Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20CoP-38-2012.pdf
PDF · 114.34 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/38/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Y. B. Y., nar. XX.XX.XXXX a S. S. Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, E. A.. Č.. X/A, J., deti rodičov: matka - C.. X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. A.. Č.. XX, J., zast. advokátkou: Doc. JUDr. Vlasta Kovalančíková, CSc., Mierové nám. č. 3, Senec, otec - H. Y., nar. XX.XX.XXXX, J. Y. A.. Č.. XX, J., toho času bytom Š. A.. Č.. X, J., zast. advokátkou: JUDr. Lívia Krnčoková, ul. 29. augusta č. 5, Bratislava, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 6. júna 2012, č. k. 27P/52/2011-194, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej Y. B. Y., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 170,- eur na sumu 220,- eur mesačne od 01.03.2011 a k maloletému S. S., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.03.2011 do 31.12.2011 zo sumy 170,- eur na 300,- eur mesačne a od 01.01.2012 na sumu 200,- eur mesačne, vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a zároveň zamietol návrh otca na zníženie výživného, čím zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.06.2010, č. k. 28P 77/2010-44 v časti o výške výživného. Zročné výživné ku dňu 31.05.2012 pre maloletú Y. B. v sume 75,- eur a pre S. S. v sume 55,- eur uložil otcovi zaplatiť do 31.07.2012, k rukám matky detí. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 26, § 78 ods. 1, § 62 ods. 1 až 4, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vecne preukázanou zmenou pomerov, odôvodňujúcou novú úpravu výživného, ktorá nastala predovšetkým zvýšením príjmu otca, ktorý nemožno označiť za zanedbateľný, keďže je o 400,- eur vyšší v porovnaní s jeho príjmom, ktorý dosahoval v roku 2009 a zároveň zmenou, ktorá nastala vo zvýšení matkiných nákladov na bývanie, keď v rozhodnom období znášala tieto náklady sama, je zaťažená splátkou úveru, ktorý je síce spoločný, avšak v prípade nedodržania splátok, by ohrozila svoje ďalšie bývanie s deťmi s tým, že o rozdielnosti životnej úrovne v domácnosti oboch rodičov svedčí čiastka 530,- eur, ktorá pri zaplatení doterajšieho výživného a zárobku matky na jej potreby a potreby oboch detí zostane po odrátaní splátky úveru a nákladov na bývanie, oproti sume 860,- eur, ktorú má k dispozícii na svoje potreby otec po uhradení úveru, terajšieho výživného a svojich nákladov na bývanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa ďalej uviedol, že výživné zvýšil od termínu navrhnutého matkou, kedy boli splnené podmienky pre novú úpravu, odstupňujúc výšku výživného na maloletého S. k termínu, kedy prešiel zo súkromného predškolského zariadenia s podstatne vyššími poplatkami, do štátnej materskej škôlky s tým, že určené čiastky výživného posúdil za primerané aktuálnym možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, ich majetkovým pomerom, finančným záväzkom, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí, odvíjajúcich sa od možností a schopností rodičov, pri
rešpektovaní práva detí podieľať sa na ich životnej úrovni. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že zohľadnil pri svojom rozhodovaní aj výdavky otca spojené s pobytom detí uňho, ako aj skutočnosť, že záujmové aktivity detí nie sú samoúčelné, ale podporujú harmonický vývoj ich osobnosti. Zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného vo zvyšku odôvodnil tým, že ňou požadované čiastky zisteným pomerom nezodpovedajú a zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného odôvodnil tým, že aktuálne pomery oboch rodičov a rastúce náklady na potreby detí, zníženie výživného vylučujú. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým bola vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom zvýšená a návrh na zníženie vyživovacej povinnosti zamietnutý, podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí z dôvodu, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., ďalej z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napokon z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a navrhol prvostupňové rozhodnutie v napadnutých častiach zmeniť a návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť, keďže zmena pomerov odôvodňujúcich zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom nie je daná. Otec vo svojom odvolaní uviedol, že mu postupom prvostupňového súdu bola odňatá možnosť pred súdom konať tým, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje vysporiadanie sa s jeho argumentáciou, ktorou preukazoval neopodstatnenosť matkinho návrhu a svoj návrh na zníženie výživného, keď vo svojom vyjadrení zo dňa 19.03.2012 uviedol, že z mesačných výdavkov deklarovaných matkou za jednotlivé kalendárne mesiace (od mája 2010 do januára 2012) vyplýva, že výdavky na maloleté deti sa podstatne znížili od pôvodného rozhodnutia o výživnom, pričom súd dané tvrdenie nepreskúmal a pri svojom rozhodovaní do úvahy nevzal, respektíve sa s ním v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Poukázal na skutočnosť, že z odôvodnenia prvostupňového rozsudku vyplýva, že sa s jeho argumentáciou adekvátne a preskúmateľne nevysporiadal a ani neskonštatoval irelevantnosť jeho právnej argumentácie, pričom v pôvodnom konaní o výživné na maloleté deti matka dokladovala prehľad výdavkov na ne v sume 724,92 eur na Hanu a v sume 756,62 eur na maloletého S., ktoré podľa jej tvrdenia na deti v júni 2010 vynakladala. V priebehu tohto konania matka predložila dňa 05.03.2012 aktuálny prehľad výdavkov na deti v sume 540,12 eur na maloletú Y. a v sume 756,62 eur na maloletého S., na základe čoho otec v priebehu prvostupňového konania poukazoval na to, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa výdavky znížili o 184,80 eur na maloletú Y. a na maloletého S. sa znížili o 284,90 eur, z čoho vyplýva, že na strane maloletých detí síce došlo k zmene pomerov v ich výdavkoch, avšak táto zmena v žiadnom prípade zvýšenie výživného neodôvodňuje. Vytkol súdu prvého stupňa, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zároveň nevysporiadal s jeho námietkami týkajúcimi sa splátok hypotéky a zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. januára 2012, č. k. 20CoP/60/2011-137 z odôvodnenia ktorého vyplýva, že splátky hypotéky, ktorou sa spláca spoločná nehnuteľnosť patriaca do BSM účastníkov konania, nie je možné pri určení výšky výživného na maloleté deti zohľadňovať a napriek tomuto, prvostupňový súd splácanie hypotéky opätovne zohľadnil, pričom splácanie úveru matkou sa výdavkov maloletých detí žiadnym spôsobom nedotklo, ani sa ich životná úroveň neznížila. Otec vo svojom odvolaní zároveň namietol, že záväzky z bytu patriaceho do BSM rodičov maloletých detí zaťažujú rovnako oboch účastníkov konania, teda v žiadnom prípade nie iba matku. Zároveň namietol záver prvostupňového súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia, že po odrátaní jeho nevyhnutných nákladov, mu ostáva k dispozícii suma 860,- eur mesačne a poukázal na to, že prehľad svojich výdavkov súdu predložil, pričom z nich uvedené tvrdenie nevyplýva a preto nie je zrejmé, z čoho súd pri ustálení tejto sumy vychádzal, naopak vo svojom vyjadrení zo dňa 19.03.2012 uviedol, že v prípade vyhovenia návrhu matky na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti, by mu nezostalo dostatok finančných prostriedkov na to, aby v čase, kedy má upravený styk s deťmi, im zabezpečil rovnakú životnú úroveň, akú im zabezpečuje matka.
Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o zvýšení výživného na maloleté deti a proti výroku, ktorým vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, podala odvolanie v zákonnej lehote aj matka maloletých detí a navrhla rozsudok v napadnutých častiach zmeniť a jej návrhu vyhovieť v celom rozsahu alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietla, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní neprihliadol na skutočnosť, že jej príjem zo závislej činnosti od februára 2012 až doposiaľ predstavuje v priemere sumu 827,- eur mesačne a spolu s prídavkami na dve deti, ktoré poberá, je jej celkový príjem v priemere 869,- eur mesačne s tým, že iný príjem nemá, sama sa stará o dve maloleté deti vo veku 5 a 3 rokov, a v jej možnostiach nie je si ďalší príjem zabezpečiť. Vo svojom odvolaní matka prvostupňovému súdu vytkla,
že napriek tomu, že otec maloletých detí žije v spoločnej domácnosti so svojou terajšou partnerkou, ide teda o spoločne posudzovanú osobu podieľajúcu sa s otcom maloletých detí na vedení spoločnej domácnosti, prvostupňový súd jej príjem vôbec neskúmal a nezisťoval, akou formou sa podieľa na uspokojovaní ich spoločných potrieb, čím sa celkovou životnou úrovňou dosahovanou v domácnosti otca nezaoberal. Vytkla súdu prvého stupňa, že k zvýšenému výživnému dospel na základe neznámeho " matematického vzorca“, avšak na zásadné skutočnosti, ktoré zákon vyžaduje neprihliadol a zároveň pri svojom rozhodovaní nezohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, ako rozhodujúci faktor pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti otca k nim. Poukázala na skutočnosť, že otec v priebehu prvostupňového konania vyčíslil svoje celkové náklady na sumu 2.001,72 eur, z ktorej suma 186,- eur predstavuje splátky úveru a suma 588,76 eur údajné náklady vynakladané na maloleté deti (vrátane výživného) z čoho vyplýva, že otec sám pre vlastnú potrebu vyžaduje minimálne 1.226,96 eur mesačne a preto je zarážajúce ak má za to, že dvom deťom má postačiť titulom výživného celkovo suma 420,- eur.
Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a návrh na zvýšenie výživného zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že životná úroveň maloletých detí v domácnosti matky je nadštandardná a prevyšuje aj životnú úroveň ich rodičov, keďže žije v zrekonštruovanom byte a užíva všetky hnuteľné veci, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania a mesačné náklady na tri osoby predstavujú sumu 252,92 eur, z čoho vyplýva že matkine mesačné výdavky na vlastné bývanie, vrátane služieb sú cca. 84,10 eur, kým jeho sú v sume 330,- eur mesačne, 35,- eur za TV a internet. Vo svojom vyjadrení otec ďalej uviedol, že napriek jeho vyššiemu príjmu v porovnaní s matkou, na uspokojovanie životných potrieb seba a maloletých detí vynakladá oveľa vyššiu sumu ako ona, keďže sám musí vynakladať na uspokojovanie potrieb detí vyššie výdavky ako matka, aby im zabezpečil pohodlie, rovnakú životnú úroveň akú majú u matky, v čase jeho styku s nimi, cez víkendy a prázdniny. Mal za to, že dôvod na skúmanie príjmu jeho priateľky nie je daný, keďže sa nijako nedotýka jeho životnej úrovne, nakoľko s priateľkou uhrádzajú náklady na bývanie v prenajatom byte každý v jednej polovici, ináč hospodária samostatne a vzájomná absenciu vyživovacej povinnosti otcovej priateľky voči maloletým deťom účastníkov konania a rovnako voči svojmu partnerovi, nemá jej príjem žiaden vplyv na jeho životnú úroveň. Uviedol, že návrh matky na zvýšenie výživného nebol podaný v dôsledku zmeny pomerov, ale v dôsledku toho, že si takýmto spôsobom chce zabezpečiť prostriedky na splatenie úveru, ktorého splácanie prevzala na seba s tým, že sa s otcom vyrovná pri vysporiadanie BSM.
Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu ich rodičov nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny o odvolaniu matky a otca nie je možné priznať úspech.
V posudzovanej veci ide v poradí o druhý rozsudok súdu prvého stupňa, keď rozsudok zo dňa 25. mája 2011, č. k. 27P 52/2011-115 bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. januára 2012, č. k. 20CoP 60/2011-137 zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z odôvodenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia bolo jeho nedostatočné odôvodnenie ako i nesprávny záver súdu prvého stupňa o tom, že k zmene pomerov došlo na strane matky detí tým, že uhrádza vyšší úver ako otec, čím sa jej náklady zvýšili a pri jej aktuálnych príjmoch a výdavkoch, je ohrozené zabezpečovanie odôvodnených potrieb detí s tým, že platenie úveru je dôvodom na zvýšenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča.
Zrušením pôvodného rozhodnutia sa vec vracia do stavu, aký tu bol pred vydaním rozhodnutia súdu prvého stupňa a preto je súd povinný sa v ďalšom konaní nielen riadiť intenciami zrušujúceho uznesenia, ale je zároveň povinný naďalej postupovať podľa procesných predpisov. V konaní odstraňuje vytýkané nedostatky, ale aj také, ktoré vytýkané neboli a ktoré v procesnom postupe zistí a po splnení dôkaznej povinnosti a vyhodnotení dokazovania rozhodne znovu.
Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.06.2010, č. k. 28P 77/2010-44 boli maloleté deti zverené na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti matky a vyživovacia povinnosť otca bola určená na maloleté Hanu sumou 170,- eur mesačne od 01.03.2010 a na maloletého
S. S. sumou 170,- eur od 01.03.2010 s tým, že rozsudok nadobudol v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.10.2010, č. k. 11CoP/244/2010-88 právoplatnosť dňa 23.11.2010. Matka maloletých detí podala dňa 01.03.2011 návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k deťom, ktorú žiadala zvýšiť zo sumy 170,- eur na sumu 350,- eur na maloletú Y. a na maloletého S. S. zo sumy 170,- eur na sumu 500,- eur. Z uvedeného teda vyplýva, že matka podala návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k deťom tri mesiace po právoplatnom rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu o výške jeho vyživovacej povinnosti, pričom zmenu pomerov videla vo zvýšenom príjme otca detí a vo zvýšení jej nákladov na bývanie v byte patriacom do BSM účastníkov konania, t. j. splácaním splátok úveru, ktorý im bol na byt poskytnutý ( mesačná splátka je v sume 767,- eur + náklady spojené s bývaním vo výške 275,84 eur mesačne / byt - 187,- eur, elektrina 50,- eur, 4,64 - koncesionárske poplatky, UPC - 34,20 eur ). Na prvostupňovom pojednávaní dňa 09.05.2011 žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na Y. na sumu 250,- eur a na mal. S. na sumu 350,- eur. Z listinných dôkazov predložených matkou detí vyplýva, že od 02.09.2010 navštevuje maloletá Y. predškolské zariadenie za mesačný poplatok (36,69 eur mesačne, 12,69 poplatok za hmotné zabezpečenie dieťaťa v MŠ + 24,- eur mesačne strava), t. j. spolu sumu cca. 73,18 eur, vrátane jej záujmových aktivít, ďalším výdavkom na maloletú je suma 28,- eur (Rytmické krôčiky) a poistné, ktoré matka maloletej platí v sume 34,12 eur mesačne, t. j. spolu základné mesačné náklady na mal. Y. predstavujú sumu 135,50 eur a za maloletého S. sumu 50,- eur, za predškolské zariadenie, mesačné platby za logopéda v sume 48,- eur, poistka v sume 34,12 eur a krúžok Prvé krôčky v sume 26,- eur mesačne, t. j. spolu 158,12 eur.
Príjem otca sa od poslednej úpravy jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom zmenil tak, že do právoplatného skončenia konania (23.11.2010) o úpravu práv a povinností k maloletým deťom bol jeho príjem vo výške 1.575,- eur netto (od novembra 2010 do marca 2011) a od februára 2011 do januára 2012 v sume 1.716,- eur netto, pričom v čase posledného rozhodovania súdu prvého stupňa o výške jeho vyživovacej povinnosti mal príjem vo výške 569,- eur netto, v období od decembra 2009 do apríla 2010 a od mája 2010 do júla 2010 v sume 478,54 eur netto, v auguste 2010 v sume 1.413,29 eur netto a za mesiace september a október 2010 vo výške 1.412,- eur netto. Príjem matky bol v období od januára do apríla 2011 v sume 1.080,- eur netto + príspevok na škôlku poberala v sume 138,- eur netto mesačne (za obdobie od januára 2011 do apríla 2011 v sume 553 eur : 4 = 138 eur/mesačne), za obdobie od marca 2011 do januára 2012 bol príjem matky vo výške 1.197,- eur netto mesačne.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že náklady otca na bývanie v trojizbovom prenajatom byte predstavujú sumu 330,- eur, pričom žiadny dôkaz preukazujúci tvrdenie otca o platení tejto sumy sa v spise nenachádza. Otec súdu, ani kolíznemu opatrovníkovi, ktorý šetril pomery v byte, v ktorom momentálne žije, žiadny doklad nepredložil a iba z jeho tvrdenia je možné zistiť, že zmluvu o prenájme daného bytu uzavrela jeho súčasná partnerka na dva roky a v priemere za byt uhrádzajú spoločne sumu 660,- eur. V tejto súvislosti je však nutné poukázať na skutočnosť, že otec maloletých detí odišiel zo spoločnej domácnosti sám a preto nebolo potrebné, aby svoje ďalšie bývanie riešil formou prenájmu 3 - izbového bytu, ktorý je finančne určite nákladnejší ako byt s menšou rozlohou. Z výpovedí otca však vyplýva, že jeho partnerka má svoje deti zverené do osobnej striedavej starostlivosti, takže je možné sa domnievať, že dôvodom, pre ktorý otec svoje výdavky zaťažil ním uvedenou sumou 330,- eur za bývanie, je zabezpečenie bývania jej detí v ich spoločnej domácnosti, čo však nemôže byť na úkor vyživovacej povinnosti otca k jeho maloletým deťom. Otec síce v priebehu celého prvostupňového konania žiadal pri zvýšení jeho vyživovacej povinnosti, resp. pri rozhodovaní o jej znížení zohľadniť skutočnosť, že maloletým deťom nakúpil oblečenie, resp. pravidelne ho kupuje, nakoľko matka mu deti odovzdáva v starom oblečení, avšak o tejto skutočnosti nepredložil súdu prvého stupňa jediný dôkaz, t. j. doklad o ich nákupe. Odvolací súd sa v žiadnom prípade nestotožnil s tvrdením otca, že nesúhlasí s výdavkom, ktorý matka vynakladá mesačne na platenie životných poistiek, ktoré v prospech detí uzavrela a tento výdavok považuje za neopodstatnený iba z dôvodu, že ho matka s ním nekonzultovala, resp. podľa jeho názoru by odôvodneným výdavkom pre deti bolo iba stavebné sporenie alebo iný typ sporiaceho produktu. V tejto súvislosti dáva odvolací súd otcovi detí do pozornosti, že pokiaľ sa matka rozhodla zaistiť budúcnosť svojich detí uzavretím životnej poistky a on s tým z uvedených dôvodov nesúhlasí, nič mu nebráni, aby im v ich mene uzavrel ním odporúčané stavebné sporenie, resp. iný typ sporiaceho produktu, čo ako vyplýva z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, otec doposiaľ neurobil. Pokiaľ otec namieta aj matkou detí zvolené krúžky a na výdavkoch na nich sa odmieta spolupodieľať o. i. aj z dôvodu, že sám maloletej Y. platí krúžok baletu vo výške 25,- eur mesačne, ktorý on osobne považuje za prospešnejší, dáva odvolací súd otcovi detí do pozornosti, že v prvom rade je
akákoľvek aktivita (pohybová alebo iná) v prospech a v záujme jeho detí. Otec detí zároveň v priebehu prvostupňového konania opakovane deklaroval, že je povinný deťom zakupovať nielen oblečenie, ale aj drogériu, hračky a pod., pričom ako vyplýva, z rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24. júna 2010, č. k. 28P/77/2010-44 (právoplatným dňa 23.11.2010) jeho styk s deťmi je realizovaný v pracovné dni (streda a štvrtok) tri hodiny a každý druhý týždeň od soboty od 9,00 hod. do 19,00 hod. s maloletou Y., t. j. v pracovné dni, kedy styk s dieťaťom prebieha, žiadnu kozmetiku nepotrebuje ( keď práve podľa tvrdenia otca netrpia deti žiadnymi kožnými chorobami) a dvakrát do mesiaca počas víkendu, pokiaľ aj otec mal. Y. kozmetiku zakúpil, nie je možné konštatovať, že tento výdavok ho zaťažuje pri každom styku s dieťaťom, keďže maloletý S. S. styk s otcom počas víkendov (v noci) ani upravený nemá. V tejto súvislosti však odvolací súd považuje opätovne za potrebné zdôrazniť, že otec namietajúci matkou vyčíslené náklady na deti aj z dôvodu, že o nich nepredložila žiadny doklad, sám prvostupňovému súdu a ani v odvolacom konaní jediný doklad o nákupe akéhokoľvek oblečenia alebo vynaloženia iného výdavku na deti (okrem poplatku za balet pre mal. Y.) nepredložil, okrem rozpisu jeho výdavkov ( č. l. 159 spisu) a to napriek tomu, že konanie v tejto právnej veci prebieha 17 mesiacov. Otec v uvedenom vyčíslení svojich výdavkov uviedol, že iba benzín (na vozidlo patriace jeho priateľke) predstavuje mesačnú položku v sume 120,- eur a jeho náklady na stravu sumu 280,- eur mesačne, údajne zahŕňajúcu aj stravu detí počas realizácie styku, a preto pokiaľ matkou detí vyčíslenú stravu na obe deti v sume 90,- eur mesačne považoval za nadhodnotenú, ani s týmto tvrdením otca sa nebolo možné stotožniť, pretože otec strávi podľa styku upraveného právoplatným súdnym rozhodnutím s maloletou Y. mesačne 116 hodín (počas týždňa 6 hodín x 4 týždne v mesiaci = 12 x 4 = 48 hodín + každý druhý víkend, t. j. 34 hodín x 2 = 72 hodín, spolu 116 hodín) a matka s maloletou strávi zvyšok, a s maloletým S. S. v súlade s upraveným stykom strávi otec mesačne 72 hodín.
Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívneho ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič, pričom miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, a môže ju preukazovať, napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky s tým, že smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty za mobilný telefón, účty za internet, pohonné hmoty do auta, poistky, sporenie a podobne) a signifikantnou môže byť tiež výška prevzatého hypotekárneho úveru, pretože nie je pravdepodobné, že peňažný ústav poskytne vyšší hypotekárny úver záujemcovi, ktorý dostatočne nepreukáže schopnosť splácať ho v určenej výške. Pri skúmaní položky úveru je tiež dôležité zistiť, na aký účel bol úver poskytnutý, na aké obdobie boli splátky rozpočítané, pričom hospodárenie rodiča by malo byť v konaní dostatočne transparentne preukázané. V posudzovanej veci sú obaja rodičia spoločne zaťažený úverom, použitým na kúpu bytu, patriaceho do BSM a od odchodu otca zo spoločnej domácnosti v byte žije matka s maloletými deťmi, pochádzajúcimi z ich manželstva s tým, že mesačne spláca úver v sume 766,- eur a otec v sume 185,- eur.
Je nutné zároveň uviesť, že vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, čiastočne tiež starostlivosťou o domácnosť, druhou formou je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania (povinný poskytuje oprávnenému bývanie) alebo stravovania a treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanej veci matka, ktorá sa o maloleté deti osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou o ne. V danej právnej veci je nesporné, že otec osobnú starostlivosť detí zabezpečuje v rozsahu 116 hodín mesačne s maloletou Y. a 72 hod. s maloletým S., spolu teda s deťmi mesačne strávi 188 hodín (pri 30 dňovom mesiaci, ktorý má spolu 720 hodín) a matka s deťmi strávi spolu 532 hodín a zároveň o. i. si plní svoju vyživovaciu povinnosť tým, že im poskytuje bývanie.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že výživné je prednostnou pohľadávkou a každý rodič je povinný predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb s tým, že zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby.
Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov, pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni, keďže zákon neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije spoločnej domácnosti, a ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je neporovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, keďže súd vtedy musí vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa.
Otec maloletých detí, ktorý sa sám odsťahoval zo spoločnej domácnosti si spolu s priateľkou zabezpečil bývanie v byte, za ktorý údajne platí mesačne sumu 330,- eur. Pokiaľ teda otec žiadal zahrnúť do svojich výdavkoch i tento náklad, je nesporné, že i matkine náklady na bývanie v byte, v ktorom žije s maloletými deťmi, je v zmysle vyššie uvedeného výkladu potrebné pri posudzovaní životnej úrovne každého z rodičov zohľadniť, nakoľko ako už odvolací vyššie uviedol, matka zabezpečovaním bývania pre deti si plní svoju vyživovaciu povinnosť k nim a otec je povinný sa na tejto forme plnenia si vyživovacej povinnosti aj podieľať.
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z.).
Hmotno-právnou podmienkou, aby súd mohol o veci opakovane rozhodovať, je zmena pomerov. Je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti môžu byť len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, okolnosťami na strane oprávneného; alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Pôjde napríklad o také zvýšenie alebo zníženie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného a pod.
Zo všetkých uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol vecne správne, keď vyživovaciu povinnosť otca k deťom v rozsahu určenom v napadnutom rozsudku zvýšil dôvodiac zmenou pomerov na strane oboch rodičov od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca (matkin príjem sa nezvýšil, avšak za účelom zabezpečenia bývania platí spoločný úver manželov vo vyššej sume ako otec, ktorého príjem sa značne zvýšil ).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
S poukazom na citované ustanovenie a za stavu keď odvolatelia v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Zákona o rodine, rozhodol vecne správne.
Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj v celom rozsahu poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, tento rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.