Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoP/73/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kupkovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej, v právnej veci navrhovateľky W. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G., G. XX, zastúpenej JUDr. Jánom Garajom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Prešov, Floriánova 2, proti odporcovi I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G., M. XX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -55 zo dňa 2.1.2012 v spojení s opravným uznesením č.k. -76 zo dňa 20.6.2012 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením, okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu v Prešove č.k. -154 zo dňa 5.4.2004 tak, že uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 70 Eur mesačne, počnúc dňom 25.5.2011 do budúcna, vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred. Určil dlžné výživné za čas od 25.5.2011 do 30.11.2011 vo výške 269,05 Eur a uložil odporcovi povinnosť ho zaplatiť navrhovateľke spolu s bežným výživným v 10 Eur mesačných splátkach pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

V rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka návrhom žiadala určiť odporcovi výživné od podania návrhu vo výške 300 Eur mesačne z dôvodu, že v súčasnej dobe študuje formou denného štúdia na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Výdavky spojené so štúdiom sú vysoké a rovnako sú vysoké aj náklady na obstaranie veci bežného života. Odporca s návrhom nesúhlasil. Tvrdil, že pracuje len príležitostne za minimálnu mzdu a plnenie výživného navrhovateľke je pre neho absolútne nemožné. Vykonaným dokazovaním zistil, že posledná úprava výživného na navrhovateľku bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. -154 zo dňa 2004. Uvedeným rozsudkom bolo určené výživné zo strany otca na navrhovateľku vo výške 800,- Sk mesačne (26,56 Eur). V čase tejto úpravy bola navrhovateľka žiačkou tercie osemročného gymnázia. Matka navrhovateľky v tom čase poberala invalidný dôchodok vo výške 3.262,- Sk a dávku v nezamestnanosti vo výške 3.324,- Sk. Odporca pracoval a jeho príjem činil 7.500,- Sk. V súčasnej dobe navrhovateľka študuje v 3. ročníku Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity, štúdium jazykov, a jej výdavky spojené so štúdiom sa zvýšili v súvislosti s účasťou v programe ERAZMUS, na základe ktorého vycestuje do Nemecka. Predpokladané výdavky spojené s touto študijnou cestou mali činiť 900 Eur, pričom štipendiom mali byť hradené do výšky 500 Eur. Od júna 2011 poberala navrhovateľka aj sociálne štipendium vo výške 110 Eur. Výdavky uhrádzala matka a otčim. Matka navrhovateľky je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku vo

výške 320 Eur a jej otčim vykázal v roku 2010 základ dane vo výške 5 035,59 Eur. U odporcu zistil, že tento pracuje pre spoločnosť Solder spol. s.r.o. so sídlom v Giraltovciach na základe dohody o vykonaní práce, s dohodnutou hodinovou mzdou 1,33 Eur. Odporca nie je evidovaný na úrade práce, čo vysvetlil tým, že nemá potrebné doklady aby sa mohol zaevidovať. Na zistený skutkový stav aplikoval súd prvého stupňa ustanovenie § 78 ods. l,3,, § 62 ods. l, 2,3 a 5, Zákona o rodine. Porovnal pomery v čase posledného rozhodnutia o výživnom so súčasnými pomermi a dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia došlo k výraznej zmene pomerov najmä na strane navrhovateľky, ktorej potreby výrazne vzrástli. Prešlo 8 rokov a výdavky navrhovateľky s pribúdajúcim vekom sa zvýšili najmä v súvislosti so vzrastom životných nákladov, ale aj v súvislosti so štúdiom na vysokej škole. Pomery na strane oboch rodičov sa výraznejšie nezmenili. Správanie sa odporcu, ktorý sa nezaevidoval ako uchádzač o zamestnanie iba z dôvodu, že nemá potrebné doklady považoval za ľahkovážny prístup. Za primerané považoval zvýšenie výživného na sumu 70 Eur mesačne od podania návrhu. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol s odôvodnením, že súčasné pomery na strane odporcu neodôvodňujú zvýšiť výživné na vyššiu sumu. Zároveň súd prvého stupňa ustálil dlžné výživné vo výške 269,05 Eur a spôsob výpočtu uviedol v odôvodnení rozsudku. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením 150 Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval blízky príbuzenský vzťah účastníkov konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie odporca. Nesúhlasil s výživným určeným súdom prvého stupňa na navrhovateľku a tvrdil, že výživné nemá z čoho platiť. Tvrdil, že sa nemôže trvale zamestnať, pretože v byte u matky navrhovateľky má všetky doklady a má problém sa zaevidovať na úrade práce. Nemyslí si, že jeho správanie je ľahkovážne a že nie je schopný si udržať stále zamestnanie. Pravidelne chodí na úrad práce aj keď nie je zaevidovaný a nemôže za to, že v Prešove skôr zoženie prácu invalidný dôchodca ako relatívne zdravý človek.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa , vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné. Predmetom preskúmania rozsudku súdu prvého stupňa nebol výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, pretože v tejto časti nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť ( )

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou vyživovacou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zistenia pomerov ako podkladu takéhoto rozhodovania je potrebné porovnať okolnosti, dôležité pre určenie výživného v čase vydania skoršieho rozhodnutia s okolnosťami, dôležitými v čase vydania nového

rozhodnutia, pričom pokladom zmeny právoplatného rozhodnutia je výrazná a trvalá zmena okolností (nie prechodného charakteru) na jednej či druhej strane, ktoré boli podkladom skoršieho rozhodnutia a ktoré už s ohľadom na existujúce zmeny nezodpovedajú zákonom stanoveným hľadiskám pre rozhodovanie o výživnom. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, zvýšenie jeho potrieb v súvislosti so štúdiom, zvýšenie či zníženie zárobku rodičov. Vyživovacia povinnosť, vyplývajúca z citovaných zákonných ustanovení slúži na zabezpečenie výživy a to vždy na úkor povinnej osoby. Povinnými osobami sú obaja rodičia dieťaťa. Hľadiskom určujúcim rozsah vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby oprávneného, v danom prípade už plnoletej Ivety, vzhľadom na jej vek, zdravotný stav, záujmy ako aj majetkové pomery, zárobkové možnosti a schopnosti povinného, teda otca navrhovateľky. Možnosť skúmať majetkové pomery umožňuje súdu komplexne posudzovať pomery povinného rodiča, jeho životnú úroveň. Pritom je potrebné mať na zreteli, že výživné má zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v ktorých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti oboch rodičov. Určitá primeraná horná hranica výživného je daná samou spotrebnou povahou výživného, v ktorej stačí uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa nad hranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výške výživného správne zistil pomery v čase posledného rozhodnutia, porovnal ich so súčasnými pomermi a ustálil výšku výživného zo strany otca na sumu 70 Eur mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu súčasným zárobkovým možnostiam a schopnostiam odporcu, ako otca navrhovateľky s prihliadnutím na pokrytie nákladov prostredníctvom štipendií, ako aj na príjem matky a skutočnosť, že všetky osobné potreby navrhovateľky včítane bývania hradí jej matka. So záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd plne stotožňuje.

Ako vyplýva z obsahu spisu v čase poslednej úpravy výživného bola navrhovateľka maloletá, žiačka tercie osemročného gymnázia. Matka bola invalidná dôchodkyňa a poberala invalidný dôchodok vo výške 3.262,- Sk (108,28 Eur) a podporu v nezamestnanosti vo výške 3.324,- Sk (110,34 Eur). Otec v tom čase pracoval vo firme Stavba Prešov a dosahoval príjem 7 500 Sk (248,95 Eur). V súčasnej dobe je navrhovateľka študentkou vysokej školy a jej odôvodnené potreby boli navrhovateľkou vyčíslené na sumu 900 Eur mesačne s tým, že časť týchto potrieb je hradená zo štipendií a matkou. U matky došlo k zvýšeniu príjmu na sumu 320 Eur mesačne a príjem otca sa pohybuje okolo 250 Eur. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že otec navrhovateľky nevyvíja dostatočné úsilie získať trvalé zamestnanie a tým aj v primeranej výške zabezpečovať potreby navrhovateľky, pretože jeho zákonná vyživovacia povinnosť stále trvá. Navrhovateľka sa štúdiom, dennou formou, sústavne pripravuje na budúce povolanie a nie je schopná sama sa živiť. Neobstojí tvrdenie otca, že tým, že nemá doklady, ktoré sa nachádzajú v spoločnom byte u matky navrhovateľky sa nemôže zamestnať. Nič mu nebráni vyžiadať si tieto doklady prípadne, ak by mu ich bývalá manželka odmietala vydať, požiadať o ich vydanie aj súdnou cestou. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca plniť výživné na navrhovateľku aj za súčasnej situácie na strane otca vo výške 70 Eur mesačne a tým aspoň v nevyhnutnej miere zabezpečiť jej životné potreby.

S ohľadom na vyššie uvedené ako aj správne rozhodnutie súdu prvého stupňa o dlžnom výživnom a o trovách konania, odvolací súd postupom podľa ods. l potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením, ktorým súd prvého stupňa iba odstránil zrejmú nesprávnosť v dátume vyhlásenia rozhodnutia, ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ods. l v spojení s ods. l Odporca nebol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, preto nemá právo na náhradu trov konania a navrhovateľka si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.