, že za uvedené náklady nesie zodpovednosť odporkyňa v sume 6.458,49 Sk s 19% DPH v sume 1.227,11 Sk spolu vo výške 7.685,60 Sk (255,12 eur), nepovažoval za správny. V súvislosti s uvedeným, už v predchádzajúcom rozhodnutí krajský súd konštatoval, že za škodu by bolo možné považovať iba tie náklady vynaložené spoločnosťou VEMAX s.r.o., ktorými by sa odstraňoval škodlivý následok z predchádzajúceho právneho vzťahu a nie teda, že by sa jednalo o plnenie na základe novozaloženého záväzkovoprávneho vzťahu na opravu veci v zmysle § 652 ods. 1 Občianskeho zákonníka medzi navrhovateľkou a spoločnosťou VEMAX s.r.o. Na rozdiel od záveru okresného súdu, krajský súd vyvodil, že podmienky nároku na náhradu škody v danom prípade na strane odporkyne neboli splnené. Zo zisteného skutkového stavu okresným súdom vyplýva, že za účelom nastriekania bolo motorové vozidlo odstrojené, tzn. že muselo byť odstrojené aj predné (čelné) a zadné sklo na motorovom vozidle. Je všeobecne známe, že ak sa takýmto spôsobom vozidlo odstrojí, je nutné za účelom nového osadenia predného a zadného skla zakúpiť tesniacu sadu (za účelom nalepenia) a len u niektorých typov vozidiel (prevažne starších), u ktorých sa montáž predného a zadného okna vykonávala bez lepenia, bolo možné použiť pôvodné tesnenie, ak pri demontáži nebolo poškodené. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že „nalepením“ predného a zadného skla sa odstraňoval škodlivý následok na strane odporkyne a nie, ako bolo konštatované v uznesení krajského súdu, že sa jednalo o vykonanie úkonu opravy veci na základe zmluvného vzťahu so spoločnosťou VEMAX. Z obdobných dôvodov nepovažoval za dôvodný nárok navrhovateľky (priznaný okresným súdom) - náhradu nákladov na oživovanie motora ako aj použitím čistiaceho prostriedku Motorcleaner Arva, keďže z výsledkov dokazovania jednoznačne nevyplýva záver, že oživovanie motora bolo nutné v dôsledku postupu odporkyne pri vykonávaní opravy na základe uvedeného zmluvného vzťahu, alebo dokonca, že sa jednalo o protiprávny zásah odporkyne, na základe ktorého by bolo dôvodné odstraňovať uvedené konania vykonaním opravy spoločnosťou VEMAX s.r.o. Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku odvolaním odporkyne zmenil tak, že zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke náhradu škody vo výške 195,84 eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti (do výšky 450,96 eur s príslušenstvom) návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
Krajský súd nepovažoval za dôvodné odvolanie odporkyne proti rozsudku okresného súdu vo výroku o trovách konania. V ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania; dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených, nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u
ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Pravda musí ísť o výnimočný prípad (o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov, a to obidvoch). Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znáša svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod.. Novela účinná od 15. októbra 2008 výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a až následné skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatnenému nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.. Na rozdiel od toho, nové ust. § 150 ods. 1 druhá veta O.s.p. ako prioritné (nie však výlučné - porovnaj slovo „najmä“) hľadisko uvádza správanie sa účastníka v konaní.
V prejednávanej veci krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že bolo potrebné predovšetkým prihliadať na okolnosti prejednávanej veci ako aj správanie sa odporkyne vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľky. Krajský súd taktiež prihliadal na správanie sa odporkyne v priebehu zmluvného vzťahu, ktorá ako subjekt, ktorý vykonáva opravu motorových vozidiel, neuzatvorila s navrhovateľkou písomnú zmluvu, pričom na základe toho, ako sa odporkyňa ako zhotoviteľ v priebehu zmluvného vzťahu správala, navrhovateľka na základe takéhoto sťaženého postupu v zmluvnom vzťahu musela všetky skutočnosti v občianskom súdnom konaní preukazovať, s čím súvisí rozsiahlosť dokazovania a s tým aj vznik trov konania na strane ich právnych zástupcov. V konaní na okresnom súde sa na základe rozsiahleho dokazovania preukazovali skutočnosti, ktoré mali byť už známe z uzavretého zmluvného vzťahu a ktoré aj na základe tvrdenia odporkyne boli predmetom dokazovania (napr. v akom rozsahu boli práce vykonané, ktoré diely z motorového vozidla boli demontované, na aké obdobie bol zmluvný vzťah uzavretý a pod.). Nedôvodnosť nároku navrhovateľky na náhradu škody spočívala najmä v zamietnutí návrhu na náhradu ušlého zisku ako aj náhrady nákladov na opravu v spoločnosti VEMAX s.r.o., pričom na zaujatie právneho záveru k týmto dielčim nárokom (na ich zamietnutie) nebolo potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie. Z uvedených dôvodov preto krajský súd podľa § 224 ods. 2 v spojení s § § 142 ods. 2, 150 ods. 1 O.s.p. odporkyni ako čiastočne úspešnej účastníčke v I. stupňovom konaní ako aj v odvolacom konaní, náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.