Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_11C-79-2010.pdf
PDF · 114.46 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/79/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: J. P., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, zastúpená Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o. so sídlom v Prešove, Puškinova 16, p r o t i žalovanej: Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 31595545, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a prísl. takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným zo dňa 4.2.2010, ktoré bolo žalobkyni doručené 9.2.2010 je n e p l a t n é a pracovný pomer medzi účastníkmi naďalej trvá.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania na účet jej právnej zástupkyne vo výške 617,41 Eur a to v lehote 3 dní od jeho právoplatnosti.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 7.4.2010 domáhala vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaným zo dňa 4.2.2010, ktoré jej bolo doručené dňa 9.2.2010. Zároveň žiadala určiť, že tento pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 31.7.2003 trvá. Pôvodne si uplatnila aj nárok na náhradu mzdy, žalobu v tejto časti však ešte pred začatím pojednávania zobrala späť, takže v tejto časti bolo už konanie právoplatne zastavené rozsudkom tohto súdu č.k. 11C 79/2010-228 zo dňa 19.1.2011.
Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyňa zdôvodňovala najprv jeho formálnymi nedostatkami, tým, že skutok v ňom nebol jasne konkretizovaný, že z neho nie je zrejmé v akej dobe došlo k porušeniu pracovnej disciplíny a teda či okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané v zákonnej lehote. Zároveň mala za to, že sa vytýkaného porušenia pracovných povinností nedopustila a že záznam z pracovného pohovoru, ktorý predchádzal tomuto skončeniu pracovného pomeru podpísala bez toho, aby si ho prečítala, pretože mala astmatický záchvat. Zdôraznila, že jej žiadne provízie od maklérskej spoločnosti vyplácané neboli, že svojho zamestnávateľa nijakým spôsobom nepoškodila a práve naopak zabezpečila mu klienta, ktorý ako poistený uhrádzal mu poistné. Žiadala zohľadniť, že patrila vždy medzi najlepších zamestnancov a napriek tomu, že podobne ako ona postupovali aj iní zamestnanci, s nimi žalovaný pracovný pomer neukončil.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil, považoval okamžité skončenie pracovného pomeru po formálnej aj vecnej stránke za platné a opodstatnené. Poukázal na to, že v pracovnom poriadku je vytýkané porušenie pracovnej disciplíny charakterizované ako závažné porušenie pracovných povinností, pričom žalobkyňa s pracovným poriadkom bola oboznámená. Dvojmesačná zákonná lehota na skončenie pracovného pomeru pritom začala plynúť najskôr dňom uzavretia príslušných poistných zmlúv, t.j.
17.1.2010. Zdôraznil aj tú skutočnosť, že žalobkyňa pri pracovnom pohovore, v rámci ktorého jej bolo vytknuté porušenie týchto pracovných povinností sa vyjadrila tak, že v tejto činnosti bude aj naďalej pokračovať.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov Y. J., J. W., Q. P., J. F., J.. P. F., Z.. H. R., Z.. J. T., H. U., pracovnou zmluvou žalobkyne zo dňa 31.3.2003 a jej dodatkom zo dňa 1.8.2006, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 4.2.2010, lekárskymi správami, poistnými zmluvami, zápisnicou z pracovného pohovoru zo dňa 4.2.2010, pracovným poriadkom žalovaného, vyjadrením INSIA FININVENT s.r.o., splnomocnením spoločnosti FM GATE s.r.o. zo dňa 19.3.2009, písomnými vyjadreniami účastníkov, pracovnými náplňami žalobkyne, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Pracovnou zmluvou zo dňa 31.7.2003 vznikol medzi účastníkmi pracovný pomer, v rámci ktorého žalobkyňa bola zaradená na funkciu regionálneho obchodného zástupcu. V pracovnej zmluve, ktorú žalobkyňa podpísala, sa v bode 7 konštatuje, že bola oboznámená s pracovným poriadkom.
Dňa 1.8.2006 bol oboma účastníkmi podpísaný dodatok k tejto pracovnej zmluve, kde v čl. II ods. 3 sa uvádza, že zamestnanec svojim podpisom potvrdzuje, že bol oboznámený s pracovným poriadkom platným od 1.6.2006 a zaväzuje sa, že bude dodržiavať povinnosti ním stanovené.
Podľa pracovného poriadku žalovaného platného od 1.6.2006 medzi základné povinnosti zamestnanca patrí:
- pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi (čl. VII. bod 3 písm. b/).
- zdržať sa priamo alebo nepriamo takej činnosti a konania, ktoré by viedli ku konfliktu záujmov so záujmami zamestnávateľa alebo pri ktorých by zamestnanec dosahoval svoj osobný prospech na úkor zamestnávateľa (čl. VII. bod 3 písm. m/).
V Č. IX ods. 4 je kvalifikované závažné porušenie pracovnej disciplíny, za ktoré sa považuje aj práca zamestnanca žalovaného pre makléra, resp. inú poisťovaciu spoločnosť, i keď má táto podpísanú zmluvu s Komunálnou poisťovňou a.s.
Pracovnou náplňou žalobkyne okrem iného bola aj príprava a vypracovávanie poistných zmlúv až po akt podpisu poistnej zmluvy klientom (pracovná náplň z č.l. 274).
Dňa 4.2.2010 bolo žalovaným spracované okamžité skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Ako dôvod je v ňom uvedená skutočnosť, že žalobkyňa uzatvorila poistné zmluvy č. 2600010991 a 2600010988, na ktorých označila ako získateľa spoločnosť INSIA, čo je v rozpore s pracovným poriadkom. V tomto liste sa ďalej uvádza aj to, že podľa vlastného vyjadrenia žalobkyne zo dňa 4.2.2010 je jej poskytovaná provízia zo strany spoločnosti INSIA, čím porušila zákaz inej zárobkovej činnosti. Ďalej sa v ňom konštatuje aj to, že podľa pracovnej zmluvy a dodatku z 1.8.2006 je žalobkyňa povinná zachovávať mlčanlivosť o osobných údajoch klientov spoločnosti, nesmie ich využiť pre osobnú potrebu a nesmie ich zverejniť, nikomu poskytnúť ani sprístupniť, čo žalobkyňa svojim konaním porušila.
List o okamžitom skončení pracovného pomeru žalobkyňa prevzala poštou dňa 9.2.2010 a dňa 7.4.2010 podala na súd žalobu o vyslovenie neplatnosti tohto skončenia pracovného pomeru.
Žalobkyňa potvrdila, že osobne vypracovala poistné zmluvy č. 2600010991 a 2600010988, tie boli uzavreté 11.1. a 12.1.2010. V nich uviedla ako obchodníka INSIU (č.l. 59, 62). Poisteným pritom bola
obchodná spoločnosť FM GATE s.r.o. Tvrdila, že tieto zmluvy vypracovala na požiadanie manžela, ktorý pracuje v INSII. Uviedla aj to, že postupovala tak bežne, že vypracovávala zmluvy aj pre iné maklérske spoločnosti a že tak robili aj iní zamestnanci. Tvrdila, že týmto postupom zamestnávateľa nepoškodila, pretože v danom prípade žalovaný vyplatil províziu len INSII vo výške 10%, ak by zmluvu urobila vo svojom mene, musel by zamestnávateľ vyplatiť jej províziu vyššiu a to 13,02%.
Toto tvrdenie žalobkyne sa ukázalo ako nepravdivé. Za vytýkané poistné zmluvy žalovaný vyplatil províziu INSII a.s. vo výške 118,80 Eur a 59,59 Eur (č.l. 142). Ak by zmluvy sprostredkovala žalobkyňa vo svojom mene, bola by jej vyplatená provízia vo výške 13,02% z predpisu poistného, čo by však činilo pri prvej zmluve 87,12 Eur a pri druhej by išlo o sumu 43,69 Eur. Súd pritom zistil, že INSIA a.s. následne vyplatila časť svojej provízie INSII FININVENT s.r.o. a to pri prvej poistnej zmluve sumu 51,24 Eur a z tejto provízie bola vyplatená na základe zmluvy o koordinácii manželovi žalobkyne suma 35,84 Eur. Pri druhej poistnej zmluve bola spomínanej spoločnosti vyplatená provízia 51,38 Eur a z nej manželovi žalobkyne suma 35,97 Eur (č.l. 196).
Keď nadriadená žalobkyne riaditeľka príslušnej pobočky Y. J. zistila spracovanie poistných zmlúv žalobkyňou pre maklérsku spoločnosť INSIA, zavolala si žalobkyňu na pohovor dňa 4.2.2010, ktorý sa odohral v prítomnosti manažérky J. W.. Pri tomto pohovore žiadala od žalobkyne nápravu, ktorú však ona odmietla a dokonca sa vyjadrila tak, že tak bude robiť aj naďalej a vo väčšom rozsahu. O priebehu tohto rozhovoru bol spísaný záznam (č.l. 64). V ňom sa konštatuje vyššie uvedené tvrdenie žalobkyne, ktorá ako dôvod svojho konania uviedla, že jej vyplácajú vyššie provízie a že si potrebuje zarobiť. Po upozornení, aby sa tento jav neopakoval, uviedla, že interný obchodník robí len za stravné lístky. Túto zápisnicu podpísala riaditeľka pobočky Y. J., žalobkyňa a J. W..
Y. J. a J. W. boli vypočuté ako svedkyne a jednoznačne potvrdili pravdivosť vyjadrení žalobkyne tak, ako boli podchytené v danej zápisnici. Tie totiž žalobkyňa poprela. Potvrdila síce, že zápisnicu po krátkom čase po rozhovore po jej spracovaní podpísala, ale uviedla, že mala astmatický záchvat, ťažko sa jej dýchalo a zápisnicu podpísala bez toho, aby ju prečítala. Uľavilo sa jej až neskôr, keď jej dcéra poskytla sprej na astmu.
Svedkyne Y. J. a J. W. popreli, že by žalobkyňa pri podpísaní spomínaného záznamu prejavovala známky nejakých zdravotných problémov. V tom zmysle podpísali písomné vyjadrenie aj ďalší zamestnanci pobočky H. U., D. G., J.. H. D., S. P.Z., Z.. J. S., H. K. a H. E. (č.l. 99).
Svedkyňa Q. P. (dcéra žalobkyne) taktiež pracovala u žalovaného. Uviedla, že po tom, čo žalobkyňa sa vrátila z pracovného pohovoru u riaditeľky dňa 4.2.2010, dostala astmatický záchvat, preto jej ona poskytla svoj sprej, ktorý následne žalobkyňa použila. Neskôr prišla riaditeľka so spísanou zápisnicou z pohovoru, ktorú žalobkyňa podpísala a potom prišla ešte s okamžitým skončením pracovného pomeru, ktoré však žalobkyňa odmietla podpísať. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobkyňa vypovedala o tom, že sprej použila až potom, čo podpísala zápisnicu. Súd preto aj túto výpoveď žalobkyne vyhodnotil ako nepravdivú - vzhľadom na výpoveď svedkyne - dcéry žalobkyne a vzhľadom na skutočnosť, že je nelogické, aby žalobkyňa nepoužila sprej hneď pri prvých náznakoch záchvatu, ale až neskôr.
Svedkyňa Y. J. poukázala aj na to, že žalobkyňa poistné zmluvy pre maklérov spracovávala dlhodobo. Pri preverovaní jej zmlúv len v priebehu jednej hodiny našli asi 20 takýchto zmlúv. Uviedla aj to, že v minulosti už požadovala od žalobkyne o nápravu v tomto smere, asi pol rok pred 4.2.2010 a zároveň potvrdila, že inak žalobkyňu považovala za jednu z najlepších zamestnancov. Napokon skutočnosť o dlhodobom spracovávaní zmlúv pre maklérov potvrdila aj samotná žalobkyňa, ktorá na obranu uviedla len to, že tak postupovali aj iní zamestnanci.
Svedkyňa H. U. bola dňa 4.2.2010 v prítomnosti žalobkyne po celý čas po jej rozhovore s riaditeľkou a nepotvrdila žiadny zdravotný problém u žalobkyne.
Svedok Z.. H. R. je konateľom spoločnosti INSIA FININVENT s.r.o., vyjadril sa k vyplácaným províziám a potvrdil, že osobne žalobkyni žiadne provízie vyplácané neboli, len jej manželovi.
Podľa plnej moci z 19.3.2009 (č.l. 199) spoločnosť FM GATE s.r.o. splnomocnila INSIU s.r.o. na sprostredkovanie a spracovávanie návrhov poistných zmlúv.
Svedkyňa J.. P. F. potvrdila, že dňa 4.2.2010 jej žalobkyňa telefonovala s tým, že má problémy s dýchaním a že jej nie je umožnené z pracoviska navštíviť lekára. Svedkyňa však v priebehu rozhovoru nedokázala prijať záver o zdravotnom stave pacientky a zároveň uviedla, že pri astmatickom záchvate môže sa stať, že pacient koná neuvážene.
Svedkyňa Z.. J. T. bývalá riaditeľka pobočky žalovaného uviedla, že žalobkyňa patrila medzi najlepších zamestnancov pobočky, ktorých bolo 20 až 22.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ zákonníka práce v aktuálnom znení zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.
Podľa § 70 zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v stanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 77 zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Medzi základné povinnosti zamestnanca podľa § 81 zákonníka práce patrí
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
Súd už v tejto veci raz rozhodol a to rozsudkom č.k. 11C 79/2010-228 zo dňa 19.1.2011 a žalobu žalobkyne zamietol. Mal za to, že žalovaný dostatočne skutkovo vymedzil dôvod okamžitého skončenia pracovného poriadku, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Ten si však neosvojil názor súdu prvého stupňa o vecnom odôvodnení okamžitého skončenia pracovného pomeru. To, že žalobkyňa podpisovala poistné zmluvy s označením obchodníka - sprostredkovateľa nemôže byť podľa odvolacieho súdu bez ďalšieho kvalifikované ako práca pre makléra. Uviedol, že je potrebné zistiť aká konkrétna práca žalobkyňou pre makléra bola vykonaná. Podľa názoru odvolacieho súdu však išlo by o situáciu, ak by žalobkyňa ako zamestnankyňa žalovaného získala klienta pre makléra, čím by vzniklo prepojenie medzi žalobkyňou, klientom a maklérskou spoločnosťou a zároveň touto činnosťou by žalobkyňa získala na úkor žalovaného obohatenie. Tento záver vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co 29/2011-260 zo dňa
23.2.2012, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa okrem výroku o čiastočnom zastavení konania a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd zdôraznil, že je potrebné zistiť, či žalobkyňa pri vypísaní predmetných poistných zmlúv si plnila svoje pracovné povinnosti a v kladnom prípade by táto skutočnosť nemohla byť kvalifikovaná ako práce pre tretiu osobu, teda v danom prípade pre makléra.
V danom prípade sa javí, že rozhodujúca bola otázka výkladu čl. IX ods. 4 pracovného poriadku a to konkrétne toho, čo sa má považovať za prácu pre makléra. Prvostupňový súd totižto považoval za prácu pre makléra akúkoľvek činnosť vykonanú žalobkyňou v prospech makléra teda to, čo by inak mal urobiť maklér. Podľa názoru odvolacieho súdu však je ňou len činnosť, ktorou žalobkyňa získala klienta pre makléra. Argumentácia odvolacieho súdu v tom zmysle, že spracovanie poistných zmlúv žalobkyňou pre makléra nie je prácou pre makléra lebo to neupravuje pracovný poriadok, môže ťažko obstáť, keďže pracovný poriadok neupravuje ani to, že by práca pre makléra musela súvisieť so získaním klienta. Je potrebné si uvedomiť, že autorom pracovného poriadku je žalovaný, preto otázka výkladu formulácie „práce pre makléra“ je predovšetkým na jeho posúdení. Žalovaný zastáva názor, že aj spracovanie poistných zmlúv, v ktorých je sprostredkovateľom maklér, je prácou pre makléra a teda porušením pracovných povinností zamestnanca v zmysle citovaného ustanovenia pracovného poriadku. Súd prvého stupňa sa stotožnil s týmto posúdením, keďže k tomuto záveru možno dospieť aj gramatickým, ale aj logickým výkladom sporného ustanovenia. Ťažko si možno predstaviť aby žalovaný mal tolerovať to, že jeho zamestnanec spracováva poistné zmluvy namiesto iných subjektov. Je síce pravdou, že v pracovnej náplni žalobkyne bolo spracovávanie poistných zmlúv, ale zároveň vychádzajúc z pracovného poriadku a spomínaného čl. IX ods. 4 spracovanie poistných zmlúv za makléra, podľa názoru súdu I. stupňa, nemôže byť plnením pracovných povinností zamestnanca.
Otázka posúdenia intenzity spomínaného porušenia pracovnej disciplíny je už na súde, teda nie je rozhodujúca úprava v pracovnom poriadku. Súd prvého stupňa v prvšom rozsudku túto intenzitu posúdil v kontexte s prehlásením žalobkyne nadriadenému o tom, že bude tak postupovať aj naďalej a vo väčšom rozsahu, ako aj v kontexte s opakovaným a dlhodobým porušovaním týchto pracovných povinností a napokon aj s ohľadom na charakter žalovaného ako finančnej inštitúcie, u ktorej sa posúva miera intenzity porušenia pracovnej disciplíny na inú úroveň ako u subjektov iného typu.
Odvolací súd sa však s týmto právnym názorom nestotožnil a ako už bolo uvedené jednoznačne vyslovil názor, že o prácu pre makléra by išlo vtedy, ak by žalobkyňa získala klienta pre makléra, čím by vzniklo prepojenie medzi žalobkyňou, klientom a maklérskou spoločnosťou a zároveň touto činnosťou by žalobkyňa získala na úkor žalovanej obohatenie.
Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
V konaní bolo nepochybne preukázané (a bolo to známe zo spisu už v čase predchádzajúceho rozsudku), že žalobkyňa nezískala klienta FM TRADE s.r.o. (poistený vo vytknutých poistných zmluvách) nakoľko uvedená spoločnosť bola dlhodobým klientom maklérskej spoločnosti INSIA s.r.o., ktorú navyše aj písomne splnomocnila ešte v roku 2009 na utváranie poistných zmlúv (plná moc z č.l. 199 a výpoveď svedka R.).
V konaní nebolo preukázané ani to, že by maklérska spoločnosť INSIA s.r.o. vyplácala provízie žalobkyni. Už spomínaný svedok Z.. H. R. - konateľ maklérskej spoločnosti totiž jasne uviedol, že províziu nikdy nevyplácali žalobkyni, ale jej manželovi, s ktorým boli v obchodno-právnom vzťahu. To bolo konštatované aj v predchádzajúcom rozsudku súdu prvého stupňa, preto dôvod napadnutého okamžitého skončenia pracovného pomeru ohľadom inej zárobkovej činnosti žalobkyne preukázaný nebol. Pokiaľ pri pohovore s nadriadenou žalobkyňa sa vyjadrovala v tom zmysle, že dostáva provízie od makléra, toto tvrdenie možno dať do kontextu so skutočnosťou, že provízie boli vyplácané jej manželovi ale možno si ho vysvetliť aj ako všeobecné konštatovanie žalobkyne, ktoré mohlo súvisieť s inými
poistnými zmluvami pre iné maklérske spoločnosti (keďže túto prax potvrdila samotná žalobkyňa), avšak v tomto spore sú tieto ďalšie poistné zmluvy irelevantné, keďže v okamžitom skončení pracovného pomeru neboli jeho predmetom.
Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia a vyslovený právny názor odvolacieho súdu súd preto považoval za právne dôvodné žalobe vyhovieť.
Podľa § 79 ods. 1 vety prvej Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.
Vzhľadom na vyslovený právny záver o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a skutočnosť, že žalobkyňa trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával, súd vyhovel žalobe aj v časti o určenie trvania pracovného pomeru.
Úspešnej žalobkyni bola v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznaná náhrada trov konania. Tie však neboli priznané v rozsahu ich uplatnenia za 39 úkonov právnej služby vo výške 2972,98 Eur, ale len vo výške 614,71 Eur. V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. totiž účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Mnohé úkony právnej služby, ktoré si vyúčtovala právna zástupkyňa žalobkyne, súd nepovažoval za účelne vynaložené. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyúčtovanie odmeny za úpravu žalobného petitu, čiastočné späťvzatie žaloby, opakované písomné vyjadrenia k žalobe, o ktoré súd žalobkyňu nežiadal, a navyše na každom pojednávaní bol daný dostatočný časový priestor na vyjadrenie, ktoré v plnom rozsahu žalujúca strana aj využila.
Súd nepriznal náhradu trov konania ani za doplnenie podania, predkladanie listinných dôkazov, štúdium spisu, návrhy na vykonanie dokazovania, oznámenie o neplatnom skončení pracovného pomeru, výzvu na doplatenie nárokov adresovanú žalovanému, pretože nejedná sa o úkony právnej služby, za ktoré by prináležala odmena v zmysle § 14 vyhlášky 655/2004 Z.z. a pri úkonoch, ktoré boli adresované žalovanému nemožno priznať odmenu, keďže s poukazom na § 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky muselo by ísť o písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej.
Vo vzťahu k návrhu na predbežné opatrenie alebo vyjadreniu k odvolaniu vo veci 8C 72/2010 súd upozorňuje, že tieto úkony vôbec zo spisu nevyplývajú, v spise o nich nie je žiadna zmienka. Zrejme ide o rozhodovanie v samostatnom konaní, pričom nebolo preukázané, ako bolo o návrhu na predbežné opatrenie rozhodnuté.
Právna zástupkyňa žalobkyne si vyúčtovala odmenu aj za opakované konzultácie v sídle EPAK s.r.o., teda zrejme v sídle jej kancelárie so žalobkyňou, ale ohľadom týchto konzultácií nebol predložený žiaden dôkaz do spisu a navyše niektoré z nich nemožno považovať ani za účelne realizované, vzhľadom na už spomínanú zásadu priznávania náhrady len účelne vynaložených trov. Prvá konzultácia totiž mala sa konať ešte pred podaním žaloby, hoci súd priznal náhradu trov za prevzatie a prípravu zastúpenia, v čom je obsiahnutá aj konzultácia s klientom. Druhá konzultácia sa mala konať po podaní žaloby, ale ešte pred prvým pojednávaním, po prvom pojednávaní sa mali konať dve konzultácie (11.11.2010 a 17.1.2011). Súd teda považoval za účelne vynaložené nasledujúce úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 8.2.2010, podanie žaloby dňa 24.3.2010, účasť na pojednávaní 22.9.2010 a 3.11.2010, účasť na pojednávaní 19.1.2011, odvolanie žalobkyne voči rozsudku 14.2.2011, účasť na pojednávaní na odvolacom súde 20.2.2012 a účasť na pojednávaní dňa 26.9.2012. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. činí za úkony z roku 2010 55,49 Eur, za úkony z roku 2011 - 57 Eur a za úkony z roku 2012 - 58,69 Eur. V danom prípade boli priznané 4 úkony právnej služby po 55,49 Eur (221,96 Eur), dva úkony po 57 Eur (114 Eur) a dva úkony po 58,69
Eur (117,38 Eur). Pripočítaný bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a to 4 x 7,21 Eur, 2 x 7,41 Eur a 2 x 7,63 Eur. Úhrne tak odmena a režijný paušál predstavuje 512,26 Eur. Napokon súd pripočítal aj 20% DPH v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky (102,45 Eur), takže úhrne priznaná náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje 614,71 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.