Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23P/107/2023

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Y. Š. H., X.. XX.XX.XXXX, toho času bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L., Y. X/a, L., dieťa rodičov - matky: H.. Z. H., X.. XX.XX.XXXX, L. R. Ú. XXXX/XX, L., právne zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava a otca: V. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. M. X, Z. - Š.U., XXXX R., Š. S. R. K., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc na konanie.

II. Súd konanie z a s t a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.08.2023 žiadala matka aby súd vydal neodkladné opatrenie v znení, že maloletý Y. Š. H., X.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Matka v návrhu uviedla, že s otcom maloletého sa zoznámila v roku XXXX v R., kde následne spolu žili. V roku XXXX sa im na rodil syn Y., s ktorým spoločne naďalej žili v R.. Matka ďalej v návrhu uviedla, že otec maloletého začal postupne matku maloletého psychicky týrať, izoloval ju od akejkoľvek spoločnosti ľudí, zakazoval jej kontakt s rodinou, či už osobne alebo prostredníctvom sociálnych sietí. Otec nútil matku absolvovať psychiatrické vyšetrenia a užívať lieky predpísané psychiatrom. Koncom roka XXXX počas vianočných sviatkov navštívila matka svoju rodinu v L., pričom sa z tejto návštevy už nechcela vrátiť späť do R., avšak zo strachu z otca maloletého sa do R. vrátila. Dôvodom bolo aj podané trestné oznámenie otca na matku v R., ktorý ju obvinil z únosu syna. Otec sa snaží získať maloletého do svojej starostlivosti. Dňa 03.01.2023 navštívil otec domácnosť matky a jej rodičov na R., pričom odišiel až po privolaní polície. Matka aj maloletý Vito sa na R. sítia bezpečne, maloletý Vito má na R. vybavenú škôlku aj pediatričku. Matka taktiež poukázala na nevhodné podmienky, v ktorých v R. s maloletým žili. Otec máva výbuchy hnevu, kričí pred maloletým a vulgárne nadáva. Matka sa rozhodla odísť aj s maloletým Vitom zo R. a zabezpečiť mu vhodné podmienky na život na R.. Otec nerešpektuje akékoľvek rozhodnutie či prianie matky týkajúce sa výchovy maloletého, otec nie je vzorným príkladom pre maloletého Y., matka má obavu o zdravý psychický vývoj seba a maloletého Y.. Maloletý Y. je svedkom nevhodného a tyranizujúceho správania sa otca voči matke. Otec je momentálne vo svojom správaní nevyspytateľný, odmieta rešpektovať matku, svojím prístupom manifestuje svoju nespôsobilosť byť bezpečným a zodpovedným rodičom.

2. V danej veci už zo samotného návrhu matky, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že maloletý Y. sa narodil v R., kde spolu so svojimi rodičmi aj žil až do času, kým s ním matka, bez súhlasu otca, odišla na R., vyplýva, že súd sa musel ako prvou otázkou zaoberať procesnými podmienkami konania, teda či je daná právomoc slovenských súdov konať v danej veci, a to nielen podľa , ale aj podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí

v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv s povinností a o medzinárodných únosoch detí, (ďalej len „Nariadenie č. 2019/1111“).

3. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné“ podmienky).

5. Podľa ustanovenia , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

6. Podľa bodu 19. a 20. Nariadenia č. 2019/1111 kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa a mali by sa uplatňovať v súlade s ním. Akýkoľvek odkaz na najlepší záujem dieťaťa by sa mal vykladať v zmysle článku 24 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 (ďalej len „dohovor OSN o právach dieťaťa“), ako sú transponované vo vnútroštátnom práve a vnútroštátnych postupoch. S cieľom zaručiť najlepší záujem dieťaťa by sa právomoc mala v prvom rade určovať podľa kritéria blízkosti. Z toho vyplýva, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých situácií uvedených v tomto nariadení, napríklad v prípade zmeny miesta pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.

7. Podľa kapitoly I. článku 1 bod 1 Nariadenia č. 2019/1111 toto nariadenie sa uplatňuje v týchto občianskych veciach a) rozvod, rozluka alebo anulovanie manželstva b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

8. Podľa kapitoly II, oddiel 2, článok 7 Nariadenia č. 2019/1111 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1 tohto článku sa uplatňuje s výhradou článkov 8 až 10.

9. Podľa kapitoly II, oddiel 2, článok 10 bod 1 Nariadenia č. 2019/1111 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sú splnené tieto podmienky:

a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že (i) aspoň jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte; (ii) dieťa malo predtým v tomto členskom štáte obvyklý pobyt, alebo (iii) dieťa je jeho štátnym príslušníkom;

b) účastníci, ako aj každý nositeľ rodičovských práv a povinností: (i) sa slobodne dohodli na voľbe právomoci najneskôr v čase začatia konania, alebo (ii) výslovne prijali uvedenú právomoc počas daného konania a súd zaistil, že všetci účastníci boli informovaní o svojom práve neprijať právomoc; a

c) ak je výkon právomoci v najlepšom záujme dieťaťa.

10. Podľa kapitoly II, oddiel 2, článok 10 bod 2 Nariadenia č. 2019/1111 dohoda o voľbe súdu podľa odseku 1 písm. b) musí mať písomnú formu, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať dotknutí účastníci, alebo sa musí zaznamenať v zápisnici súdu v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi postupmi. Každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za rovnocennú s písomnou formou.

11. Podľa kapitoly II, oddiel 3, článok 18 Nariadenia č. 2019/1111 Ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

12. Kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci, t. j. podmienky konania. Jednou zo základných podmienok konania je právomoc súdu konať a rozhodovať o danej právnej veci, jej nedostatok je neodstrániteľný a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania. Pretože pojem „obvyklý pobyt“ nie je definovaný v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise platnom na území Slovenskej republiky, rovnako ako ani v žiadnom medzinárodnom dohovore záväznom pre Slovenskú republiku, súd pri jeho skúmaní vychádzal z jeho sémantického významu ako aj skutočností, kde účastníci bývajú, kde pracujú, teda kde sa fakticky prevažne zdržujú. Pojem „obvyklý pobyt“ je potrebné chápať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte.

13. Kritériom na určenie právomoci súdu v zmysle kapitoly II, oddielu 2, článku 7 Nariadenia č. 2019/1111 je obvyklý pobyt maloletého dieťaťa. Zo samotného návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z priložených listinných dôkazov vyplýva, že maloletý Y. sa narodil na území R., kde spolu s rodičmi aj žil, až do času, kedy matka spolu s maloletým, odišli na územie R. K., bez súhlasu otca maloletého. Matka maloletého predložila súdu záväznú prihlášku maloletého do materskej školy B., taktiež potvrdenie o detskom lekárovi. Na prihláške do materskej školy nie je uvedený dátum, kedy bola prihláška podávaná, pričom termín nástupu maloletého je uvedený XX.XX.XXXX. Matka nepredložila žiadne potvrdenie o tom, či bol maloletý do materskej školy skutočne aj prijatý a či do nej nastúpil resp. či ju aktuálne navštevuje. Z potvrdenia o detskom lekárovi vyplýva, že sa jedná o Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti medzi H.. F. Š. a poistencom, maloletým Y. Š. H., pričom táto dohoda bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX. Krajinou obvyklého pobytu dieťaťa je krajina, kde dieťaťa určitý čas reálne žije, kde navštevuje školské alebo predškolské zariadenie, rôzne mimoškolské aktivity, kde si vytvára citové väzby k príbuzným a priateľom. Z listinných dôkazov predložených matkou však nič z uvedeného nevyplýva. To, že matka prihlásila maloletého do materskej školy ešte nepreukazuje, že ju aj reálne navštevuje. Z návrhu matky nie je zrejmé, od akého času sa s maloletým skutočne na území R. K. zdržiava, taktiež nie je zrejmé, či sa tu zdržiavajú nepretržite. Dohoda o poskytovaní lekárskej starostlivosti maloletému bola matkou uzatvorená dňa XX.XX.XXXX, t. j. ani tento dôkaz nepreukazuje trvalé a pravidelné zdržiavanie sa maloletého na území R. K.. Naopak, nesporným faktom je, že maloletý sa narodil v R. a v R. aj nepretržite, od svojho narodenia, minimálne do konca roka XXXX spolu so svojimi rodičmi aj žil. V neposlednom rade súd poukazuje na oznámenie Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže zo dňa 08.09.2023, v zmysle ktorej otec maloletého požiadal o pomoc pri zabezpečení návratu maloletého dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu, ktorou je R. K.. V súlade s kapitolou II, oddielom 2, článkom 10 bod 1 Nariadenia č. 2019/1111 je zrejmé, že právomoc R. súdov môže byť daná aj po splnení taxatívne určených podmienok, ak súčasne rodičia v čase začatia konania prijali právomoc súdov vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Nakoľko však k „prorogačnej dohode rodičov“ nedošlo, nie je možné právomoc slovenských súdov vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností založiť, len na základe trvalého pobytu maloletého Y. na území R. K., ktorý je len evidenčného charakteru. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že v danom prípade nie je daná právomoc slovenského súdu podľa kapitoly II, oddielu 2, článku 7 Nariadenia č. 2019/1111. V danom prípade je v záujme maloletého, ako aj z dôvodu vhodnosti a hospodárnosti konania, aby o návrhu matky rozhodol súd toho štátu, kde má maloletý obvyklý pobyt, teda súd v R..

14. S poukazom na to, že maloletý Y. Š. H., X.. XX.XX.XXXX nemal v čase začatia konania svoj obvyklý pobyt na území R. K. a na základe dohody rodičov nedošlo k prijatiu právomoci slovenských súdov, súd uvádza, že ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, spočívajúci v nedostatku právomoci súdu Slovenskej republiky. Súd preto vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa citovaného ustanovenia Článku 18 Nariadenia č. 2019/1111 vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať, a konanie podľa citovaného ustanovenia v spojení s ustanovením zastavil.

15. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje v 3 rovnopisoch. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.