Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-193-2012.pdf
PDF · 91.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/193/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. H., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom U. práce, sociálnych vecí a rodiny v A., M. Xa, A., dieťa rodičov, matky: V. M., trvale bytom A., M. XX a otca: M. H., trvale bytom Y. XXX, v skutočnosti bytom Y., M. XX, na návrh matky o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletej V. H., nar. X.X.XXXX, z doterajšej sumy 85,- € mesačne na sumu 110,-€ mesačne od 26.9.2012, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred jej matke.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.6.2010, č.k. 17P/149/2010, časti o výživnom, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.9.2010, č.k. 11CoP 240/2010
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 6.6.2012, tunajšiemu súdu podaným rovnakého dňa, požiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej V. H., nar. X.X.XXXX, z doterajšej sumy 85,-€ mesačne na sumu 150,-€ mesačne z dôvodu podstatnej zmeny pomerov od úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej tak na strane oboch rodičov, ako aj samotnej maloletej. V návrhu uviedla, že od 1. septembra 2010 maloletá začala navštevovať materskú školu, ona nastúpila do zamestnania a otec je od leta 2010 zamestnaný. Celkové pravidelné výdavky na zabezpečenie starostlivosti o dcéru vrátane bývania predstavujú sumu cca 425,-€ mesačne. Suma, ktorou je otec povinný prispievať na jej výživu, nepokrýva ani štvrtinu skutočných výdavkov. Na pojednávaní matka navrhla počiatok zvýšenia výživného určiť od rozhodnutia súdu.
Otec s návrhom nesúhlasil s odôvodnením, že si mienil podať návrh o zníženie výživného, matka ho ale svojim návrhom predbehla. Poukázal na narodenie dcéry pochádzajúcej z jeho terajšieho partnerského vzťahu a na to, že s platením doterajšieho výživného mu pomáhajú jeho rodičia.
Kolízny opatrovník odporučil výživné zvýšiť na sumu 110,-€ mesačne prihliadnuc na narodenie druhého dieťaťa otca.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že o doterajšom výživnom bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu zo 30.6.2010, č.k. 17P/149/2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.9.2010, č.k. 11CoP 240/2010, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. V tej dobe boli obaja rodičia slobodní, bez ďalších vyživovacích povinností. Matka čerpala materskú dovolenku s poberaním rodičovského príspevku vo výške 164,22 € mesačne, s maloletou bývala v domácnosti svojej matky. Otec bol nezamestnaný, od 11.5.2010 v evidencii úradu práce s nárokom na príspevok v nezamestnanosti odo dňa evidencie na obdobie 6 mesiacov vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 18,4366 €, býval v prenajatom 3-izbovom byte, za ktorý majiteľovi platil 2.000,- Sk mesačne a energie a nájom si hradil sám.. Maloletá bola vo veku necelých troch rokov, trvalo zvýšené náklady na výživu pre zdravotný stav nemala.
V súčasnosti sa osobný stav matky nezmenil, nepribudla jej žiadna nová vyživovacia povinnosť, naďalej býva v domácnosti svojich rodičov, ktorým prispieva na poplatky spojené s bývaním. Je zamestnaná vo firme V. B., kde za obdobie od júna 2011 do decembra 2011 zarobila cca 265,84 € netto mesačne a od januára 2012 do augusta 2012 cca 284,28 € netto mesačne, čo predstavuje mesačný netto zárobok za posledných 12 mesiacov (september 2011 až august 2012) cca 281,30 €. Zároveň má príjem aj z práce vykonávanej na základe dohody o pracovnej činnosti vo výške 55,-€ brutto mesačne. Sociálnou poisťovňou pobočka Bratislava mala od januára 2011 až doposiaľ vyplatené ošetrovné v celkovej sume 96,60 €. V živnostenskom registri a ani obchodnom registri vedená nie je. V daňovom priznaní za rok 2011 uviedla: úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 6.685,40 €, základ dane 6.159,09 € a daňový preplatok 205,18 €. Je nemajetná, jej zdravotný stav si nevyžaduje trvalo zvýšené náklady na výživu.
Otec je slobodný, žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, zo vzťahu s ktorou pochádza jeho jedna ďalšia vyživovacia povinnosť, dcéra Z. H., nar. XX.X.XXXX. Podľa udania otca spoločne s partnerkou bývajú dva roky v prenajatom 3-izbovom byte s poplatkom 66,-€ mesačne plus spotrebované energie, s nimi žije aj dcéra partnerky. Partnerka otca je na materskej dovolenke od doby narodenia jej staršieho dieťaťa a poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 € mesačne. Otec je nemajetný, mimo starého osobného automobilu M. H., ktorý mieni odhlásiť, iný majetok nemá, rovnako nemajetná je aj jeho partnerka. Je vyučený automechanik. Má zdravotné problémy s kolenami, pre ktoré si musí príležitostne zakupovať masť. Vykonaným šetrením súd zistil, že otec nie je evidovaný v obchodnom registri. V živnostenskom registri má od 26.3.2007 zapísané predmety podnikania: vykonávanie zváracích prác, paličské práce, oprava a výmena pneumatík vrátane nastavenia a vyváženia kolies, výmena a opravy čelných skiel, okien vozidiel, aplikácie antikoróznych prostriedkov pre ochranu dutín vozidiel, podvozkov, nárazníkov, ložných plôch, montáž ťažných zariadení, lakovanie karosérie (bez opravy karosérie) striekaním, vykonávanie tenkostenných omietok stierkovaním, maliarske a natieračské práce, montáž priečok a zavesených podhľadov suchou technológiou z hromadne vyrábaných dielcov, výmena a osadzovanie okien a parapetov bez úpravy stavebných otvorov a obkladanie stien z hotových umelohmotných a drevených profilov a obkladanie stien suchým spôsobom, pričom činnosť má pozastavenú od 5.3.2008 do 5.3.2018. Otec je zamestnaný vo firme Q. F. - P., kde v období od júna do decembra 2011 zarobil cca 275,49 € netto mesačne a od januára do augusta 2012 cca 284,81,- € netto mesačne, čo za obdobie 12 posledných mesiacov (september 2011 až august 2012) predstavuje cca 281,78 € netto mesačne. V daňovom priznaní za rok 2011 uviedol: úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 3.663,81 €, základ dane 3.173,18 € a nulovú daň. Podľa potvrdenia Obce Y. otec žije v spoločnej domácnosti s V. W. a jej dcérou C. W., nar. XX.X.XXXX, na adrese M. XX, Y..
Maloletá je vo veku päť rokov, trvalo zvýšené náklady na výživu pre zdravotný stav nemá. Od septembra 2010 navštevuje materskú školu s celkovými mesačnými nákladmi vo výške 45,-€.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
V zmysle ods. 3 cit. § pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Od určenia doterajšej výšky výživného uplynula doba dvoch rokov, za ktorú maloletá primerane veku fyzicky a psychicky vyspela. V septembri 2010 začala navštevovať materskú školu, v dôsledku čoho pribudli matke výdaje spojené s pobytom dieťaťa v tomto predškolskom zariadení (stravné, pobyt, hygiena a pod.).
U rodičov nastala podstatná zmena pomerov od doby ostatného rozhodovania súdu o výživnom: u matky nástupom do zamestnania po ukončení rodičovskej dovolenky, a teda s tým spojená zmena výšky a charakteru jej príjmu a u otca narodením druhého dieťaťa a rovnako tiež nástupom do pracovného pomeru po období evidencie na úrade práce.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Z dôvodu veku maloletého dieťaťa je potrebné naďalej zohľadňovať osobnú opateru matky ako podstatnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu.
Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby maloletého zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., to všetko zodpovedajúce veku. U dieťaťa útleho veku sú to tiež všetky veci napomáhajúce jeho celkovému fyzickému a mentálnemu vývoju (hračky, veci pre zábavu, pre rozvoj motoriky a abstraktného myslenia a pod.).
Schopnosti a možnosti povinného sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, okruhom vyživovacích povinností a pod.
Základnou a prvoradou povinnosťou každého rodiča je na výživu svojho nezaopatreného dieťaťa pravidelne prispievať v súlade so svojimi možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi a primerane ho finančne zabezpečiť aj na svoj vlastný úkor.
Súd uznal návrh matky za čiastočne dôvodný pre zmenu pomerov, ktorá nastala u maloletého dieťaťa jeho nástupom do predškolského zariadenia, kedy náklady spojené s pobytom v materskej škole, ako aj náklady na uspokojovanie bežných potrieb u maloletej predstavujú v súčasnosti pre matku väčšiu finančnú záťaž, než v dobe, keď bola s ňou na rodičovskej dovolenke. Zároveň však súd musel zohľadniť zmenu pomerov na strane matky, ktorej príjmové možnosti a schopnosti sa medzičasom zlepšili ukončením čerpania rodičovskej dovolenky a nástupom do zamestnania, čím sa zväčšil aj jej finančný podiel na výžive maloletej. Rovnako aj otec sa taktiež oproti minulosti, kedy bol poberateľom podpory v nezamestnanosti, stal zárobkovo činným, pribudla mu ale jedna ďalšia vyživovacia povinnosť, takže návrhu matky o zvýšenie výživného až na sumu 150,-€ mesačne nie je možné vyhovieť, keď navyše maloletá je naďalej v predškolskom veku a od určenia súčasnej výšky výživného uplynula iba doba dvoch rokov.
Za primerané zvýšenie výživného na maloletú súd považoval sumu 110,-€ odporúčanú kolíznym opatrovníkom, ktorá zohľadňuje zvýšené nároky dieťaťa v súvislosti s pobytom v materskej škole, na ktorých sa musí zúčastňovať aj otec. Takto zvýšeným výživným zo strany otca spolu s finančným prispením matky a štátnym príspevkom v mesačnej výške 22,54 € musia byť dostatočným spôsobom zabezpečené veku zodpovedajúce nároky maloletej, ktorej zdravotný stav si nevyžaduje trvalo zvýšené výdaje.
Otec nemá žiadne zdravotné obmedzenia vo vzťahu k pracovnej spôsobilosti ani zvýšené nároky na svoju výživu zo zdravotných dôvodov, je vyučený automechanik, takže má odborné vzdelanie, s ktorým sa môže aj v súčasnej dobe úspešne uplatniť. Na výživu maloletej teda môže a aj musí prispievať v súlade s jej odôvodnenými nárokmi a potrebami bez ohľadu na to, že mu v priebehu konania pribudla jedna nová vyživovacia povinnosť.
U obidvoch rodičov bolo vzaté na zreteľ, že ani jeden z nich nežije sám, ale matka so svojimi rodičmi a otec s partnerkou, takže financovanie domácnosti nespočíva len na nich samotných.
Taktiež je potrebné dať do pozornosti tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú zárobok z pracovného pomeru len na úrovni minimálnej mesačnej mzdy, pričom rozdiel ich zárobkov činí iba 48 centov v prospech otca, matka však napriek opatere maloletej si dokáže svoj príjem vylepšovať aj ďalším pracovným úväzkom, čo by mal urobiť aj otec, pokiaľ mu, ako sám uviedol, musia pri plnení jeho vyživovacej povinnosti k maloletej vypomáhať jeho rodičia, čo mu rozhodne neslúži ku cti.
Súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletú v zmysle návrhu matky odo dňa vyhlásenia rozsudku, teda od 26.9.2012. Otec je povinný výživné naďalej plniť vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred matke maloletej.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.)
Ak povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu.