Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-105-2012.pdf
PDF · 85.52 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/105/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého B. O., nar. XX. X. XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Ú. M.J., O. A. X. U. T. B., dieťa rodičov: A. N., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom T. L. Č.. XXX a B. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. L. Č.. XXX, toho času bytom v T. B., C. X. X. XXXX/X, o výkone rodičovských práv, takto
rozhodol:
I. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu: Maloletý B. O., nar. XX. X. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého po 100 eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky dieťaťa, počnúc od 19. 7. 2012.
III. Zameškané výživné od 19. 7. 2012 do 30. 9. 2012 vo výške 241,94 eur sa otec z a v ä z u j e zaplatiť v splátkach po 10 eur mesačne, spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku, pod podmienkou straty výhody splátky, ak nezaplatí čo i len jednu splátku včas.
IV. Rodičia žiadajú styk n e u p r a v i ť.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 19. 7. 2012 sa matka maloletého domáhala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu dieťaťa mesačne po 200 eur od 1. 6. 2012, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Návrh odôvodnila tým, že do júna 2012 žili v spoločnej domácnosti v byte pridelenom Obecným úradom v Liptovskom Ondreji. Začiatkom júna tohto roku odporca opustil spoločnú domácnosť bez udania dôvodu. Ona sa s maloletým vrátila k rodičom, s ktorými býva v rodinnom dome aj so starými rodičmi, tetou s dcérou a mladšou sestrou. Jej jediný príjem je rodičovský príspevok 190,10 eur a prídavok na dieťa 22,01 eur. Príjem nestačí na pokrytie základných potrieb. Odporca k 10. 6. 2012 ukončil pracovný pomer na vlastnú žiadosť. Odporca o dieťa neprejavuje záujem, nezaujímajú ho potreby maloletého a neprispieva ani finančne. O maloleté sa osobne stará iba ona.
Keďže matka žiadala iba určenie výživného a rodičia nežijú v spoločnej domácnosti uznesením súd začal konanie, komu zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti a na toto konanie ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš.
Na pojednávaní navrhovateľka vypovedala: S otcom dieťaťa nežijeme v spoločnej domácnosti od júna 2012. Ja žijem v rodinnom dome so synom. V tomto dome bývajú ešte moji rodičia, mladšia sestra, maminkini rodičia a mamina sestra aj s dcérou. Ja mám pre seba a syna vyčlenenú jednu izbu, je to
bývalá obývačka. Sociálne zariadenie a kuchyňu máme spoločnú. Ja mám rodičovský príspevok 194,70 eur mesačne a prídavky na dieťa 22,54 eur mesačne. Iný príjem nemám. Od júna 2012 mi dala mama otca dieťaťa 20 eur na narodeniny, na moje narodeniny a otec dieťaťa mi dal 10 eur, keď som ho o to požiadala. Ja s čím môžem doma pomôžem. Ale predovšetkým potrebujem na hygienu a plienky pre dieťa, na výživu pre dieťa, jogurty. Založila som mu aj poistenie 32 eur mesačne, ale to už nestíham platiť. Syn rýchlo rastie, potrebuje oblečenie a aj očkovania niečo stoja. Teraz mám návrh na očkovanie proti žltačke, čo je 150 eur. V minulosti sme ho dávali zaočkovať proti pneumokokovi, ale to sme žili ešte spolu. Otec sa s dieťaťom nestretáva. Najskôr sa dlhú dobu neozval. Potom prišla jeho mamina na návštevu a povedala, že on sa bojí. Neviem čoho sa bojí. Ja sa mu dieťa bojím dať, lebo neviem ani kde v súčasnosti býva, čo by bolo s dieťaťom. Od júna 2012 chcel otec dieťaťa asi trikrát, aby som mu ho dala, ja som mu ho nedala. Pýta sa na neho. Ale volám mu ja. Neviem kde otec dieťaťa v súčasnosti býva. Jeho mama ma bola asi dvakrát pozrieť a trikrát mi zavolala. Ale za posledný mesiac to upadlo, odkedy sa dozvedela, že som podala tento návrh. Nie že by som chcela brániť dieťaťu byť otcom a bola zlá matka, ale nezverím dieťa niekomu, o kom neviem kde robí, či robí, kde by s dieťaťom bol. Ja som otcovi volala asi dvakrát. Volala som mu keď som potrebovala tie plienky. Bolo to proti mojej hrdosti, aby som mu volala častejšie, keď nemal záujem o dieťa.
Na pojednávaní odporca vypovedal: V spoločnej domácnosti nežijeme od júna 2012. Ja žijem v Liptovskom Mikuláši v byte na C. X. X. XXXX/X. Žijem tam sám. Za byt platím 300 eur mesačne. Byt mám prenajatý. So synom sa nestretávam. Matka mi to nedovolí. Bol som za ním párkrát ale videl som ho iba cez dvere. Jeho matka mi volala, že potrebuje plienky, tak som ich doniesol. Chcel som syna zobrať na ruky ale buchla mi dverami pred nosom. Od júna 2012 som jej poslal iba tých 10 eur, kedy to bolo presne, to si nepamätám. Ja mám v súčasnosti príjem 500 eur mesačne. Chodím po fuškách. Môj pracovný pomer sa skončil, lebo mne sa rysovalo niečo lepšie. Založil som si živnosť, ale potom táto práca padla. Ja by som chcel mať dieťa pri sebe aspoň cez víkendy. Ja v súčasnosti ešte splácam úver 526 eur, ktorý som použil na kúpu bytu v Žiline a ten nemôžem ani predať, lebo tam má banka, ktorá mi poskytla úver záložné právo. Okrem toho mám úver aj v M. S., ktorý som použil na kúpu nábytku kým sme ešte žili spolu s matkou dieťaťa v byte. Ten splácam vo výške 156 eur mesačne. Okrem toho mám dva úvery v Profikredite, kde jeden splácam po 82,35 eur mesačne a druhý po 64,75 eur mesačne. Ten neviem na čo bol použitý.
Na pojednávaní sa kolízny opatrovník vyjadroval: Navrhujem rodičovskú dohodu schváliť, lebo nie je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa.
Okrem výsluchu účastníkov súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín v spise z čl. 1-29, najmä fotokópiou rodného listu maloletého dieťaťa čl. 6, výpismi z účtu matky maloletého dieťaťa v prílohovej obálke čl. 7, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš čl. 16-20, správou Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš čl. 21, správou bývalého zamestnávateľa odporcu čl. 22, fotokópiou dohody o skončení pracovného pomeru odporcu čl. 23, mzdovým listom odporcu čl. 24-29.
Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti mal súd preukázané:
§ 28 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, ďalej iba ZR
(1)Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b/ zastupovanie maloletého dieťaťa, c/ správa majetku maloletého dieťaťa.
§ 36 ZR
(1)Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 a sa použijú primerane.
§ 24 ZR
(3)Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
§ 25 ZR
(2)Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
§ 62 ZR
(1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2)Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(4)Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
§ 75 ZR
(1)Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
§ 76 ZR
(1)Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Rodičia maloletého nie sú manželia a nežijú spolu. Maloletý B. O. sa narodil dňa XX. X. XXXX. Rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti do júna 2012. Odporca sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Matka sa o dieťa osobne stará. Matka žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, s ktorými spoločne hospodári s tým, že zo svojho príjmu, ktorým je rodičovský príspevok 194,70 eur a prídavky na dieťa 22,54 eur mesačne prednostne uspokojuje potreby dieťaťa a svoje (najmä na stravu, plienky, zdravotnú starostlivosť a oblečenie ...). Odporca žije sám v prenajatom byte, za ktorý mesačne platí 300 eur. Vyživovaciu povinnosť k maloletému si neplní, od odchodu zo spoločnej domácnosti zaplatil matke 10 eur a maloletému kúpil plienky. Odporca uvádzal, že začal podnikať na živnosť a jeho súčasný čistý priemerný mesačný príjem je 500 eur. Odporca sa však bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania a zárobku, nakoľko 30. 6. 2012 dohodou skončil pracovný pomer so zamestnávateľom, kde bol jeho čistý priemerný mesačný príjem v roku 2011 vo výške 949,24 eur a v roku 2012 vo výške 960,89 eur. Okrem toho otec uvádzal, že spláca hypotekárny úver použitý na kúpu bytu v Žiline vo výške 526 eur; úver z M. S. použitý na nakúpenie zariadenia do bytu, v ktorom žil s matkou maloletého dieťaťa vo výške 156 eur mesačne; ďalšie dva úvery od Profikreditu, u ktorých účel vynaloženia uviesť nevedel vo výške 82,35 eur a 64,75 eur mesačne. K vyššie uvedenému súdu uvádza, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov ak súd neberie do úvahy povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, súčasne platí, že povinný - odporca sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku, v dôsledku ktorého klesol jeho príjem počnúc dňom skončenia pracovného pomeru 30. júna 2012. Z vyššie uvedených dôvodov súd schválil dohodu rodičov, podľa ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, nakoľko aj doposiaľ sa o maloletého prevažne starala matka a súd zohľadnil aj nízky vek maloletého dieťaťa. Výživné vo výške 100 eur mesačne súd považuje za daných okolností na strane maloletého dieťaťa a jeho rodičov za primerané možnostiam a schopnostiam otca ako aj potrebám dieťaťa v útlom veku. Ak rodič dokáže zaplatiť za nájom bytu 300 eur mesačne, súčasne je vlastníkom iného bytu v Žiline, za ktorý spláca hypotekárny úver 526 eur, musí nájsť rezervy a zaplatiť výživné 100 eur na maloletého. Otcovi vzniklo zameškané výživné od 19. 7. 2012 do 30. 9. 2012 vo výške 241,94 eur (júl 100 eur : 31 dní = 3,225 x 13 = 41,94 eur; august 100 eur, september 100 eur). Otec sa zaviazal zaplatiť v splátkach
po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným pod podmienkou straty výhody splátok. Rodičia žiadali styk neupraviť.
Keďže konanie sa mohlo začať aj bez návrhu podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2).
Pokiaľ si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť exekúciu podľa osobitného zákona.