Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1463-1998.pdf
PDF · 79.38 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1463/1998
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: UNIQA poisťovňa, a. s., so sídlom Lazaretská 15, Bratislava, IČO: 00 653 501, proti povinnému: GARNEX plus, spol. s. r. o., naposledy so sídlom Štefánikova 1513/29, Liptovský Mikuláš, IČO: 31 626 874, pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.006,51 Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom, so sídlom Exekútorského úradu Kollárova 2, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. Ex 191/1998, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e. Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi trovy exekúcie vo výške 34,32 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom sa dňa 16. 7. 1998 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 191/1998 na vymoženie pohľadávky 30.322,-Sk s prísl., priznanej vykonateľným platobným rozkazom Krajského súdu v Žiline č. k. 1Rob/421/1998 zo dňa 8. 6. 1998. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 *000262 zo dňa 12. 8. 1998, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 30.322,-Sk a úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne z dlžnej sumy od 28. 4. 1997 do zaplatenia, trovy konania 1.262,-Sk a trovy exekúcie.
Súdny exekútor dňa 29. 2. 2012 doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra.
Súd mal výpisom z obchodného registra Okresného súdu Žilina preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 26CbR/126/2007-29 zo dňa 6. 3. 2009, ktorým bola obchodná spoločnosť GARNEX plus, spol. s. r. o., zrušená bez likvidácie, bola obchodná spoločnosť s obchodným menom GARNEX plus, spol. s. r. o., so sídlom Štefánikova 1513/29, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 626 874 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka vymazaná z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 7. 5. 2009.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe
právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.
Exekučný poriadok nemá osobitné ustanovenia o prekážkach postupu konania, za ktoré sa považuje aj nedostatok procesných podmienok. Na postup súdu v prípade nedostatku procesnej podmienky je tak potrebné aplikovať ust. § 107 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa ust. § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa ust. § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Zánikom spoločnosti zanikla aj spôsobilosť povinného byť účastníkom konania. Ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť a preto súd podľa ust. § 107 ods. 4 v spojení s ust. § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, exekúciu zastavil.
Súdny exekútor si podaním zo dňa 23. 2. 2012 uplatnil trovy exekúcie vo výške 118,- Eur, predložil ich špecifikáciu a exekútorský spis Ex 191/1998.
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Exekúciu súd zastavil z dôvodu straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania. Nakoľko neexistuje právny nástupca povinného, proti ktorému by bolo možné pokračovať v exekúcii, resp. ktorého by bolo možné zaviazať povinnosťou uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, súd v súlade s citovaným ustanovením uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Súd zároveň poukazuje na ust. § 200 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, podľa ktorého má exekútor nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 16. 7. 1998, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 4. 2008.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa ust. § 14 ods. 3 vyhlášky , paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 196 druhej vety Exekučného poriadku v znení platnom od 1. 1. 2012, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za 1 hodinu a 15 minút, t. j. za dve začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu po 200,- Sk, a to za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho preskúmanie - 10 minút, vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie - 20 minút, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 15 minút, vypracovanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie
- 25 minút, vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie - 30 minút, t. j. spolu vo výške 400,- Sk.
Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Súdny exekútor v špecifikácii trov exekúcie uviedol časy trvania niektorých úkonov v dĺžke, ktorú súd nepovažoval za primeranú. Súd má za to, že prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho preskúmanie v trvaní 40 minút, ktoré uviedol súdny exekútor, je vzhľadom na obsah a rozsah návrhu neprimerané a v rozpore so zásadou hospodárnosti trov exekúcie. Rovnako sa súd nestotožnil ani s uvedeným časovým trvaním vyhotovovania upovedomenia o začatí exekúcie (30 minút) a podnetu na zastavenie exekúcie (50 minút). Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie skúma, či sú súčasne naplnené podmienky účelnosti, hospodárnosti, preukázateľnosti a primeranosti trov exekúcie, preto s prihliadnutím na obsah a rozsah jednotlivých úkonov určil čas trvania týchto úkonov (v predchádzajúcom odseku), ktorý považuje za primeraný a hospodárny.
Súd zároveň poukazuje na ust. § 14 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorej základná hodinová sadzba je 200,- Sk (6,64 Eur) za každú aj začatú hodinu. Pre aplikáciu tohto ustanovenia je potrebné, aby súdny exekútor určil čas trvania jednotlivých čiastkových úkonov exekučnej činnosti, potom časové trvanie jednotlivých úkonov sčítal a následne takto ustálenému časovému rozsahu priradil konkrétnu sumu odmeny. Legislatívnemu termínu „podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu“ zodpovedá sčítanie jednotlivých čiastkových časových trvaní a nie je prípustné aby súdny exekútor za každú takúto čiastkovú činnosť automaticky priradil odmenu 200,- Sk.
Súd v súlade so zásadou zákazu duplicitného priznávania odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti nepriznal odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko za tento úkon súd priznal paušálnu sumu podľa § 15 vyhlášky vo výške 100,- Sk. V paušálnej odmene za získanie poverenia na vykonanie exekúcie je zahrnutá aj odmena za úkony, ktoré predchádzajú získaniu poverenia (vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, prípadná výzva na odstránenie vád návrhu). Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko tento úkon bol posudzovaný a odmena priznaná podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky. Súdnemu exekútorovi zároveň nepatrí odmena za doručenie žiadosti o udelenie poverenia, doručenie zmluvy o vykonaní exekúcie, doručenie podnetu na zastavenie exekúcie, vypracovanie prípisu vrátenia poverenia, doručenie prípisu vrátenia poverenia a ukončenie spisu, vyznačenie v registri, vyúčtovanie a archivácia, nakoľko ide o administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktoré sú v zmysle ust. § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora.
V zmysle ust. § 15 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná paušálna suma odmeny vo výške po 100,- Sk a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie a za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (žiadosť o súčinnosť povinný - výzva na vyhlásenie o majetku) , t. j. spolu vo výške 300,- Sk.
Súdny exekútor si uplatnil paušálnu náhradu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie aj paušálnu náhradu za doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie. Z exekútorského spisu vyplýva len doručenie jednej listiny, preto súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu len za jedno doručenie.
Súčasne súd v zmysle ust. § 22 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi popri odmene za exekučnú činnosť aj náhradu hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 158,16 Sk a materiálové náklady vo výške 29,82 Sk.
Podľa ust. § 196 druhej vety Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor si uplatnil daň z pridanej hodnoty (DPH) z odmeny a materiálových výdavkov a preukázal, že je platiteľom tejto dane, preto súd zvýšil priznanú odmenu 700,- Sk a materiálové výdavky 29,82 Sk o 20 % DPH, t. j. o 145,96 Sk.
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 1.033,94 Sk. Po prepočítaní tejto výslednej sumy podľa § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 34,32 Eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.