Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-983-2003.pdf
PDF · 124.69 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/983/2003
Uznesenie
U Z N E S E N I E
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Pavol Malík, Exekútorsky úrad so sídlom ul. 1 mája 22, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, adresa na doručovanie: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Žilina, P.O. Hviezdoslava 26, 010 01 Žilina,
proti povinnému: BRICK SYSTEM, v.o.s., IČO: 36 000 329, naposledy so sídlom Dlhá 88, 010 09, ktorý bol vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu dňom 3.3.2010, tu o odvolaní Slovenskej konsolidačnej, a.s., IČO:35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava proti uzneseniu o trovách exekúcie, o zastavení exekúcie a trovách exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súd z r u š u j e uznesenie č.k. 20Er 983/2003-25 zo dňa 17.2.2012, ktorým zaviazal spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., k úhrade trov exekúcie vo výške 71,63 eur.
Súd exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného, exekučného titulu a žiadosti exekútora tunajší súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 001985* dňa 08.01.2004.
Podaním zo dňa 08.03.2008, oprávnený oznámil súd, že povinný bol dňa 3.3.2010 vymazaný z obchodného registra, na základe čoho je daný postup súdu v zmysle 57 ods. 1 písm. g) exekučného poriadku na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a následne jej zastavenie.
Podľa výpisu z obchodného registra tunajšieho súdu oddiel Sr vložka 112/L mal súd preukázané, že povinný bol rozhodnutím č.k. 5CbR/37/2009-31 zo dňa1.10.2009 dňa 03.3.2010 ex offo vymazaný z obchodného registra.
Súd (vyšší súdny úradník) pôvodným uznesením č.k. 20Er 983/2003-25 zo dňa 17.2.2012 z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupníctva exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, za ktorého považoval spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. z nasledovných dôvodov:
Čo sa týka nesúhlasu oprávneného so vstupom do konania súd uvádza nasledovné.
Podľa § 37 ods. 3 EP, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
Podľa § 37 ods. 4 EP, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál alebo osvedčenú fotokópiu listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práv a povinností ( zák. č. 341/2005 Z. z. účinný od 01.09.2005 do 30.11.2006 ) tak ako tomu bolo aj v danom prípade.
Podľa § 238 ods. 1 EP, konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005, ak ods. 2 neustanovuje inak. V zmysle ustanovenia § 238 ods. 2 EP sa ustanovenia § 37 ods. 4 aj 5 EP použijú aj na konania začaté pred 01.09.2005.
Ak k prechodu práv či povinností alebo prevodu práv alebo prevzatiu povinností z exekučného titulu dôjde až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, exekútor pokračuje vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál alebo osvedčenú fotokópiu listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práv a povinností (v tomto prípade zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.06.2005 a zo dňa 09.12.2005). Z uvedeného vyplýva, že takýto prechod alebo prevod sa nemusí procesne realizovať (deklarovať) rozhodnutím exekučného súdu. Prechod práv na súčasného oprávneného mal súd nesporne preukázaný z listu označeného ako ,,žiadosť o zaslanie dokladov“ , ktorým sám oprávnený oznámil súdnemu exekútorovi, že na neho prešla pohľadávky pôvodného oprávneného voči povinnému v danom exekučnom konaní.
Znenie odseku 5 §-u 37 EP sa logicky vzťahuje len na právne situácie, pri ktorých k prechodu práva alebo povinnosti alebo k prevodu práva alebo prevzatiu povinnosti došlo pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Iný výklad citovaného ustanovenia, a to aj vzhľadom na jeho zaradenie do § 238 ods. 2 EP, by odporoval zneniu odseku 4 predmetného paragrafu (§ 37).
Na základe vyššie vysloveného právneho názoru súd návrh na rozhodnutie, či zmenu účastníka na nového oprávneného pripustí alebo nie, považuje za nedôvodný, pretože zastáva názor, vychádzajúc zo znenia § 37 ods. 4 EP, že pokiaľ došlo k prechodu ( prevodu ) práv resp. povinností z exekučného titulu po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál resp. overenú fotokópiu listiny preukazujúcej prevod (prechod), pričom procesná deklarácia tohto prechodu alebo prevodu procesným rozhodnutím súdu nie je potrebná. Prechod práva alebo povinnosti alebo prevod práva či prevzatie povinnosti je v exekučnom konaní aprobovaný len vtedy, ak sa preukáže predpísaným spôsobom.
Súd na záver poznamenáva, že aktuálne znenie § 37 ods. 3 a 4 EP, účinné od 01.12.2006, sa v zmysle prechodného ustanovenia § 240 ods. 1 EP vzťahuje na konania začaté po 01.12.2006.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia
Proti uzneseniu v časti úhrady trov exekúcie podala odvolanie spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., v ktorom uviedla nasledovné:
1) Išlo o vecné námietky proti uzneseniu o trovách exekúcie s tým, že nebol dôvod zaväzovať oprávneného na úhradu trov exekúcie. S ohľadom na iné posúdenie súdu, čo sa týka účastníctva v
konaní, nie je potrebné sa bližšie týmito dôvodmi zaoberať. 2) Podľa názoru tejto spoločnosti podľa § 37 ods. 3 v znení platnom pred 1.9.2005 nevyplýva povinnosť súdu rozhodovať o zmene oprávneného, preto je potrebné aplikovať na tento prípad § 92 Občianskeho súdneho poriadku (OSP). V zmysle neho však spoločnosť nedáva súhlas na vstup do konania.
Spoločnosť žiadala uznesenie zrušiť a vráti veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Súd (sudca) mienil odvolaniu v plnom rozsahu vyhovieť (aj keď z iných dôvodov) a preto nepostupoval vec na odvolací súd. Vyplýva to z toho, že proti uzneseniu o trovách exekúcie je prípustné odvolanie podľa § 58 ods. p EP.
V takom prípade postup sudcu vyplýva z § 374 ods. 4 veta prvá a veta druhá po bodkočiarku OSP: Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu...
Rozhodnutie súdu aj v ostatných výrokoch záviselo od posúdenia, kto je účastníkom na strane oprávneného:
Exekučné konanie začalo dňom 9.12.2003 podaním návrhu pôvodným oprávneným Všeobecnou zdravotnou poisťovňou na exekútorskom úrade.
Ustanovenie § 37 EP bolo vždy osobitným ustanovením, ktoré komplexne a osobitne v porovnaní s OSP upravovalo: 1) Okruh účastníkov, takže napr. vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní nie je prípustné. 2) Právne nástupníctvo účastníkov.
Do 31.12.2001 bola úprava právneho nástupníctva účastníkov v zásade rovnaká. Podľa OSP v prípade prevodu aj prechodu práv (vrátane úmrtia fyzickej osoby) nebolo potrebné procesne rozhodovať. Potrebné bolo len preukázať listinami prevod alebo prechod práv a v prípade úmrtia fyzickej osoby ako účastníka konania bol (a stále je) procesný postup upravený v § 107 OSP. S účinnosťou od 1.1.2002 v § 92 ods. 2 a 3 OSP bola upravená v prípade prevodu alebo prechodu práv povinnosť súdu procesne o zmene účastníkov rozhodnúť. Postup pri úmrtí fyzickej osoby ostal rovnaký podľa § 107 OSP.
V EP však k zmene úpravy došlo až s účinnosťou od 1.9.2005. Zmena spočíva v tom, že bez výnimky je potrebné o zmene účastníkov rozhodovať uznesením (teda aj v prípade úmrtia fyzickej osoby) a nevyžaduje sa súhlas nového účastníka na starne oprávneného (postačuje preukázať prevod alebo prechod).
Pri posúdení veci súd vychádzal aj z historického vývoja právnej úpravy a systematického radenia ustanovení a systematického a logického výkladu právnych noriem. Z osobitne právnej úpravy právneho nástupníctva vyplýva nasledovné:
1) Vo veciach, ktoré začali do 31.8.2005 a v ktorých došlo k prechodu alebo prevodu práv do 31.8.2005, nebolo potrebné rozhodovať o nástupníctve (ako tomu bolo napr. podľa § 92 OSP po 1.1.2002). Postačovalo preukázať, že na nového účastníka prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 37 ods. 3 EP) a túto zmenu bolo možné preukázať: A) Listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom. B) Vyplývalo to priamo z právneho predpisu. Čiže išlo o totožný postup bez ohľadu na to, či išlo o prevod alebo prechod (napr. smrťou účastníka). Išlo o obdobnú úprava ako v OSP do 31.12.2001.
Vtedajšia právna úprava:
Podľa § 37 ods. 3 a 4 EP v znení do 31.8.2005: (3) Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41). (4) Prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho predpisu.
2) S účinnosťou od 1.9.2005 do 30.11.2006 boli prijaté tieto zásadné zmeny: A) O nástupníctve účastníkov musel rozhodnúť súd (po oznámení tejto skutočnosti exekútorovi a po podaní návrhu exekútorom na súde). B) Na rozdiel od úpravy v OSP (§ 107) je potrebné rozhodovať o nástupníctve aj v prípade prechodu práv v prípade úmrtia fyzickej osoby - účastníka). § 37 ods. 3 EP totiž pri povinnosti procesne rozhodnúť nerozlišuje iný postup pri prevode a iný postup pri prechode v prípade úmrtia.
Zo znenia § 37 ods. 3 vyplýva, že ak dôjde k prevodu alebo prechodu práv alebo povinnosti pred začiatkom exekučného konania, tak súd osobitným uznesením nerozhoduje, pretože už návrh predložený oprávneným obsahuje označenie nových účastníkov a súd aj v zmysle toho vydá aj poverenie. Právne nástupníctvo si súd posúdi prejudiciálne pred udelením poverenia a na základe posúdenia buď vydá poverenie (s uvedením už právnych nástupcov) alebo návrh na udelenie poverenia zamietne. Ods. 3 sa vzťahuje len na prípady, keď k zmene účastníctva dôjde po začatí exekučného konania aj preto, lebo pred jeho začatím ešte dotknuté osoby nie sú účastníkmi konania a nemajú povinnosť podľa EP oznamovať zmenu.
Ak dôjde k zmene účastníctva po začatí exekučného konania, uznesenie súdu je nevyhnutné a bez neho nemožno s úspechom viesť ďalej exekúciu (aj v prípade, že k zmene dôjde do udelenia poverenia alebo po udelení poverenia). § 37 ods. 3 EP totiž jednoznačne upravuje postup, ak v prebiehajúcom exekučnom konaní dôjde k zmene účastníctva.
Tomu zodpovedá aj dôvodová správa predkladateľa zákona č. 341/2005 Z.z., ktorým sa EP novelizoval s účinnosťou od 1.9.2005: „K bodu 35 (§ 37): ... Účelom navrhovanej zmeny v odsekoch 4 až 6 je odstrániť nejasnosť výkladu tohto ustanovenia a zrýchliť exekučné konanie. Prax nedala doposiaľ jednoznačnú odpoveď na otázku, či vzhľadom na platné znenie § 37 musí exekútor požiadať súd o zmenu poverenia v prípade, ak po jeho vydaní dôjde k prevodu alebo prechodu práv a povinnosti z exekučného titulu, alebo môže v konaní pokračovať na základe pôvodného poverenia. Rovnako nie je v praxi súdov jednotný názor ani na otázku, či má súd v takomto prípade vydať nové poverenie alebo uznesením pôvodné poverenie zmeniť. Z uvedeného dôvodu niektorí exekútori súdy o zmenu poverenia žiadajú, alebo v exekúcii pokračujú bez žiadosti o zmenu poverenia. V praxi ide najčastejšie o postúpenie pohľadávky, zmenu účastníka v dôsledku dedičského konania a podobne. Predkladateľ navrhovanou zmenou upresňuje doterajšie znenie zákona a výslovne určuje, že účastníci sú vždy povinní oznámiť exekútorovi, že nastali skutočnosti odôvodňujúce prevod alebo prechod práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. Exekútor je potom povinný v stanovenej lehote doručiť súdu návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania.“ (Zdroj: <http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx? sid=zakony/zakon&MasterID=1641> .)
Znenie ods. 4 a 5 spôsobuje výkladové problémy preto, lebo v ods. 4 sa neuvádza uznesenie súdu o zmene účastníkov, ktoré je potrebné pripojiť k pôvodnému povereniu, ale listina preukazujúca prevod či prechod. Z toho sa navodzuje výklad, že ak k z mene účastníkov dôjde po udelení poverenia, uznesenie nie je potrebné (postup ako do 31.8.2005). Takýto výklad sa odvodzuje aj zo slov „Ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia...“.
Z takéhoto výkladu aj súd (vyšší súdny úradník) v pôvodnom rozhodnutí posúdil právnu úpravu tak, že ods. 3 a 5 sa týkajú obdobia pred udelením poverenia a ods. 4 sa týka obdobia po udelení poverenia. Podľa tohto záveru je ods. 4 osobitným ustanovením k ods. 3, keď ods. 4 vlastne vyčleňuje obdobie po udelení poverenia z ustanovenia ods. 3. Následne potom ods. 5 je ustanovením, ktoré sa týka len doby do udelenia poverenia (iný záver pri takomto posúdení už nie je možný). Takéto právne posúdenie však neobstojí. Išlo by o veľmi komplikovaný až krkolomný výklad vychádzajúci len z doslovného znenia
ods. 4 („Ak k prevodu alebo prechodu ...dôjde po vydaní poverenia...“) a z logického výkladu ods. 4 bez kontextu s ods. 3 a 5 (ak súd rozhodne o zmene, bolo by logickejšie a praktickejšie, aby k povereniu pripojil práve toto uznesenie).
Je potrebné uviesť, že ods. 4 a 5 § 37 nič nemenia na povinnostiach podľa ods. 3 a to povinnosti účastníkov oznámiť zmenu exekútorovi, povinnosti exekútora podať návrh na zmenu účastníkov na súde a povinnosti súdu rozhodnúť o zmene (pozitívne alebo negatívne). Vyplýva to aj z radenia ustanovení odsekov - povinné uznesenie pri zmene je uvedené v ods. 3 a je tam uvedený procesný pred vydaním uznesenia a pri vydaní uznesenia.
Ods. 4 následne upravuje praktický postup exekútora v prípade, že k prevodu alebo prechodu dôjde po udelení poverenia a že táto zmena bola akceptovaná (inak by nemohol exekútor pokračovať v exekúcii s novými účastníkmi). Vo väzbe na ods. 3 vyplýva, že v takom prípade (akceptovaná zmena po vydaní poverenia) muselo byť súdom vydané uznesenie o pripustení zmeny účastníkov. Ods. 4 uvádza, že k povereniu exekútor pripojí originál alebo osvedčenú fotokópiu listiny preukazujúcej zmenu v nástupníctve. Logické by bolo, aby exekútor k povereniu pripojil uznesenie o zmene účastníkov. Pretože s poverením súdu znejúcim na pôvodných účastníkov a s uznesením súdu znejúcim na nových účastníkov môže exekútor najlepšie preukázať svoje oprávnenie pokračovať vo výkonu exekúcie. Nie je podstatné, či došlo k legislatívnej chybe pri schvaľovaní zákona č. 341/2005 Z.z., ktorým došlo k novele EP s účinnosťou od 1.9.2005. Podstatné je, že ods. 3 upravuje povinnosť súdu rozhodnúť o zmene účastníkov a „vykonávacie“ ustanovenie ods. 4 (čo k čomu má exekútor priložiť v následnej exekúcii) nemôže túto povinnosť „zrušiť“.
Takémuto výkladu zodpovedá tomu aj znenie ods. 5. Ten upravuje postup exekútora v prípade, že súd nepripustí zmenu účastníkov (nepreukáže sa prechod alebo prevod). V takom prípade exekútor pokračuje v exekúcii s pôvodnými účastníkmi.
Ods. 4 a 5 § 37 EP sú rovnakého charakteru a upravujú dôsledky uznesenia podľa ods. 3. Ak totiž už má exekútor k dispozícii poverenie a súd rozhodne o zmene účastníkov, exekútor má praktický problém, ako sa preukázať, že má naďalej právo vykonávať exekúciu. Ak ešte súd neudelil poverenie, nenastáva problém a ani potreba podrobnejšej právnej úpravy - od rozhodnutia súdu totiž závisí, či udelí poverenie na pôvodných účastníkov alebo na nových účastníkov. Ak súd zmenu nepripustí (či pred poverením alebo po ňom), pokračuje exekútor v exekúcii s pôvodnými účastníkmi (ods. 5).
Záverom súdu zodpovedá aj dôvodová správa predkladateľa zákona č. 585/2006 Z.z., ktorým bol novelizovaný EP s účinnosťou od 1.12.2006. V 37 ods. 4 novela zákona v čl. I. bod 4. spočívala v nasledovnom: V § 37 ods. 4 sa slová „alebo osvedčenú fotokópiu listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práv a povinností“ nahrádzajú slovami „právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia“. V dôvodovej správe návrhu zákona k čl. I. bod 4 sa uvádza nasledovné: „Zákonom č. 341/2005 Z. z. sa expressis verbis zakotvilo, že účastníci sú vždy povinní oznámiť exekútorovi, že nastali skutočnosti odôvodňujúce prevod alebo prechod práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. Exekútor je potom povinný v stanovenej lehote doručiť súdu návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania. K zmene môže dôjsť len na základe súdneho rozhodnutia - uznesenia o pripustení zmeny, ktorého originál, prípadne odpis je potrebné - na to, aby exekútor mohol pokračovať vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia - pripojiť k pôvodnému povereniu. Platný právny stav hovorí o priložení originálu alebo osvedčenej fotokópie listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práv a povinností. Doručovanie takýchto listín tretím osobám nemá právny ani faktický význam, pretože tu nie je dôvod, aby sa tretie osoby predmetnými listinami zaoberali. Na posúdenie zmeny osoby účastníka konania je relevantným jedine uznesenie exekučného súdu, vydané na návrh súdneho exekútora podľa § 37 ods. 3 EP. Uznesenie súdu „odobruje“ v procesnoprávnej rovine zmenu, ktorá nastala v rovine hmotnoprávnej.“ (Zdroj:
<http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=4&ID=50> .)
Súd nemôže nebrať do úvahy aj historický vývoj ustanovení § 37 ods. 3, 4 a 5 EP v kontexte jeho postupných noviel a dôvodov, pre ktorý bola táto spresňujúca novela prijatá. Neznamená to však, ale, že ak zákonodarca odstráni logický rozpor alebo nedostatok ustanovenia zákona, že z hľadiska obsahu a účelu je možné normu vykladať rozporne do prijatia novely a po prijatí novely.
Vtedajšia právna úprava:
Podľa § 37 ods. 3, 4 a 5 EP v znení od 1.9.2005 do 30.11.2006: (3) Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. (4) Ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál alebo osvedčenú fotokópiu listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práv a povinností. (5) Ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.
3) Pokiaľ ide o konania, ktoré začali pred 31.8.2005, ale k zmene (prevod, prechod) došlo po 1.9.2005 (do 30.11.2006), platí na tieto prípady prechodné ustanovenie § 238 ods. 1 a 2 EP.
Opäť tu existuje výkladový problém. Prechodné ustanovenie totiž aj v starých veciach odkazuje len na § 37 ods. 4 a 5, nie však aj na ods. 3. Z toho časť právnickej verejnosti odvodzuje, že netreba postupovať v starých veciach podľa ods. 3 a teda netreba rozhodovať uznesením. Resp. že treba postupovať podľa právneho stavu platného a účinného do 31.8.2005 (podľa názoru časti právnickej verejnosti uznesením podľa § 92 OSP, podľa názoru súdu bez potreby rozhodovať uznesením o zmene).
Podľa názoru súdu je aj v konaniach začatých pred 1.9.2005 rozhodovať o zmene uznesením, ak k nej došlo po 1.9.2005. Súd už vyššie vyložil, že ods. 4 a 5 sú vo vzťahu k odseku 3 akýmisi vykonávacími ustanoveniami. Upravujú, aký je postup exekútora v prípade pozitívneho uznesenia súdu v dober po vydaní poverenia (ods. 4) a v prípade negatívneho uznesenia súdu (ods. 5). Ak prechodné ustanovenie odkazuje na použitie ods. 4 a 5, tak nevyhnutne sa tento odkaz dotýka aj ods. 3.
Zjavné to je najmä v ods. 5, z ktorého vyplýva, že (aj v konaniach začatých pred 1.9.2005), ak súd zmenu nepripustí, tak exekútor pokračuje s pôvodnými účastníkmi. Z negatívneho vymedzenia potom vyplýva, že ak súd zmenu pripustí, tak pokračuje s novými účastníkmi. Lenže nemožno ods. 5 aplikovať bez toho, aby súd neaplikoval a nebral do úvahy súčasne aj ods. 3. Tam je totiž upravené podrobne to, čo v ods. 5 je pomenované slovami "ak súd zmenu účastníkov nepripustí".
Prechodná právna úprava:
Podľa § 238 ods. 1 a 2 EP (prechodné ustanovenie): (1) Konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. (2) Ustanovenia ... § 37 ods. 4 a 5 ... sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
4) Napokon zostáva posúdiť, ako postupovať v konaniach, ktoré začali pred 1.9.2005 a k zmene (prevod, prechod) došlo po 30.11.2006. Z novely účinnej od 1.12.2006 vyplývajú dva závery: 1) Boli odstránené
pochybnosti v ods. 4, keď v prípade akceptovanej zmeny účastníkov exekútor priloží k povereniu uznesenie súdu o pripustení zmeny (nie hmotno-právnu istinu preukazujúcu zmenu). 2) Prechodné ustanovenie upravuje, že vo veciach začatých pred 1.12.2006 sa postupuje podľa doterajších predpisov.
Z vyššie uvedených záverov je zrejmé, že aj vo veciach začatých pred 1.9.2005 je potrebné rozhodovať o zmene účastníkov, ak k nej došlo po 31.8.2005. Z toho je zrejmé, že to platí aj v konaniach začatých v období od 1.9.2005 do 30.11.2006, aj po 1.12.2006.
Zo slov „... sa postupuje podľa doterajších predpisov.“ vyplýva, že dovtedajším predpisom bolo aj ustanovenie 37 ods. 3, 4 a 5 EP v znení do 30.11.2006 aj prechodné ustanovenie § 238 ods. 1 a 2 EP účinné od 1.9.2005 a v obidvoch prípadoch v znení výkladu na základe vyššie uvedených záverov súdu.
Právna úprava (vtedajšia aj súčasná):
Podľa § 37 ods. 3, 4 a 5 EP v znení od 1.12.2006: (3) Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. (4) Ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia. (5) Ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.
Podľa § 240 ods. 1 EP (prechodné ustanovenie): Konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
5) Záver súdu k otázke účastníctva
Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že v danom prípade bez pochybností dňom 9.12.2005 došlo k prevodu práv z pôvodného oprávneného (Všeobecná zdravotná poisťovňa) na spoločnosť Vertieľ, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 859 881 a následne zo spoločnosti Veriteľ, a.s., v likvidácii, na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., a to zmluvou zo dňa 30.12.2005.
Tieto skutočnosti boli oznámené exekútorovi - list VzP zo dňa 3.2.2006 a list spoločnosti Veriteľ, a.s., zo dňa 17.5.2006 - obidva sú súčasťou exekútorského spisu.
Exekútor však nikdy nepodal návrh na zmenu účastníkov v tomto konaní a o zmene preto súd ani nikdy nerozhodoval. Preto súd musí konať s pôvodným oprávneným - Všeobecnou zdravotnou poisťovňou.
Súd ešte uvádza, že postup podľa § 37 EP je odlišný od postupu podľa § 92 OSP, pretože súhlas na vstup do konania na strane oprávneného sa v exekučnom konania nevyžaduje ako podmienka pozitívneho rozhodnutia. Ustanovenie § 37 ako osobitného ustanovenia oproti normám OSP totiž takýto inštitút nepozná - vyplýva to aj z charakteru exekučného konania. Nový oprávnený má právo navrhnúť zastavenie exekúcie, ak v nej nemieni pokračovať.
Z takéhoto posúdenia účastníctva súd odôvodňuje jednotlivé výroky uznesenia nasledovne:
1) Zastavenie exekúcie
Súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP: Súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Právo oprávneného po vydaní rozhodnutia - exekučného titulu zaniklo z dôvodu, že ho previedol na inú osobu (na spoločnosť Veriteľ). Ak nie je nositeľom hmotno-právneho nároku, nemôže byť ani úspešným účastníkom v exekučnom konaní a v rámci neho ani exekúcie.
V zmysle §§ 524 a n. Občianskeho zákonníka došlo k zmene v osobe veriteľa v priebehu exekúcie bez toho, aby došlo k zmene účastníkov na strane oprávneného v zmysle § 37 ods. 3 EP (nebol doposiaľ podaný návrh na pripustenie zmeny účastníkov). Súd preto musel exekúciu zastaviť.
Súd (vyšší súdny úradník) síce vydal uznesenie o zastavení exekúcie č.k. 20Er 983/2003-25 zo dňa 17.2.2012, ale ako povinný bola v uznesení označená spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s.. Vo vzťahu k účastníkovi konania (VzP) ide však o neúčinné rozhodnutie.
Dôvod na zastavenie z dôvodu prevodu pohľadávky na iného veriteľa (12/2005) predchádza dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu (3/2010).
2) Rozhodnutie o trovách
Súd vyhovel odvolaniu spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s., v plnom rozsahu, pokiaľ žiadala zrušiť pôvodné uznesenie o trovách exekúcie č.k. 20Er 983/2003-25 zo dňa 17.2.2012, ktorým zaviazal spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., k úhrade trov exekúcie vo výške 71,63 eur.
Súd uznesenie zrušil, pretože na náhradu trov zaviazal súd osobu, ktorá nebola účastníkom konania.
Súd súčasne novým uznesením rozhodol o trovách exekúcie tak, že exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Nemôže oprávnený niesť zodpovednosť za to, že exekútor nepredložil súdu návrh na zmenu účastníkov na strane oprávneného, ktorý si oznamovaciu povinnosť splnil.
Podľa § 200 ods. 2 EP: Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 EP: (1) Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. (2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. (3) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Súd exekúciu zastavil z dôvodu, za ktorý nesie zodpovednosť exekútor, nie oprávnený. Keďže povinný už neexistuje, niet inej možnosti, len exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznať. Nie je iný dôvod podľa § 203, pre ktorý by súd mohol priznať exekútorovi náhradu trov exekúcie zo strany oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V Žiline, dňa 26. septembra 2012
JUDr. Peter Hrnčiar
s u d c a
Za správnosť vyhotovenia: Veronika Haasová
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.