Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/50/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka - M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. d. XXX, bez pracovného pomeru, otec - S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Q. č. d. XX, bez pracovného pomeru, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 14. júna 2012 č. k. -34, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý prvostupňový rozsudok m e n í takto:

Vyživovacia povinnosť otca S. S. na maloletého D. S. sa zvyšuje zo sumy 49,80 eura na sumu 70 eur mesačne za obdobie od 01.07.2010 do 30.09.2011, ktoré bude povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa M. Q., čím sa mení rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 3. júla 2002 sp. zn. v časti výživného na maloleté dieťa.

Vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

Zročné výživné vzniklé zvýšením výživného za obdobie od 01.07.2010 do 30.09.2011 v sume 303 eur bude otec povinný splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20 eur, až do zaplatenia, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že otec S. S., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať zvýšeným výživným na maloletého D. S., nar. XX.XX.XXXX sumou 70 Eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2012, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. zo dňa 03.07.2002 v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na to, že matka podala dňa 18.05.2012 návrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa zo sumy 49,79 eura (1.500,- Sk) na sumu 100 eur s účinnosťou od 01.03.2012 s odôvodnením, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené v roku 2002, kedy bolo otcovi určené výživné na maloleté dieťa v sume 1.500,- Sk. V roku 2010 podala návrh na zvýšenie výživného, ktorý jej bol rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. zo dňa 22.02.2010 zamietnutý z dôvodu, že odporca (zrejme otec - pozn. odvolacieho súdu) bol nezamestnaný. V súčasnosti je matka na predĺženej materskej dovolenke a jediným príjmom do rodiny je plat jej manžela, otec bol vyradený z evidencie nezamestnaných a je dobrovoľne nezamestnaný, maloletý má 12 rokov, je

vyspelý a vyžaduje si oveľa viac finančných prostriedkov ako pri rozvode manželstva, keď mal 2 roky. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že posledná úprava výživného na maloletého D. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. zo dňa 03.07.2002, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 49,79 eura mesačne s účinnosťou od 20.08.2002, právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. V čase poslednej úpravy výživného bola matka maloletého na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 90,95 eura a prispievala rodičom na bývanie sumou 66,38 eura. Aktuálne je matka evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 01.03.2012, nepoberá dávku v hmotnej núdzi, je opätovne vydatá a z manželstva pochádza mal. J., nar. XX.XX.XXXX. Matka poberá prídavky na dve maloleté deti. Maloletý D. mal v čase poslednej úpravy 2 roky a bol v zaopatrení matky; aktuálne má 12 rokov, končí 6. ročník Základnej školy v Preseľanoch, stravuje sa doma, matka mu platí 12 eur ročne poplatok ZRPŠ, školské potreby vo výške 150 eur ročne. Má zvýšené náklady ohľadne zdravotného stavu, nakoľko je sezónny alergik a matka mu platí 10 eur mesačne na lieky. Otec žil v čase poslednej úpravy výživného u svojich rodičov, pracoval s priemerným mesačným zárobkom 8.350,- Sk vo firme Ekoz Nitra, mal vyživovaciu povinnosť voči jednému maloletému dieťaťu a platil maloletému D. poistku po 500,- Sk mesačne. Otec je aktuálne nezamestnaný, pričom v mesiacoch január - máj 2012 bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eura, v čase od 01.06.2010 do 16.05.2011 bol zamestnaný u zamestnávateľa Práčovne a čistiarne s.r.o. Nitra s priemerným mesačným zárobkom 448,42 eura. Od mája 2011 do októbra 2011 otec pracoval u zamestnávateľa L & Š s.r.o. Nitra, kde bol ukončený pracovný pomer dohodou ku dňu 18.10.2011, pretože zamestnanec sa stal nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, pričom jeho priemerný mesačný zárobok bol vo výške 367,84 eura. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu mal súd prvého stupňa za preukázané, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodný, pretože doteraz stanovené výživné je neprimerané, pretože otec neprejavoval dostatočný záujem o prácu, z ktorého dôvodu aj bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie od 07.03.2012 do 07.06.2012, a teda ako účastník konania sa reálne zbavil možnosti svojím konaním, aby v rámci možných pracovných miest mu mohla byť ponúknutá reálna pracovná ponuka na trhu práce, čo je jednoznačné zavinenie zo strany účastníka a je zrejmé, že pokiaľ týmto spôsobom konal, bolo v jeho možnostiach a schopnostiach zrejme svojimi silami dosiahnuť aj iný pracovný pomer a tam minimálne dosiahnuť priemerný mesačný zárobok, ako ho dosahoval v časovom rozmedzí od 01.06.2010 do 18.10.2011. Porovnaním pomerov v čase posledného určenia výživného na strane účastníkov a maloletého dieťaťa a aktuálnych pomerov súd zistil výraznú zmenu okolností, ktoré boli podkladom posledného rozhodnutia súdu o výživnom - rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. zo dňa 03.07.2002, ktorú zmenu pomerov v tomto prípade predstavuje vyšší vek dieťaťa, ktoré navštevuje základnú školu a matke tak preukázateľne stúpli náklady na celkovú výživu maloletého, pričom ďalšou zmenou pomerov na strane matky je aj skutočnosť, že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej J., nar. XX.XX.XXXX. Výživné súd určil podľa stavu zistenému v čase vydania rozhodnutia a vec právne posúdil podľa , , , až 5 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa a žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal otec v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac tým, že súdom zvýšené výživné nezvládne platiť, pretože jeho mesačný príjem v tomto období je dávka v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eura. Od 15.06.2012 je práceneschopný, má problém s pohybovým aparátom - chrbticou (prasknutá platnička, nezhubný nádor, ktorý tlačí na nervy), o čom súdu pripája potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. L 314379, vystavené dňa 18.06.2012. Práceneschopnosť s touto diagnózou je na dlhšie obdobie, diagnózu má už dlhšie obdobie, avšak dočasnú práceneschopnosť až od uvedeného dátumu, nakoľko nepovažoval za dôležité požadovať vystavenie práceneschopnosti, keďže tak či tak bol doma, pretože bol nezamestnaný a nemá nárok na dávku počas práceneschopnosti. Poukázal na to, že sumu 49,79 eura, ktorú doteraz platil každý mesiac, vždy riadne poslal a nestalo sa, že by si svoju povinnosť nesplnil. Prácu si hľadá, lenže doba je taká, že spoločnosti skôr znižujú stavy pracovníkov akoby prijímali nových. Čo sa týka starostlivosti o maloletého D., má súdom určené, kedy sa môžu stýkať, ale syn k nemu môže prísť kedykoľvek, chodí aj na dlhšie obdobia a vtedy sa o neho stará, zabezpečuje mu stravu a ostatné potrebné veci; kupuje mu oblečenie, obuv a veci potrebné k životu, pričom od matky nepožaduje ani polovicu sumy, takže ako sa stará ona, tak sa o syna stará aj on. Finančne ho podporujú rodičia, ktorí sú dôchodcovia, a sestry, keďže na živobytie má iba sumu 62,50 eura a je im vďačný za to,

že sa o neho postarajú. Nemá záujem žiť takýto život, prácu si stále hľadá, avšak o nového zamestnanca so zdravotnými problémami nikto neprejavuje záujem. Keďže nebude môcť prispievať sumou 70 eur, dostane sa do omeškania a matka i tak nedostane požadovanú sumu a nič sa tým nevyrieši. Má záujem pracovať a berie na vedomie, že syn má už väčšie potreby, ako keď mal dva roky a snaží sa ho finančne podporiť do takej miery ako sa dá, i keď matke výživné pravidelne platí. Je mu ľúto, ale z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený z dôvodu, že v deň, ktorý mal určený na dostavenie sa na úrad, sa dostaviť nemohol z dôvodu choroby a túto skutočnosť na pojednávaní pred súdom prvého stupňa oznámil. Úrad toto nebral do úvahy a ani súd na pojednávaní a tvrdí, že je nedobrovoľne nezamestnaný, on si však zamestnanie hľadá, no márne. Problém je aj v tom, že nikto nie je ochotný ho zamestnať z dôvodu neustálych vyšetrení a rehabilitácií. Keďže jeho finančná situácia mu nedovoľuje prispievať výživným vo výške 70 eur, je nezamestnaný a t. č. práceneschopný, žiada odvolací súd, aby návrh matky zamietol.

K odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa i kolízny opatrovník.

Matka s odvolaním otca nesúhlasila a navrhla, aby Krajský súd v Nitre rozsudok Okresného súdu Topoľčany potvrdil. Vyslovila ľútosť nad tým, že ani 10 rokov po ich rozvode nedokáže bývalý manžel pochopiť, že sa zmenila doba a jeho jediný syn niekoľkonásobne vyrástol, potrebuje stále viac a ona ako matka nestačí zabezpečovať všetky jeho nároky a potreby. Je tiež nezamestnaná a túto situáciu si sama nevybrala. Po materskej dovolenke s dcérou J. pracovala v súkromnej firme v Drážovciach, potom v RIVA HOLZ Koniarovce, kde pracovala do 31.12.2011, keďže súkromný podnikateľ žiaľ prevádzku ukončil a ona tým prišla o prácu a od tejto doby sa jej nepodarilo zamestnať, nemala nárok na podporu v nezamestnanosti, nepoberala ani dávku v hmotnej núdzi, keďže manžel pracuje, síce len s príjmom 400 eur, z čoho žijú celá rodina - dvaja dospelí a dve deti - D. a J.. Je smutné, že im v ich veku musia často vypomáhať rodičia, nakoľko nie sú schopní finančne zabezpečiť všetko, čo treba. Bývalý manžel S. S. býva u svojich rodičov a to znamená, že nemusí platiť samostatne náklady na energie, bývanie, stravu. Intenzita striedania jeho zamestnaní a evidencií nezamestnaných za posledné roky podľa jej informácií bola viac ako častá a z toho jej vyplýva, že otec sa bráni zvýšenému výživnému a jeho konanie považuje za účelové. Zarážajú ju jeho slová, že zabezpečuje D. potreby, pretože pokiaľ mu niekto niečo kúpi, sú to rodičia otca (napríklad darček na Vianoce, na narodeniny, meniny, tričko, drobnosti, vreckové 5-10 eur od babky). Bola by spokojná, pokiaľ by otec dieťaťa mu aspoň raz za čas kúpil nejaké oblečenie, obuv, zobral ho na výlet, keď len do Nitry, aby niečo videl, zažil, ale to sa nestáva. Tento týždeň otec zobral syna na dovolenku do Talianska, kde si užije more a bola rada, že má takýto zážitok, lebo ona s manželom si to nemôžu dovoliť, ale potom sú v rozpore jeho tvrdenia uvádzané na súde a v odvolaní, že nemá z čoho žiť, keď si môže dovoliť pre seba, syna a priateľku dovolenku v Taliansku. Otec tvrdí, že platí synovi poistku, ktorá bola založená na sumu 500,- Sk pri narodení, ale ona nevie, či ju naďalej platí, či ju zrušil alebo ako s ňou nakladá, keďže tieto veci nikdy nedokladoval. Verí, že bude rozhodnuté v záujme ich syna D..

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca poznamenal, že prvostupňový súd správne vyhodnotil dôkazy a skutočnosti na strane každého z rodičov ako aj na strane maloletého dieťaťa. Otec je nedobrovoľne nezamestnaný, nakoľko porušil pravidlá a podmienky evidencie a jeho konanie sa javí ako nespolupráca s ÚPSVaR v Nitre, čo zakladá status dobrovoľne nezamestnanej osoby. Pokiaľ by bola pravda, že v čase evidencie bol otec chorý, nie je problém túto skutočnosť doložiť lekárskym potvrdením a v tomto prípade by ho nikto nevyradil z evidencie nezamestnaných. Nijako nepodceňuje zdravotný stav otca dieťaťa, ale pokiaľ trpí chronickým ochorením ako uvádza v odvolaní, je priestor tieto záležitosti riešiť podaním žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, prípadne prehodnotením jeho zdravotnej spôsobilosti na ÚPSVaR v Nitre a následne môže požiadať o kompenzáciu ŤZP, ak je skutočne ťažko zdravotne postihnutý. Lustráciou v evidencii Sociálnej poisťovne bolo zistené, že povinný otec od 02.04.2011 do 18.10.2011 vystriedal 19 zamestnávateľov. Maloletý D. od rozvodu rodičov vyrástol, podstatne stúpli výdavky na jeho zaopatrenie, preto doteraz súdom stanovená suma výživného zo strany otca nepostačuje pokryť jeho potreby. S napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. zo dňa 14.06.2012 súhlasí a žiada jeho potvrdenie Krajským súdom v Nitre.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal vec podľa a na nariadenom odvolacom pojednávaní v zmysle dospel k záveru, že odvolanie

otca je čiastočne dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zmenil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie ().

Z ustanovenia vyplýva, že rozsudky o výžive maloletých detí možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V ustanovení Zákona o rodine, ako aj v ustanovení je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Ak ide o maloleté dieťa, možno tak urobiť i bez návrhu, čo vyplýva z ustanovenia . Z ustanovení ZoR a tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však nedochádza pri zmene pomerov automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65). Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného. Vo výroku nového rozsudku však musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného možno uviesť pribudnutie, alebo odpadnutie vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný pokles alebo

podstatné dôvodné zníženie príjmov, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže dôjsť buď okamžite, napríklad v dôsledku nástupu do školy, či nástupu na strednú školu, na ktorej sa pripravuje na štúdium na vysokú školu alebo na svoje budúce povolanie, potom je to tiež vyšší vek oprávneného, s čím súvisí aj nárast odôvodnených potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej doby. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb maloletého dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných jeho všestrannému vývoju.

V preskúmavanej veci sa súd prvého stupňa správne zaoberal tým, či oproti stavu existujúcemu v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku o výživnom došlo k zmene pomerov a či v dôsledku nej je treba zmeniť výšku výživného pre maloleté dieťa. Prvostupňový súd na posúdenie dôvodnosti návrhu a posúdenie zmeny pomerov riadne zistil skutkový stav, ale vec nesprávne posúdil po právnej stránke.

Z obsahu spisu a z výsledkov vykonaného dokazovania na prvostupňovom súde vyplýva, že otcovi maloletého dieťaťa dal jeho posledný zamestnávateľ L & Š s.r.o. so sídlom v Nitre, Novozámocká 199 výpoveď podľa z dôvodu nadbytočnosti (zamestnávateľ znižoval stav zamestnancov) dohodou ku dňu 18.10.2011 a bolo mu vyplatené odstupné vo výške násobku jeho priemerného mesačného zárobku za obdobie dvoch mesiacov, čo vyplýva z výpovede zamestnávateľa zo dňa 14.10.2011. U tohto zamestnávateľa otec pracoval od 16.05.2011 do 18.10.2011, o čom svedčí potvrdenie tohto zamestnávateľa zo dňa 15.06.2012. Priemerný mesačný zárobok otca u tohto zamestnávateľa (aj s odstupným) predstavoval sumu cca 441 eura netto. V predchádzajúcom období od 01.06.2010 do 16.05.2011 otec pracoval u zamestnávateľa Práčovne a čistiarne s.r.o. Nitra, Priemyselná 9, kde jeho priemerný mesačný zárobok predstavoval 448,42 eura netto. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 11.11.2011 bol otec zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 19.10.2011 a z evidencie bol vyradený rozhodnutím tohto istého úradu zo dňa 13.03.2012 dňom 07.03.2012, lebo sa dňa 07.03.2012 nedostavil v určenom termíne na úrad. Od 01.01.2012 otec poberal dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eura mesačne. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že otec neprejavoval dostatočný záujem o prácu, a preto bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie od 07.03.2012 do 07.06.2012, a teda sa svojím konaním reálne zbavil možnosti, aby v rámci možných pracovných miest mu mohla byť ponúknutá reálna pracovná ponuka na trhu práce, čo charakterizoval ako jednoznačné zavinenie zo strany tohto účastníka konania a je zrejmé, že pokiaľ týmto spôsobom konal, bolo v jeho možnostiach a schopnostiach zrejme dosiahnuť svojimi silami aj iný pracovný pomer a tam minimálne dosiahnuť priemerný mesačný zárobok, ako ho dosahoval v časovom rozmedzí od 01.06.2010 do 18.10.2011. Odvolací súd s právnym záverom prvostupňového súdu, že otec tým, že sa dňa 07.03.2012 neprihlásil na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny zbavil reálnej možnosti ponúknutia mu pracovnej ponuky na trhu práce nesúhlasí a považuje to len za hypotetický záver, pretože otcovi maloletého dieťaťa reálna ponuka na prácu z tohto úradu nebola daná odo dňa zaradenia otca do evidencie od 19.10.2011 do 07.03.2012, a preto aj vzhľadom na túto skutočnosť ako aj s prihliadnutím na celkovú nezamestnanosť a situáciu na trhu práce ako aj na otcov zdravotný stav (problémy s chrbticou, rehabilitácie) zrejme ani nebolo reálne, aby otcovi bolo v období od 07.03.2012 do 07.06.2012 ponúknuté nejaké pracovné miesto, a tak ani nebolo možné vychádzať zo záveru, že otec sa vzdal výhodnejšieho zamestnania a že bolo treba vychádzať z jeho predchádzajúceho zárobku. Ak súd zistil, že otec sa nedostavil 1 krát na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sa mal ako uchádzač o zamestnanie raz mesačne hlásiť, mal skúmať aj príčiny, prečo sa tak stalo; ak tomu tak nie je, nemožno len z tohto holého faktu vychádzať z príjmu rodiča, ktorý dosahoval pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, kde bol riadne evidovaný necelých 5 mesiacov. Prvostupňový súd obranu otca nepreveril.

Pre určenie výšky výživného k maloletému dieťaťu sú rozhodné reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnou skúsenosťou a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho rázu, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných uvažovaným vlastnostiam rodičov (R 5/1969).

Súd prvého stupňa tiež ničím neodôvodnil, prečo výživné otcovi na maloleté dieťa zvýšil od 01.05.2012, hoci matka maloletého dieťaťa žiadala v návrhu zo dňa 18.05.2012 zvýšiť otcovi výživné na maloletého D. od 01.03.2012 a hoci jej návrhom nebol viazaný, pretože išlo o konanie, ktoré je možno začať aj bez návrhu ( ), mal svoje rozhodnutie o počiatku stanovenia zvýšeného výživného riadne odôvodniť v súlade s ust. ; súd prvého stupňa sa však nezaoberal ani tým, či oproti stavu

v čase predchádzajúceho rozhodnutia nenastala zmena pomerov ešte pred podaním návrhu matky na zvýšenie výživného, t. j. pred 18.05.2012, keďže išlo o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, kde je možné zmeniť súdne rozhodnutie o výživnom ak sa zmenia pomery, a to aj za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine).

Z obsahu spisu vyplýva, že ostatným rozhodnutím o výživnom ohľadne maloletého D. S. pred vydaním napadnutého rozsudku bol rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 22.02.2010 č. k. -20, ktorým bol návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého D. zamietnutý a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.03.2010. V odôvodnení tohto rozsudku súd uviedol, že návrh na zvýšenie výživného nie je dôvodný, od poslednej úpravy výživného prešla síce iba doba 7 rokov, nastala však podstatná zmena pomerov na strane otca a to v tom, že od júna 2009 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko je v súčasnej dobe bez pracovného pomeru.

Pretože v čase rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného zo dňa 18.05.2012 bolo preukázané, že otec maloletého dieťaťa nastúpil do zamestnania o necelé tri mesiace po zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletého D., teda od 01.06.2010, od kedy v priemere mesačne až do ukončenia pracovného pomeru u dvoch hore uvedených zamestnávateľov (Práčovne a čistiarne s.r.o. Nitra, Priemyselná 9 a L & Š s.r.o. so sídlom v Nitre, Novozámocká 199) zarábal v priemere mesačne 448,42 eura, resp. 441 eura, mal súd prvého stupňa z uvedenej zmeny pomerov na strane otca vyvodiť aj právny záver, pretože to boli dôvody hodné osobitného zreteľa a za uvedené obdobie mal zvýšiť otcovu vyživovaciu povinnosť na maloletého D.. Pretože otec maloletého dieťaťa oproti stavu v čase vydania rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 22.02.2010 č. k. -20, kedy bol nezamestnaný a vedený ako uchádzač o zamestnanie, bol od 01.06.2010 až do 18.10.2011 riadne zamestnaný s priemerným mesačným zárobkom 444 eur netto (441 € + 448,42 €), čo je treba považovať za podstatnú zmenu pomerov na strane otca a s prihliadnutím aj na podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, na ktorú poukázal už aj súd prvého stupňa, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je treba podľa zmeniť a zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletého D. za obdobie od 01.07.2010, kedy otec obdržal mzdu za odpracovaný mesiac jún 2010 až do 30.09.2011, keďže pracovný pomer u posledného zamestnávateľa ukončil nie vlastnou vinou dňa 16.10.2011, čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 3. júla 2002 sp. zn. v časti výživného pre maloleté dieťa. Za primerané zmeneným pomerom považoval odvolací súd zvýšenie výživného na sumu 70 eur mesačne. Vo zvyšku odvolací súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, pretože otec maloletého dieťaťa je nezamestnaný od októbra 2011 a od 19.10.2011 bol evidovaný ako uchádzať o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a od 01.01.2012 poberal dávky v hmotnej núdzi v sume 62,50 eura, ktoré mu boli zvýšené na 97,19 eura od júla 2012. Z uvedených dávok v hmotnej núdzi nie je otec schopný platiť zvýšené výživné na maloleté dieťa, a keďže doteraz určené výživné v sume 49,80 eura riadne platil a platiť chcel, preto od 01.10.2012 súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, čo znamená, že otec od 01.10.2012 má platiť výživné v rozsahu, ako to bolo v čase pred začatím tohto konania, t. j. v sume 49,80 eura mesačne. Pretože pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku ( ) a v čase vyhlásenia rozsudku na odvolacom súde už bolo zročné zvýšené výživné za obdobie od 01.07.2010 do 30.09.2011 v sume 303 eur (/70 eur - 49,80 eur/ = 20,2 x 15 mesiacov), ktoré odvolací súd vzhľadom k sociálnej situácii otca podľa povolil otcovi splácať v splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným až do zaplatenia, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa , a tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože išlo o konanie, ktoré je možno začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu Nitra pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.