Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-11P/97/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, v právnej veci navrhovateľky T. O., nar. XX. X. XXXX, bytom F. W., H. XXXX/XXX-X, súkromná podnikateľka, proti odporcovi F. O., nar. XX. X. XXXX, bytom F. W., H. XXXX/XXX-X, o rozvod manželstva a úpravy práv a povinností k maloletému P. O., nar. XX. XX. XXXX, v konaní zastúpený opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky T. O., rod. Š.j, nar. XX.X.XXXX a odporcu F. O., nar. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, pred Obvodným úradom Považská Bystrica, zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu Považská Bystrica, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX,

r o z v á d z a.

Súd zveruje maloletého P., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode do výchovy a opatery matky, ktorá bude maloletého vychovávať, zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach.

Otec je povinný prispievať výživným na mal. P. po 80,- euro mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletého.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporcom a na čas po rozvode žiadala zveriť maloletého P. do osobnej starostlivosti matky a určenia výživného po 150,- euro mesačne dôvodiac, že s odporcom nie sú schopní komunikácie, stále sa hádajú, tento je vulgárny, viackrát ju fyzicky napadol. Z tohto dôvodu intímne nežijú a nie je ochotný s ním ďalej zotrvať v manželstve.

Odporca s návrhom o rozvod manželstva nesúhlasil, dôvodiac, že dôvody ktoré uviedla sa nezakladajú na pravde. Potvrdil, že sa hádavajú a dokonca tieto situácie rieši aj polícia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, výsluchom opatrovníka, oboznámením sa potvrdením Mestského úradu Považská Bystrica o poslednom spoločnom bydlisku, opisom rodného listu dieťaťa, sobášnym listom , ako i ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné :

Manželstvo účastníkov bolo uzatvorené dňa 24. 10. 1992, pred Obvodným úradom v Považskej Bystrici. U oboch sa jednalo o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú 3 deti, z toho jedno je v súčasnej dobe maloleté a to P., nar. XX.XX.XXXX. Posledným spoločným bydliskom účastníkov bola Považská Bystrica.

Navrhovateľka uviedla, že už v minulosti mala viackrát podaný návrh na rozvod, ktorý zobrala späť, nakoľko ju vždy prehovoril, že sa zmení. V súčasnej dobe nechce zotrvať v manželstve, nakoľko odporca jej nedáva žiadne finančné prostriedky, celá domácnosť je na nej, nepracuje, vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje. Nechal ju prakticky bez akýchkoľvek finančných prostriedkov. Uviedla, že nakoľko tento bol v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody, nemohol si založiť živnosť, živnosť sa založila na ňu, ale v skutočnosti podnikal on, on celý servis prevádzkuje. Taktiež spoločne pracovali pre distribučnú firmu letákov, kde dosahovali mesačne aj 1200,- euro, avšak ani tieto finančné prostriedky nedával, resp. vydeľoval , koľko jej dá. Ona z týchto finančných prostriedkov nebola schopná zabezpečiť chod domácnosti, preto sa zamestnala vo firme Drb, kde teraz zarába okolo 356,- euro brutto. Uviedla, že má značné exekúcie, prakticky celý príjem ide na exekúcie. S odporcom sa intímne rok nestýka, nie je ochotná obnoviť spolužitie a je jej už fyzicky odporný.

Odporca uviedol, že má výhrady, akým spôsobom navrhovateľka vychováva plnoletého 20-ročného syna, ktorý bol aj súdne trestaný. Uviedol, že sa im v súčasnej dobe zle žije, nakoľko majú samé pôžičky, všetky finančné prostriedky prakticky idú na pôžičky. V dôsledku tohto sa hádavajú. Odmietol, že by fyzicky odporkyňu napadol, avšak potvrdil, že naposledy boli u nich policajti z toho dôvodu, že ona chytila jeho za krky a vyfackala ho v aute. Potvrdil, že okrem príjmu zo servisu mali finančné prostriedky aj z distribúcie letákov a to 800 až 900,- euro netto. V súčasnej dobe však tieto finančné prostriedky idú výlučne do rúk navrhovateľke. On má len príjem z autodielne okolo 300 až 400 euro. Ďalej uviedol, že napriek tomu, že navrhovateľke finančné prostriedky nedáva, lebo platí pôžičky, synovi dáva finančné prostriedky , mal. P. vždy, keď chce, pričom mesačne to vychádza až na 200,- euro.

Maloletý je v súčasnej dobe žiakom siedmeho ročníka základnej školy, podľa tvrdenia rodičov hrá basketbal, v súčasnej dobe nemá také záľuby, ktoré by zvyšovali finančnú náročnosť naňho.

Opatrovník žiadal, aby v prípade rozvodu manželstva bol maloletý zverený do starostlivosti matky, sám uviedol, že chce s mamou bývať a aby bolo určené výživné zo strany otca v primeranej výške podľa potrieb dieťaťa a možností otca dieťaťa.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods.3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

V danom prípade na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne, trvalo a hlboko rozvrátené, že nie je reálny predpoklad obnovenia spolužitia. Preto súd

návrhu na rozvod manželstva vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Príčinu rozvratu manželstva súd vidí na tom, že v súčasnej dobe nemajú finančné prostriedky, nakoľko odporca deväť mesiacov neprispel na domácnosť, tvrdiac, že všetky finančné prostriedky dáva na rôzne pôžičky, ktoré si nabrali. Súd musí konštatovať, že aj sama navrhovateľka priznala, že má exekúcie z dôvodu, že nemala poplatené platby spojené s podnikaním. Na základe týchto skutočností potom dochádza medzi manželmi k rozvratom, hádkam a dochádza aj k fyzickým inzultáciam.

Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákon o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine , každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 75 ods. 1,veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode súd zveril maloletého P. do osobnej starostlivosti matky, ktorý sám na základe tvrdenia opatrovníka chcel byť zverený matke a počas víkendov chce chodiť k otcovi. Zároveň súd určil výživné otcovi dieťaťa po 80,- euro mesačne, čo je adekvátna čiastka k možnostiam otca ako povinného, nakoľko otec v súčasnej dobe má príjem okolo 360 až 400,- euro netto. Zároveň však treba konštatovať, že navrhovateľka, matka dieťaťa uviedla, že otcovi dala výpoveď z dôvodu zrušenia prevádzky. Tieto všetky skutočnosti súd musel vyhodnotiť pri určení výživného, pričom pri úprave výživného vychádzal súd z tých skutočností, že rodičia už inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Suma 80,- euro je adekvátna k možnostiam otca a potrebám dieťaťa a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom pri úprave výživného vychádzal z tých skutočností, že matka má v súčasnej dobe príjem okolo 400,- až 500,- euro mesačne, avšak tieto príjmy prakticky idú na platenie jej exekučných pohľadávok.

Účastníci zhodne uviedli, že na čas po rozvode nežiadajú upraviť styk dieťaťa s otcom, nakoľko toto si vyriešia medzi sebou na základe konkrétnych podmienok a dohody.

O trovách konania súd rozhodol podľa veta prvá a to tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.