Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-143-2011.pdf
PDF · 89.72 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/143/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Marekom Kohútom v právnej veci navrhovateľky: T. S., nar. XX.X.XXXX, bytom P. U. XXX/X, Š., E. X., proti odporcovi: P. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXX, M., E. X., zastúpený opatrovníkom U. S., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, M., za účasti maloletých detí P., P. a D. S., všetci zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v F. v konaní o rozvod manželstva s prísl., takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky T. S., rodenej O., nar. XX.X.XXXX a odporcu P. S., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX na Obecnom úrade v M., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu M. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .
Maloletého P. S., nar. XX.X.XXXX, maloletého P. S., nar. XX.XX.XXXX a maloletú D. S., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky T. S., nar. XX.X.XXXX s právom navrhovateľky maloletých P., P. a D. S. zastupovať a spravovať ich majetok.
Odporca P. S., nar. XX.XX.XXXX sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého P. S., nar. XX.X.XXXX sumou 50,- eur mesačne, maloletého P. S., nar. XX.XX.XXXX sumou 40,- eur mesačne a maloletej D. S., nar. XX.XX.XXXX sumou 30,- eur mesačne, vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky vopred, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do budúcna.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.8.2011 domáhala, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloleté deti P. S., nar. XX.X.XXXX, P. S., nar. XX.XX.XXXX a D. S., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky s právom navrhovateľky ich zastupovania a spravovania ich majetku a odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletých detí mesačne sumou po 100,- eur na každé dieťa. Styk odporcu s deťmi navrhovateľka v návrhu nežiadala upraviť.
V návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvorila dňa 24.3.2006 na Obecnom úrade v M., ktoré je zapísané v knihe manželstiev. Z manželstva pochádzajú tri maloleté deti, a to P. S., nar. XX.X.XXXX, Marián Tarbaj, nar. XX.XX.XXXX a D. S., nar. XX.XX.XXXX. Ďalej navrhovateľka uviedla, že manželstvo s odporcom nebolo usporiadané od začiatku ich vzťahu. S odporcom žili u jeho rodičov v M., potom sa presťahovali k rodičom navrhovateľky do Š.. Od začiatku manželstva navrhovateľka zabezpečovala chod domácnosti a starostlivosť o maloleté deti. Raz za čas doniesol odporca nejaké peniaze a tie stihol
prepiť, ale občas kúpil maloletým deťom nejaké sladkosti. Navrhovateľka uviedla, že nemá vedomosť, či odporca niekde pracuje. Maloleté deti ho cca 5 rokov takmer nevideli. Stále chodil domov opitý, k tomu narobil dlhy, ktoré musí navrhovateľka za neho splácať z materskej. Maloleté deti sa ho báli a k navrhovateľke bol agresívny.
Na pojednávaní konanom dňa 26.9.2012 navrhovateľka upresnila návrh v znení tak ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku. Zároveň súdu uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela po trojmesačnej známosti z lásky, pričom prvé vážnejšie nezhody sa týkali spoločného bývania s rodičmi odporcu, najmä so svokrou navrhovateľky. Na jar roku 2010 sa navrhovateľka odsťahovala bývať do Š., kde s ňou krátko, asi jeden týždeň žil aj odporca, ktorý ju ako aj maloleté deti následne opustil. Príjem navrhovateľky predstavuje rodičovský príspevok a prídavky na maloleté deti spolu vo výške 262,32 eur, pričom navrhovateľka iný príjem nemá. Zdravotný stav navrhovateľky ako aj detí účastníkov je dobrý, azda až na syna P., s ktorým musí navrhovateľka navštevovať kardiologickú ambulanciu a raz za rok ísť do Bratislavy. Navrhovateľka žije sama s deťmi v rodinnom dome, pričom za elektriku a vodu vynakladá cca 100,- eur a na stravovanie 150,- až 200,- eur mesačne. Ošatenie vrátane obuvi pre navrhovateľku a maloleté deti predstavuje mesačne čiastku cca 100,- eur. Medzi ďalšie pravidelne opakujúce sa výdavky navrhovateľky patria náklady na škôlku pre maloletého P. vo výške 23,- eur mesačne. Záverom navrhovateľka súdu uviedla, že v súčasnosti má mimomanželský vzťah.
Napriek vykonanému rozsiahlemu šetreniu pobytu odporcu sa všetky písomnosti zasielané odporcovi vrátili súdu späť ako neprevzaté, naviac doručovanie zásielok odporcovi cestou mestskej polície bolo taktiež neúspešné. Z uvedeného dôvodu mu súd ustanovil dňa 3.5.2012 opatrovníka v osobe otca odporcu. Opatrovník odporcu a ani samotný odporca s k návrhu navrhovateľky nevyjadrili a na pojednávanie konané dňa 26.9.2012 sa ustanovený opatrovník odporcu, na ktoré bol riadne a včas predvolaný neustanovil.
Kolízny opatrovník vo svojej správe o prešetrení rodinných pomerov navrhovateľky zo dňa 3.1.2012 súdu uviedol, že matka spolu s maloletými deťmi žije v rodičovskom dome v obci Š., pričom domácnosť je na sociálne slabšej úrovni. Zároveň odporučil matke zlepšiť hygienu domácnosti. Matka zabezpečuje maloletým deťom celodennú starostlivosť s tým, že maloletý P. navštevuje materskú školu v Š..
Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku súd zistil, že navrhovateľka v súčasnosti poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur. Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa súd zistil, že navrhovateľka v súčasnosti poberá túto dávku vo výške 67,62 eur.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14P/195/2011, najmä z rozsudku č.k. 14P/195/2011-33 zo dňa 26.4.2012 súd zistil, že týmto rozsudkom boli všetky tri maloleté deti účastníkov zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého P. sumou 50,- eur mesačne, maloletého P. sumou 40,- eur mesačne a maloletú D. sumou 30,- eur mesačne. Zároveň ďalším výrokom rozsudku povolil nedoplatok odporcovi na výživnom vo výške 1.560,- eur splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- eur popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd po vykonanom dokazovaní skúmal vážnosť rozvratu manželstva, a to s prihliadnutím na dĺžku a hĺbku narušenia vzťahu medzi manželmi. Súd v danej veci vychádzal len z výpovedí navrhovateľky, nakoľko odporca nevyužil svoje právo vyjadriť sa návrhu, zostal v spore pasívny, a to aj napriek tomu, že mal v osobe opatrovníka ustanoveného svojho otca. Problémy v manželstve začali vznikať prakticky už od jeho uzatvorenia, keď tieto boli podľa súdu spôsobené najmä krátkou predmanželskou známosťou, počas ktorej sa nemohli účastníci dobre spoznať, ako aj následným zvýšeným požívaním alkoholických nápojov zo strany odporcu.
Kvalifikáciu rozvratu súd tiež posudzoval podľa toho, ako sa tento rozvrat prejavuje na plnení spoločenského účelu manželstva. Pri posudzovaní tejto otázky hodnotil predovšetkým funkcie, ktoré manželstvo a ním založená rodina plní. Prihliadol pritom na ustanovenie § 1 v spojení s § 18 Zákon o rodine, podľa ktorého je manželstvo harmonické a trvalé spoločenstvo, v ktorom sú manželia povinní žiť spolu, spoločne si pomáhať a byť si verní.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že rozvrat manželstva, teda harmonického, usporiadaného vzťahu medzi manželmi je zapríčinený primárne alkoholizmom odporcu a jeho následným skorým opustením spoločnej domácnosti, z čoho je zrejme, že medzi účastníkmi (manželmi) neboli od počiatku vytvorené pevné citové väzby, ktoré sú zárukou trvalého manželského zväzku. Výkonná funkcia voči maloletým deťom je zachovaná len zo strany navrhovateľky, nakoľko odporca sa vôbec nepodieľa na ich výchove. Narušená je aj ekonomická funkcia manželstva, nakoľko manželia nevedú spoločnú domácnosť. Taktiež je narušená aj biologická funkcia manželstva, nakoľko manželia nežijú intímnym životom, nakoľko odporca opustil spoločnú domácnosť. V dôsledku uvedených skutočností manželstvo účastníkov je trvalo, vážne narušené a neplní všetky svoje funkcie. Je teda
zrejmé, že sa vytvoril taký stav vo vzájomných vzťahov, že rozvrat ich manželského vzťahu sa javí z hľadiska intenzity ako stav nenapraviteľný.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že toto manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcii (výchovnú, ekonomickú, biologickú a vzájomnej pomoci), preto považoval toto manželstvo za hlboko, dlhodobo a trvale rozvrátené, a preto ho rozviedol.
Pokiaľ sa týka úpravy rodičovských práv a povinností oboch účastníkov vo vzťahu k maloletým deťom účastníkov, tu súd z dôvodu pasivity odporcu v konaní vychádzal najmä z účastníckej výpovede navrhovateľky ako aj zo správy poverenej zástupky kolízneho opatrovníka. Zveril všetky maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa o ne nepretržite stará od ich narodenia. Prihliadol pritom na kladné vyjadrenie poverenej zástupkyne kolízneho opatrovníka na pojednávaní, ktorá pre prípad rozvodu manželstva navrhla, aby súd upravil rodičovské práva a povinnosti účastníkov zhodne s rozhodnutím súdu vyjadrenom v rozsudku tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 14P/195/2011 zo dňa 26.4.2012. Preto zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Súd styk odporcu s maloletými deťmi neupravil, nakoľko takúto úpravu styku žiaden z účastníkov nepožadoval.
O vyživovacej povinnosti odporcu súd rozhodol na základe citovaných zákonných ustanovení zákona o rodine s ohľadom na zistený skutkový stav a to príjmy odporcu, ktorých výška sa vo vzťahu k určenému výživnému javí ako primeraný vzhľadom na potreby maloletých detí, pričom vychádzal len z príjmov navrhovateľky, keďže odporca ani opatrovník odporcu majetkové pomery odporcu nijako nezdokladovali, pričom túto vyživovaciu povinnosť stanovil v rovnakej výške v akej bola stanovená v konaní na Okresnom súde Poprad vedenom pod sp. zn. 14P/195/2011.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože ide o konanie, ktoré môže začať i bez návrhu, súd preto právo na náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu,
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § l75 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.