Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-202-2011.pdf
PDF · 103.91 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/202/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľky: P. F., nar. X.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, W. občan SR, proti odporcovi: F. F., nar. X.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, W., občan SR, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Súd podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu k nehnuteľnosti byt č. X na prízemí vo vchode č. XX bytovky súp. č. XXX na parc. č. XXX a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXX, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie Q. W., okres W., obec W., z r u š u j e .
Predmetné nehnuteľnosti sa p r i k a z u j ú do výlučného vlastníctva navrhovateľky.
Navrhovateľka j e p o v i n n á vyplatiť odporcovi sumu 21.500 € do 120 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd návrh navrhovateľky o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z podaného návrhu vo výške 1.290 € a tento zaplatiť na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - k nehnuteľnosti byt č. X na prízemí vo vchode č. XX bytovky súp. č. XXX na parc. č. XXX a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/ XXXXX, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie Q. W. a žiadala prikázať predmetnú nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva s tým, že vyplatí odporcovi primeranú náhradu. Zároveň žiadala, aby odporca predmetný byt vypratal. Uviedla, že účastníci konania sú bývalí
manželia a podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností v podieloch 1/2, pričom dohoda medzi účastníkmi nebola možná. Reálne rozdelenie bytu nie je možné s prihliadnutím na jeho funkčné určenie.
V priebehu konania zotrvala na návrhu a uviedla, že prechodne býva spolu so synom F. v F. N. v rodinnom dome rodičov a nemá žiaden spoluvlastnícky podiel, nakoľko dom je vo vlastníctve jej sestier. Len so súhlasom vlastníka tento dom užíva. Na jej dohodu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predajom odporca jej bývalý manžel žiadnym spôsobom nereagoval, tento byt výlučne sa užíva. Byt je v pôvodnom stave, tento nadobudli v roku 1996 do osobného vlastníctva a boli vykonané len rekonštrukcie vnútorných priestorov a kuchyne. Byt má 82 m2 podlahovej plochy. Za primeranú cenu na výplatu odporcu považuje sumu 19 tis. € a vychádzala z informácií realitných kancelárií pre predaj bytu 40.tis. € a uviedli, že z tejto ceny si kancelária odpočítava 5 %, t.j. okolo 2 tis. € ako ich náklady.
Odporca v priebehu konania so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasil, avšak pokiaľ by bol byt prikázaný do jeho výlučného vlastníctva, nemá z čoho on navrhovateľku vyplatiť. V byte v súčasnosti naďalej býva, nemá zabezpečené iné bývanie, je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 239 € a poberá výsluhový dôchodok 300 €. Je pravda, že predmetný trojizbový byt nadobudli v r. 1996 a od jeho nadobudnutia byt je v stave bežnej údržby bez nejakej rozsiahlej rekonštrukcie, vymenili len kuchynskú linku, v byte nie sú plastové okná, sú pôvodné drevené a predaj bytov sa pohybuje v cene viac ako 40 tis. €.
V konaní bolo nesporné, že predmetný byt účastníci konania nadobudli v roku 1996 teda počas trvania ich manželstva (v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva) a zánikom ich manželstva tj. rozvodom zaniklo i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Bolo tiež nepochybné, že do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu ani dohodou ani rozhodnutím súdu a teda, platí o nehnuteľných veciach, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
Z výpisu Správy katastra W. list vlastníctva č. XXXX pre kat. územie Q. W. súd vzal za nesporne preukázané, že byt č. X na prízemí, vchod XX, v bytovke súpisné číslo XXX na parcele č. KN XXX a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXX ako vlastníci sú vedení navrhovateľka v spoluvlastníckom podiele 1 a odporca v spoluvlastníckom podiele 1.
Z oznámenia realitných kancelárii k trhovej hodnote trojizbového bytu s príslušenstvom v kat. území W. (čl. 71, 85-88 )súd zistil, že priemerná cena pri predaji obdobných bytov v kat. území W. v súčasnosti sa pohybuje okolo 43.000 € a pokiaľ ide o predaj trojizbového bytu s výmenou plastových okien a po čiastočnej rekonštrukcii (nové interiérové dvere, nová kuchynská linka, nová plávajúca podlaha) je ponuka stanovená na predaj v sume 46.500 € až 47.000 €.
Podľa § 136 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Spoluvlastníctvom rozumieme pluralitu subjektov, vlastníckeho práva k tej istej veci, to je prípad, keď vlastnícke právo k tej istej veci patrí niekoľkým osobám. Každý zo spoluvlastníkov má zásadne tie isté oprávnenia, aké má jediný vlastník, avšak výkon tohto jeho oprávnenia je obmedzený tým že rovnaké oprávnenia majú aj ostatní spoluvlastníci.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektoré spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Pri zrušení spoluvlastníctva súdom ide o jeho zrušenie konštitutívnym rozhodnutím, pričom spoluvlastníka nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Tento spôsob zrušenia spoluvlastníctva je prakticky najmä vtedy, keď sa iné spôsoby jeho zrušenia, prevodom spoluvlastníckeho podielu (podľa § 140 Občianskeho zákonníka alebo dohodou spoluvlastníkov podľa § 141 Občianskeho zákonníka) nedajú zrealizovať preto, že nie je možné dosiahnuť súhlasné prejavy vôle. Súd v tomto prípade nie je viazaný petitom žaloby, pretože môže rozhodnúť o rozdelení spoluvlastníctva iným spôsobom, než aký sa navrhuje. Výška spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci sú dve hľadiská, ktoré sa vždy uplatňujú pri zrušení spoluvlastníctva súdom bez ohľadu na to o aký spôsob zrušenia spoluvlastníctva ide.
Zrušenie spoluvlastníctva a prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom predstavuje, že neprikazuje sa teda iba spoluvlastnícky podiel spoluvlastníkov, ktorý v spoluvlastníctve nechce zostať, ale vždy celá vec; tá bude v budúcnosti vo výhradnom vlastníctve jediného vlastníka alebo sa strane predmetom iného spoluvlastníctva (s nižším počtom spoluvlastníkov a s inak ustanovenými vlastníckymi podielmi). Prikázať vec, ktorá je predmetom zrušovaného spoluvlastníctva možno však len niektorému zo spoluvlastníkov (niektorým zo spoluvlastníkov) a nie aj ďalším osobám. Primeraná náhrada, za ktorú sa vec prikazuje sa spravidla stanoví úradným odhadom.
Na základe vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky, aby podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti tak ako je zapísaná na liste vlastníctva XXXX pre katastrálne územie Q. W. bolo zrušené. V konaní zostalo nesporné, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1 a že sporná nehnuteľnosť sa nedá reálne rozdeliť. Navrhovateľka ako podielový spoluvlastník prejavila o nehnuteľnosť záujem a súd prihliadol aj na to, aby vec mohla byť účelne využívaná a hoci odporca sa v byte zdržiava nehradí úhrady za plnenia a služby poskytovaných s užívaním bytu. Zrušenie spoluvlastníctva a prikázanie veci jednému spoluvlastníkovi predstavuje, že neprikazuje sa teda iba spoluvlastnícky podiel spoluvlastníka, ktorý v spoluvlastníctve nechce zostať, ale vždy celá vec; tá bude v budúcnosti vo výhradnom vlastníctve jediného vlastníka. Prikázať vec, ktorá je predmetom zrušovaného spoluvlastníctva, možno však len niektorému spoluvlastníkovi a nie aj ďalším osobám. Navrhovateľka počas celého súdneho konania navrhovala, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do jej výlučného vlastníctva a odporca s návrhom súhlasil. Bolo v konaní nesporné, že obaja účastníci predmetnú nehnuteľnosť užívali na stále bývanie. Súd z vykonaného dokazovania nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený, keďže v konaní zostalo nesporné, že dohoda spoluvlastníkov podľa § 141 Občianskeho zákonníka sa nedá zrealizovať preto, že nie je možné dosiahnuť súhlasné prejavy vôle práve pre postoj odporcu. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania, totiž nariadenie predania s rozdelením výťažku podľa podielov je až poslednou možnosťou, ku ktorej môže súd prikročiť iba v tom prípade, ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce a o takýto prípad v danej veci sa nejedná. Preto súd pri úvahe zániku podielového spoluvlastníctva aplikujúc i zásadu, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, rozhodol tak, že prikázal predmetnú nehnuteľnosť (byt č. 1 vo vchode č. 10 na prízemí v bytovke č. súp. 986 do výlučného vlastníctva v celosti navrhovateľke. Je potrebné tiež poznamenať, že s vlastníctvom bytu v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo (podiel 7942/77582) spoločných častí a spoločných zariadení domu a spoluvlastníctvo k pozemku, na ktorom je dom postavený. Preto spolu s prevodom vlastníctva bytu v dome prechádza aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu ako i spoluvlastníckeho podielu k pozemku 7942/77582 do výlučného vlastníctva navrhovateľky.
Primeraná náhrada, za ktorú sa vec prikazuje, sa spravidla stanoví úradným odhadom. Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva je príslušný podiel všeobecnej ceny veci.
Pri stanovení výšky „primeranej náhrady“ za spoluvlastnícky podiel pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti súd vychádzal zo zistení realitných kancelárii a nemal dôvod o nej pochybovať. Prihliadal tiež na tú skutočnosť, keďže účastníci v konaní urobili nesporným, že trojizbový byt nadobudli v r. 1996 a od jeho nadobudnutia byt je v stave bežnej údržby bez rozsiahlej rekonštrukcie (pôvodné okná, podlahy, dvere) a preto súd pre výpočet alikvotnej čiastky hodnoty podľa podielu 1 odporcu vychádzal z priemernej ceny pri predaji obdobných bytov v kat. území Bytča, ktorá sa v súčasnosti pohybuje okolo 43.000 €. Teda výpočet alikvotnej čiastky hodnoty podielu 1/2 odporcu predstavuje sumu 21.500 € z priemernej hodnoty obdobného bytu, ktorú sumu navrhovateľka je povinná vyplatiť odporcovi na výplatu jeho spoluvlastníckeho podielu. Je potrebné tiež zo strany súdu uviesť, že zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti autoritatívnym rozhodnutím súdu neprichádza odporca o hodnotu svojho podielu; v dôsledku vyporiadania spoluvlastníctva dochádza na jeho strane len k premene formy jeho majetku z podielu na nehnuteľnosti na finančné prostriedky ako ekvivalent peňažnej náhrady jeho spoluvlastníckeho podielu.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienku zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V danej veci súd navrhovateľke s prihliadnutím na výšku tejto náhrady určil lehotu dlhšiu (do 120 dní) na vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel a má za to, pokiaľ prejavila o nehnuteľnosť záujem od podania návrhu mala dostatok priestoru na akumulovanie finančných prostriedkov.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Pokiaľ ide o návrh navrhovateľky, ktorým sa zároveň domáhala voči odporcovi uloženia povinnosti vypratať predmetný byt zapísaný na LV č.2207 pre kat. územie Veľká Bytča je potrebné poznamenať, že odporca v čase rozhodovania súdu mal platný právny titul na užívanie predmetných nehnuteľností, nakoľko je podielovým spoluvlastníkom podielu 1 predmetnej nehnuteľnosti a preto súd návrh navrhovateľky ako druhého podielového spoluvlastníka 1 k predmetnej nehnuteľnosti zamietol.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia žaloba o vydanie veci môže byť úspešná len za splnenia dvoch predpokladov a to, že navrhovateľ preukáže svoje vlastnícke právo k veci, ktorej vydania sa domáha a ak preukáže, že odporca mu vec zadržuje neprávom. Žalobou o vydanie veci ( vindikačná žaloba) sa vlastník domáha vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje a jej predpokladom teda je, že vlastník nemá vec vo svojej moci a vec sa neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka.
V ustanovení § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytuje zákonodarca vlastníkovi ochranu pred akýmkoľvek neoprávneným zásahom. Z charakteru podielu ako výrazu vlastníctva k spoločnej veci je daná možnosť, aby samostatne podielový spoluvlastník čelil protiprávnym zásahom do práv a povinností plynúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu avšak len zo strany tretích osôb, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiadny právom aprobovaný dôvod. V danej veci o takýto prípad sa nejedná.
O trovách konania vo vzťahu navrhovateľka a odporca súd rozhodol podľa § 150 ods. veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého zákonného ustanovenia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. V citovanom ustanovení je zakotvené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Uvedené ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliadal na okolnosť, ktorá viedla navrhovateľku k uplatneniu práva na súde a skutočnosť, že na základe údajov katastra nehnuteľností ide o spoluvlastníctvo, kedy návrh môže podať ktorýkoľvek z podielových spoluvlastníkov a na druhej strane v časti, ktorým súd návrh o vypratanie zamietol prihliadol na stav materiálnej núdze u navrhovateľky a preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľka bola oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku na jej žiadosť podľa § 138 O.s.p. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je navrhovateľ konania od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, aj nie je tiež od poplatku oslobodený. Súd nevidel dôvody oslobodenia od súdneho poplatku na strane odporcu (príjem 539 €), a preto v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1.290 € (§ 7 ods. 9 v konaní o zrušení a o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je základom poplatku cena podielu žiadaného navrhovateľom + položka 1písm a) Sadzobníka z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba z ceny (z úhrady) 6%, najmenej 16,50 eura).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).